Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/53/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110214339
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110214339.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: J. B.,
I. XX.X.XXXX, Z. O. Z., V. XX, zastúpeného advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA,
so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/32, proti odporcom: 1) Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO
00492736, so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, 2) Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO 00151700,
so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 2.064,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v prvom rade náhradu trov konania v sume 200,- € v
lehote desať dní po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v druhom rade náhradu trov konania v sume 200,- €

v lehote desať dní po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania štátu v sume 77,28 € na účet Okresného súdu
Bratislava I v lehote desať dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2010, v znení jeho zmeny zo dňa 27.12.2013,

ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 13.1.2014 v prítomnosti všetkých účastníkov konania, domáhal
uloženiapovinnostiodporcomvprvomadruhomradezaplatiťmuspoločneanerozdielnesumu2.064,98
€ titulom zastavenia uhrádzania liečebných nákladov od 17.6.2009 a doživotného uhrádzania všetkých
nákladov spojených s poškodeným zdravím následkom úrazu, ktorý utrpel v prostriedku mestskej
hromadnej dopravy odporcu v prvom rade dňa 26.2.2003. Uviedol, že vodič autobusu musel prudko
zabrzdiť, pretože sa chcel vyhnúť zrážke s vodičom osobného auta a z toho dôvodu spadol a zranil sa;

následkom uvedeného úrazu je zdravotne doživotne postihnutý. Účty na lieky sa mu hromadia, preto
ich žiada preplatiť aj s doživotnou starostlivosťou o jeho zdravie. Od 27.2.2003 bol liečený praktickou
lekárkou a od 24.3.2003 chirurgom a neurológom. Dňa 10.3.2003 si písomne uplatnil u odporcu v
prvom rade nárok na náhradu škody. Odporca v prvom rade odkázal navrhovateľa na odporcu v druhom
rade, s ktorým má uzatvorenú poistnú zmluvu. Odporca v druhom rade navrhovateľovi dňa 7.9.2005
uhradil náklady na liečbu jeho zranenia utrpeného počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003. Kým mu boli

preplácané náklady na liečbu, jeho zdravotný stav sa zlepšoval. Od 7.9.2005 mu však odporca v druhom
rade odmietol uhrádzať ďalšiu liečbu a dal jeho prípad prešetriť posudkovým lekárom. Zastavenie
preplácania liečby viedlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Navrhovateľ trval na tom, že sa musel
naďalej liečiť už s obmedzenými finančnými prostriedkami, pretože je dôchodcom. Dňa 20.7.2006 podal
návrh na začatie konania na súd proti odporcovi v druhom rade, posielal súdu skutočne vynaložené
náklady na stále pokračujúcu liečbu, ale sudkyňa mu ich zastavila.K návrhu na začatie konania a v priebehu konania navrhovateľ súdu prekladal pokladničné bloky
z lekárne, príjmové pokladničné bloky zo Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby Bratislava a
lekárske správy.

Odporca v prvom rade v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania navrhol návrh zamietnuť z
dôvodu nekonkrétnosti a nepreskúmateľnosti nárokov navrhovateľa. Uviedol, že v roku 2003 uzatvoril
s odporcom v druhom rade povinné zmluvné poistenie za škody vzniknuté pri prevádzke dopravných
prostriedkov. Na základe toho sa odporca v druhom rade zaviazal uhradiť všetky vecné škody a škody

na zdraví vzniknuté prepravovaným osobám. Odporca v druhom rade uhradil všetky zákonné nároky
navrhovateľa ako poškodeného, ktoré sú zročné. Je potrebné oddeliť zdravotné problémy navrhovateľa,
ktoré súvisia s vekom navrhovateľa a jeho zdravotným stavom pred dopravnou nehodou a ujmou na
zdraví vrátane jej následkov. Nie je možné, aby na ťarchu poistnej udalosti bola krytá náhrada škody na
zdraví nad rámec vzniknutého zranenia. Návrh navrhovateľa považuje za predčasný, pretože odporca
v druhom rade do dňa 2.9.2010 (kedy bolo podané písomné vyjadrenie odporcu v prvom rade) prípad

navrhovateľa neuzatvoril a mal postupovať v súlade so závermi posudkového lekára alebo posudkovej
komisie.

Odporca v druhom rade v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že nárok
navrhovateľa neuznáva. Udalosť, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky, nastala dňa 26.2.2003.

