Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225220
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115225220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Z. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny J., dieťa rodičov : matky W. D., rod. M., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom J., K. XXXX/
XXB a otca Z. D., štátneho občana S. republiky, trvale bytom U., O. XXX/XX, t. č. bytom U., S. XXXX/X,
o návrhu matky na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

A. Z. D., nar. 16.01.1999, s a z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého Z. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Z. sumou vo výške 140,- Eur mesačne,
s účinnosťou od 10.11.2015, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého Z. za obdobie od 10.11.2015 do 30.04.2016 vo výške
433,20 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 25,-Eur mesačne spolu s

bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa vo výrokovej časti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Z. z m e ň u j e
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.10.2011, č. k. XXC/XXX/XXXX- 50.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala zmeny doterajšej úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému Z. a žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletého Z. do jej osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 200,-Eur mesačne s
účinnosťou od novembra 2015, t.j. odkedy maloletý býva u nej. Matka uviedla, že rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 27.10.2011 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX bol maloletý Z. zverený do výchovy otca a ona
matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 60,-Eur mesačne k rukám otca. Uviedla, že od

posledného rozhodnutia súdu ohľadne výchovy a výživy došlo k zmene pomerov a k zmene v rozhodnutí
maloletého Z., ktorý sa už dlhšiu dobu chcel presťahovať natrvalo k nej, nakoľko otec maloletého si
založil novú rodinu a v ich domácnosti dochádzalo k častým nezmyselným hádkam, syn sa cíti v novej
rodine sám, málo komunikoval s ostatnými členmi rodiny, čo viedlo k narušeniu ich vzájomných vzťahov.
Matka poukázala na to, že odkedy syn býval u otca, jeho výsledky v škole sa za posledné tri roky výrazne
zhoršili, otec maloletého nebol ochotný s ňou ako matkou dieťaťa konzultovať prospech syna, zatajil jej

reparát syna v 8. ročníku ZŠ a nekonzultoval s ňou ani výber strednej školy syna, čo odôvodil tým,
že ona nie je jeho zákonný zástupca a nechce, aby sa starala do čohokoľvek týkajúceho sa ich syna a
drzo ju odmietol s tým, že ona sa nemá starať do jeho výchovy. Matka ďalej uviedla, že návrh na zmenuzverenia si podala z dôvodu, že od 9.11.2015 doposiaľ býva maloletý u nej a syn je u nej spokojný.
Doplnila, že v novembri 2015 otec maloletého z dôvodu problémov zo synom zinicioval ich spoločné
stretnutie aj s maloletým, kedy sa syn vyjadril, že by chcel ísť bývať k nej a na stretnutie prišiel s otcom,

s už aj zbalenými vecami. Vtedy sa dohodli, že syn pôjde ku nej bývať na skúšku na mesiac a uvidia ako
sa situácia vyvinie. Odvtedy maloletý býva u nej, je u nej spokojný, chce u nej i naďalej zostať. Matka
uviedla, že syn má otca rád, ale v jeho domácnosti sa necíti dobre, k priateľke otca si nenašiel cestu a
už sa do ich domácnosti nechce vrátiť a chce zostať bývať u nej. Poukázala na to, že maloletý má v jej
domácnosti k dispozícii vlastnú izbu a dobre si rozumie aj s jej partnerom. Matka nesúhlasila so zverením

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú formu starostlivosti navrhoval otec
maloletého. Poukázala na to, že syn už má viac ako 17 rokov a syn nesúhlasí s jeho zverením do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a chce byť zverený do jej osobnej starostlivosti matky.
Matka nechápe, prečo otec maloletého nechce pochopiť, že ich syn už má 17 rokov a napriek vyjadreniu
a želaniu ich syna presadzuje striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou maloletý nesúhlasí a nechce byť
do ničoho nútený a v súčasnosti už s ním kvôli tomu nátlaku syn ani nechce komunikovať.

Otec maloletého nesúhlasil so zverením maloletého Z. do výlučnej osobnej starostlivosti matky a trval
na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných
intervaloch s tým, že v týždni teoretického vyučovania by bol maloletý u neho a v týždni praktického
vyučovania by bol u matky. Otec uviedol, že maloletý pochádza z ich rozvedeného manželstva s matkou
dieťaťa, rozviedli sa v roku 2011 a rozhodnutiu predchádzali tri pojednávania a návštevy maloletého u

