Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/347/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315205163
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:4315205163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Holandské kráľovstvo, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933,
registračné číslo: 572 79 667, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti
žalovanému: F. H., nar. 7. 6. 1976, trvale bytom XXX XX M., R. XXX/X, t. č. XXX XX U., G. N. X/CX, o
zaplatenie 606,28 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 31. 3. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 606,28 eura s príslušenstvom - vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 67,83 eura a úrok z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 606,28 eura odo dňa 25. 3. 2015 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Home Credit Slovakia,
a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 11. 8. 2011 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou
bola dohoda o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX.

Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ÚZP“). Žalovaný
zároveň obdržal od právneho predchodcu žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj metodickú príručku
(ďalej len „príručka“), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a
úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie
sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. ÚZ nadobudla platnosť a
účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov - revolvingového úveru, pričom žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty spolu

667,15 eura a žalobcovi vrátil len 60,87 eura. Odo dňa omeškania bol žalovaný o výške svojho dlhu
informovaný v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu a vyzývaný k jeho úhrade. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný ani napriek uvedenému neplnil svoju povinnosť riadneho a včasného
splácania úveru, v zmysle Hlavy 7 písm. a) žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 29. 10. 2013 k
splateniu celého zostatku úveru vo výške 787,79 eura v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Tento
postup žalobcu bol v súlade aj s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to konkrétne s §
565 Občianskeho zákonníka. V návrhu na vydanie platobného rozkazu si žalobca neuplatňuje úroky a

poplatky spojené s poskytnutým úverom.

3. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril,
hoci ju osobne prevzal dňa 13. 4. 2016.4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo
XXXXXXXXXX, splátkový kalendár, úverové podmienky (ďalej len ÚP), výzva k splateniu celého úveru,

predžalobná výzva, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo

asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené

po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení
a povinností postupcu, postupníka aj dlžníka.

Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka.
Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo
na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k
pohľadávke (napr. dlžobný úpis, predmet zálohu a pod.).Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s
príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami,

ktoré možno proti nej uplatniť.

Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý. Námietky, ktoré mal v čase postúpenia
proti pohľadávke, sa mu zachovávajú aj po postúpení. Môže voči pohľadávke namietať napríklad
vzájomné pohľadávky, ktoré už vtedy mal, a pod. Dlžník je však povinný plniť už novému veriteľovi, len

čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel.

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.

9. Dňa 11. 8. 2011 uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie účelového úveru v celkovej výške 1180,- eur. Ďalšie dojednania úverovej zmluvy

sú písané písmom vo veľkosti, ktoré je absolútne nečitateľné.

Žalobca je spoločnosť m. i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým
spôsobom. Žalovaný uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.

10. V hlave 8 a 9 ÚP sú upravené dojednania o poskytnutí, čerpaní a splácaní revolvingového
úveru. Tieto ustanovenia sú však len všeobecné, bez možnosti ich doplnenia, pripomienkovania, teda
spotrebiteľ ich nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, navyše ÚP sú vopred naformulované, stávajú sa
súčasťou zmluvy bez toho, či o to má spotrebiteľ záujem.

11. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, účinného k 11. 8. 2011, (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 11.8.2011, (1)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 10 ods. 1 cit. zák., Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa

musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

12. V hlave 8 a 9 ÚP si zmluvné strany dohodli úverový rámec 497,91 eura. Ďalšie konkrétnosti splácania
však z týchto ustanovení nevyplývajú, dokonca ani výška úrokov, hoci sa žalovaný zaviazal splácať aj
úroky z revolvingového úveru.

13. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného
vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

14. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
revolvingového úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme úveru. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa
(§ 3 ods. 1 ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 2 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol
v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak
tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah

sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

15. Podľa názoru súdu, ÚP majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp.
vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne

dojednanie revolvingového úveru, výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov.
Pri vyhotovení ÚP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v
rozpore s dobrými mravmi, pretože ÚP spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným
písmom, že boli nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani
nemohol venovať pozornosť. Ďalšie dojednania ohľadne revolvingového úveru ako podstatné náležitosti

úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sú zapracované len v hlave 8 a 9 ÚP
a nie priamo v zmluve, sú napísané drobným, skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie žalobcu
ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka. Žalobca takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil
zmluvnú slobodu žalovaného, keď mu nanútil podpisom základnej zmluvy o úvere aj prijatie zmluvných

podmienok týkajúcich sa poskytnutia, čerpania a splácania revolvingového úveru aj to bližšie v ÚP
nešpecifikovaných.

16. Podľa § 43 OZ, účinného k 11. 8. 2011, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 OZ, Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.17. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré
zmluvy musia mať písomnú formu. Písomnú formu musia mať zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon, v
danom prípade § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

18. Ak je zákonom určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu
alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.

19. ÚP sú doplnením základnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a aj pre ne platí ust. § 46 OZ, t.
j. musia mať písomnú formu, ktorá je dodržaná vtedy, ak z nej zrejmé prejavy vôle oboch účastníkov
konania,t.j.natejtolistinemusiabyťzachytenépodpisyúčastníkovzmluvnéhovzťahu.Vdanomprípade
jednoznačnevyplýva,žeÚPniesúpodpísanéanijednýmzúčastníkovzmluvnéhovzťahuapretozmluva
o revolvingovom úvere, obsiahnutá v hlave 8 a 9 ÚP je absolútne neplatná a to nielen pre nedostatok
písomnej formy, ale aj podľa § 3, § 37 ods. 1 a § 39 OZ, ako je uvedené vyššie (teda z dôvodu, že takýto

právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a zrozumiteľne
ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka).

20. Preto ak žalobca plnil žalovanému tým, že mu poskytol úverový rámec, plnil žalobca z titulu
bezdôvodného obohatenia a žalovaný prijal plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.

21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

22. Ako vyplýva zo splátkového kalendára a ako to žalobca uviedol v žalobe, žalobca poskytol

žalovanému celkovo sumu 667,15 eura, pričom žalovaný celkovo splatil 60,87 eura (samozrejme ešte
pred podaním žaloby). Keďže plnenie bolo bezúročné (neexistuje dohoda o výške úrokov) a k plneniu
došlo z neplatnej zmluvy, žalovaný by mal vrátiť žalobcovi ešte sumu 606,28 eura.

23. Žalovaný čerpal finančné prostriedky postupne v období od 21. 2. 2013 do 28. 2. 2013, pričom žaloba

bola podaná na súd dňa 31. 3. 2015.

24. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

25. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik

jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok

premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani

nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

26. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného.

27. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

28. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že Zmluva o revolvingovom úvere je
absolútne neplatná a teda, že k plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného z titulu bezdôvodného
obohatenia došlo v období od 21. 2. 2013 do 28. 2. 2013. V danom prípade sa dlh žalovaného premlčal,
s poukazom na § 107 ods. 1 OZ, najneskôr dňom 28. 2. 2015, pričom žaloba na súd bola podaná dňa

31. 3. 2015, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

29. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak
v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích

dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

30. Jednotlivé finančné plnenia zo strany žalobcu (dňa 21. 2. 2013 plnil vo výške 200,- eur, čo sa
premlčalo dňom 21. 2. 2015, posledné plnenie zo dňa 28. 2. 2013 sa premlčalo dňom 28. 2. 2015) sa
však premlčali v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1) dva roky od finančného plnenia.

31. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.32. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, a hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.