Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213610
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314213610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.IvetaJankovičováačlenieksenátu

JUD. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: D. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. č. XXX, zastúpený K. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX
XX E. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo námestie č. 7, zast. JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom 811 09 Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 1.549,80

eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Galante, č.k. 17C/292/2014-59
zo dňa 21. októbra 2014 v časti zamietnutia a súvisiacej náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e v napadnutej časti a v súvisiacej časti náhrady
trov konania.

Účastníkom s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 1.018,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 33,24 eura a s

úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.018,44 eura od 7.8.2012 do zaplatenia, a to
v mesačných splátkach po 50,- eur, kde splátky sú zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti
súd návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet
právneho zástupcu navrhovateľa vedený v S. S. a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN : S XXXX XXXX
XXXXXXXXXXXX, SWIFT kód: M. , VS : XXXXXXXXX, náhradu trov konania vo výške 24,56 eura
titulom súdneho poplatku a vo výške 125,80 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 30

dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje
hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku
premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu

subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou
pohľadávkoubolavtakomprípadezamietnutá.Navrhovateľsúduuviedolaodporcatonijakonenamietal,
že zročnosť celého dlhu nastala dňa 6. 8. 2012, a teda dňa 7. 8. 2012 mohol navrhovateľ žalovať odporcu
o zaplatenie dlžnej sumy. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd potom musí skonštatovať,že splátky splatné od 10. 6. 2010 do 10. 5. 2011 sú premlčané (keďže návrh na súd bol podaný dňa 3.
6. 2014 ) a rovnako tak aj úroky z omeškania z týchto splátok, ako si ich vyčíslil navrhovateľ vo svojom
návrhu.Nepremlčanétakzostávajúsplátkysplatnéod10.6.2011aždovyhláseniazročnosticeléhodlhu

vrátane príslušenstva. Súd preto priznal navrhovateľovi nielen uvedené splátky ale aj úroky z omeškania
z týchto splátok v celkovej sume 33,24 eura (splátky splatné od 10. 6. 2011 do 10. 7. 2012) a priznal
aj splátky, ktorých zročnosť nastala dňa 6. 8. 2012 spolu s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že
premlčaných je 12 splátok po 44,28 eura t. j. 531,36 eura spolu s úrokmi za omeškania vo výške 78,91
eura. V tejto časti potom súd návrh zamietol, nakoľko bol podaný nedôvodne.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v časti zamietnutia z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, čo odôvodnil s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 1, 392 ods. 2 a 397 Obchodného zákonníka, pretože zastáva názor, že súd nesprávne aplikoval
ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodnoprávny

vzťah. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 M Cdo 3/2011 zo dňa
28. 4. 2011 a 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27. 3. 2013, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21. 11. 2013 pod spisovou značkou 15 Co/132/2013 ako aj zo dňa 30. 10. 2013 pod
spisovou značkou 15Co 28/2013, Krajského súdu v Trnave k 20. 02. 2014 pod spisovou značkou 9
Co 138/2013 , 11 CO/456/2012. S poukazom na tieto rozhodnutia je potrebné aplikovať ustanovenia

Obchodného zákonníka, keď aj podľa komentára k § 52 v občianskom zákonníka k spotrebiteľským
zmluvámodprofesoraJUDr.PetraVojčíkajedôležitéposúdiťakéhocharakterujespotrebiteľskázmluva,
či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru, čo má zásadný
význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Pokiaľ súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b zákona
číslo 250/2007 o ochrane spotrebiteľa tak navrhovateľ udáva, že nesúhlasí s tým aby v danom prípade

súd postupoval podľa tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. 5. 2014. Poukázal na článok
1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 5. 1995,
P L. ÚS 16/95 ako aj zo dňa 3. 3. 1996, P L. ÚS36/95, ako aj článok 125 ods. 1 písm. a) a článok
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Aplikáciou ustanovenia § 5b citovaného zákona v dochádza
k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa článku 11 ods. 1 a článku 1 ods. 2 Ústavy

slovenskej republiky, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy slovenskej
republiky a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva na majetok a ochranu
vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 11 odstavec 1 Listiny
základných práv a slobôd a v článku 1 dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46 Ústavy

Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho
konania garantovanej v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 37 odstavec 3 Listiny
základných práv a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30. 4. 2014 umožňovala
spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky

premlčania. Za účel zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada v § 5b citovaného zákona v
ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných
ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného účinného režimu právnej

úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ust. § 5b citovaného zákona na prebiehajúce na súdne konaniu
bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého
právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zovretiu princípu právnej istoty ako
jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov
verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b súd porušil

zásadu stanovenú v článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej výklad a uplatňovanie
ústavných princípov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou
Slovenskej republiky. Navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom 9. 4. 2014, pričom
predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 1. 5. 2014 a navrhovateľ nemôže súhlasiť s
rozhodnutímsúduaprávnymposúdenýmveci.Pretonavrhuje,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutom

rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu, respektíve
v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatňoval voči odporkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom
i odvolacom konaní pričom trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného právneho úkonu právnejslužby vo výške 41,83 eur s DPH a režijného paušálu právnej služba vo výške 9,65 eur s DPH spolu
51,48 eur s DPH a to úkonu podanie odvolania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu
v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Odvolací

súd rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky
pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi.

Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z., je možné
podľa navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda
pred dňom 1.5.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno.

Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou
pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna
norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda
aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom

predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej
pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak
teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca
nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých
ajprednadobudnutímúčinnostitohtoustanoveniazačatýchkonaniachpodliehajúcichpodhypotézutejto

právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol
po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol
účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii

zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Preto sa súd I. stupňa správne vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku ak
splátky splatné od 10. 6. 2010 do 10. 5. 2011 sú premlčané (keďže návrh na súd bol podaný dňa 3. 6.
2014 ) a rovnako tak aj úroky z omeškania z týchto splátok, ako si ich vyčíslil navrhovateľ vo svojomnávrhu.Nepremlčanétakzostávajúsplátkysplatnéod10.6.2011aždovyhláseniazročnosticeléhodlhu
vrátane príslušenstva. Súd preto priznal navrhovateľovi nielen uvedené splátky ale aj úroky z omeškania
z týchto splátok v celkovej sume 33,24 eura (splátky splatné od 10. 6. 2011 do 10. 7. 2012) a priznal

aj splátky, ktorých zročnosť nastala dňa 6. 8. 2012 spolu s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že
premlčaných je 12 splátok po 44,28 eura t. j. 531,36 eura spolu s úrokmi za omeškania vo výške 78,91
eura. V tejto časti potom súd návrh zamietol, nakoľko bol podaný nedôvodne.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ,
pretože úspešná odporkyňa mal právo na náhradu trov konanie, no nežiadala si ju a žiadne jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.