psychologičiek sociálnej kurately a maloletý bol potom zverený do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol,
že on sa staral o maloletého od malička, najprv v manželskom vzťahu s matkou dieťaťa a od polovice
januára XXXX sa o maloletého staral len on. Uviedol, že so svojou súčasnou partnerkou sa spoznal
začiatkom roka 2011, tá mala rovnako starého syna ako bol mal. Z., všetci si dobre rozumeli a aj maloletý
Z. chcel, aby všetci bývali spolu. Potom od júna 2014 začali všetci štyria bývať spolu v X-izbovom byte

v U. a v septembri XXXX k nim pribudla ich spoločná dcéra E., ktorá je Z. a B. sestra. Otec uviedol,
že problémy s maloletým Z. začali v lete XXXX, dovtedy bol Z. milé dieťa. Otec sa domnieva, že jeho
súčasné správanie je ovplyvnené jeho pubertálnym vekom. Poukázal na to, že on sa snažil byť zásadový
rodič, vychovávať ho tak, aby si deti plnili svoje povinnosti, pričom vyžadoval od nich len tie základné
povinnosti upratať si po sebe, vyniesť smeti a vyložiť riad z umývačky. Hádky s maloletým vznikali z

toho, že maloletý si povinnosti riadne neplnil a nereagoval ani na dohovárania. Vzhľadom k tomu, že
pre jeho trochu slabší intelekt dosahoval maloletý v škole slabé školské výsledky, dokonca v X.ročníku
ZŠ robil reparát, on mu pomáhal s prípravou do školy a trval na tom, aby si maloletý aspoň zapísal,
kedy budú mať v škole písomku, aby sa s ním riadne pripravil a dohovárali mu, keď im to nepovedal,
lebo vtedy dostával nedostatočnú známku. Otec zhodne uviedol, že dňa 9.11.2015 mali s maloletým

a matkou maloletého spoločné stretnutie, kde syn už prišiel zbalený. Stretnutie inicioval on z dôvodu
toho pubertálneho správania maloletého, jeho neporiadnosti, že nereagoval na vyžadovanie plnenia si
základných povinností, z čoho potom vznikali tie ich hádky. Vtedy na stretnutí sa dohodli, že syn pôjde
na skúšku na jeden mesiac bývať k matke a potom si situáciu zhodnotia. K tomu však už neprišlo a veľmi
ho prekvapil tento návrh matky na zmenu zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, s ktorým

návrhom on nesúhlasí. Otec priznal, že syn mu povedal, že sa k nim už nechce vrátiť, ale on by si
rád s ním veci vyjasnil, veď sa o neho riadne starali a z výchovného hľadiska vyžadovali od neho len
plnenie základných povinností. Uviedol, že veď to nejde po piatich rokoch takto odpísať jeho rodinu, tiež
to ťažko znáša jeho partnerka. Otec nesúhlasil s výlučnou starostlivosťou matky o maloletého, pretože
sa domnieva, že matka nezvládne výchovu ich syna, pretože zlyhala aj pri výchove jej prvorodeného

syna W., ktorý na 2x nedokončil školu, mal problémy so zákonom a nestará sa ani o svoju X-ročnú dcéru,
čiže je tam morálne zlyhanie, preto má strach o maloletého Z., keby bol len vo výlučnej starostlivosti
matky. Preto trval na zverení maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Žiadal
o psychologické alebo znalecké vyšetrenie maloletého a oboch rodičov, pretože podľa jeho názoru je
maloletý matkou manipulovaný a matka nemá predpoklady, aby hlavne po morálnej stránke zvládla jeho

výchovu.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že oni s maloletým dňa 1.3.2016 vykonali pohovor. Vtedy ešte
nevedeli, že otec bude navrhovať striedavú osobnú starostlivosť, preto sa maloletého na túto formu
starostlivosti nepýtali a maloletý o nej sám nehovoril. Vtedy sa im maloletý vyjadril, že by chcel bývať
s matkou v jej domácnosti a potvrdil, že má nejaké nezhody s priateľkou otca. Preto kolízny opatrovník

odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a upraviť primeranú vyživovaciu povinnosť
otca v sume cca 150,-Eur mesačne. Po výsluchu maloletého súdom aj k otázke striedavej osobnej
starostlivosti kolízny opatrovník zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a opätovne odporučil
zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a určiť otcovi výživné minimálne 150,-Eur mesačne.VzhľadomnavekmaloletéhoZ.,ktorýmáXXrokov,apretoajdostatočnúrozumovúvyspelosť,abyvedel
prezentovať svoje názory, bol vykonaný výsluch maloletého súdom. Maloletý sa pred súdom vyslovil,
že nesúhlasí s jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a jednoznačne uviedol,

