Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110206230
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4110206230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1.
W. D., 2. I. D., obaja bytom D., N. 216/294, obaja zastúpení JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom,
so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, proti odporcom: 1. Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Bratislava, Búdkova 36, 2. MANAZ, spol. s r.o., so sídlom Želiezovce 12, zastúpený správkyňou

konkurznej podstaty JUDr. Katarínou Cibulkovou, so sídlom Piešťany, Winterova 28, zastúpená Lion
Law Partners, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Horná 32, 3. SLOVENSKÁ BAŽANTNICA, s.r.o., so
sídlom Štitáre, Nagyová 5, 4. F. H., bytom T. R., G. 5, 5. D. N., bytom D., N. XXX, 6. I. S., bytom W., D.
XXX/XX, 7. S. I., bytom, W., Q. G. XX, D., zastúpená JUDr. Máriom Tomanom, advokátom, so sídlom
Nitra, Štefánikova 22, zastúpený JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 28, o
určenie neplatnosti zmluvy o predaji majetku štátu, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného
súdu v Nitre č. k. 12C/67/2010-278 zo dňa 14. novembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania
odporcov v 1., 3. až 6. rade p o t v r d z u j e .
Odporcom v 1., 3. až 6. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na Okresnom súde v Nitre dňa 15.3.2010 domáhali určenia, že
zmluva zo dňa 1.10.1996 č. 56/1996 o predaji majetku štátu, uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako
predávajúcim a odporcom v 2. rade ako kupujúcim, je v časti prevodu nehnuteľnosti - okáľ, zapísanej

na LV č. XXXX, vedenom na Správe katastra T. pre okres T., obec D., nachádzajúcej sa v kat. úz. S.
D. na parc. č. XXX/X, neplatná. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú dlhodobými nájomcami predmetnej
nehnuteľnosti( byt) určenej na trvalé bývanie , ktorú užívajú na základe uzatvorenej dohody o odovzdaní
a prevzatí bytu zo dňa 23.2.1990 a ako nájomcovia požiadali o odpredaj bytu pôvodného vlastníka
Bažantnica š.p. Nitra- Štitáre v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ktorý však napriek povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 29 ods. 2 cit. zákona neuzatvoril s nimi
zmluvu o prevode bytu do ich vlastníctva. Následne bol pôvodný vlastník nehnuteľnosti (Bažantnica

š.p.) podľa zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, privatizovaný
odporcom v 1. rade (Slovenským pozemkovým fondom) a ten uzatvoril kúpnu zmluvu č. 56/1996 o
prevode majetku štátu s odporcom v 2. rade (MANAZ, spol. s.r.o.), predmetom ktorej okrem iného bola
aj nehnuteľnosť- okál (vrátane bytu navrhovateľov). V tejto zmluve už odporca v 1. rade prevádzal
nehnuteľnosť nie ako byt, ale ju prekvalifikoval na prevádzkové priestory. Následne bol na majetok
odporcu v 2. rade vyhlásený konkurz a správkyňa konkurznej podstaty úpadcu v rámci speňažovania

majetku previedla nehnuteľnosť na odporcu v 3. rade, ktorý nehnuteľnosť ďalej previedol na odporkyňu
v 4. rade a tá na odporcov v 5. a 6. rade. Ku dňu podania žaloby je ako vlastníčka nehnuteľnosti vedená
odporkyňa v 7. rade, na základe zámennej zmluvy uzatvorenej s odporcami v 5. a 6. rade. Prevodnehnuteľnosti zmluvou o prevode majetku štátu č. 56/1996 zo dňa 1.10.1996 z odporcu v 1. rade
na odporcu v 2. rade, bol uskutočnený v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov pre nedodržanie povinnosti vlastníka uzavrieť s navrhovateľmi ako nájomcami

zmluvu o prevode vlastníctva bytu, preto je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč.
zákonníka a následne aj všetky ďalšie prevody vlastníctva.
O tomto návrhu rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom tak, že návrh navrhovateľov
zamietol, odporcom v 1., 3, 4., 5. a 6. rade náhradu trov konania nepriznal a o náhrade trov
konania odporcov v 2. a 7. rade si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením. Návrh zamietol s

odôvodnením, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP
na požadovanom určení, že zmluva č. 56/1996 uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim
a odporcom v 2. rade ako kupujúcim je v časti prevodu nehnuteľnosti - okál na parc. č. 701/6 zapísanej
na LV č. XXXX kat. úz. S. D., neplatná. Navrhovatelia naliehavý právny záujem na podanej žalobe
odôvodnili tým, že , byt v rodinnom dome typu OKAL začali užívať ako nájomcovia ešte v roku 1990 a v
roku 1996 požiadali pôvodného vlastníka Bažantnicu š.p. v zmysle zák. č.182/1993 Z.z. o odkúpenie

