Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/149/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111215870
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111215870.3

Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: W.
G., O. I., L.: XX.X.XXXX, J.: B. XX, XXX XX K., M. G., štátna občianka SR,v zastúpení: JUDr. Františkom
Svatuškom, advokátom, Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Rapid Life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom: Garbiarska č. 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, v zastúpení: JUDr. Jánom
Tajtákom, advokátom, Ondavská 17, 040 11 Košice, o zaplatenie 1.211,61 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.211,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.211,61 € od 25.5.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 138,44 €, a to k rukám právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Františka Svatušku, advokáta, Námestie Slobody 25, 066 01 Humenné, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 72,50 € na účet Okresného súdu Košice
I., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.6.2011 domáhala, aby
súd určil, že poistná zmluva č. 5012700088 uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou je platná a poistenie
z nej trvá.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 29.5.1997 žalobkyňa ako poistník a zároveň poistenec v Košiciach
uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. 5012700088, v ktorej boli dohodnuté podmienky: doba
poistenia od 23.5.1997 do 23.5.2012, t.j. 15 rokov, doba platenia poistného od 23.5.1997 do 23.5.2007,
t.j. 10 rokov, spôsob platby: mesačne, suma 282,- Sk, poštovou poukážkou, poistná suma: 40.000,-
Sk pre prípad smrti a poistná suma: 60.468,- Sk pre prípad dožitia. Napriek skutočnosti, že riadne
uhrádzala žalovanému dohodnuté poistné, jej bolo oznámené, že na podklade nesprávne kalkulovaného
poistenia došlo dňa 16.5.2008 o 0.00 hod. k zániku poistenia v zmysle článku XI. ods. 2 Všeobecných
podmienok pre životné poistenie žalovaného. Odkupná hodnota vo výške 23.967,- Sk vyjadruje aktuálny
poistnou matematikou vyjadrený peňažný nárok poistníka. Žalobkyňa mala za to, že nedošlo k
porušeniu ani jednej z podmienok uzavretej poistnej zmluvy, na podklade ktorej by mohol žalovaný
zmluvu vypovedať. Ani občiansky zákonník nedáva žalovanému, ako poistiteľovi oprávnenie svojvoľne
vypovedať poistnú zmluvu. Osobitne žiadnu žiadosť žalovanému o zrušenie poistnej zmluvy nezaslala.
Žalovaný jej oznámil, že v najbližšom čase vyplatí sumu 23.967,- Sk, pričom ona za 10 rokov uhradila
na poistnom sumu 33.840,- Sk, s ktorými žalovaný postupne počas jedenástich rokov disponuje,
teda ho kapitalizuje. Konanie žalovaného porušuje ustanovenie občianskeho zákonníka, dohodnutých
všeobecných podmienok pre životné poistenie a je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 8.11.2011, v ktorom žiadal konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť a návrh postúpiť Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska
a vo veci samej navrhol rozhodnúť v merite tak, že súd žalobu zamietne a nahradí žalovanému trovy
konania.
Žalovaný je vzhľadom na jeho predmet činnosti podmienený nielen Obchodným zákonníkom, aj
ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejno-právnymi predpismi, ale zároveň je veľmi striktne
podriadený špecifickým prepisom upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti. Predovšetkým
sa jedná o Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, Zákon č. 6/1992 Z.z. o Národnej banke SR a Zákon
č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom. Naproti tomu otázku uzatvárania zmlúv, aj konkrétne
poistných zmlúv upravuje Občiansky zákonník, ktorý je základným predpisom súkromného práva.
Predmetom poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby
UDP-K pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca
adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej
kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto
kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie
poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa.
Právny vzťah založený poistnou zmluvou spadá do kategórie občiansko-právnych vzťahov. V prípade
tohto občiansko-právneho vzťahu však dochádza k podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného
práva s právom verejným, ktoré tak prinajmenšom nepriamo ovplyvňuje obsah, ako aj existenciu
tohto občiansko-právneho vzťahu. Za situácie, ak subjekt právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je
determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho vzťahu je v konečnom dôsledku v číselnom
vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie je na mieste právnu úpravu poistno-právneho
vzťahu redukovať na úroveň právnej úpravy obsiahnutej v občianskom zákonníku, a to tým skôr,
že všeobecne-záväzná právna úprava poisťovníctva bola už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu,
ktorého obnovenia sa žalobca dožaduje, predmetom výraznej verejno-právnej regulácie. Ak dvojstranný
právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie pozostáva z elementov závislých na tretej
autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na
tretej autorite. Dôvodom toho, prečo sa zmena kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne
dotknúť oboch zmluvných strán. Predmetná poistná sadzba, vrátane jej kalkulácie bola zahrnutá v
obchodnom pláne poisťovacej činnosti z poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon
poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia MF SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995. Dňa 31.7.1999
bola vykonaná previerka činnosti žalobcu zameraná na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a
schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom, z ktorého protokolu orgán
dozoru konštatoval, že tieto produkty, vrátane UDP-K sú v súlade s obchodným plánom predloženým
Ministerstvu financií SR. Počnúc dňom 18.2.2003 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste nad
činnosťou poisťovne uzatvorený protokolom z 28.5.2003, kedy bolo zistených 6 pochybení z oblasti
účtovníctva, či formálneho výkazníctva, pričom však Úrad pre finančný trh SR nezistil žiadne pochybenia
v kalkulácii poistnej sadzby v UDP-K, ani v prípade iných produktov. Zákonom č. 186/2004 Z.z. došlo
s účinnosťou nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únii, t.j.
od 1.5.2004 k novelizácii zákona č. 95/2002 Z.z., ktorý bol doplnený o ustanovenie § 31a, ktorý znel:
Poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška
poistného zabezpečovala splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických
rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Toto ustanovenie zákona bolo neskôr právnym základom vytýkaného
nedostatku v kalkulácii poistného, sadzby UDP-K. Následne Zákonom č. 7/2004 Z.z. došlo s účinnosťou
od 1.9.2005 k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu pôsobností Úradu v oblasti dohľadu
nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do
21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný NB Slovenska, Útvarom dohľadu nad
poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu č. ODO-1990/2007 z 29.10.2007 ako nedostatok označila,
že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente, a to poistno-matematické modely produktov
životného poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv
produktov životného poistenia, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným. Listom NBS č. ODO-262/2008 z 15.2.2008 oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje
a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenie na odstránenie nápravu
zistených nedostatkov, pričom toto bolo uložené opätovne listom č. ODO-3126/2008 z 18.3.2008.
S účinnosťou od 1.4.2008 vstúpil do platnosti Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý nahradil
Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Ustanovenie pôvodného zákona § 1a prešlo do ustanovenia
§ 30 ods. 1 zák.č. 8/2008 Z.z.. Dňa 7.4.2008 sa uskutočnilo stretnutie skupiny dohľadu Národnej