že chce bývať s mamou. Uviedol, že aj otcovi priamo povedal, že keď ho on do toho bude nútiť, tak
k nemu chodiť nebude vôbec a ak ho do toho nútiť nebude, tak k nemu bude chodievať. Opakovane
uviedol, že chce bývať s mamou a za otcom bude chodiť na víkendy, ale bol by radšej keby úprava styku
nebola presne súdne upravená.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletého, oboznámil lustrácie v

SP, výpis zo ŽR, potvrdenie o PnD, daňové priznanie otca, pracovný posudok matky, potvrdenie o príjme
matky, správu KO zo šetrenia pomerov, správu z psychologického ošetrenia, výpis z internetovej žiackej
knižky, potvrdenie o návšteve školy, cestovné bločky, potvrdenie o príjme matky, pracovný posudok,
výpisy z účtu, RL, výpisy z účtu, daňové priznanie otca, doplňujúce vyjadrenie otca, facebooková
komunikácia, výpis z internetovej ŽK, zápisnicu z výsluchu mal. z čl. 80, písomné vyjadrenie otca, obsah
pripojeného rozvodového spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav :

Maloletý Z. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.10.2011 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX a súčasne bola schválená
rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol vtedy maloletý Z. zverený do osobnej starostlivosti otca a
matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 60,-Eur mesačne. V rámci rozvodového konania
boli dňa 23.5.2011 aj vykonané konzultácie so psychológom ÚPSVaR a bolo zistené, že maloletý mal

citové väzby k obom rodičom pozitívne a zároveň obaja rodičia mali predpoklady starať sa o maloletého.
Vtedy sa mal. Z. vyjadril, že by chcel byť zverený do osobnej starostlivosti otca a s mamou sa stretávať
každý druhý víkend, pričom sa psychológ nevedel vyjadriť nakoľko je jeho rozhodnutie stále. Striedavú
osobnú starostlivosť oboch rodičov vtedy psychológ neodporučil kvôli vzdialenosti bydlísk rodičov a ich
absolútne nedostatočnej komunikácii. Preto psychológ ÚPSVaR vtedy odporučil zveriť maloletého do

osobnej starostlivosti otca a matke umožniť stretávanie s maloletým. V tom čase mal maloletý Z. XX
rokov a bol žiakom základnej školy. Matka maloletého mala vtedy okrem mal. Z. vyživovaciu povinnosť k
jej synovi W., vtedy žiakovi strednej školy a dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu 435,93 Eur. Otec
maloletého bol živnostníkom, podľa vlastného udania zarábal cca 1000,-Eur mesačne, z ktorej sumy si
platil zákonné odvody do poisťovní. Okrem maloletého Z. nemal vtedy otec iné vyživovacie povinnosti.

Maloletý Z. má v súčasnosti už XX rokov. Do novembra 2015 býval maloletý s otcom v U. a od
9.11.2015 býva s matkou v jej domácnosti v J.. K jeho presťahovaniu došlo po vzájomnej dohode
rodičov a maloletého, nakoľko s maloletým začali byť v domácnosti otca isté výchovné problémy, kedy si
maloletý neplnil riadne svoje základné povinnosti, pričom od neho nebolo požadované nič neprimerané,
na dohovárania nereagoval a z toho vznikali s ním v domácnosti otca hádky a napätie. Maloletý si

nerozumel dobre ani s priateľkou otca. Vtedy sa rodičia a maloletý dohodli, že maloletý najprv pôjde
bývať k matke na skúšku na mesiac. Maloletý bol v domácnosti matky spokojný, dobre si rozumel s
matkou aj s jej priateľom a matka uvádza, že s ním nemá výchovné problémy. Preto maloletý u nej i
naďalej zostal bývať a býva u nej doposiaľ. Maloletý sa opakovane pred kolíznym opatrovníkom, aj pred
súdom, aj pred oboma rodičmi vyjadril, že chce bývať s matkou, nechce sa vrátiť bývať do domácnosti

otca a nesúhlasí ani s jeho zverením so striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú presadzuje
otec. Prekáža mu, že otec ho do toho núti a to v ňom vyvoláva nevôľu aj chodiť ho navštevovať. Otec
na výživu maloletého od novembra 2015 prispieva rovnakou sumou ako mu prispievala matka, t.j. po
60,-Eur mesačne.
Maloletý Z. má XX rokov a je žiakom X. ročníka S. odbornej školy v B. nad K., odbor S.,.r. Jeho cestovné

výdavkypredstavujúcca40,-Eurmesačne,stravujesadoma.Záujmovékrúžkynenavštevuje.Jezdravý.
Maloletý má bežné výdavky primerané veku.
Matka maloletého je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom a od novembra
2015 s nimi býva aj maloletý Z.. Bývajú v 2 a pol izbovom byte v J., ktorý je vo vlastníctve jej
priateľa. Ich náklady bývania predstavujú cca 250,-Eur mesačne. Okrem maloletého Z. už matka nemá

iné vyživovacie povinnosti. Matka maloletého je zamestnaná ako elektromechanička s priemerným
čistýmmesačnýmpríjmom(vrátanevianočnejodmeny)podľapotvrdeniajejzamestnávateľazisťovaným
z obdobia od 12/2014 do 01/2016 vo výške 522,39,-Eur. Priateľ matky podľa jej udania zarába
cca 550,-Eur mesačne. Matka aj jej priateľ majú cestovné výdavky, každý 20,-Eur mesačne.
Otec maloletého je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti so svojou terajšou priateľkou, jej XX-ročným

synom B. a ich spoločnou dcérou E.. Do novembra 2015 s nimi býval aj maloletý Z.. Bývajú v X-izbovom
byte, ktorý majú s partnerkou v podielovom spoluvlastníctve. Ich náklady bývania predstavujú 180,-
až 200,-Eur mesačne a splácajú hypotekárny úver po 370,-Eur mesačne. Okrem maloletého Z. má
otec vyživovaciu povinnosť k mal. E. D. nar. XX.X.XXXX pochádzajúcej z jeho terajšieho vzťahu. Otecmaloletého pracuje ako živnostník v oblasti strojárstva, práce vykonáva prevažne pre jednu firmu v J.
a niekedy aj pre iné firmy po Slovensku. Podľa vlastného udania jeho priemerný čistý mesačný príjem
predstavuje 600,-Eur, pretože ako živnostník si z priemerného mesačné hrubého príjmu 1100,- až 1200,-

Eur platí odvody do poisťovní cca 210,-Eur mesačne, cestovné výdavky, náklady zo živnosťou a pod.
Podľajehodaňovéhopriznaniazarok2015dosiaholotecpríjmyzoživnosti14.870,68Eur(t.j.vpriemere
1.239,22 Eur mesačne brutto), jeho výdavky predstavovali 10.983,52 Eur, jeho základ dane čiastkový
predstavoval 3.887,16 Eur a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 126,11 Eur.
Ako živnostník nemá otec žiadnych zamestnancov, neplatí žiaden nájom. Otec maloletého je podielovým

spoluvlastníkom toho 3-izbového bytu, v ktorom býva, vlastní 20-ročné auto zn. S. T. a titulom dedenia je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8 na rodičovskom dome, v ktorom býva jeho matka. Iný majetok
väčšej hodnoty otec nevlastní. Partnerka otca je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský
príspevok a prídavky na dieťa.
Podľa § 100 ods.3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine 36/2005 Z.z maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne
svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach

týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa
musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 163 ods.2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.
Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa

rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa

obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa§28ods.1,2a3Zákonaorodine,súčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne

úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine ( z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne

neplní.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zmenu doterajšej úpravy
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťujedôvodný.MaloletýZ. bolrozvodovýmrozsudkom
zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXC/XXX/XXXX - 50 na základe schválenej rodičovskej dohody na čas po

rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca. Odvtedy však došlo k podstatnej zmene pomerov,
pretože od novembra 2015 býva maloletý s matkou v jej domácnosti a ona zabezpečuje starostlivosť
o neho. K jeho presťahovaniu k matke došlo po vzájomnej dohode rodičov a maloletého, najprv na
mesiac na skúšku a potom maloletý už u matky zostal bývať, je u nej spokojný a opakovane prejavuje
vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti matky, do domácnosti otca sa nechce vrátiť a nesúhlasí ani

s jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú presadzuje otec. Prekáža mu,
že otec ho do toho núti a to v ňom vyvoláva nevôľu aj chodiť ho navštevovať. Maloletý Z. už má viac ako
XX rokov a bezpochyby je už vo veku, kedy vie jasne a jednoznačne formulovať svoju vôľu a názory.
Maloletý sa opakovane pred kolíznym opatrovníkom, pred súdom a aj priamo pred rodičmi jednoznačne
vyjadril, že chce bývať s matkou, u ktorej býva od novembra 2015 a je u nej spokojný. Je treba zdôrazniť,