bytu, no k tomu nedošlo a nehnuteľnosť bola následne prevádzaná na iné subjekty. Ich právne
postavenie ako dlhodobých nájomcov , ktorí požiadali o odkúpenie bytu v súlade so zákonom je neisté z
dôvodu uplatňovania si vlastníckych práv na daný byt odporkyňou v 7. rade. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú od roku 1990 nájomcami bytu nachádzajúcom
sa v domovej nehnuteľnosti typu OKÁL na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu,

uzatvorenejsAgrokombinátom "Zobor"š.p.Nitra,ktorývydaldňa23.2.1990rozhodnutieč.j.4/Pr/90/747
o pridelení bytu v T. - S. D. - Bažantnica, okál č.p.XXX, byt č. XXX a to I. D.( navrhovateľke v 2.
rade). Navrhovatelia podávali opakovane žiadosť o odpredaj bytu podľa zák. č. 182/1993 Z.z. a to dňa
13.2. 1996 adresovanú Bažantnici, š.p., dňa 10.1.2000 adresovanú MANAZ, spol. s r.o., dňa 13.2.2000
adresovanúsprávkynikonkurznejpodstatyúpadcuMANAZ,spol.sr.o.JUDr.KataríneCibuľkovej,avšak

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo ani s jedným zo subjektov a byt sa ďalej prevádzal.
Pôvodný vlastník (Bažantnica š.p.) bol sprivatizovaný odporcom v 1. rade. Medzi odporcom v 1. rade -
Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislava ako predávajúcim a odporcom v 2. rade - spoločnosťou
MANAZ, spol. s r.o. ako kupujúcim bola dňa 1.10.1996 uzatvorená Zmluva o predaji majetku štátu
č. 56/1996. Predmetnou zmluvou prešlo vlastníctvo majetku š.p. Bažantnica Nitra - Štitáre na nového

vlastníka, okrem iného aj dom OKAL súp.č. XXX na parc.č. XXX/X a XXX/X. Odporca v 1. rade
nepreklasifikoval byty na prevádzkové priestory, nakoľko na LV č. XXXX zo dňa 27.4.1998, teda po
uzatvorení zmluvy, boli nehnuteľnosti zapísané ako okál na parc.č. XXX/X a XXX/X. Na spoločnosť
MANAZ, spol. s r.o. bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 K 427/99 zo
dňa 20.12.1999, právoplatne dňa 20.12.1999. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr.

Katarína Cibulková a v rámci speňažovania majetku úpadcua ako predávajúcim a odporcom v 3. rade -
spoločnosťou SLOVENSKÁ BAŽANTNICA, s.r.o. ako kupujúcim bola dňa 22.12.2000 uzatvorená kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam okrem iného parc.č. 701/6
- okál, parc.č. 707/7 - okál, ktorej vklad bol povolený Správou katastra T. pod č. V XXX/XX.
Medzi odporcom v 3. rade ako predávajúcim a odporkyňou v 4. rade - F. H. ako kupujúcim bola

dňa 11.2.2002 uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam rodinnému domu - okal na parc.č. 701/6, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
T. dňa 5.4.2002 pod č. V XXX/XX. .
Z notárskej zápisnice notárky I.. J. F. sp.zn. N 460/2004, NZ 92871/2004 zo dňa 16.12.2004 súd zistil,
že V.. Z. R. daroval svojej sestre - odporkyni v 7. rade nehnuteľnosti v obci D., kat. úz. S. D., rodinný

dom okál súp.č. XXX na parc.č. XXX/X.
Medzi odporcami v 5.,6. a 7. rade bola dňa 30.5.2008 uzatvorená Zámenná zmluva, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra Nitra pod V XXXX/XX dňa 19.9.2008 a odporkyňa v 7. rade sa stala
vlastníčkou nehnuteľnosti okál, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X, kat. úz. S. D., okres T., obec D.,
zapísané na LV č. XXXX.