Vzhľadom na mechanizmus úrazu: pád pri prudkom zabrzdení, úder do oblasti ramena a vzhľadom
na vek a zdravotné dispozície navrhovateľa, došlo uňho k prechodnému zhoršeniu krčnej a bedrovej
chrbtice. Navrhovateľ od tejto doby priebežne predkladal k likvidácii potvrdenia o liečení, ktoré mu boli aj
uhrádzané. Napriek tomu, že po užívaní liekov dochádzalo u navrhovateľa k zlepšovaniu zdravotného
stavu, neustále stupňoval svoje požiadavky na uhrádzanie nákladov na liečbu. Odporca v druhom rade

preto dňa 14.9.2005 o preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľa požiadal svojho zmluvného lekára.
Zmluvný lekár po posúdení dokladov, nahliadnutím do osobnej karty navrhovateľa a po konzultácii s
jeho ošetrujúcou lekárkou dospel k záveru, že nie je dôvod na uhrádzanie ďalších nákladov spojených
s liečením následkov úrazu, pretože už s úrazom nesúvisia; zobral do úvahy vek a zdravotné problémy
navrhovateľa pred aj po dopravnej nehode. Navrhovateľ bol bezprostredne po nehode liečený jeho

ošetrujúcou lekárkou, ktorá ho poslala k chirurgovi až po tom, čo sa uňho objavili dekonfigurácie v oblasti
ramenných svalov. V období cca pol roka po nehode bola navrhovateľovi indikovaná ošetrujúcimi lekármi
aj podporná liečba (krčný golier, eventuálne bedrový pás) a v ďalšom období cca jedného roka po úraze
aj podporná rehabilitačná liečba. Ďalšia liečba, ktorá sa u navrhovateľa realizuje, súvisí so zhoršovaním
zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý mal už pred nehodou, preto už nie je možné navrhovateľovi

preplácať ďalšie predkladané náklady na liečbu.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, § 85 ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP)] rozhodol na
pojednávaní dňa 5.3.2014 v prítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcov v prvom

rade a druhom rade. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcov v prvom
rade a druhom rade, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/59/2003, znaleckým
posudkom W.. W. O. B.. Č.. XXXXXX-XX/XX E. XX.X.XXXX a jeho následným výsluchom (znalec
bol ustanovený súdom v predmetnej právnej veci), znaleckým posudkom W.. Ľ. X., H.. Č.. X/XXXX
E. XX.X.XXXX (E. W.. Ľ. X., H.. bol ustanovený vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. 12C/59/2006, v ktorej navrhovateľom je J. B. a odporcom Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s.) a znaleckým posudkom W.. W. K. Č.. XX/XXXX E. XX.XX.XXXX, ktorý predložil navrhovateľ.
Súd nevykonal dokazovanie rekonštrukciou dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003, tak ako to navrhoval
navrhovateľ, pretože nemá v predmetnej veci právnu relevanciu. Súd nevykonal ani dokazovanie
kontrolným znaleckým posudkom, ktoré navrhoval navrhovateľ, pretože súd mal k dispozícii tri znalecké

posudky W.. W. O. B.., W.. Ľ. X., H.. F. W.. W. K., ktorých závery si neodporujú. Súd preto kontrolný
znalecký posudok považoval za nadbytočný.

Navrhovateľ na pojednávaniach uviedol, že dňa 26.2.2003 utrpel úraz v autobuse - hlavou udrel do tyče
v autobuse, poranil si ruku, utrhol rúčku na operadle. Bezprostredne pred úrazom v autobuse stál, ale

neoznačil svedkov, ktorí by to dosvedčili. Tiež uviedol, že v autobuse spadla aj ďalšia žena, ktorú bližšie
neidentifikoval; odporca v prvom rade toto tvrdenie navrhovateľa vyvrátil, pretože vo vyšetrovacom spise
saotomnenachádzazmienkaaaniuňhoniktoďalšízranenienenahlásil.Ponehodebolonavrhovateľovi
zle, krátko sa rozprával s vodičom autobusu, potom z autobusu vystúpil, stál pod stromom a pľul.Nepočkal na sanitku, ktorú by mu privolal vodič autobusu, s odôvodnením, že sa ponáhľal za svokrou.
Prišiel domov, ľahol si, bolo mu zle a až na ďalší deň (27.2.2003) išiel k všeobecnej lekárke. Všeobecná
lekárka ho až mesiac po úraze poslala k špecialistom (chirurg, neurológ). Liečil sa vyše jedného roka.