že otázka úpravy zverenia dieťaťa do starostlivosti niektorého rodiča je aktuálna len do jeho plnoletosti,
teda do 18. roku veku života dieťaťa, preto nariaďovanie nejakého znaleckého dokazovania znalcom z
odboru psychológie alebo nejaké iné ďalšie psychologické vyšetrenia, ktoré navrhoval otec dieťaťa, by
už vzhľadom na vek maloletého blízkeho veku plnoletosti bolo nadbytočné, nehospodárne a zbytočne
by spôsobovalo prieťahy konania. Je vysoko pravdepodobné, že ku konečného podaniu znaleckého

posudku by došlo až po plnoletosti dieťaťa a v takom prípade by už znalecký posudok bol bezpredmetný,
nepoužiteľný, pretože po plnoletosti dieťaťa by sa už nerozhodovalo o otázke osobnej starostlivosti o
dieťa. Preto súd nepripustil toto otcom navrhované doplnenie dokazovania. S poukazom na vek dieťaťa
XX rokov, jeho rozumovú vyspelosť a jeho opakované a jednoznačné vyjadrenie, že chce byť zverený do
osobnej starostlivosti matky a nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, súd rešpektujúc názor

dieťaťa vyhovel návrhu matky a rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Okrem
toho súd poukazuje tiež na to, že by bolo určite problematické donútiť XX-ročné dieťa rešpektovať proti
vlastnej vôli striedavú osobnú starostlivosť, ktorú presadzuje otec, a s ktorou dieťa nesúhlasí a je zrejmé,
že nútením dieťaťa do takej formy starostlivosti by sa ešte viac zhoršovali aj už doposiaľ napäté vzťahy.
Preto v záujme udržania rodinných vzťahov s maloletým, súd dáva otcovi na zváženie spôsob jeho

prístupu k maloletému, pretože maloletý ťažko znáša nátlak otca a skôr to v ňom vyvoláva nevôľu.
Maloletý sa sám vyjadril, že pokiaľ ho otec bude nútiť, tak k nemu chodiť nebude a ak ho nebude nútiť,
tak k nemu bude chodievať.
Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloletého Z. a spravovať jeho majetok budú vykonávať
obaja rodičia, pretože integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinnosti v zmysle § 28 Zákona o

rodine je aj právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, pričom toto právo majú priamo zo
zákona obaja rodičia. K obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv niektorému rodičovi v
zmysle §38Zákonaorodine,môžedôjsťlenzozákonomstanovenýchvážnychdôvodovrozhodnutím
súdu a v danej veci takéto dôvody nie sú dané. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Súčasne so zmenou zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol súd aj o úprave
vyživovacej povinnosti otca k maloletému, ktorú súd určil vo výške 140,-Eur mesačne, ktorú sumu
považoval za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a za zodpovedajúcu
schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť kdieťaťumajúobajarodičia. Matkamaloletéhonavrhovalaotcoviurčiťvýživnévsume200,-Eurmesačne.
Otec s uvedenou sumou nesúhlasil, dobrovoľne prispieva na jeho výživu sumou 60,-Eur mesačne, t.j.
tak ako prispievala matka, keď syn bol u neho. Maloletý Z. má XX rokov, je žiakom strednej školy,

nevenuje sa žiadnym záujmovým krúžkom a súd má za to, že výživné zo strany otca vo výške 140,-Eur
mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Súčasne určené výživné je v schopnostiach
a možnostiach otca, ktorého priemerný hrubý mesačný príjem ako živnostníka je cca 1230,-Eur. Súd má
za to, že vyššie výživné by už nezodpovedalo možnostiam otca, pretože súd zobral do úvahy, že on ako
živnostník si musí platiť zákonné odvody do poisťovní cca 210,-Eur mesačne, cestovné výdavky, nejaké

náklady na pracovné prostriedky súvisiace so živnosťou a pod. Ešte má otec vyživovaciu povinnosť
k mal. E. nar. XX.X.XXXX a jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke s obmedzenými príjmovými
pomermi, splácajú hypotekárny úver. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Vyživovaciu povinnosť otca určil súd v zmysle návrhu matky s účinnosťou odkedy maloletý Z. býva u
matky, t.j. od 10.11.2015.
Podľa § 160 ods. 1 a 2 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému v zmysle rozsudku, aj s prihliadnutím

na už uhradené výživné, vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 10.11.2015 do
30.04.2016 vo výške 433,20 Eur / 93,20 Eur (za 20 dní á 4,66 Eur v 11/2015 ) + 5 mesiacov (12/2015 -
04/2016) x 140,- Eur = 793,20 Eur mínus otcom dobrovoľne uhradené výživné 360,- Eur ( 6 x 60,-Eur) /.
V súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh na výživnom v splátkach po 25,-
Eur mesačne, pod následkom straty výhody splátok tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 1,5 roka.

O trovách konania rozhodol súdu podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.