Navrhovatelia sa v inom konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 15C/203/2005
domáhajú , aby súd uložil odporcovi v 2. rade povinnosť uzatvoriť s nimi ako nájomcami Zmluvu o
prevode vlastníctva bytu s príslušenstvom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. za ceny regulované
týmto zákonom. Vec nie je právoplatne skončená, konanie je prerušené do právoplatného skončenia
tejto veci sp.zn. 12C 67/2010, v ktorej sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy

uzatvorenej medzi odporcami v 1. a 2. rade v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti - domu typu
okál, v ktorom sa nachádza byt v nájme navrhovateľov. Návrh podaný navrhovateľmi je v návrhom
určovacím a navrhovatelia sa ho môžu domáhať len vtedy, ak preukážu na takom určení naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c/ OSP), ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistotymedzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne
postavenie navrhovateľov je ohrozené. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje záujem na
určovacej žalobe. Za nedovolenú - pri možnosti na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam,

kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. V konaní
vedenomnaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.15C203/2005sanavrhovateliadomáhajúplnenia,abysúd
uložil odporcovi v 2. rade povinnosť uzatvoriť s nimi ako nájomcami Zmluvu o prevode vlastníctva bytu,
ktorý bol aj predmetom tohto sporu. Je to žaloba na plnenie, ktorou navrhovatelia chcú dosiahnuť svoj
cieľ - stať sa vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej sú nájomcami. V tomto konaní sa navrhovatelia domáhajú

určenia neplatnosti zmluvy o predaji majetku štátu, predmetom ktorého bol aj byt v nájme navrhovateľov.
Keby aj súd ich návrhu vyhovel a určil, že zmluva je neplatná, na právnom postavení navrhovateľov by
sa nič nezmenilo, nestali by sa vlastníkmi bytu a keby chceli dosiahnuť svoj cieľ, automaticky by to viedlo
k podaniu ďalšej žaloby na súd, ktorá je už okrem iného podaná na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
15C 203/2005. Aj keby navrhovatelia boli v konaní o určenie neplatnosti zmluvy úspešní, neviedlo by to
k úplnému vyriešeniu ich právneho postavenia, bola by tým len vyriešená predbežná otázka vo vzťahu,

či tu právny vzťah je alebo nie je. Preto súd dospel k záveru, že navrhovatelia na podanom návrhu
nemajú naliehavý právny záujem a z tohto dôvodu ich návrh zamietol a ďalej sa nezaoberal vecou
samou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom v 1., 3.,
4., 5. a 6. rade nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili. O trovách
konania odporcov v 2. a 7. rade súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci

samej s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude ich návrhu v plnom rozsahu vyhovené. Odvolanie
odôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP s poukazom na to, že v predmetnej veci súd prvého stupňa
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že nesprávne

vec právne posúdil. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol z dôvodu, že nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 80 písm. c/ OSP). S týmto právnym
názorom sa nestotožňujú a majú za to, že v danom prípade existuje na ich strane naliehavý právny
záujem na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bola nehnuteľnosť prevedená z odporcu v 1. rade
na odporcu v 2. rade. Súd nedostatočne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu (aktuálneho

stavu objektívnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami) a obmedzil sa iba na konštatovanie, že
navrhovatelia mali možnosť domáhať sa svojich nárokov aj iným spôsobom. Neobstojí ani tvrdenie súdu,
že v prípade, ak by ich návrhu v tejto veci bolo vyhovené, ich právne postavenie by sa nezmenilo,
pretože by sa nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a takéto rozhodnutie by viedlo k podaniu
ďalšej žaloby. Majú za to, že v prípade , ak by bolo žalobe v tomto konaní vyhovené, vec by sa vrátila

do pôvodného stavu, to znamená, že by sa obnovilo vlastníctvo pôvodného vlastníka. Poukázali na to,
že pred prevodom predmetnej nehnuteľnosti z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade došlo k zmene
kvalifikácie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne označovaná ako byt a bola prekvalifikovaná
odporcom v 1. rade na prevádzkové priestory a takto prevedená na odporcu v 2. rade. Takýmto konaním
odporcu v 1. rade došlo k obídeniu zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

účinného v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne k obídeniu ust. § 29 ods. 2 zákona, v
zmyslektoréhobolvlastníknehnuteľností(odporcav1.rade)povinnýpreviesťnehnuteľnostinanájomcu
t. j. na navrhovateľov, a to v lehote 2 rokov odo dňa, keď nájomca o prevod vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti požiada. V rámci konania preukazovali, že o prevod predmetnej nehnuteľnosti do ich
vlastníctvažiadaliopakovane.Uvedenýprevodzodporcuv1.radenaodporcuv2.radeboluskutočnený

v rozpore s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a preto v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, ide o absolútne neplatný právny úkon. V tejto súvislosti poukazujú na
judikát Najvyššieho súdu č. R/33/1975 , v zmysle ktorého zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, je od počiatku absolútne neplatná, pričom nie je rozhodujúce, či
účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Navrhovatelia v tomto konaní naliehavý právny záujem