Neskôr podstúpil viaceré vyšetrenia CT hlavy, ožarovali mu nohu v roku 2009, 2010, mal poranenú krčnú
chrbticu, odtrhnutý sval na ruke. V čase nehody v roku 2003 mal 69 rokov, bol športovcom, chcel začať
podnikať v oblasti drevárstva, neskôr (v záverečnom prednese) uviedol, že chcel
začať opravovať hrad, ktorý patrí jeho šľachtickému rodu, ale pre úraz nemohol vykonávať ani jednu z
uvedených činností. Žiadal náhradu nákladov na lieky, ktoré užíva: lieky na tlak, lieky na oči (nepamätal

si, odkedy presne užíva tieto lieky), lieky na uši (v roku 2012 bol hospitalizovaný v tejto súvislosti), masť
na bolesť na rameno, francúzske barly, všetko od 17.6.2009 spolu s doživotným preplácaním nákladov
na liečenie. Aj keď mu odporca v druhom rade uhradil náklady spojené s liečbou následkom dopravnej
nehody (krčný golier, liečenie v Trenčianskych Tepliciach), neuhradil mu všetky náklady; navrhovateľ
však nevedel bližšie konkretizovať, ktoré náklady mu neboli uhradené. Jeho zdravotný stav sa po liečbe
po nehode zlepšoval, ale prestal sa zlepšovať vtedy, keď mu odporca v druhom rade prestal financovať

náklady na ďalšiu liečbu, doliečenie a ďalšiu kúpeľnú liečbu. Nie je poistený pre prípad úrazu alebo
poškodenia zdravia. K chorobám pred úrazom uviedol, že raz ho uštiplo niečo na ruke, keď bol v lese,
a to sa mu zapálilo (niekedy v lese aj spával). Namietal nedostatočné zistenie zdravotné stavu znalcom
W.. W. O., B.., nepodpísanie prevzatia dokladov znalcom ako aj nepresnosť tvrdenia znalca v znaleckom
posudku, že navrhovateľ pred nehodou sedel, pretože navrhovateľ pred nehodou stál.

Súd uznesením č.k. 11C/53/2010-139 zo dňa 20.12.2011 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia a ustanovil do konania znalca W.. W. O., B..,
ktorého poveril vypracovaním znaleckého posudku. Úlohou znalca bolo zodpovedať otázky týkajúce sa
zdravotného stavu navrhovateľa s ohľadom na jeho vek, rozsah zdravotného postihnutia vzhľadom na

nehodový dej dňa 26.2.2003 (konkrétne zranenia, diagnózy a charakter zranení z lekárskeho hľadiska),
rozsah navrhovateľom uplatnených doplatkov na lieky a ich možná súvislosť s dopravnou nehodou
dňa 26.2.2003, ktoré lieky znalec považuje za odôvodnené vzhľadom na ich možný súvis s dopravnou
nehodou z 26.2.2003 a či mohol úraz zo dňa 26.2.2003 vyvolať niektoré ťažkosti alebo zhoršenie
zdravotných problémov pohybového aparátu navrhovateľa.

Znalec W.. W. O., B.. v znaleckom posudku č. 913766-08/13 zo dňa 13.3.2013 uviedol, že
navrhovateľa vyšetril dňa 14.2.2013. Navrhovateľ počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003 utrpel
ako cestujúci v MHD pomliaždenie hlavy v spánkovo-klenbovej oblasti vpravo bez otrasu mozgu,
pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu komplikované poúrazovým zápalovým stuhnutím ramenného

kĺbu periarthritis humeroscapularis, natrhnutie dvojhlavého svalu (bicepsu) ľavej hornej končatiny
a stuhnutie okolochrbticového svalstva krčnej a driekovo-krížovej časti chrbtice. Znalec zranenia
charakterizoval ako ľahké. Prvé lekárske vyšetrenia navrhovateľ absolvoval až nasledujúci deň po
nehode - dňa 27.2.2003. Navrhovateľ začal rehabilitovať dňa 19.5.2003 v stredisku B.. V. Č. O.
Z., neskôr v Slovenských liečebných kúpeľoch, a.s. v Trenčianskych Tepliciach. V záznamoch je

uvedené, že navrhovateľ sa cítil lepšie, rameno bolo pevnejšie a rehabilitácia pomáhala. Doba liečenia
uvedených zranení, ktoré boli v priamej príčinnej súvislosti s úrazom navrhovateľa utrpeným počas
dopravnej nehody dňa 26.2.2003, bola približne dva až tri mesiace. Rozsah uplatnených nárokov
na úhradu doplatkov na lieky použité navrhovateľom by mal preto zodpovedať tomuto časovému
úseku liečby. V ďalšom období boli predmetom všetkých lekárskych vyšetrení, ošetrení a liečebných

postupov chronické zdravotné problémy navrhovateľa (chrbtice, bedrových a kolenných kĺbov), na
ktoré sa liečil už pred dopravnou nehodou dňa 26.2.2003 a tieto neboli v priamej príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou. Išlo o ochorenia chronického, dlhodobého charakteru, tak ako to preukazujú
záznamy v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa pred dátumom 26.2.2003, ako aj röntgenologický
nález chronických degeneratívnych zmien stavcov a medzistavcových platničiek, ktoré nevznikajú zo

dňa na deň, ale dlhodobo. Vyšetrenia, ktoré viedli k diagnostike prípadných iných chorôb navrhovateľa
vzniknutých mimo tohto úrazu, ktoré nespĺňajú kritérium priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou, nemožno považovať za oprávnené. Inak povedané, úraz, ktorý navrhovateľ utrpel, sa nemohol
podieľať na vzniku niektorých ďalších ochorení a zdravotných zmien, ktoré si navrhovateľ nárokoval a
ktoré nie sú v priamej príčinnej súvislosti s predmetným úrazom.

Znalec v znaleckom posudku ďalej uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa bol v roku 2011
primeraný jeho veku. Aktuálny zdravotný stav navrhovateľa (v roku 2013) je primeraný jeho veku
a je charakterizovaný výraznými ťažkosťami v dôsledku chronického degeneratívneho ochoreniapohybového aparátu, najmä chrbtice, bedrových a kolenných kĺbov oboch dolných končatín. Rozsah
aktuálneho postihnutia navrhovateľa nezodpovedá len okolnosti, keď ako sediaci cestujúci pri zabrzdení
autobusu MHD narazil v dôsledku zotrvačnosti ľavú hornú končatinu. Okolnosť predmetnej dopravnej

kolízie nebola príčinou súčasného (aktuálneho) zdravotného stavu navrhovateľa.

Navrhovateľ vo vyjadrení k znaleckému posudku a na pojednávaní namietal postup znalca pri
jeho vyšetrovaní a nepresnosť v znaleckom posudku spočívajúcu v tom, že navrhovateľ tvrdil, že
bezprostredne pred dopravnou nehodou stál, pričom znalec uvádzal, že sedel. Namietal tiež, že znalec

mu svojím podpisom nepotvrdil prevzatie ním predkladaných listín. Súd preto predvolal znalca na
pojednávanie za účelom objasnenia jeho postupu pri vypracúvaní, záverov znaleckého posudku a
námietok navrhovateľa na jeho postup.

E. W.. W. O., B.. na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe zdravotnej
dokumentácie navrhovateľa, ktorá je prílohou znaleckého posudku, zdravotnej karty navrhovateľa

vedenej u všeobecnej lekárky navrhovateľa W.. O., na E. N. M. W.. O., na základe podkladov od
navrhovateľa (navrhovateľ mu priniesol veľké množstvo skopírovaných dokladov, ktoré všetky prevzal
a u niektorých podpísal aj prevzatie) a na základe vyšetrenia navrhovateľa dňa 14.2.2013. Znalec aj
navrhovateľ zhodne potvrdili, že znalec prevzal všetky doklady, ktoré mu navrhovateľ priniesol, prevzatie
časti z nich potvrdil svojím podpisom a vo zvyšnej časti ich prevzatie síce podpisom nepotvrdil, ale

prevzal ich. Súd konštatuje, že je rozhodujúce, že znalec prevzal všetky navrhovateľom predkladané
doklady týkajúce sa jeho zdravotného stavu a nie potvrdenie ich prevzatia ako také. Navrhovateľ týmto
argumentom nespochybnil, žeby znalec odmietol prevziať ním predkladané doklady, práve naopak.
Znalec ďalej uviedol, že navrhovateľ bol počas vyšetrenia vyzlečený, vyšetril mu všetky časti tela od
hlavy po dolné končatiny; išlo o fyzikálne vyšetrenie pohmatom a pohľadom. Skutočnosť, že navrhovateľ

