Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/357/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311203922
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5311203922.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Elektro, výťahy, plyn, spol. s r.o.,
so sídlom Čadca, Jašíkova č. 45, IČO: 00 650 641, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná č. 2835/1A, proti odporcovi: O. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XX, zastúpený advokátom JUDr. Marekom Belkom, so sídlom F., F. J.
č. XXXX, o náhradu škody, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.

8C/83/2011-219 zo dňa 29. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 373, 135 ods. 1 a § 135a ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 100.663,14 eur s 9,25%
úrokom z omeškania od 27.4.2011 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň týmto rozsudkom uložil odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 10.785,82 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu navrhovateľa.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že všetky úkony konateľa navrhovateľa mali smerovať k
predmetu činnosti, ktorý je definovaný vo výpise z obchodného registra v nadväznosti na predmet
sporu. Od roku 1993 predmetom činnosti sú aj prípravné práce pre stavbu, projektové práce, stavebná

časť, vykonávanie inžinierskych stavieb, bytových a občianskych stavieb. V rámci takto zadefinovaného
predmetu činnosti bolo povinnosťou odporcu ako konateľa navrhovateľa plniť všetky povinnosti v súlade
so stavebným zákonom a ostatnými platnými právnymi predpismi, normami, za účelom realizácie diela
a zabezpečenia zaplatenia jeho ceny v prospech navrhovateľa pred uplynutím premlčacej lehoty. Aj
keď bolo preukázané, že odporca mal ako konateľ na starosti sporné dielo, nepredložil žiaden dôkaz v
súladesostavebnýmzákonomaplatnýmiprávnymipredpismiakopodkladprevyúčtovanieavymáhanie

ceny diela zo strany navrhovateľa. Nepredložil stavebný denník, dodacie listy, faktúru, účtovné doklady
o zaplatení ceny diela, resp. jeho časti, listinné dôkazy v súvislosti s odstraňovaním nedorobkov,
kolaudáciou, keďže dielo je obývané, nepredložil ani žalobu o vymáhaní ceny diela, či uznanie záväzku
zo strany investora. Tým mal súd preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti konateľa spoločnosti,
nehájil záujmy spoločnosti, ale záujmy svojej dcéry - konateľky spoločnosti Ostreal, aj svoje vlastné,
vzhľadom na personálne prepojenie v konkurenčnej spoločnosti Rokiostav, s.r.o., a to všetko na úkor

navrhovateľa.
Podmienkou zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka je preukázanie porušenia
povinností, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností. Zodpovednosť za
škodu podľa Obchodného zákonníka je objektívna, bez ohľadu na zavinenie.
Ku dňu rozhodovania súdu navrhovateľ preukázal vznik škody. K tomuto dňu cena diela zaplatená
nebola. Výška škody sa stotožňuje s výškou ceny diela. Keby navrhovateľovi bola zaplatená cena diela,

bol by vlastníkom finančných prostriedkov, s ktorými by mohol disponovať ako vlastník, investovať ich v
rámci podnikateľskej činnosti, resp. ich úverovať. Tieto finančné prostriedky - cenu diela nemá vo svojejdispozícii ako vlastník práve porušením povinností odporcu, a preto na strane navrhovateľa vznikla
škoda. Táto škoda predstavuje vecnú škodu - mzdové náklady a materiálové náklady na stavbu, ktoré
navrhovateľ preukázateľne zakúpil a preukázateľne mzdu zaplatil a táto suma v rámci ceny diela ako

vecná škoda mu vrátená nebola. Škoda na strane navrhovateľa je aj v rozsahu ušlého zisku, kedy k
jednotlivým položkám práce a materiálu podľa oficiálneho cenníka bola pripočítaná zisková položka
bežná u priemerných stavbárskych spoločností, na ktorú mal navrhovateľ právo za vykonané dielo,
pretože ide o podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia primeraného zisku.
V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností odporcu ako

konateľa. Bez porušenia povinností odporcu by škoda nebola vznikla. Keby odporca bol splnil svoje
povinnosti konateľa, uzavrel zmluvu o dielo, ako v ostatných prípadoch, viedol stavebný denník,
fakturoval, uplatnil nárok, cena diela by bola navrhovateľovi zaplatená.
Okresnýsúdkonštatovaljednoznačnéporušeniepovinnostíodporcuakokonateľaaajporušeniezákazu
konkurencie.Bolpreukázanýrozpormedzitým,akoodporcapodľazákonakonaťmalaakovskutočnosti
konal. Okrem porušenia konkrétnych zákonných ustanovení porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť

počínaťsitak,abynespôsobilškodunamajetku,napríkladpremlčanímnároku,nemožnosťouuplatnenia
a podobne. Porušil tým povinnosti vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy, ako aj z ustanovenia § 135 ods.
1 Obchodného zákonníka a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd mal zato, že odporca
konal aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a podľa § 265 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

nepožíva právnu ochranu.
Odporca použil majetok navrhovateľa (materiál, pracovnú silu) na zhodnotenie majetku svojej dcéry
a nezabezpečil návratnosť tohto majetku so ziskom pre navrhovateľa v bežných zákonných lehotách
a bežným zákonným spôsobom. Nekonal v záujme navrhovateľa, aj keď konať mal ako spoločník a
konateľ, ale konal v záujme svojej dcéry, jej spoločnosti, ako aj v záujme ich spoločnej obchodnej

spoločnosti. Uprednostnil záujmy svoje, svojej dcéry pred záujmami navrhovateľa.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 26.8.2011 doručoval okresnému súdu
žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 6.9.2011. Dôvodom odročenia pojednávania

bola skutočnosť, že odporca bol práceneschopný od 25.8.2011, o čom predložil aj potvrdenie. Odporca
trval na osobnej účasti na pojednávaní, nesúhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Okresný
súd aj napriek tejto žiadosti dňa 6.9.2011 uskutočnil pojednávanie, kde vypočul niekoľkých svedkov.
Uvedeným postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tiež zdôraznil,
že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so

závermi okresného súdu, ktorý považoval vznik a výšku škody za preukázané. Súd prvého stupňa
vychádzal len z návrhu navrhovateľa, ktorý fiktívne uviedol sumu ako škodu, ktorú ničím nepodložil.
Počas celého konania navrhovateľ túto sumu nijako nešpecifikoval. Odporca ako konateľ spoločnosti
- navrhovateľa uzatvoril ústnu zmluvu o dielo so spoločnosťou Ostreal, s.r.o., predmetom ktorej bola
rekonštrukcia nehnuteľností vo vlastníctve uvedenej spoločnosti. Práce sa začali dňa 1.4.2008, v októbri

toho istého roka boli prerušené z dôvodu súdneho sporu medzi spoločnosťou Ostreal, s.r.o. a Mestom
Ostrava o určenie vlastníckeho práva. O tejto skutočnosti vedeli aj ďalší konatelia navrhovateľa - p.
Herman a p. Beleš. Po skončení tohto konania mali práce naďalej pokračovať. Dielo nebolo doposiaľ
ukončené a nebolo firme Ostreal, s.r.o. odovzdané. Bolo bežnou praxou navrhovateľa prefinancovať
stavby a žiadať zaplatenie ceny diela až po ukončení stavby. K tomu odporca predložil v konaní

listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ tak postupoval aj v iných prípadoch. Tiež navrhol
vypočuť konateľa spoločnosti Ostreal, s.r.o. na preukázanie jeho tvrdení, že po vyšpecifikovaní prác
diela a po jeho odovzdaní cena diela bude riadne zaplatená. Okresný súd nereagoval na takýto návrh
dokazovania a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Odporca
chcel týmto preukázať, že škoda navrhovateľovi vôbec nevznikla a už vôbec nie v príčinnej súvislosti

s porušením jeho povinností. Cena diela nebola dohodnutá vo výške, ktorú uviedol okresný súd vo
výroku svojho rozsudku. Táto cena sa nemôže ani odraziť z rozpočtu, ktorý vykonával odporca s ďalším
konateľom Ing. Belešom, lebo na požiadavku investora navrhovateľ vypracoval rozpočet na všetky
práce, teda aj tie, ktoré si investor realizoval svojpomocne a ktoré treba oddeliť od prác vykonávaných
navrhovateľom. Odporca zdôraznil, že spoločnosť Ostreal, s.r.o. je plne funkčná a platobne schopná,

v prípade odovzdania diela je schopná a ochotná cenu diela navrhovateľovi uhradiť. V júni 2010 došlo
medzi konateľmi spoločnosti navrhovateľa k rozporom ohľadne spoločnosti. Konatelia Herman a Beleš
sa rozhodli, že budú riadiť všetky zhotovované stavby a len oni budú vymáhať cenu za vykonané práce.
V mesiaci október 2010 bola spoločnosti Ostreal, s.r.o. zo strany konateľov navrhovateľa Beleša aHermana doručená faktúra na úhradu ceny diela. Spoločnosť však faktúru vrátila s odôvodnením, že
v nej boli zahrnuté aj ceny prác, ktoré navrhovateľ nevykonal. Navrhovateľ už nevykonal žiadne ďalšie
úkony k tomu, aby sa so spoločnosťou Ostreal, s.r.o. dohodol na ďalšom postupe, prípadne podal