banky Slovenska so zástupcami poisťovne, kedy bolo uvedené, že poistné bolo poisťovňou počítané
z poistnej sumy na smrť, pričom malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s
názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického pohľadu, t.j. nízke, nesprávne kalkulované
poistné je kľúčovým problémom. NBS označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K
kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet
poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a
splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008.
Problémom malo byť nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z
poistnej sumy na smrť, namiesto (čo je poistno-matematicky správne) z poistnej zmluvy na dožitie. Podľa
§ 31a Zákona č. 95/2002 Z.z. nadväzne podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z.z. je poisťovňa povinná
pod sankciou uloženia opakovaných pokút až do výšky 20.miliónov Sk určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej
záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z popísaného skutkového stavu a citovaného
právneho stavu vyplynula pre žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať
a výšku poistného stanoviť tak, aby zohľadňovala poistno-matematicky všetky záväzky z poistenia,
z čoho vyplynuli 3 alternatívne riešenia: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného
inkasa poistenia, b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa
konca poistenia, alebo c) poistenie pre neočakávanú podstatu zmenu v poistení ukončiť s výplatou
príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistno-matematicky zodpovedala dovtedy
inkasovanému poistnému. Opatrenia prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom
rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na
základe zistených nedostatkov a pokynov orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení zákona č.
8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Ďalej sa žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberal nesúladom výkonu dohľadu
nad poisťovníctvom s Ústavou SR, aj s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., t.j. ustanovenia
upravujúce prerušenie konania. Žalovaný ďalej uviedol, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust.
§ 800-802 OZ sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z
dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či
pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente
uzatvárania poistnej zmluvy. Tento výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia je demonštratívny.
Základom argumentácie žalobcu je zásada, že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. zmluvu možno
meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán (§ 493 Občianskeho zákonníka). Argumentácia žalobcu
však neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia
žalobcu predchádzal. Citované ustanovenie § 493oza pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú
plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. Meniť zmluvný vzťah bez
dohody strán znamená nevyhnutne meniť záväzkový vzťah jednostranne. V skutkovo výnimočných
situáciách je teda právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník
pripúšťa. Žalovaný sa v momente uzavretia poistnej zmluvy zaviazal voči žalobcovi k podmieneným
budúcim záväzkom v podobe poistných plnení vo výške vypočítanej podľa kalkulácií poistnej sadzby
UDP-K aprobovanej orgánom kontroly. Pri vzniku záväzku vychádzalo obe zmluvné strany z legitímneho
očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese na základe správneho poriadku v konečnom dôsledku
schváli, je materiálne aj formálne správne, záväzné a nemeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia
na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu UDP-K sa však pomery závažným spôsobom
(bez zavinenia žalobcu či žalovaného) zásadne zmenili. Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu
poistno-právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia výšky vzájomných peňažných nárokov od
počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali, znamenala pre žalovaného tieto závažné
z objektívneho práva vyplývajúce právne dôsledky:
a) jasné a správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č.
8/2008 Z.z. o poisťovníctve;
b) vznik zodpovednosti za správny delikt a tým vznik rizika opakovaných, a vzhľadom na pôvodnú dĺžku
trvania poistného vzťahu, aj dlhodobo ukladaných pokút až do výšky 20.000.000,- Sk (§ 67 zákona č.
8/2008 Z.z.) za každý prípad;
c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe poskytovania inej finančnej služby ako poistenia,
pretože finančný produkt založený na nesprávnom poistno-matematickom prepočte nie je vo svojej
podstate poistným produktom ale iným finančným produktom, čo znamená, že poisťovňa koná nad
rámec povolenia na poisťovaciu činnosť, čo vyvoláva druhé riziko sankcie až do výšky 20.000.000,- Sk
a to opakovane (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) a zároveň vznik zodpovednosti za trestnú činnosť v podobe
neoprávneného podnikania;

