Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225220
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115225220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. D., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, dieťa rodičov : matky W. Krchňovej, rod. M., štátnej občianky S. republiky, bytom J., K. XXXX/
XXB a otca Z. D., štátneho občana S. republiky, trvale bytom U., O. XXX/XX, t. č. bytom U., S. XXXX/
X o návrhu matky na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na
odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/180/2015-88 zo dňa 22. apríla 2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určení výšky výživného
otca na maloletého Z. a o dlhu otca na zameškanom výživnom a povolení splácať ho v mesačných
splátkach p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že maloletý Z. sa zveruje do osobnej
starostlivosti matky, právo zastupovať maloletého Z. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja
rodičia, otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. sumou vo výške 140,- eur mesačne, s

účinnosťou od 10.11.2015, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred a dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého Z. za obdobie od 10.11.2015
do 30.04.2016 vo výške 433,20 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25,- eur
mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto súd vo výrokovej časti o
úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Z. zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín
zo dňa 27.10.2011 č.k. 21C/377/2010- 50. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd
uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že maloletý Z. pochádza z manželského vzťahu
jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.10.2011
č. k. 21C/377/2010-50 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol vtedy maloletý
Z. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 60,-eur
mesačne. V rámci rozvodového konania boli dňa 23.5.2011 aj vykonané konzultácie so psychológom
ÚPSVaR a bolo zistené, že maloletý mal citové väzby k obom rodičom pozitívne a zároveň obaja

rodičia mali predpoklady starať sa o maloletého. Vtedy sa mal. Z. vyjadril, že by chcel byť zverený
do osobnej starostlivosti otca a s mamou sa stretávať každý druhý víkend, pričom sa psychológ
nevedel vyjadriť nakoľko je jeho rozhodnutie stále. Striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov vtedy
psychológ neodporučil kvôli vzdialenosti bydlísk rodičov a ich absolútne nedostatočnej komunikácii.Preto psychológ ÚPSVaR vtedy odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a matke
umožniť stretávanie s maloletým. V tom čase mal maloletý Z. 12 rokov a bol žiakom základnej školy.
Matka maloletého mala vtedy okrem mal. Z. vyživovaciu povinnosť k jej synovi W., vtedy žiakovi strednej

školy a dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu 435,93 eur. Otec maloletého bol živnostníkom,
podľa vlastného udania zarábal cca 1000,- eur mesačne, z ktorej sumy si platil zákonné odvody do
poisťovní.OkremmaloletéhoZ.nemalvtedyotecinévyživovaciepovinnosti.MaloletýZ.mávsúčasnosti
už 17 rokov. Do novembra 2015 býval maloletý s otcom v Ilave a od 9.11.2015 býva s matkou v
jej domácnosti v Trenčíne. K jeho presťahovaniu došlo po vzájomnej dohode rodičov a maloletého,

nakoľko s maloletým začali byť v domácnosti otca isté výchovné problémy, kedy si maloletý neplnil
riadne svoje základné povinnosti, pričom od neho nebolo požadované nič neprimerané, na dohovárania
nereagoval a z toho vznikali s ním v domácnosti otca hádky a napätie. Maloletý si nerozumel dobre
ani s priateľkou otca. Vtedy sa rodičia a maloletý dohodli, že maloletý najprv pôjde bývať k matke
na skúšku na mesiac. Maloletý bol v domácnosti matky spokojný, dobre si rozumel s matkou aj s jej
priateľom a matka uvádza, že s ním nemá výchovné problémy. Preto maloletý u nej i naďalej zostal bývať

a býva u nej doposiaľ. Maloletý sa opakovane pred kolíznym opatrovníkom, aj pred súdom, aj pred
oboma rodičmi vyjadril, že chce bývať s matkou, nechce sa vrátiť bývať do domácnosti otca a nesúhlasí
ani s jeho zverením so striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú presadzuje otec. Prekáža
mu, že otec ho do toho núti a to v ňom vyvoláva nevôľu aj chodiť ho navštevovať. Otec na výživu
maloletého od novembra 2015 prispieva rovnakou sumou ako mu prispievala matka, t.j. po 60,- eur

mesačne. Maloletý Z. má 17 rokov a je žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy v Dubnici nad Váhom,
odbor stolár, umelecký rezbár. Jeho cestovné výdavky predstavujú cca 40,- eur mesačne, stravuje sa
doma. Záujmové krúžky nenavštevuje. Je zdravý. Maloletý má bežné výdavky primerané veku. Matka
maloletého je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom a od novembra 2015 s
nimi býva aj maloletý Z.. Bývajú v 2 a pol izbovom byte v Trenčíne, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa.