na podanej žalobe odôvodňujú tým, že v predmetnej nehnuteľnosti dlhodobo žijú, sú jej dlhoročnými
nájomcami a predmetom konania je ich bytová otázka a súčasný právny stav znižuje ich právnu istotu
v tejto oblasti. V tejto súvislosti poukazovali v rámci celého konania na to, že nešlo o služobný byt,
dôkazom čoho je zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a evidenčný list, a teda nie je možné vylúčiť
na danú vec aplikáciu príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, účinného v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti na daný právny a skutkový stav. Práve
naopak na tento prípad je nevyhnutné aplikovať uvedenú zákonnú úpravu.
Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že uzatvoril zmluvu č. 56/96 ako predávajúci sospoločnosťou MANAZ, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol privatizovaný majetok na základe
privatizačného projektu, ktorý bol schválený a prešlo vlastníctvo majetku štátneho podniku na obchodnú
spoločnosť. Okrem iného majetku prevádzali sa aj dva služobné byty( nachádzajúce sa v rodinnom

dome typu OKAL) na ktoré sa zák.č. 182/1993 nevzťahuje. Nie je pravda, že prekvalifikoval byty na
prevádzkové priestory, svedčí o tom LV č. XXXX z roku 1998, kde na parc.č. 701/6 a parc.č. 701/7 je
uvedený objekt - OKAL l. Svedčí o tom aj privatizačný projekt, ktorý počíta s bytmi ako služobnými.
Navrhovatelia nemajú na podanom návrhu naliehavý právny záujem, nakoľko od uzavretia zmluvy o
predaji majetku štátu uplynulo niekoľko rokov, toto právo bolo dotknuté ďalšími právnymi zmenami, a aj

keby navrhovatelia boli v konaní úspešní, ich právne postavenie sa nezmení, lebo takéto rozhodnutie
nemôže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.
Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov, navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s
rozhodnutím, ako aj s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, pretože zo strany navrhovateľov
nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, v zmysle § 80 písm. c) OSP.

Účelom určovacej žaloby je predovšetkým zabrániť ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi, a preto
v prípade, keď požadované určenie neplatnosti právneho úkonu mal charakter len prejudiciálnej otázky
k inému sporu medzi účastníkmi (ako je to v tomto prípade), nie je daný naliehavý právny záujem
na tomto určení. Vyhovením návrhu navrhovateľov by sa neodstránil stav objektívnej právnej neistoty
medzi účastníkmi, keďže aj v prípade určenia neplatnosti zmluvy by nedošlo ku konečnému rozhodnutiu

ohľadom povinnosti odporcu v 2. rade uzatvoriť s navrhovateľmi zmluvu o prevode vlastníctva k
nehnuteľnosti. Táto otázka je navyše predmetom samostatného konania, vedeného na Okresnom súde
v Nitre pod sp. zn. 15C/203/2005, v ktorom sa navrhovatelia domáhajú, aby súd uložil odporcovi v 2. rade
povinnosť uzatvoriť s nimi ako nájomcami zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti. Poukázali aj na
to,ženavrhovateľmisformulovanýpetitnávrhujevovzťahukďalšímúčastníkomkonanianevykonateľný

vzhľadom na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam. Nesúhlasia s tvrdením odvolateľov, že na danú vec je treba aplikovať
zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pretože ide o zákon, ktorý sa
nevzťahuje na predaj bytov v rodinných domoch. A v tomto prípade stavba na parcele č. 701/6 je v
súčasnosti charakterizovaná ako „okál“ t. j. rodinný dom uvedeného typu. O tom, že sa jedná o rodinný

dom svedčí aj listinný dôkaz t. j. znalecký posudok z 18.7.2000 a o takýto druh stavby sa jednalo aj v
čase uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi odporcami v 1. a 2. rade. Tvrdenia navrhovateľov
o údajnom obídení zákona zo strany odporcu v 1. rade považuje za účelové, pričom navrhovatelia
nepredložili o tom žiadny dôkaz. Aj postup správkyne konkurznej podstaty, vedený na majetok odporcu
v 2. rade bol plne v súlade so zákonom. Správkyňa pri predaji nehnuteľnosti postupovala v súlade s

vtedy platnými a účinnými predpismi - zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, a teda nemala
povinnosť postupovať pri predaji nehnuteľnosti podľa zákona č. 182/1993 Z.z., v tom čase v platnom
znení.
Odporkyňa v 7. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Poukázala na to, že ako predbežnou

otázkou sa súd prvého stupňa zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu a vyslovil, že
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP v danej veci nie je daný. S poukazom na
súdnu prax a ustálenú judikatúru k tejto problematike, pokiaľ je možné žalovať o určenie práva,
nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, pretože takáto otázka
je iba prejudiciálnou. Jej riešenie v samostatných súdnych sporoch by malo za dôsledok neželené