d) konanie v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v
hospodárskej súťaži spočívajúce v tom, že za tú istú cenu (poistné) poskytujú iné poisťovne poistenie
kalkulované správne pri záväzkoch v matematicky správnej (nižšej) výške, teda ten istý produkt za
matematicky adekvátne, vyššie ceny, čo zakladá zodpovednosť poisťovne za zakázanú obchodnú
praktiku - tzv. dumpingu cien - na relevantnom trhu;
Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne) očakávať, že zotrvá v
nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne inej skutkovej situácie
pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by znamenalo zároveň porušiť
rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Občiansky zákonník v § 788 a nasl. osobitne
neupravuje dôsledky podstatných zmien v objektívnych okolnostiach a v právnom prostredí. Dôsledky
podstatnej zmeny pomerov v záväzku právneho subjektu na určité budúce plnenie upravuje § 50a ods.
3 Občianskeho zákonníka, ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych dôvodov ukončenia
poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. Občiansky zákonník analógiu legis pri aplikácii
jeho ustanovení pripúšťa. Výnimočne je možné záväzok meniť aj jednostranne (§ 493 OZ) a v prípade
záväzku z poistenia aj iným spôsobom, ako upraveným v § 800 až § 802oza, pretože tam uvedené
spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia,
v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred
právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na
dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy
nie sú Občianskym zákonníkom osobitne upravené. Občiansky zákonník však upravuje právne vzťahy
podliehajúce v čase podstatným zmenám analogicky v prípade budúcich záväzkov tak, že ak dôjde k
podstatnej zmene pomerov, takýto záväzok zaniká. Skutková podobnosť situácie predvídanej v hypotéze
ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka so situáciou, ktorá predchádzalo zrušeniu poistenia
žalobcu bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od
poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu porušovania všeobecne záväzných
právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení,
za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo. Je nemožné zároveň
plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Takýto konflikt medzi súkromnoprávnou povinnosťou a
zákazom vyplývajúcim z právnej normy, je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda neplatnosťou toho práva, ktorému povinnosť zodpovedá. Ak by
aj nastala poistná udalosť (dožitie), ani táto by nemusela pre žalobcu znamenať právnu garanciu
nároku v pôvodnej nesprávne stanovenej výške. V prejednávanom prípade je objektívna nemožnosť
kalkulačne nesprávneho poistného plnenia daná právnymi predpismi. Praktickým dôsledkom toho je
to, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje
právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú, matematicky správnu kalkuláciu. Žalovaný ďalej poukázal
na na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy uviedol, že problém nároku z poistenia
vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné posúdiť aj ako
chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale zákonom
daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. S poukazom
na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že príkaz na úhradu takéhoto
poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva
rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam
nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť
právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Ani nerešpektovanie existujúcich
jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so žalobcom,
žalobcovi právne nemôže zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Ak verejné právo či
pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administatívno-právny subjekt k určitému
konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii) je zmluvne oprávnený či povinný voči svojmu
zmluvnému partnerovi ki určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť oprávnený
či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci, ktorý tak
nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne realizovať
zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach prípadu
ani nie je) sám osobe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe prezumpcie
znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je predmetom
pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a obsahom
zmluvného vzťahu prináša, ako a j s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. Žalovaný v závere
namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pozitívnom vyslovení výrokov, ktorých