Ich náklady bývania predstavujú cca 250,- eur mesačne. Okrem maloletého Z. už matka nemá iné
vyživovacie povinnosti. Matka maloletého je zamestnaná ako elektromechanička s priemerným čistým
mesačným príjmom /vrátane vianočnej odmeny/ podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z
obdobia od 12/2014 do 01/2016 vo výške 522,39 eur. Priateľ matky podľa jej udania zarába cca 550,-
eur mesačne. Matka aj jej priateľ majú cestovné výdavky, každý 20,- eur mesačne. Otec maloletého je

rozvedený, býva v spoločnej domácnosti so svojou terajšou priateľkou, jej 17-ročným synom B. a ich
spoločnou dcérou E.. Do novembra 2015 s nimi býval aj maloletý Z.. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý
majú s partnerkou v podielovom spoluvlastníctve. Ich náklady bývania predstavujú 180,- až 200,- eur
mesačne a splácajú hypotekárny úver po 370,- eur mesačne. Okrem maloletého Z. má otec vyživovaciu
povinnosť k mal. E. D. nar. XX.X.XXXX pochádzajúcej z jeho terajšieho vzťahu. Otec maloletého pracuje

ako živnostník v oblasti strojárstva, práce vykonáva prevažne pre jednu firmu v Trenčíne a niekedy aj
pre iné firmy po Slovensku. Podľa vlastného udania jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje
600,-eur, pretože ako živnostník si z priemerného mesačné hrubého príjmu 1100,- až 1200,- eur platí
odvody do poisťovní cca 210,- eur mesačne, cestovné výdavky, náklady zo živnosťou a pod. Podľa
jeho daňového priznania za rok 2015 dosiahol otec príjmy zo živnosti 14.870,68 eur /t.j. v priemere

1.239,22 eur mesačne brutto/, jeho výdavky predstavovali 10.983,52 eur, jeho základ dane čiastkový
predstavoval 3.887,16 eur a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 126,11 eur. Ako
živnostník nemá otec žiadnych zamestnancov, neplatí žiaden nájom. Otec maloletého je podielovým
spoluvlastníkom toho 3-izbového bytu, v ktorom býva, vlastní 20-ročné auto zn. Seat Cordoba a titulom
dedenia je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8 na rodičovskom dome, v ktorom býva jeho matka.

Iný majetok väčšej hodnoty otec nevlastní. Partnerka otca je na rodičovskej dovolenke a poberá len
rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 43 ods.1, § 26,
§ 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 3, § 28 ods. 1 až 3, § 65 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine
36/2005 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zmenu doterajšej
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný. Maloletý Z. bol rozvodovým

rozsudkom zo dňa 27.10.2011 č.k. 21C/377/2010 - 50 na základe schválenej rodičovskej dohody na čas
po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca. Odvtedy však došlo k podstatnej zmene pomerov,
pretože od novembra 2015 býva maloletý s matkou v jej domácnosti a ona zabezpečuje starostlivosť
o neho. K jeho presťahovaniu k matke došlo po vzájomnej dohode rodičov a maloletého, najprv na
mesiac na skúšku a potom maloletý už u matky zostal bývať, je u nej spokojný a opakovane prejavuje

vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti matky, do domácnosti otca sa nechce vrátiť a nesúhlasí ani
s jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú presadzuje otec. Prekáža mu,
že otec ho do toho núti a to v ňom vyvoláva nevôľu aj chodiť ho navštevovať. Maloletý Z. už má viac
ako 17 rokov a bezpochyby je už vo veku, kedy vie jasne a jednoznačne formulovať svoju vôľu a názory.Maloletý sa opakovane pred kolíznym opatrovníkom, pred súdom a aj priamo pred rodičmi jednoznačne
vyjadril, že chce bývať s matkou, u ktorej býva od novembra 2015 a je u nej spokojný. Je treba zdôrazniť,
že otázka úpravy zverenia dieťaťa do starostlivosti niektorého rodiča je aktuálna len do jeho plnoletosti,

teda do 18. roku veku života dieťaťa, preto nariaďovanie nejakého znaleckého dokazovania znalcom z
odboru psychológie alebo nejaké iné ďalšie psychologické vyšetrenia, ktoré navrhoval otec dieťaťa, by
už vzhľadom na vek maloletého blízkeho veku plnoletosti bolo nadbytočné, nehospodárne a zbytočne
by spôsobovalo prieťahy konania. Je vysoko pravdepodobné, že ku konečného podaniu znaleckého
posudku by došlo až po plnoletosti dieťaťa a v takom prípade by už znalecký posudok bol bezpredmetný,

nepoužiteľný, pretože po plnoletosti dieťaťa by sa už nerozhodovalo o otázke osobnej starostlivosti o
dieťa. Preto súd nepripustil toto otcom navrhované doplnenie dokazovania. S poukazom na vek dieťaťa
17 rokov, jeho rozumovú vyspelosť a jeho opakované a jednoznačné vyjadrenie, že chce byť zverený do
osobnej starostlivosti matky a nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, súd rešpektujúc názor
dieťaťa vyhovel návrhu matky a rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Okrem
toho súd poukazuje tiež na to, že by bolo určite problematické donútiť 17-ročné dieťa rešpektovať proti

vlastnej vôli striedavú osobnú starostlivosť, ktorú presadzuje otec, a s ktorou dieťa nesúhlasí a je zrejmé,
že nútením dieťaťa do takej formy starostlivosti by sa ešte viac zhoršovali aj už doposiaľ napäté vzťahy.
Preto v záujme udržania rodinných vzťahov s maloletým, súd dáva otcovi na zváženie spôsob jeho
prístupu k maloletému, pretože maloletý ťažko znáša nátlak otca a skôr to v ňom vyvoláva nevôľu.
Maloletý sa sám vyjadril, že pokiaľ ho otec bude nútiť, tak k nemu chodiť nebude a ak ho nebude nútiť,

takknemubudechodievať. Súčasnesúdrozhodol,žeprávozastupovať maloletéhoZ.aspravovaťjeho
majetok budú vykonávať obaja rodičia, pretože integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinnosti v
zmysle § 28 Zákona o rodine je aj právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, pričom
toto právo majú priamo zo zákona obaja rodičia. K obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských
práv niektorému rodičovi v zmysle § 38 Zákona o rodine, môže dôjsť len zo zákonom stanovených

vážnych dôvodov rozhodnutím súdu a v danej veci takéto dôvody nie sú dané. Preto súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súčasne so zmenou zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti matky rozhodol súd aj o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému, ktorú súd určil
vo výške 140,- eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa a za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na

skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia. Matka maloletého navrhovala otcovi
určiť výživné v sume 200,- eur mesačne. Otec s uvedenou sumou nesúhlasil, dobrovoľne prispieva na
jeho výživu sumou 60,- eur mesačne, t.j. tak ako prispievala matka, keď syn bol u neho. Maloletý Z. má
17 rokov, je žiakom strednej školy, nevenuje sa žiadnym záujmovým krúžkom a súd má za to, že výživné
zo strany otca vo výške 140,- eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Súčasne

určené výživné je v schopnostiach a možnostiach otca, ktorého priemerný hrubý mesačný príjem ako
živnostníka je cca 1230,- eur. Súd má za to, že vyššie výživné by už nezodpovedalo možnostiam otca,
pretože súd zobral do úvahy, že on ako živnostník si musí platiť zákonné odvody do poisťovní cca
210,- eur mesačne, cestovné výdavky, nejaké náklady na pracovné prostriedky súvisiace so živnosťou
a pod. Ešte má otec vyživovaciu povinnosť k mal. E. nar. XX.X.XXXX a jeho partnerka je na rodičovskej