návrh na príslušný súd o zaplatenie diela. Bez upozornenia a bez predžalobnej výzvy podal žalobu na
navrhovateľa z dôvodu údajného porušenia jeho povinností. Odporca trval na tom, že nemohol porušiť
žiadnu povinnosť z dôvodu, že konatelia navrhovateľa Herman a Beleš mu agendu ohľadne stavby
pre Ostreal, s.r.o. odňali, zabránili mu v rokovaní so spoločnosťou Ostreal, s.r.o. Navrhovateľ sa mal
svojich nárokov domáhať žalobou na zaplatenie proti uvedenej spoločnosti. Samotná skutočnosť, že

odporca je v príbuzenskom pomere s konateľkou spoločnosti Ostreal, s.r.o. sama o sebe nezakladá
právo navrhovateľa žiadať zaplatenie ceny diela od odporcu. Vyhotoviť faktúru za vykonané práce
odporca nemohol z dôvodu, že mu túto možnosť odňal navrhovateľ v júni 2010.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Podrobne poukázal na teoretické základy nároku na náhradu škodu, pričom mal za to, že v

posudzovanej veci svoje právo preukázal. Odporca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého
by bolo možné posúdiť, že tento škodu nezavinil. Ak by konatelia navrhovateľa nezakročili, tak by sa
predmetný nárok premlčal, čo bol pravdepodobne aj zámer odporcu, a to privodiť prospech svojej dcére,
ako aj svojej spoločnosti ROKIOSTAV, s.r.o., ktorá tiež využíva zrekonštruovanú nehnuteľnosť. Odporca
postupoval v rozpore s ustanoveniami § 194 ods. 5 až 9 Obchodného zákonníka. Robil všetko preto,

aby sa nárok premlčal alebo aby sa sťažilo jeho vymoženie, jeho konanie bolo v rozpore so zákazom
konkurencie, ako aj so spoločenskou zmluvou. Ak odporca uvádzal, že spoločnosť Ostreal, s.r.o. nemá
problém s úhradou za cenu diela, tak je otázne, prečo nepodnikol kroky, aby k takejto úhrade došlo. Ak
odvolateľ spochybňuje cenu diela, spochybňuje vlastne rozpočet vyhotovený spoločnosťou, ktorú má
on zastupovať a chrániť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzustanovenia§212ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávania podľa§214ods.2O.s.p.
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Ak súd prvého stupňa v konaní postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku

tým, že účastníkovi konania odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v
každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V posudzovanej veci nariadil okresný súd pojednávanie na 6.9.2011, pričom predvolanie na
pojednávanie doručil aj odporcovi (v tom čase ešte nezastúpenému advokátom). Odporca na uvedené

reagoval listom zo dňa 26.8.2011, v ktorom poukázal na svoju práceneschopnosť od 25.8.2011, ktorá mu
neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Trval na tom, aby sa mohol osobne zúčastniť pojednávania a
nesúhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti. Uviedol, že do 30.8.2011 sa k žalobe vyjadrí jeho právny
zástupca. K žiadosti o odročenie pojednávania bola pripojená fotokópia lekárskej správy obsahujúca
odporúčanie dodržiavať režim práceneschopnosti.

Dôvodmi, pre ktoré žiadal účastník odročiť nariadené pojednávanie sa súd prvého stupňa v dôvodoch
svojho rozhodnutia dôsledne nezaoberal, iba uzavrel, že odporca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť.
Takýto záver považoval krajský súd za nenáležitý. Dôvody odročenia pojednávania mohol okresný súd
hodnotiť len z procesného hľadiska, a to v zmysle kritérií vymedzených v § 119 O.s.p. v znení účinnom ku
dňu 6.9.2011 (kedy sa uskutočnilo dané pojednávanie). Z obsahu rozhodnutia nijako nevyplynulo, že by

okresný súd riadne posúdil opodstatnenosť navrhovaného dôvodu odročenia a bez takéhoto posúdenia
uskutočnil pojednávanie, na ktorom vypočul svedkov. Uvedeným postupom prvostupňový súd zjavne
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ktorá skutočnosť musela nevyhnutne viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie. Len pre úplnosť krajský súd v tomto smeredodáva, že neskoršou správou MUDr. J. (č. l. 182 spisu) bolo potvrdené, že odporca bol v relevantnom
čase liečený na akútne respiračné ochorenie s teplotami.