sa v konaní domáha, pretože dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho
vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok (žalovateľné subjektívne
právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na
poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť
prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia pre prípad dožitia sa poistného konca doby
poistenia v pôvodnej výške.

Uznesením č.k. 35C/149/2011-176 zo dňa 14.3.2012 súd neprerušil konanie podľa návrhu žalovaného
zo dňa 8.11.2011 v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), taktiež § 109 ods. 2 písm. c) a § 109 ods. 1 písm. c).
Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/154/2012-209 zo dňa
30.11.2012 uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého
stupňa návrh žalovaného zo dňa 8.11.2011 na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamietol, potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.1.2013.

Podaním zo dňa 14.10.2013 žalobkyňa sa domáhala návrhu na zmenu žaloby z dôvodu, že dňa
23.5.2012 jej vzniklo právo na vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia vo výške 2.007,17 € (60.468,-
Sk), došlo teda k zmene okolností v tomto konaní. Keďže žalovaný zaslal žalobkyni sumu vo výške
795,56 € (23.967,- Sk), žalobkyni vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie rozdielu medzi
týmito sumami, t.j. 1.211,61 €.

Uznesením č.k. 35C/149/2011-218 zo dňa 13.5.2014 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo
dňa 14.10.2013 tak, že petit mal znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.211,61 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.211,61 € od 25.5.2012 do zaplatenia, ako aj
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 138,44 € na účet právneho zástupcu
žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa 22.8.2012 žalovaný predložil súdu ako listinný dôkaz list Národnej banky Slovenska
č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012. V predmetnom liste Národná banka Slovenska reagovala na
otázku tretieho subjektu odlišného od žalovaného ohľadom zmyslu, významu a záväznosti kalkulácie
a sadzieb poistného pre poisťovne. Tento dôkaz potvrdzuje, že výšku poistného, ktorá sa premietla do
poistnej zmluvy, ktorej sa predmetný prípad dotýka, stanovil v rámci kalkulácii sadzieb poistného vtedajší
orgán štátnej správy nad poisťovníctvom. Sadzby poistného sa stali po ich schválení Ministerstvom
financií SR pre žalovaného záväznými. To znamená, že k prijatým opatreniam v roku 2008, ku ktorým
pristúpila žalobkyňa a ktoré sa dotkli obsahu, resp. trvania poistného vzťahu a ktoré vyvolali prebiehajúci
súdny spor žalovaný nepristúpil svojvoľne, ale bol povinný poistné zmluvy a ich obsah pri svojej
činnosti, ktoré uzatvára zosúladiť nielen s ustanoveniami občianskeho zákonníka, ale aj s ustanoveniami
iných právnych predpisov. Poisťovanie a poistná zmluva včítane jej vstupu (poistného) a výstupu
(poistného plnenia) teda neexistovala iba v prostredí občianskeho zákonníka, ale i v prostredí iných
všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný tvrdí, že orgány verejnej moci sú zodpovedné
nielen za časť obsahu poistných zmlúv, pokiaľ ide o stanovenie ceny poistného plnenia (poistné) a tomu
zodpovedajúcemu hlavnému predmetu plnenia (poistnému plneniu v tomto prípade pre prípad dožitia)
a teda za nevyváženosť poistných zmlúv a rozpor časti ich obsahu s právnymi predpismi, ale najmä
za zanedbanie kontroly nad parametrami a obsahom týchto zmlúv v minulosti, čoho dôsledkom boli
udalosti v roku 2008, kedy žalovaný musel pristúpiť k úpravám poistných vzťahov spôsobom, akým k
ním pristúpil.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi a výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa ako poistník a poistený zároveň uzavrel so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu
č. 5012700088, produkt UDP-K s dátumom začiatku poistenia 23.5.1997, dátumom konca poistenia
23.5.2012, doba platenia poistného bola 10 rokov, s mesačným poistným vo výške 282,- Sk. Poistná
suma pre prípad smrti bola 40.000,- Sk, pre prípad dožitia 60.468,- Sk. Žalovaný predložil žalobkyni
list, ktorým jej oznámil, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky
záväzky z jeho poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie, ako má byť
podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobkyni predkladá 3 alternatívy, ako
postupovať v zmluvnom vzťahu, a to: a/ alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného

bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo
stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu
s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c)
neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia
žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní
dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste uviedol,
že v prípade, ak na priloženej návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu bude
jednostranne zrušené (alternatíva c/). Žalobkyňa v konaní síce predložila len prílohu k uvedenému listu,
avšak súd z mnohých iných totožných konaní má vedomosť, že takýto list zasielal žalovaný všetkým
poistencom s poistenou zmluvou k produktu UDP-K.

Listom zo dňa 9.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovenia
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne a o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu
poistnej zmluvy č. 5012700088 a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho
zákonníka. Ďalej žalovaný oznámil, že dňom 16.5.2008 o 0.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle
článku XI. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. s tým, že
poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Odbytné bolo
stanovené vo výške 23.967,- Sk.

Žalobkyňa listom zo dňa 10.6.2008 reagovala, že nesúhlasí so zánikom poistnej zmluvy, žiada o jej
obnovenie, pretože poistná doba bola 15 rokov, to, či bolo zle alebo dobre kalkulované poistné nie je jej
vina a celých 11 rokov ju o probléme nikto neupovedomil. Za 10 rokov poukázala na ich účet 33.960,- Sk.
Žalobkyňa nevyužila žiadne ich ponuky a 10.6.2008 jej písomne žalovaný oznámil, že končí jej zmluva a
posiela jej odbytné 23.967,- Sk. Tým žalovaný porušil dohodu, ktorá vyplýva z ustanovení zmluvy, preto
prosí o nápravu. Uvedenú sumu žalobkyňa neprebrala.

Listom zo dňa 27.6.2008 žalovaný sa vyjadril k reklamácii žalobkyne, kedy zotrval na svojich predošlých
vyjadreniach, že dôvodom v minulosti jej zaslanému prepočtu bolo zistenie orgánu dohľadu, že
kalkulované poistné nezohľadňuje všetky budúce plnenia z jej poistenia. Z toho vyplýva, že inkasované
poistné v minulosti bolo nižšie, ako má byť podľa poistno-matematických metód a postupov. Právnym
základom ukončenia poistného vzťahu, pretože si žalobkyňa nezvolila do 10.5.2008 inú ponúkanú
možnosť, ani na prepočet inak nereagovala, boli všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zároveň ju vyzvali, že pokiaľ prehodnotí jej stanovisko na základe uvedených skutočností a rozhodne sa
pre jednu z dvoch iných alternatív, žiadajú jej poukázať spätne sumu zodpovedajúcu odkupnej hodnote
na účet poisťovne a rozhodnúť sa medzi alternatívou a) alebo alternatívou b), ktorú následne vyčíslili.

Žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 9.9.2008, kedy uviedla, že žiada o zaslanie bližšieho vysvetlenia,
o aké ustanovenie Občianskeho zákonníka opiera svoje tvrdenie o zrušení poistnej zmluvy, ako súvisí
článok XI ods. 2 s údajne jej zrušením poistnej zmluvy, ako si vysvetľuje žalovaný ním používaný výraz
nesprávne kalkulované poistenie, keď zaplatila viac ako mala a ako žalovaný vypočítal odkupnú hodnotu
vo výške 23.967,- Sk, keď za 10 rokov zaplatila na poistnom 33.840,- Sk.

Tlačovou správou zo dňa 30.4.2008 Národná banka Slovenska oznámila svoje stanovisko k informáciám
žalovaného a to, že jeho tvrdenia v liste týkajúceho sa prepočtu a zvýšenia poistného, citácia: „Prvá
česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky Slovenska,
právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila
poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-
matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie Vášho poistného,
resp. jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“ sú
nepravdivé a zavádzajúce.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,
že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu
na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické

metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že
porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v
hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501
tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného
obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v
produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na
nákup štátnych dlhopisov.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a
to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov
uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených
v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov,
do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom
z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že
hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne
otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť,
pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to
je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte
UDP-K.

Žalobkyňa v konaní vypovedala, že poistnú zmluvu uzavrela so žalovaným a tak ako bolo uvedené v
poistnej zmluve, platila poistné po dobu 10 rokov, potom ďalších 5 rokov ešte čakala, aby jej vyplatili
poistnú sumu pre prípad dožitia, čo jej síce vyplatili, ale len čiastočnú sumu, nevyplatili jej celú úhradu,
ktorú mala garantovanú v poistnej zmluve a preto žiadala svojmu návrhu vyhovieť. Žalobkyňa nikdy
neprejavila vôľu zrušiť poistnú zmluvu, ani nezasielala nijaký písomný návrh na jej zrušenie žalovanému.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn.: 15C/166/2008 súd zistil svedeckú výpoveď
I.. I. Š.T., ktorý vypovedal, že pôsobí u žalovaného ako generálny riaditeľ správy poistenia. K
postupu žalovaného, t.j. zrušeniu poistnej zmluvy došlo z dôvodu zásahu orgánu dohľadu, konkrétne
Národnej banky Slovenska do podnikania žalovaného, ktorý orgán vytkol určité nedostatky v oblasti
kalkulácií konkrétneho produktu UDP-K. Opraviť chybu v kalkulácii reálne znamenalo opraviť chybu,
ktorá sa vyskytla medzi poisťovňou a poistníkom. Oni vychádzali z obchodného plánu z roku 1995,
prekontrolovaného v rámci kontroly v roku 1999 a protokolom o výsledku kontroly z roku 1999, ktorá
je verejnou listinou, bolo potvrdené, že postup pri kalkuláciách produktu UDP-K je správny. To isté
bolo potvrdené aj protokolom z roku 2004 a až v protokole z roku 2007 bolo uvedené, že kalkulácia
je nesprávna. Do februára 2008 nemali dôvod žiadnym spôsobom tie kalkulácie meniť, ako vyplýva
z doloženého znaleckého posudku, riadne si plnili vyše 57.000 zmlúv v čase, keď im nikto nevytýkal,
že kalkulácie sú neprávne. V roku 2008 nastala situácia, keď im orgán dohľadu uložil opatrenie prijať
nápravu zistených nedostatkov okrem iného aj vady v kalkulácii produktu UDP-K. Krajným termínom
na odstránenie nedostatku bol 30.apríl 2008. Prax v súčasnom orgáne dohľadu je taká, že po výkone
kontroly alebo dohľadu sa vyhotoví protokol a pokiaľ kontrolovaný subjekt neprijme opatrenia na
odstránenie nedostatkov dobrovoľne, nastane konanie na uloženie sankcií. Aby sa ich spoločnosť vyhla
nepriaznivým dôsledkom, napr. uloženiu sankcie do 20 miliónov korún, vyhodnotili viacero postupov
a aj tento postup, ktorý použili, považovali za najvhodnejší. Čo sa týkalo dožitia, tam nastala určitá
chyba, ktorá bola objavená v roku 2008. Taktiež in orgánom dohľadu bolo vytknuté, že suma poistného
je neadekvátna voči poistnému plneniu dožitia, poistné sa malo zvýšiť. V danom prípade zvolili tretiu
možnosť, zmluvu zrušili. Podľa § 550 ods. 3 O.s.p. v nadväznosti na § 852oza sa im v tejto situácii
vytvorila možnosť poistenie ukončiť vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, ktoré od času uzavretia
zmluvy, bez ich vôle a vplyvom objektívnych okolností, nastali. V danom prípade nastala chyba v

počítaním ktorá sa stala objektívne, nie z viny žalovaného. O správnosti produktu nemal pochybnosti
ani žalovaný ani štát.