dovolenke s obmedzenými príjmovými pomermi, splácajú hypotekárny úver. Preto súd rozhodol tak,
že výživné otca na maloletého Z. určil na 140,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca určil súd v
zmysle návrhu matky s účinnosťou odkedy maloletý Z. býva u matky, t.j. od 10.11.2015. V súvislosti s
určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému v zmysle rozsudku, aj s prihliadnutím na už uhradené
výživné, vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 10.11.2015 do 30.04.2016 vo výške

433,20 eur /93,20 eur (za 20 dní á 4,66 eur v 11/2015 ) + 5 mesiacov (12/2015 - 04/2016) x 140,- eur
= 793,20 eur mínus otcom dobrovoľne uhradené výživné 360,- eur ( 6 x 60,-eur)/. V súlade s § 160
O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh na výživnom v splátkach po 25,- eur mesačne,
pod následkom straty výhody splátok tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 1,5 roka. O trovách konania
rozhodol súdu podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o určení jeho výživného na maloletého Z. a do výroku o zameškanom
výživnom a povolení jeho splácania v splátkach podal včas odvolanie otec maloletého Z.. Poukázal na
to, že maloletý Z. je žiakom 1. ročníka SOU v Dubnici nad Váhom, nenavštevuje žiadne krúžky, nemá

výdavky na stravovanie v škole a je zdravý, čiže nemá žiadne zvýšené výdavky a náklady na jeho výživu
sú primerané jeho veku. Na druhej strane poukázal na svoje príjmy zo živnosti, z ktorých musí odviesť
zákonné odvody, zaplatiť si dopravu za prácou, náklady na mobilný telefón a internet, takže jeho čistý
mesačný príjem je cca 830,- eur. Z tohto príjmu potom spláca hypotéku 340,- eur, platí vodu, kúrenie,elektrinu a poplatky za odpad, všetko spolu 200,- eur mesačne. Z príjmu mu tak zostáva 300,- eur
mesačne. Z tejto sumy a sumy rodičovského príspevku partnerky 250,24 eur mesačne, hradia stravu
350,- eur mesačne a ostané bežné náklady ako hygienické potreby, obuv, oblečenie a podobne. Navrhol

preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že vyživovaciu
povinnosť na maloletého Z. mu určí v sume 80,- eur mesačne a dlh na zameškanom výživnom v sume
93,30 eur mu povolí splatiť v 6-tich mesačných splátkach po 15,55 eur.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého Z.. Poukázala na to, že už 5 rokov spláca
spoločný spotrebný úver, ktorý si s otcom maloletého vzali počas manželstva a otec maloletého na toto

splácanie nijak neprispieva. Jej príjem je pritom len polovica z príjmu otca maloletého. Určená suma
výživného pre maloletého pokrýva iba časť štandardných potrieb ako cestovné, nájom, škola, mobil,
ošatenie a podobne, a nevytvára žiadnu finančnú rezervu. Navrhla preto, aby odvolací súd zamietol
odvolanie otca a upravil dlžnú sumu, ktorá ku dňu podania vyjadrenia je vyššia oproti rozsudku súdu
prvej inštancie.

4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Po podaní odvolania otca maloletého Z. došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./. Odvolací súd

preto posudzovalodvolanieotcamaloletéhoZ.anapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancie,arozhodol
vo veci podľa príslušných ustanovení CSP a tiež podľa príslušných ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP"/, keď tento právny predpis upravuje konanie súdu vo
veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch o určení výšky výživného otca na maloletého Z. a
o dlhu otca na zameškanom výživnom a povolení splácať ho v mesačných splátkach ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zverení maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky a
o práve oboch rodičov zastupovať maloletého Z. a spravovať jeho majetok nebol odvolaním napadnutý,
v týchto častiach je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý /§ 367 ods. 2 CSP/.

