Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116204574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116204574.2

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: B. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P. I. XXX, zastúpenej JUDr. Richardom Schwarzom, advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Bratislave, Dunajská 1 proti manželovi: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
republika, Q., L. L. XX o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na
čas po rozvode manželstva k maloletému P. F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo B. L., rod. W., nar. XX.X.XXXX a P. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v
O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku 11, ročník 2003, strana 42, pod por.
č. 4 rozvádza.

Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého P. F. L., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti

matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca súd zaväzuje
prispievať na jeho výživu sumou vo výške 250 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 22.2.2016 domáhala rozvodu manželstva s odporcom P. L., nar. XX.XX.XXXX a
úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému P. F. L., nar. XX.X.XXXX.
Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že problémy v manželstve sa začali objavovať v čase,
keď bývala u manželovej rodiny, ktorá ju neprijala. Z L. sa preto vrátili na Slovensko, kedy po troch
mesiacoch sa manžel definitívne odsťahoval a vrátil do L.. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala

na skutočnosť, že manželstvo je len formálnym zväzkom, nemá záujem na ďalšom zotrvávaní v ňom,
nakoľko je hlboko a trvale rozvrátené a neplní si svoju funkciu.

2. Na pojednávanie sa nedostavil manžel, ktorý mal doručenie predvolanie riadne vykázané, svoju
neúčasť vopred písomne ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd pokračoval v
konaní podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku.

3. Manželka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu.
Hlavnou príčinou rozvratu manželstva boli podľa jej názoru manželovi rodičia, ktorí narúšali ich vzťah
tým, že ju ponižovali, nebola prijatá do rodiny, boli proti manželstvu, neprišli ani na svadbu. S manželom
najskôr osem rokov žili v L., ale kvôli jeho rodičom odišli na Slovensko. Jej manžel si tu však nevedel
zvyknúť a po 3 mesiacoch sa vrátil naspäť. Nežijú spolu už asi osem a pol roka, sú v telefonickom

kontakte len ohľadne syna. Čo sa týka stretávania otca so synom, on ho tam ani veľmi nevolá, manžel
sem zase nechodí. Syn bol na prázdniny u otca pred dvomi rokmi na dva týždne. Keď sa ho pýtala teraz,nešiel by tam, pretože tam nemá čo robiť, nemá tam kamarátov a nudil by sa tam. Keď synovi hovorila,
že otec si zoberie aj dovolenku aby mohol byť s ním, tak nechcel. Manžel iné deti nemá. Je zamestnaný,
v minulosti zarábal tých 1.500 - 2.000 eur, ale teraz nevie koľko zarába, býva u svojich rodičov. Nemá

nič proti tomu, aby sa syn stretával so svojím otcom, ale momentálne je syn v takom stave, že do L. k
otcovi ísť nechce, pokiaľ by otec prišiel sem, môžu sa stretnúť, na tomto by sa dohodnúť vedeli. Ona
býva so synom u svojich rodičov, týmto prispieva na bývanie do tých 200 eur, na stravu im dáva okolo
100 eur. Syn teraz pôjde do 8. ročníka základnej školy, výdavky má bežné, primerané veku, na stravu,
oblečenie, školské potreby, pomôcky. Jej príjem je vyše 500 eur, spláca pôžičku po 158 eur. Otec na

dieťa pravidelne posiela výživné 250 eur mesačne.

4. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.05.2016
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom uviedol, že súhlasí, aby súd pojednával v predmetnej
veci v jej neprítomnosti. Vo svojom vyjadrení súčasne uviedol, že s návrhom navrhovateľky na rozvod
manželstva ako aj s úpravou práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode

manželstva súhlasí.

5. Právny zástupca navrhovateľky v konečnom návrhu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
má za to, že návrh bol dôvodný, manželstvo je iba formálne, nespĺňa žiadne znaky, ktoré vyžaduje Zákon
o rodine, neplní si svoj spoločenský účel a preto navrhuje, aby súd manželstvo rozviedol a o maloletom

dieťati rozhodol na základe dohody rodičov a o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

6. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje rozhodnúť ohľadne
maloletého dieťaťa v zmysle rodičovskej dohody.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah spisu a zistil tento
skutkový stav:

8. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa X.X.XXXX v O., z ktorého manželstva pochádza

jedno maloleté dieťa, maloletý P. F. L., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka vidí príčinu rozvratu manželstva v
skutočnosti, že ju manželova rodina neprijala, ponižovali ju, nesúhlasili s uzavretím manželstva, neprišli
dokonca ani na svadbu. K prerušeniu spolužitia došlo medzi manželmi po tom, čo si manžel nevedel
na Slovenku zvyknúť a pred takmer deviatimi rokmi sa vrátil do L.. Od uvedeného obdobia sú len v
telefonickom kontakte, maloletý P. strávil u otca pred dvomi rokmi dva týždne prázdnin. Navrhovateľka

býva s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na úhradu nákladov
spojených s bývaním prispieva sumou vo výške 200 eur mesačne a na úhradu nákladov spojených so
stravovaním sumou vo výške 100 eur mesačne. Maloletý P. je v súčasnosti žiakom 7. ročníka základnej
školy. Výdavky na maloleté dieťa majú bežný charakter, sú primerané veku dieťaťa a pozostávajú najmä
z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, školské potreby a školské pomôcky. Navrhovateľka je

zamestnaná v spoločnosti Consberg Vráble s.r.o. ako operátor výroby, kde dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem vo výške cca 500 eur, spláca pôžičku po 158 eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa
je L., žije v L. republike. S návrhom na rozvod manželstva ako aj úpravou práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu tak ako to navrhla navrhovateľka vyjadril svoj písomný súhlas. Súhlasil aj s dôvodmi
rozvodu manželstva tak ako ich popísala navrhovateľka, pričom potvrdil, že s navrhovateľkou dlhodobo

nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa spolu nestýkajú a manželstvo je vyslovene formálne. Manžel
nie je s maloletým P. v pravidelnom kontakte, na jeho výživu však pravidelne prispieva sumou vo výške
250 eur mesačne.

9. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach rozvodu,
rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území: majú
manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov
stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov
obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne

pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov
bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v
prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil".10. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú
právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom

štáte v čase začatia konania.

11. Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva
je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu
dlhodobo (takmer deväť rokov) nežijú, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktorébyzabezpečiloriadnuvýchovumaloletéhodieťaťa.Rozvratpredmetnéhomanželstvasavzhľadom
na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, a zo strany ani jedného z manželov
nie je preto možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom
plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu

maloletého dieťaťa, pričom obaja účastníci konania s rozvodom manželstva súhlasili, súd návrhu
navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol. Súd súčasne upravil práva a povinnosti
rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva tak, že
maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky tak ako to žiadali obaja rodičia. Pri určovaní
vyživovacej povinnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov ako aj

na vek a odôvodnené potreby maloletého P., keď sumu vo výške 250 eur mesačne, na ktorej sa rodičia
maloletého dieťaťa dohodli, považoval súd za primeranú na krytie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa zo strany otca. Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravil, keďže navrhovateľka sa úpravy
styku nedomáhala, nakoľko tento sa vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom
maloletého dieťaťa ani nerealizuje a v prípade záujmu otca sú rodičia schopní sa na tomto dohodnúť. S

poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri
všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.