Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. august 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/601/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205477
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214205477.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: M. U., nar.
X.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, T., o zaplatenie 515,26 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.3.2014 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) súdu
doručil žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 515,26 € spolu

s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 515,26 € od 31.10.2010 do
zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. uzatvoril dňa 12.12.2008 zmluvu o pôžičke č. 1767287, na základe ktorej
mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 77 mesačnými splátkami
po 9,96 € mesačne. Žalovaný titulom pôžičky uhradil sumu 272,21 €. Keďže žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, listom zo dňa 20.10.2010 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz.
Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, svojho nároku sa domáha súdnou cestou. Zároveň si uplatnil

na zaplatenie i úrok z omeškania a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými
podmienkami, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, uznesením č.k. 14C/601/2014-36

zo dňa 16.10.2014 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

3. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 10.6.2014.

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 1767287 zo dňa 12.12.2008, predmetom tejto

zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 799,97 €. V zmluve bolo určené splácanie
poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 9,96 € s dobou splácania 77 mesiacov. RPMN bola
zmluvnými stranami dojednaná vo výške 8,35 % pri priemernej RPMN vo výške 23,98 % a ročná úroková
sadzba vo výške 8,35 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Akovyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.10.2010, tento pre neplnenie zmluvných
podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy 569,72 € do 3 dní od doručenia
upomienky. Predmetnú upomienku prevzal žalovaný dňa 27.10.2010. Z predloženého prehľadu splátok

a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom poskytnutej pôžičky uhradil do 9.2.2014 celkove sumu vo výške
272,21 €.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžníkpremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka,

zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 7. Žalobca
sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky, sankčnej pokuty,
pokuty za omeškanie, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy
ako aj manipulačného poplatku - agentúra. 8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného
nároku udával zmluvu o pôžičke a teda súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva

(podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. 9. V prejednávanej
veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Súd
mal za preukázané, že právny predchodca žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa
12.12.2008 zmluvu o pôžičke č. 1767287. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý keď
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 29.4.2010 záväzkový

vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 799,97 €. Tieto finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných
splátkach po 9,96 € s dobou splácania 77 mesiacov. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných
náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá
zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v
§ 1 ods. 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po
uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné
zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka

platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa
a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku
spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy

bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny
obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným
spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v
zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lexspecialis vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Tiež mal
preukázané, že právny predchodca žalobcu z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným
(nesplácanie poskytnutej pôžičky riadne a včas) predčasne ukončil zmluvný vzťah so žalovaným -
vyhlásením predčasnej splatnosti svojej pohľadávky ku dňu 27.10.2010, pričom žalovaného vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy do 3 dní od doručenia výzvy (žalovaný prevzal predmetnú predžalobnú

upomienku dňa 27.10.2010, teda lehota na plnenie v zmysle výzvy mu plynula do 30.10.2010). 10. S
ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či žalobca neuplatňuje
premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovanému ako
spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo

prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej
povinnosti. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah, súd je
toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadkuneprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti,
ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa

vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého
úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa
domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom
konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania. 11. V prejednávanej veci z predloženej predžalobnej upomienky a doručenky k
tejto upomienke mal súd preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, vznikla titulom

predčasného ukončenia zmluvného vzťahu zo strany veriteľa ku dňu 20.10.2010 (čo možno považovať
za jednostranný úkon - odstúpenie od zmluvy), pričom toto nadobudlo účinky dňa 27.10.2010 doručením
žalovanému. Potom deň nasledujúci po doručení predžalobnej výzvy, t.j. deň 28.10.2010, možno v
zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo
vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Počnúc od 28.10.2010 teda začala

plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke na súde v trvaní troch rokov (§
101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 27.10.2013. Preto keď konanie v prejednávanej
vecizačalodňa20.3.2014doručenímžalobynasúd(§124ods.2CSP),bolotoažpouplynutípremlčacej
doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na uplatnenie
jeho (aj keď premlčaného) nároku žalobou na súde. Avšak poznamenáva, že žalobca nárok na vrátenie

dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez
návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. 12. Podľa § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Hoci žalovaný
bol s ohľadom na výsledok konania vo veci plne úspešnou stranou sporu, súd mu nárok na náhradu trov
konania nepriznal, keďže si tento neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).