rozmnožovanie súdnych sporov. Pokiaľ by teda súd prvého stupňa v tomto konaní vyriešil otázku
platnosti, či neplatnosti zmluvy o predaji majetku štátu č. 56/1996, v inom konaní 15C 203/2005 v
ktorom sa navrhovatelia domáhajú povinnosti uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, nebolo by už čo riešiť.
Ani v prípade, ak by bolo návrhu navrhovateľov v tomto konaní vyhovené, takýto rozsudok by bol
nevykonateľný, pretože vec by sa nevrátila do pôvodného stavu, to znamená, že by sa neobnovilo

pôvodné vlastníctvo automaticky tak, ako sa domnievajú navrhovatelia. Jednak z dôvodu, že pôvodným
vlastníkom bola Bažantnica š.p., ktorý už bol z obchodného registra vymazaný dňa 25.2.1997 a jednak
by kataster nehnuteľností na základe rozsudku o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nezapísal vlastnícke
právo navrhovateľov, pretože medzičasom bol predmetný byt dotknutý ďalšími zmenami a zároveň by
takýto rozsudok neznamenal priamo nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi. Spochybnil aj

tvrdenie navrhovateľov, uvádzané v odvolaní, že dlhodobo žijú v predmetnom byte a predmetom konania
je riešenie ich bytovej otázky, pretože podľa informácií odporkyne v 7. rade, navrhovatelia už byt vypratali
a opustili a zrejme si už bytovú otázku riešili iným spôsobom.
Ostatní odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrili.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľov (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( OSP) a viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne a odvolanie navrhovateľov nie je opodstatnené.
Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí
za nutné v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté
v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou žaloby z
hľadiska naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c/ OSP a po prijatí záveru, že na danom

určení nemajú navrhovatelia naliehavý právny záujem, správne žalobu bez ďalšieho zamietol. Odvolací
súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku. Na dôvažok odvolací
súd dodáva, že námietky vznesené navrhovateľmi v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné alebo
spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. V
danom prípade je predmetom konania určovacia žaloba podaná podľa § 80 písm. c) OSP, podľa ktorého

návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je (pozitívne určenie) alebo či tu nie je (negatívne určenie). Návrhom v zmysle tohto zákonného
ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo
nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem

na tomto určení jestvuje najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak
by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba prichádza do úvahy
vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa aj v prípadoch, v
ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného

právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v
konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení.
Súd vo svojom rozhodnutí má vždy zhodnotiť, či naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol
daný a v čom spočíval.

Vychádzajúc z uvedeného potom možno prijať záver, že navrhovatelia nepreukázali existenciu
naliehavéhoprávnehozáujmuvzmysleust.§80písm.c)OSPnaurčeníneplatnosti zmluvy,uzatvorenej
medzi odporcami v 1. a 2. rade, v tomto samostatnom konaní, nakoľko túto otázku ako otázku predbežnú
musí riešiť súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/203/2005, v ktorom sa navrhovatelia domáhajú, aby
súd uložil odporcovi v 2. rade uzatvoriť s nimi ako nájomcami bytu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu

v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Na právnom postavení navrhovateľov pri určení neplatnosti kúpnej
zmluvy medzi odporcami v 1. a 2. rade, by sa za súčasného stavu, keď došlo k ďalším prevodom danej
nehnuteľnosti, naposledy na odporkyňu v 7. rade, nič nezmenilo, teda nedosiahli by to, čo v konaní
sledujú, aby s nimi bola uzatvorená zmluva o kúpe bytu a oni by boli zapísaní v katastri nehnuteľností
ako vlastníci, pretože nie je zrejmé, kto by mal povinnosť s nimi zmluvu uzatvoriť. Táto otázka bude

predmetom riešenia práve v konaní vedenom pod sp.zn. 15C 203/2005, v ktorom sa navrhovatelia
už konkrétne voči odporcovi v 2. rade domáhajú splnenia povinnosti uzatvoriť s nimi kúpnu zmluvu
o prevode bytu. Ani v prípade, ak by súd návrhu navrhovateľov vyhovel, neriešilo by to podstatu
sporu medzi navrhovateľmi a odporcami, pretože by tým nebola riešená otázka práva navrhovateľov
nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.
1 ,a § 151 ods. 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešným odporcom v 1., 3., 4., 5. a 6.
rade náhradu trov nepriznal, pretože si ich neuplatnili a ani zo spisu nevyplýva, že by im v tomto štádiu
konania nejaké trovy vznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné