Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/563/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712201987
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712201987.2
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R. proti odporcovi D., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu D., zastúpeného N., o zaplatenie 1.256,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.
apríla 2015, č.k. 10C/57/2012-74, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd svojím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6,56 Eur a
upomienky vo výške 3,32 Eur zastavil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,22
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 200,22 Eur od 30.03.2010 do
zaplatenia s tým, že odporcovi povolil uvedenú sumu 200,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur mesačne, ktoré splátky sú zročné
vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia
čo i len jednej z nich a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne vyslovil, že vedľajší účastník na strane
odporcu nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal okresný
súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy - Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
dňa 23.08.2007 podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č.
258/2001Z.z.zmluvouospotrebiteľskomúvereavzmysle§52ods.1anasl.Občianskehozákonníkaaj
spotrebiteľskou zmluvou. Nesporným v konaní bolo, že odporcovi zo strany navrhovateľa bol poskytnutý
úver v celkovej výške 30.000,- Sk (995,82 Eur), z ktorého odporca zaplatil do rozhodnutia súdu sumu
663 Eur. Okresný súd konštatoval, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi podľa zákona č. 258/2001
Z. z. neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o úhrnnej splátke zahŕňajúcej splátku
istiny a úroku, t. j. neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku
dňu uzatvorenia zmluvy. Preto navrhovateľ nemá právo požadovať úrok, ktorý nebol v zmluve uvedený
(§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy).
Navrhovateľovi prináleží právo na zaplatenie rozdielu medzi čiastkou, ktorú odporcovi poskytol, teda
sumy 30.000,- Sk (995,82 Eur) po odpočítaní sumy 663 Eur, ktorú sumu odporca na uvedený úver
zaplatil a odpočítaní sumy 132,60 Eur, ktorá suma bola navrhovateľovi priznaná prvým rozsudkom (v
tejto časti nebolo podané odvolanie, a preto nadobudol rozsudok v danej časti právoplatnosť). Z týchto
dôvodov okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie čiastky 200,22 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
0,024 % denne (8,76 % ročne) od 30.03.2010 v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšku, t. j. čo do zaplatenia sumy 913,62 Eur s
príslušným úrokom z omeškania, okresný súd návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 517 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), písm.
b), § 4 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 25/8/2001 Z. z., § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. Otrovách konania hlavných účastníkov uviedol, že bolo už právoplatne rozhodnuté skorším rozsudkom.
Z dôvodu, že po vyhlásení skoršieho rozsudku do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu,
bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách tohto účastníka uplatnených vo výške 139,60 Eur. Okresný súd
rozhodol o týchto trovách podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vedľajší účastník na strane odporcu nemá
právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
zatrovynevyhnutne(účelne)vynaloženénariadneuplatnenie,alebobránenieprávanasúde(uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník na strane
odporcu, a to proti výroku o trovách prvostupňového konania a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že mu prizná náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 139,60 Eur a súčasne mu prizná
i náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,80 Eur. Uviedol, že vo svojom vyjadrení zo
dňa 02.04.2015 poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní s tým, že zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo
odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal trovy konania napriek
tomu, že ich na bránenie práva odporcu účelne vynaložil s tým, že dôvodil, že článok 47 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za
podmienok ustanovených zákonom v spojení s ust. § 24 a § 25 O.s.p. a má i vedľajší účastník právo dať
sa zastúpiť advokátom. Odmietol úvahu súdu, že jeho trovy považuje za neúčelné, nakoľko
už samotné tvrdenie o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, alebo vznesenie námietky
premlčania vedľajším účastníkom je účelným úkonom a účelným spôsobom bránením práv účastníka.
Zdôraznil, že navrhovateľ dlhodobo používa neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úroky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom
území Slovenskej republiky. Preto upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo
iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve treba považovať za ním vykonaný účelný
úkon. Zásadne odmietol názor súdu, že zamietnutie návrhu nebolo pomocou pričinenia vedľajšieho
účastníka. Poukázal na judikatúru - rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012,
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/169/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
17Co/87/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/193/2012, Krajského
súdu Košice, sp. zn. 6Co/204/2012, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/4/2010 a
ďalšie rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 25Co/82/2014, Krajského súdu Trnava, sp. zn.
10Co/185/20136, Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Co/329/2014, Krajského súdu Trenčín, sp.
zn. 5Co/70/2015. Mal za to, že už vstupom do konania sledoval legitímny cieľ a jeho trovy boli účelne
a dostatočne preukázané.
Dňa 07.07.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 01.07.2015 (rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 16.04.2015), v ktorom sa vyjadroval
k vyjadreniu navrhovateľa vo veci samej a navrhoval, ako má okresný súd vo veci rozhodnúť.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti - vo výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p.
Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V ostatných výrokoch účastníci nenapadli
rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok
okresného súdu v týchto častiach nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).
Z obsahu spisu mal krajský súd za preukázané, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal proti
odporcovi zaplatenia 1.246,44 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu zmluvného plnenia
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 Eur,ktorý sa odporca zaviazal uhradiť v 72 mesačných splátkach po 26,56 Eur, spolu teda 1.909,44 Eur. Dňa
29.03.2010 navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu k zaplateniu celého dlhu vo výške 1.256,32 Eur.
Okresný súd svojím prvým rozsudkom zo dňa 22.06.2012, č.k. 10C/57/2012-42 rozhodol, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi 132,60 Eur s úrokom z omeškania 0,024 % denne z čiastky 132,60
Eur od 30.03.2010 do zaplatenia, v 6 mesačných splátkach po 20 Eur a 7. splátku zaplatí vo výške
12,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania, ktoré splátky sú zročné vždy do 15. dňa v mesiaci s tým,
že prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného
vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i jednej z nich a pod
následkom výkonu rozhodnutia, vo zvyšku návrh zamietol. V dôsledku odvolania navrhovateľa v časti,
v ktorej bol návrh zamietnutý, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa svojím uznesením zo dňa
25.09.2014, č.k. 19Co/318/2012-59 v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa
zamietnutý, považoval za nepreskúmateľný, nakoľko jeho odôvodnenie bolo nielen nedostatočné, ale
i zmätočné.
Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 6,56 Eur a 3,32 Eur zastavil
a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,22 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku
návrh zamietol. Vo veci samej rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Bezprostredne pred prvým rozhodnutím odvolacieho súdu oznámilo občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov svoj vstup do konania s tým, že pokiaľ do konania vstúpil iný účastník na
strane odporcu pred ním, netrvá na vstupe do konania a súčasne oznamuje, že z konania vystupuje.
Súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a pre
prípad, že sa nezúčastní nariadeného pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania, ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, a to i v prípade, že
budú nariadené ďalšie pojednávania, žiadal informácie na svoju elektronickú adresu.
Na námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, vznesenú navrhovateľom, súd prvého stupňa
svojím uznesením zo dňa 31.12.2014, č.k. 10C/57/2012-65 pripustil vstup občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Dňa 02.04.2015 vedľajší účastník doručil súdu prvého stupňa vyjadrenie, v ktorom sa vyjadroval
k svojmu vedľajšiemu účastníctvu, potrebe súhlasu s jeho vstupom do konania účastníkom, na
strane ktorého bude vystupovať, poukazoval na uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.
16Co/1542/2014, uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24Co/594/2014, uznesenie Krajského súdu
Košice, sp. zn. 2Co/30/2015, citoval ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1, § 4 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 5, § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., § 2 písm. b) zákona č. 258/2001
Z. z., § 4 ods. 1, 2 ZSÚ, rozhodnutie ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 402/2013-10, § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo/1/2009 a uviedol, že podľa
jeho názoru návrh nebol podaný dôvodne v časti úrokov a poplatkov za úver, vzhľadom na
skutočnosť, že absentujú obsahové záležitosti zmluvy (konkrétne údaje zo zmluvy neuviedol). Mal za to,
že úver je treba považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov s tým, že dlžník
má povinnosť splatiť iba úver vo výške skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a všetky ostatné
požadované úroky a poplatky sú plnením bez právneho dôvodu. Záverom navrhol, aby súd návrh vo
výške 995,82 Eur zamietol a zaviazal odporcu na zaplatenie 332,82 Eur, uplatnil si náhradu trov konania
vo výške 139,60 Eur. Súčasne súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a
O.s.p., ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania na pojednávaní a navrhol, aby súd
konal v jeho neprítomnosti, a to i v prípade, že bude nariadené ďalšie pojednávanie. Zároveň žiadal,
aby ho súd informoval na jeho e-mailovú adresu.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti
za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. V danom prípade sa
navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 1.256,37 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v časti o
zaplatenie 132,60 Eur s príslušenstvom (č.l. 42) a vo výške 200,22 Eur s príslušenstvom (č.l. 74)
a vo zvyšnej časti bol jeho návrh zamietnutý. Obaja účastníci mali tak v konaní úspech len čiastočný.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Pokiaľ v danom prípade súd prvého stupňa na svoje rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nie je možné jeho rozhodnutiu vytknúť nesprávne
právne posúdenie veci.
Naviac, odvolací súd nepovažoval úkony, vykonané vedľajším účastníkom v danej veci, za účelne
vynaložené trovy konania.
Zásadaúčelnostitrovpotrebnýchnauplatneniealebobránenieprávajevyvoditeľná zovšeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí
s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie
práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/9/2013). Odvolací súd
dospel k záveru, že trovy konania, uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu, spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia, nie sú v danej veci účelne vynaloženými trovami. Vedľajší účastník na
strane odporcu v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol len všeobecné, opakovane jeho
zástupcom používané frázy, týkajúce sa účelnosti náhrady trov vedľajšieho účastníka, rozsiahle citácie
z rozsudkov iných súdov s tým, že vopred ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaniach
a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Za tejto situácie vyjadrenie k návrhu, podané
vedľajším účastníkom prostredníctvom zástupcu v danej veci, napĺňa charakteristiku tzv. hromadných
vecí a javí sa ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Uvedený
záver má za následok konštatovanie neúčelnosti trov vynaložených na právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by mal prípadne na ich náhradu
právo.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania
vedľajšieho účastníka považoval za vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.