bezprostredne pred dopravnou nehodou sedel, znalec prevzal z jemu predložených listinných dôkazov;
nespomínal si, či mu navrhovateľa hovoril, že pred dopravnou nehodou stál alebo sedel. Skutočnosť, či
navrhovateľ pred dopravnou nehodou stál alebo sedel, nemá vplyv na závery jeho znaleckého posudku
vzhľadom na charakter a mechanizmus zranení. Dôležité je, aké diagnózy boli zadokumentované
v zdravotnej dokumentácii a diagnostikované bezprostredne po dopravnej nehode. Vyjadril sa, že

s určitosťou môže povedať, že zdravotné problémy navrhovateľa od roku 2009 nie sú v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bol účastníkom v roku 2003. Súčasný zdravotný stav
navrhovateľa súvisí najmä s jeho vekom. Iný záver jeho znaleckého posudku by neprivodil ani znalecký
posudok W.. W. K. E. XX.XX.XXXX, pretože znalecký posudok nepredstavuje primárnu zdravotnú
dokumentáciu, z ktorej sa vychádza pri vypracovaní iného znaleckého posudku.

Odporca v prvom rade vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že úraz zo dňa 26.2.2003 sa
nemohol podieľať na vzniku niektorých ochorení a zdravotných zmien navrhovateľa, ktoré si navrhovateľ
nárokoval a ktoré nie sú v priamej príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. Liečba poranení, ktoré
boli v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, trvala približne dva až tri mesiace

po udalosti. Navrhovateľ si nárok na úhradu nákladov spojených s liečením uplatnil až dňa 24.3.2010.
Vzniesol preto námietku premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods.
1 OZ. Keďže návrh na začatie konania bol podaný po jej márnom uplynutí, navrhol návrh zamietnuť.

Odporca v druhom rade vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku konštatoval, že znalecký posudok

plne potvrdil jeho stanovisko, že nárok navrhovateľa na náhradu vynaložených nákladov v súvislosti s
liečením úrazu zo dňa 26.2.2003 nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľa zodpovedá chronickému
degeneratívnemu ochoreniu pohybového aparátu - najmä chrbtice, bedrových a kolenných kĺbov oboch
končatín. Dopravná nehoda nebola príčinou súčasného zdravotného stavu navrhovateľa.

Zo znaleckého posudku W.. W. K. Č.. XX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX, ktorý predložil navrhovateľ a
ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu č. ČTS-21/DI-DN-2003-V, vyplýva nasledovný úrazový dej:
pri rýchlom neočakávanom zabrzdení autobusu v priamočiarom smere jazdy došlo k vymršteniu
tela navrhovateľa v smere jazdy s následným pádom na tupý povrch podlahy autobusu. V reflexnej
snahe zamedziť pádu pri prudkom uchopení sa držiaka sedadla v stojacej polohe, došlo k čiastočnej

rotácii tela navrhovateľa smerom zľava doprava, čo točivým prenosom násilia spôsobilo poškodenie
mäkkých tkanív a svalstva v oblasti ľavého ramenného zhybu. Pádom na tvrdý povrch podlahy
autobusu vznikli zranenia v chrbtovo-driekovej oblasti a nárazom hlavy na tupý predmet vnútornej
súčasti autobusu (napríklad podlaha) ku zmliaždeniu mäkkých častí pokrývok lebečných v pravejtemennospánkovej oblasti hlavy. Zo štúdia zdravotnej dokumentácie navrhovateľa znalec W.. W. K. zistil,
že navrhovateľ sa už v roku 1998 liečil na poruchy metabolizmu purínových látok (dna), na dlhotrvajúce
degeneratívne, zápalovodystrofické ochorenie kĺbov, medzistavcových platničiek a bolesti chrbtice.

Liečba bola medikamentózna, rehabilitačná a sústavná. Úrazový dej zo dňa 26.2.2003 dlhotrvajúci
chorobný stav pohybového aparátu navrhovateľa náhle zhoršil a zintenzívnil jeho liečbu, preto je celková
liečba dlhotrvajúca. Liečba by bola dlhotrvajúca aj vtedy, ak by nedošlo k úrazovej atake navrhovateľa
dňa 26.2.2003. E. W.. W. K. uviedol, že poranenia navrhovateľa, ktoré utrpel počas dopravnej nehody
dňa 26.2.2003, nie je možné hodnotiť ako vážnu poruchu zdravia. Doba liečenia utrpených poranení

podľa jeho názoru vyžaduje čas troch až štyroch týždňov.

V súvisiacej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/59/2006 je navrhovateľom
J. B. a odporcom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v ktorej si navrhovateľ uplatňoval náhradu
liečebných nákladov za obdobie od 20.7.2006. Svoj nárok odvodzoval z tej istej dopravnej nehody ako
v predmetnej právnej veci. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 12C/59/2006-277 zo dňa 3.11.2010

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 117,84 € spolu s úrokom z omeškania v sume 40,50 € a vo
zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 14Co/136/2011-315 zo
dňa 3.4.2012 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu č.k. 12C/59/2006-277 zo dňa 3.11.2010. Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Cdo/110/2013-405 zo dňa 12.12.2013 odmietol dovolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/136/2011-315 zo dňa 3.4.2012.

Okresný súd Bratislava I vo veci sp. zn. 12C/59/2006 nariadil znalecké dokazovanie a do konania
ustanovil znalca W.. Ľ. X., H.., ktorého úlohou bolo vypracovanie znaleckého posudku. E. W.. Ľ. X., H..
vypracovalznaleckýposudokč.1/2010zodňa30.4.2010.Znaleczohľadnilzranenianavrhovateľapočas
dopravnej nehody 26.2.2003, možné komplikácie a následky a predchádzajúce ochorenia navrhovateľa.
Ako odôvodnené zdravotné pomôcky určil Lombacross Activity a Ortelocross Activity; ostatné lieky a

podporné prípravky neslúžili na príčinnú liečbu následkov úrazu po 2.9.2005.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003 utrpel ako cestujúci v MHD pomliaždenie

hlavy v spánkovo-klenbovej oblasti vpravo bez otrasu mozgu, pomliaždenie ľavého ramenného
kĺbu komplikované poúrazovým zápalovým stuhnutím ramenného kĺbu periarthritis humeroscapularis,
natrhnutie dvojhlavého svalu (bicepsu) ľavej hornej končatiny a stuhnutie okolochrbticového svalstva
krčnej a driekovo-krížovej časti chrbtice. Išlo o ľahké zranenia, prípadne zranenia, ktoré nie je možné
hodnotiť ako vážnu poruchu zdravia. Navrhovateľ mal v čase dopravnej nehody 69 rokov. Prvé lekárske

vyšetrenia navrhovateľ absolvoval až nasledujúci deň po nehode - 27.2.2003. Následne, asi jeden
mesiac po nehode, absolvoval chirurgické a neurologické vyšetrenia a kúpeľnú liečbu. Odporca v
druhom rade navrhovateľovi dňa 7.9.2005 uhradil všetky náklady na liečbu v sume minimálne 1547,-
€. Zdravotný stav navrhovateľa sa počas liečby zlepšoval. Po 7.9.2005 už odporca v druhom rade,
vzhľadom na vyjadrenie jeho zmluvného lekára, prestal navrhovateľovi preplácať náklady na liečbu,

pretože už nesúvisela s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 (neexistovala priama príčinná súvislosť
medzi zdravotným stavom navrhovateľ a úrazom utrpeným počas dopravnej nehody). Navrhovateľ si
však naďalej uplatňoval refundáciu nových nákladov na liečbu - v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 12C/59/2006 za obdobie od 20.7.2006 (konanie je právoplatne skončené) a
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/53/2010 (predmetná právna vec)

za obdobie od 17.6.2009 vrátane doživotného uhrádzania nákladov jeho liečby. Navrhovateľ tvrdí, že
odvtedy sa mu začal zhoršovať zdravotný stav.

Zo znaleckých posudkov znalcov W.. W. K. Č.. XX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX (predloženého
navrhovateľom) a W.. W. O., B.. Č.. XXXXXX-XX/XX E. X. XX.X.XXXX (znalca ustanoveného súdom

v predmetnej právnej veci) vyplýva, že navrhovateľ už pred dopravnou nehodou dňa 26.2.2003 trpel
chronickými a dlhotrvajúcimi ochoreniami: už v roku 1998 sa liečil na poruchy metabolizmu purínových
látok (dna), na dlhotrvajúce degeneratívne, zápalovodystrofické ochorenie kĺbov, medzistavcových
platničiek a bolesti chrbtice. Obaja znalci konštatovali, že degeneratívne a chronické ochorenia
pohybového aparátu navrhovateľa nesúvisia, resp. nesúviseli so zraneniami, ktoré navrhovateľ utrpel

počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003. Liečba zranení, ktoré mali priamu príčinnú súvislosť s
dopravnou nehodou, bola znalcami určená na tri až štyri týždne (W.. W. K.), prípadne dva až tri mesiace
(W.. W. O., B..). Po uplynutí uvedenej doby už zdravotné problémy navrhovateľa neboli v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 a zraneniami pri nej utrpenými.Odporca v prvom rade má uzatvorené povinné zmluvné poistenie u odporcu v druhom rade [§ 789 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ)].

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
č. 381/2001 Z.z.) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať.

Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 1 OZ u konkrétneho subjektu (prevádzateľa
dopravného prostriedku), resp. pre vznik samotnej škody z určitej udalosti, musia byť kumulatívne
splnené nasledovné podmienky:
1) konanie,
2) následok (škoda)

3) príčinná súvislosť medzi konaním a následkom,
4) škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Kumulatívnosť sa premieta do záveru, že ak by nebola splnená čo len jedna z uvedených podmienok,
nie je daná zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu. Zavinenie v tomto prípade
nie je potrebné skúmať, pretože zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu podľa §

427 OZ je založená na objektívnom princípe, t.j. bez ohľadu na zavinenie.

V predmetnej právnej veci je konaním nehodový dej dopravnej nehody dňa 26.2.2003, pri ktorej
navrhovateľ utrpel zranenia: vodič autobusu MHD prudko zabrzdil po tom, čo mu do jazdnej dráhy
vošiel osobný automobil. Následkom (škodou) bolo poškodenie zdravia navrhovateľa. Je však potrebné

rozlišovať medzi poškodením zdravia navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003 a
súčasným zdravotným stavom navrhovateľa zohľadňovaným od 17.6.2009, odkedy si uplatňuje nárok
na náhradu liečenia v predmetnej právnej veci. Navrhovateľ v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 26.2.2003 utrpel tieto zranenia: pomliaždenie hlavy v spánkovo-klenbovej oblasti
vpravo bez otrasu mozgu, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu komplikované poúrazovým zápalovým

stuhnutím ramenného kĺbu periarthritis humeroscapularis, natrhnutie dvojhlavého svalu (bicepsu) ľavej
hornej končatiny a stuhnutie okolochrbticového svalstva krčnej a driekovo-krížovej časti chrbtice. Preto
len tieto zranenia môžu byť škodou v zmysle § 427 OZ. Liečba uvedených zranení podľa znaleckého
posudku W.. W. O., B.. G. u navrhovateľa dva až tri mesiace po nehode, teda maximálne do konca mája
2003(súdprihliadolvzhľadomnazdravotnýstavaveknavrhovateľanatútodlhšiudobuliečenia,aniena

kratšiu dobu liečenia tri až štyri týždne vyplývajúcu z navrhovateľom preloženého znaleckého posudku
W.. W. K.). Po uplynutí uvedenej, maximálne trojmesačnej doby liečenia, už zdravotný stav navrhovateľa
nebol v priamej príčinnej súvislosti s úrazom utrpeným počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003, resp.
nebol vyvolaný dopravnou nehodou, ale súvisel s nepriaznivým zdravotným stavom navrhovateľa, ktorý
mal už pred nehodou. Aktuálny zdravotný stav navrhovateľa nie je možné považovať za škodu podľa

§ 427 OZ, pretože navrhovateľ sa už v roku 1998 liečil na poruchy metabolizmu purínových látok
(dna), na dlhotrvajúce degeneratívne, zápalovodystrofické ochorenie kĺbov, medzistavcových platničiek
a bolesti chrbtice. Tento záver nevyplýva len zo znaleckého posudku W.. W. O., B.. (s ktorým navrhovateľ
nesúhlasí),aleajzoznaleckéhoposudkuW..W.K.,ktorýpredložilsámnavrhovateľ(atosúdzdôrazňuje)na svoju obranu. Z uvedeného jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že navrhovateľov
aktuálny zdravotný stav od 17.6.2009 nesúvisí s úrazom utrpeným počas dopravnej nehody dňa
26.2.2003. Inými slovami, medzi aktuálnym zdravotným stavom navrhovateľa (ktorý sa zohľadňuje od

17.6.2009) a dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003, ktorej bol navrhovateľ účastníkom, neexistuje
príčinná súvislosť. S tým súvisí aj nesplnenie poslednej podmienky zodpovednosti odporcov v prvom a
druhom rade za škodu podľa § 427 ods. 1 OZ, teda súčasný zdravotný stav navrhovateľa nebol vyvolaný
zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Vzhľadom na nesplnenie druhej, tretej a štvrtej
podmienky zodpovednosti za škodu je vylúčená zodpovednosť odporcov v prvom a druhom rade za

škodu podľa § 427 ods. 1 OZ. V právnom slova zmysle navrhovateľovi žiadna škoda v podobe jeho
aktuálneho zdravotného stavu (skúmaného za obdobie od 17.6.2009 do dňa vyhlásenia rozsudku) v
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 nevznikla.

Súd len na okraj uvádza, že škoda navrhovateľovi v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003
vznikla len do obdobia maximálne troch mesiacov po úraze, teda do konca mája 2003, ktorú mu odporca

v druhom rade aj uhradil dňa 7.9.2005. Nárok navrhovateľa na náhradu škody v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 26.2.2003 bol už uspokojený odporcom v druhom rade. Nárok navrhovateľa na úhradu
liečebných nákladov, ktoré by mali údajne súvisieť s dopravnou nehodou, za akékoľvek iné následné
obdobie už nesúvisí s touto dopravnou nehodou.

V predmetnej právnej veci ku vzniku škody na zdraví navrhovateľa v súvislosti s danou dopravnou
nehodou (okrem tej, ktorú mu už odporca v druhom rade nahradil) nedošlo, preto nemohlo prísť ani k
premlčaniu nároku na náhradu škody podľa osobitného ustanovenia § 106 OZ. K premlčaniu nároku
navrhovateľa nedošlo ani vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe vyplývajúcej z § 101 OZ, nakoľko
právo navrhovateľa na uplatnenie jeho nároku sa mohlo prvýkrát uplatniť 17.6.2009 (odkedy navrhovateľ

žiadal priznať plnenie v predmetnej právnej veci), a návrh na začatie konania bol na súd podaný dňa
24.3.2010, teda v trojročnej premlčacej dobe.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa na začatie konania je nedôvodný, preto ho súd zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešným odporcom v prvom a druhom
rade priznal nárok na náhradu trov konania každému v sume 200,- € (teda spolu 400,- €), ktoré spočívajú
v zaplatenom preddavku na trovy znalečného na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k.
11C/53/2010-139 zo dňa 20.12.2011. Súd navrhovateľovi určil dlhšiu lehotu na plnenie ako je zákonná

trojdňová lehota s prihliadnutím na to, že je dôchodcom a suma trov konania preňho predstavuje vyššiu
sumu. Súd zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce z § 150 ods. 1 OSP, pretože
odporcovia v prvom a druhom rade uviedli rozhodujúce skutočnosti a predložili dôkazy pri prvom úkone,
ktorý im patril - vo vyjadrení k návrhu na začatie konania a vo vyjadrení k znaleckému posudku znalca
W.. W. O., B.. Súd preto nepostupoval podľa § 150 ods. 1 OSP a úspešným odporcom v prvom a druhom

rade priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 prvá veta OSP, podľa ktorého štát
má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Trovy štátu
spočívajú v doplatení sumy znalečného nad rámec účastníkmi zložených preddavkov. Znalcovi W.. W.

O., B.. bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/53/2010-246 zo dňa 27.6.2013 priznané
znalečné za vypracovanie znaleckého posudku v sume 677,28 €, pričom účastníci konania zaplatili
preddavok na znalečné každý po sume 200,- €, teda spolu 600,- €. Zvyšnú sumu znalečného 77, 28
€ zaplatil štát zo svojich rozpočtových prostriedkov. Neúspešný navrhovateľ je preto povinný zaplatiť
štátu náhradu trov konania, ktoré platil, v sume 77,28 €; súd uňho nezistil predpoklady pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov (navrhovateľ vlastní byt a podľa svojich vyjadrení aj hrad), výška
náhrady trov konania štátu nie je neprimeraná jeho príjmu, súd na základe toho nepostupoval podľa §
148 ods. 1 druhá veta OSP, ale podľa prvej vety citovaného ustanovenia a zaviazal navrhovateľa na
zaplatenie náhrady trov konania štátu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.