Súd nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz - vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j. 52/1024/1995,
nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci, nakoľko vo veci nebolo sporné,
že poisťovňa vyratúvala poistné podľa matematického vzorca tam obsiahnutého.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania
(žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií
SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 1 VPP, návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí mať písomnú formu, ak sa poistenie
dojednáva na dobu najviac jedného roka.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých
sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť
pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie
zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti
iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a
neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti
poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je
povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie
poisteného dňa dojednaného v poistenej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania
poistenia.

Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú
poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného
v poistnej zmluve.

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy,
v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade
poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva
a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý
z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej
uplynutím poistenie zanikne.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa § 804 Občianskeho zákonníka, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch
je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie
poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí
sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak
sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj
za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné
zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou
ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery
najneskôr do 20. marca 2007.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela.

Pri podaní návrhu na začatie konania sa žalobkyňa určovacou žalobou v danom prípade domáhala
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je. Následne súd pripustil
zmenu návrhu na začatie konania, kedy predmetom konania bolo už zaplatenie sumy 1.211,61 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 25.5.2012 do zaplatenia.

Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ
a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným
ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia
poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie
špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa
zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne
dohodli.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa, ako poistník a poistený zároveň uzavrel
so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli vzájomné práva a povinností, a to povinnosť
žalobkyne platiť dohodnuté poistné po dobu 10 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 15 rokov

a žalovaný bol povinný v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia
- vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie vo výške 40.000,- Sk v prípade smrti a 60.468,- Sk v
prípade dožitia.

Žalovaný listom zo dňa 9.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré
bolo nesprávne kalkulované a že dňa 16.5.2008 o 0.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku XI
ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca
žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto
poistnou zmluvou kryté a súčasne jej oznámil, že suma 23.967,- Sk (odkupná hodnota) jej bude následne
vyplatená šekovou poukážkou.

Ustanovenie čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného
tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala
o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik
poistenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa nikdy neadresovala žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek
spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii
(list zo dňa 10.6.2008, 9.9.2008) prejavila vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným. Jednostranný
úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou
uzavretej poistnej zmluvy.

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal
právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba
poistník, teda žalobca. Ak žalobkyňa aj nereagovala na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej
zmluvy, jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a
za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný
a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú
zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka, poistenie
môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo
odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Z § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie
vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá
aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej
zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku
poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia § 801 Občianskeho
zákonníka, čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle
§ 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu
vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne
na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku
poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu
poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje
túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade,
z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale
len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané,
žeby medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k dohode o tom,
že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným
ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej
zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné
pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný

uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní.
Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným
z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným, pretože ako sám
uviedol, podmienky sa mu zdali výhodné. V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno
ani analogicky použiť výklad ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka výlučne
záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve. Analogická
aplikácia daného ustanovenia je zo strany žalovaného výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený
paragraf na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa súd však nestotožnil.

Kľúčová argumentácia žalovaného o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jeho
tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle §
575 Občianskeho zákonníka.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie
je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre
kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na
osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť
pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So
subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie
objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne
vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za
následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok
je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný,
je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.
Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia.
Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia
obtiažneho je uvedené v ustanovení § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje,
že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že žalovaný
sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo
o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia,
ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť,
že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol
nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva
je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej
obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu,
ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne
prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Ak žalovaný argumentoval právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. 1
Cdo 169/1996 z 20.3.1997 súd má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu
od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý
schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku
voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku,
čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si súd dovoľuje poznamenať, že je nesprávny
záver žalovaného o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci
rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaný ochotný
splniť. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovaným a práve preto presúvanie ťarchy
vymáhania náhrady škody na žalobcu súd považuje za neprijateľné. Súd má jednoznačne za to, že
žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať

v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade
so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené
orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej
právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť
už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec takýmto spôsobom,
akým to urobil žalovaný, upravovať už existujúce poistné vzťahy nevyplýva z textu Protokolu NBS, ide
len o účelový výklad žalovaného. Odkazovanie na § 67 citovanej novely zákona o poisťovníctve taktiež
nemá opodstatnenie, pretože toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do
účinnosti tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zákon č. 95/2002 zrušil doterajší právny predpis -
zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade
zánik záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve,
poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole
u žalovaného prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne
(žalovaného) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet
poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004
Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol
účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 8.3.1998, teda v čase kedy vyššie citované zákonné
ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do
minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená
princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho
zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich
vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú,
aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi konania. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej
zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú
viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 29.5.1997.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovoprávneho vzťahu
založeného poistnou zmluvou účastníkmi konania v danom prípade nedošlo k žiadnym zo spôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trval až do jeho zániku ku dňu dohodnutému ako
koniec poistného vzťahu dňa 23.5.2012. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia
veci súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva predtým nezanikla žiadnym zo spôsobov
upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna
zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní.

Na tomto mieste súd vzhľadom na zmenu návrhu na začatie konania pripustenú súdom v tomto konaní
sa zaoberal nárokom žalobkyne na vyplatenie časti poistného plnenia vo výške 1.211,61 € spolu s
požadovaným 9 %-ným úrokom z omeškania ročne z danej sumy od 25.5.2012.

Nakoľko zo všetkých vyššie citovaných skutočností mal súd preukázané, že zmluva v čase rozhodovania
súdu je platná, účastníci sú jej obsahom viazaní, súd nemal dôvod nevyhovieť žalobkyni v jej zmenenom
návrhu, kedy žiadala už o vyplatenie časti poistného plnenia, na ktoré jej vznikol nárok dňa 23.5.2012,
t.j. v prípade dožitia, v celkovej sume 60.468,- Sk, t.j. 2.007,17 €. Nakoľko žalovaný zaslal žalobkyni
sumu 795,56 €, žalobkyni vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie rozdielu, t.j. sumu vo výške
1.211,61 €. Súd túto sumu považoval za plne dôvodnú a vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie o
platnosti poistnej zmluvy a viazanosti oboch účastníkov konania jej ustanoveniami žalovaného zaviazal
k jej vyplateniu.

Vzhľadom na uvedené, súd považoval za dôvodné aj priznanie úroku z omeškania od 25.5.2012, nakoľko
samotná poistná zmluva (poistka) obsahovala ustanovenie, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby,
poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. To znamená, že žalovaný
bol povinný vyplatiť žalobkyni sumu poistného plnenia pri dožití bez akéhokoľvek ďalšieho právneho
úkonu výzvy alebo žiadosti zo strany žalobkyne. Z tohto pohľadu prvým dňom, kedy žalovaný mohol
vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, bolo 24.5.2012 a preto keďže tak žalovaný neučinil, od 25.5.2012 je
tento v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobkyni. Súd teda posudzoval aj výšku úroku
z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 25.5.2012 bola sadzba Európskej
centrálnej banky 1 %, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 9 % ročne.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.211,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.211,61 € od 25.5.2012 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatňovanie práva zistených z obsahu spisu vo výške 138,44 €, nakoľko
žalobkyňa trovy v lehote 3 pracovných dní nevyčíslila, a tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia
vyrátané v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 2
úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, každý úkon vo výške
61,41 €, spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv.
režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 2x7,81 € (za úkony
v roku 2013).

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov /ďalej len citovaný zákon/, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa
vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok
sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa
zaokrúhli na pol eura nadol.

Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená
osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac
16.596,50 €.

Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za)
citovaného zákona, a preto súd v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zaviazal na zaplatenie poplatku
žalovaného, ktorý v konaní nebol úspešný.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok vo výške 72,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie žalobca, nakoľko sa po jeho vyhlásení a po poučení o
práve podať voči nemu odvolanie, tohto práva výslovne vzdal.

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaný v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.