Okrem uvedeného pochybenia bol krajský súd nútený vysloviť aj výhrady k zisteniu skutkového stavu
vo veci a následným skutkovým zisteniam, z ktorých vychádzal okresný súd pri rozhodovaní.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo

týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Zmyseluplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj

v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

V posudzovanej veci uplatnil navrhovateľ nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktorý

odvodzoval z ustanovenia § 135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru porušil odporca
svoje povinnosti konateľa spoločnosti Elektro, výťahy, plyn, spol. s r.o. tým, že dojednal obchod so
spoločnosťou Ostreal, s.r.o., ktorej konateľkou je dcéra odporcu. Predmetom zmluvného vzťahu bolo
vykonanie diela, pričom odporca nevystavil na ich úhradu žiadnu faktúru a zo strany objednávateľa
nedošlo ani k žiadnej finančnej úhrade.

Vzhľadom na rozsah objednaných prác v zmysle dotknutej zmluvy o dielo dojednanej ústne so
spoločnosťou Ostreal, s.r.o., ako aj doteraz zistených skutočností sa javí, že k realizácii rekonštrukčných
prác došlo aj s vedomím ďalších konateľovi navrhovateľa (p. Beleša a p. Hermana). Podľa ich
tvrdení nemali vedomosť o personálnom prepojení odporcu a konateľky spoločnosti, pre ktorú boli

dodané práce. Uvedené však podľa názoru krajského nemôže samo o sebe založiť vznik nároku
na náhradu škody. Pokiaľ okresný súd prijal tvrdenia navrhovateľa, že tento zabezpečoval realizáciu
rekonštrukčných prác v prospech svojej dcéry, resp. v prospech spoločnej obchodnej spoločnosti,
bolo jeho povinnosťou následne vyhodnotiť, či je tu splnený ďalší predpoklad pre postup v zmysle
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to vznik škody. Doposiaľ totiž nebolo v konaní objasnené,

či samotné dielo bolo dokončené. Odporca v konaní argumentoval tým, že spoločnosť Ostreal, s.r.o.
je pripravená plniť svoje záväzky po odovzdaní diela tak, ako sa to ústne dohodlo. Právny zástupca
navrhovateľa na pojednávaní dňa 29.11.2011 vyslovil domnienku, že „dielo bolo pravdepodobne riadne
vykonané", resp. že „dielo muselo byť riadne zhotovené". Ak okresný súd na základe ním ustáleného
skutkového stavu, vychádzajúc len zo skutočnosti, že odporca nevymáhal úhrady za poskytnuté práce,

rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť škody, sú jeho závery predčasné. V prípade nedokončeného
dielatotižneboloanimožnéuvažovať,žetunejakáškodavznikla.Preobjasnenievzniknutýchnejasnosti
považoval odvolací súd za potrebné vypočuť prípadne aj konateľku spoločnosti Ostreal, s.r.o., ktorej
stanovisko by mohlo ozrejmiť obsah zmluvy o dielo, či bolo toto dokončené a kedy malo byť zaplatené.
V konaní tiež nebolo doposiaľ ozrejmené, akým spôsobom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, či

konatelia Beleš a Harman mali vedomosti o uzavieraní obchodu, príp. či boli aj aktívne činní pri
vzniku zmluvného vzťahu, ako prebiehala následná komunikácia s objednávateľom diela. Za podstatnú
považoval odvolací súd aj skutočnosť, že od júna 2010 malo byť odporcovi odňaté právo koordinovať
jednotlivé zákazky, vrátane vystavovania faktúr, čo mohlo znamenať, že vo vzťahu k spoločnosti Ostreal,s.r.o. nemal právo vykonávať právne úkony na účely úhrady ceny diela. Na objasnenie vnútorných
vzťah u navrhovateľa, komunikácie s objednávateľom rekonštrukčných prác a následného spôsobu
zastupovania spoločnosti mal okresný súd zamerať dokazovanie tak, aby dalo ucelený obraz o všetkých

sporných skutočnostiach. V tejto súvislosti sa preto javilo vhodným vykonať konfrontáciu odporcu a
ostatných konateľov navrhovateľa na účely objasnenia týchto skutočností.

Ak súd prvého vec odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a zároveň nedostatočne zistil skutkový
stav, potom si taký súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi

konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv a
oprávnených záujmov. Takýto komplexne chybný postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd
vyššieho stupňa, ktorý je spravidla určený na to, aby správne vykladal a aplikoval právo v opravných
konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitativne vyššej úrovni, na základe opravných
prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku
vyjadrený v § 1 v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe

prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých procesných pochybení a k riadnemu
vykonaniu dokazovania v nadväznosti na vyššie formulovaný právny názor odvolacieho súdu a k
zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti
prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.