Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010098
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215010098.9

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1

Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený
U. N.W., nar. XX.XX.XXXX v D. H., N. a C., bytom Y. F., XXXXX P. B., H., G. H. č. X, občan
Chorvátskej republiky, na slobode,

j e v i n n ý, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledovných Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju
nezaopatrenú dcéru S. N.ć, narodenú XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k.
9P/265/2009-132 zo dňa 14.03.2012, s právoplatnosťou od 13.04.2012, bol obvinený ako otec dieťaťa
zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 50,- € počnúc od 01. decembra 2009 a to vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa G. G., bytom G., Z. č. X/XX, túto
svoju zákonnú povinnosť si od 01. marca 1999, kedy obvinený opustil spoločnú domácnosť matky
s oprávneným dieťaťom, až do 16.05.2016 bezdôvodne zavinene neplní, pričom v rámci predbežnej

otázky mal a mohol počas celej kritickej doby neplatenia výživného uhrádzať sumu najmenej vo výške
súdneho rozhodnutia o výživnom, teda najmenej v sume 50,- € mesačne a hoci matke oprávneného
dieťaťa príslušný úrad práce vypláca náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obvineného
od 01.07.2013 až doposiaľ, obvinený počas obdobia od 01. marca 1999 až do 08.03.2016 zaostal na
výživnom najmenej vo výške 10.215,- €, ktoré dlhuje matke dieťaťa G. G. a od 09.03.2016 kedy dcéra
S. N.ć, nar. X.X.XXXX nadobudla plnoletosť až do 16.05.2016 zaostal na výživnom vo výške 136,67 €,
ktoré dlhuje dcére S. N.ć,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to ho súd
o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1
(jeden) rok.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné

pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného

poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na

hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho

prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3

Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,

treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho

totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).