8. Čo sa týka odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, teda výrokov o o určení
výšky výživného otca na maloletého Z. a o dlhu otca na zameškanom výživnom a povolení splácať
ho v mesačných splátkach, odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,

neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
otca maloletého Z. dodáva nasledovné:
9. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.11. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými
zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne konaní spojeným s rozvodom

manželstva v zmysle § 113 O.s.p. rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému Z. tak, že otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 140,- eur mesačne s účinnosťou od 10.11.2015,
ktorý deň predstavuje zmenu rozhodných pomerov, ku ktorej došlo presťahovaním sa maloletého Z. od
otca k matke.

12. Takto stanovenú výšku výživného považoval aj odvolací súd za zodpovedajúcu odôvodneným
potrebám maloletého Z., ktoré boli v konaní preukázané a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, tak aby mohli byť zabezpečené ich odôvodnené
potreby a primeraná slušná životná úroveň. Otec maloletého vo svojom odvolaní poukazuje na to, že
výdavky na výživu maloletého Z. sú celkom bežné, nie zvýšené oproti iným deťom v jeho veku. S tým
odvolací súd súhlasí a z toho vychádzal aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní. Určené výživné

140,- eur od otca maloletého celkom zjavne ani nemôže slúžiť na krytie prípadných zvýšených potrieb
maloletého Z., ale len na úhradu bežných výdavkov ako sú strava, cestovné, ošatenie, obuv a podobne.
Každému musí byť pritom jasné, že ani tieto bežné výdavky na výživu 17 ročného mladého muža suma
určeného výživného 140,- eur mesačne v celom rozsahu nemôže pokryť.

13. Odvolací súd je tiež presvedčený, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil schopnosti a možnosti
otca prispievať na výživu maloletého Z., pričom vzal do úvahy aj vyživovaciu povinnosť otca na jeho
dcéru, maloletú E.. Príjem otca zo živnosti ako aj výdavky, ktoré musí hradiť boli súdom prvej inštancie
zistené a zhodnotené, a otec maloletého Z. vo svojom odvolaní v tomto smere žiadne nové skutočnosti
neuvádza. Ak má výživné na maloleté dieťa v zmysle zákona prednosť pred ostatnými výdavkami

povinného rodiča /§ 62 ods. 5 Zákona o rodine/, tak príjem otca zo živnosti po zaplatení povinných
zákonných odvodov a daní je dostatočný na platenie výživného na maloletého Z. v sume 140,- eur
mesačne ako ho určil súd prvej inštancie.

14. Pretože určenie výšky výživného otca na maloletého Z. v sume 140,- eur mesačne s účinnosťou

od 10.11.2015 bolo podľa názoru odvolacieho súdu správne, je správne aj vyčíslenie dlhu na takomto
výživnom za obdobie od 10.11.2015 do 30.04.2016 ako ho určil súd prvej inštancie. Povolenie splácania
tohto dlhu podľa § 160 O.s.p., tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, nebolo dôvodné nijako meniť.
Čo sa týka žiadosti matky maloletého Z., aby odvolací súd určil vyššiu sumu dlhu otca na určenom
výživnom, pretože tento dlh od rozhodnutia súdu prvej inštancie narástol, odvolací súd uvádza, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom otca na maloletého Z. bola a je predbežne vykonateľné /
o čom boli účastníci aj v rozsudku súdu prvej inštancie poučení/. Otec maloletého preto mal a má
povinnosť platiť výživné na maloletého Z. v sume určenej súdom prvej inštancie, a to bez ohľadu na
podané odvolanie. Ak vyživovaciu povinnosť v takejto výške neplnil, je rozhodnutie súdu prvej inštancie
exekučným titulom, ktorý slúži na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného na maloletého

Z. od jeho otca, a to bez toho, aby odvolací súd musel pri svojom rozhodovaní nanovo určovať dlh otca
na určenom výživnom.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určení
výšky výživného otca na maloletého Patrika a o dlhu otca na zameškanom výživnom a povolení splácať

ho v mesačných splátkach podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).