Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416201277.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV o návrhu manželky: A. R., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/X/X, R.
XXXX, proti manželovi: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/X/X, R. XXXX, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.
Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania.
D. R. sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľke A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/X/X, R. XXXX sa priznáva vrátenie súdneho
poplatku v sume 66 eur, ktorý jej po právoplatnosti tohto uznesenia bude vrátený prostredníctvom
prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s. do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 11.02.2016 domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich

manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, účel ani poslanie.
Podľa § 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány.
Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
Existencia súdnej právomoci je procesná podmienka. Jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v
každom štádiu konania a na každom stupni, jej nedostatok je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou,

a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania.
Právomoc slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy
(§ 63 a nasl. ZMPSP). Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských
súdov používať predpisy Európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednanie sporov.
Základné pravidlo pri posudzovaní právomoci vychádza z toho, že zásadne je vo veci daná právomoc
súdu štátu trvalého pobytu odporcu bez zreteľa na jeho občianstvo (štátnu príslušnosť). Právomoc súdu

iného štátu je prípustná, ale len v určitých konaniach za splnenia osobitných podmienok. Ak má odporca
trvalé bydlisko mimo členských štátov Európskej únie, uplatní sa právomoc súdu štátu trvalého pobytu
(bez ohľadu na štátnu príslušnosť navrhovateľa).
Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré
sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku

alebo anulovanie manželstva.Podľa kapitoly II. súdna právomoc, oddiel 1 Rozvod, rozluka a anulovanie manželstva, článok 3
Všeobecná právomoc ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu:

a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má „domicil“,
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú

obaja manželia ,,domicil“.
Podľa článku 6 Výlučná povaha súdnej právomoci podľa článkov 3, 4 a 5 manžela, ktorý:
a/ má obvyklý pobyt na území členského štátu, alebo
b/ je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj ,,domicil“ na
území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami

3, 4, 5.
Podľa článku 16 ods. 1 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 konanie na súde sa považuje
za začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti
na súde za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby
zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi

Podľa článku 17 nar. Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v
ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci
súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
V prejednávanej veci súd skúmal právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci rozvodu
manželstva účastníkov, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na

prejednanie predmetnej veci z dôvodu, že obvyklý pobyt manželov je v K., kde obidvaja bývajú. Obidvaja
manželia majú obvyklý pobyt na adrese H. X/X/X, R. XXXX.
Rozhodujúce pre posúdenie právomoci v tejto veci teda bolo, že manželia majú obvyklý pobyt v K., kde
doteraz bývajú.
S poukazom na uvedené, súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci a konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd nepriznal
manželovi navrhovateľky náhradu trov konania, keďže v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne
trovy nevznikli.
O vrátení súdneho poplatku v sume 66 eur súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.