Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203433
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: S. T., L.. XX.XX.XXXX, S. XX, o zaplatenie
113,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovi66,74eurs8,05%úrokomzomeškaniaročneod30.10.2014
do zaplatenia, trovy konania vo výške 2,98 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 10,91 eur v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal dňa 14.04.2016 na tunajší súd žalobu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 113,07 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. S., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky a na základe ktorých vypožičal žalovanému SIM kartu ktorá mu umožňuje
využívať telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Sony
Xperia Tipo white mu mala vzniknúť škoda vo výške 46,33 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi

predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn.
predstavuje škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať
služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 98,56 eur vyfakturovaných v období máj 2014 až jún
2014. Pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za

jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Časť pohľadávky vo výške 31,82 eur bola odpísaná, preto si ju žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Preto si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od X.XX.XXXX. Na základe uvedeného
žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 113,07 eur, z toho za
neuhradené služby vo výške 66,74 eur, titulom uplatnenej škody sumu 46,33 eur, ako aj na zaplatenie

úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.

3.Na pojednávanie nariadené na deň X.X.XXXX sa žalobca, právny zástupca žalobcu ani žalovaný
nedostavili, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Žalobca a jeho právnyzástupca svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa bez
ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým s
návrhom, zmluvou o poskytovaní verených služieb, dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, jednotlivými
faktúrami a zistil tento skutkový stav.

5.Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, na
základe ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožnila žalovanému využívať poskytované
služby zo strany žalobcu. Žalobca odpredal žalovanému podľa dodatku k zmluve telekomunikačné
zariadenie, a to za akciovú cenu.

6.Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

7.Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie od mája 2014 do júna 2014 vo výške
98,56 eur.

8.Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9.Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

10.Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil
súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex
offo nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto
súd návrhu v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 66,74 eur vyhovel, pretože žalovaný ako
dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

11.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

12.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13.V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanoveniaObčianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajeoosempercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

14.Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 66,74

eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 8,05 % ročne je v súlade
s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.15.Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške
46,33 eur.

16.Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednostipodľaust.§420Občianskehozákonníkajeprotiprávnyúkon, spôsobenieškody,príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

17.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady

záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

18.Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

19.V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

20.Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba

platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1
týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

21.Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.

22.Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

23.V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal, ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od
žalobcu obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku

škody protiprávnym úkonom.

24.Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25.Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

26.Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

27.Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu,
k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámciofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom
(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného

zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus môže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

28.S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

29.Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 46,33 eur,
a to spolu aj s úrokom z omeškania.

30.O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

31.V časti o zaplatenie 66,74 eur (59,03 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 46,33 eur (40,97
% žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada
trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a to v rozsahu 18,06 % z
celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

32.Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Z tejto sumy

18,06 % predstavuje 2,98 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.

33.Ďalej žalobcovi pri plnom úspechu by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 60,43 eur
(2x hlavný úkon po 16,60 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2x paušál
po 8,58 eur + 20 % DPH), vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z uvedenej sumy 18,06 %

predstavuje 10,91 eur a túto sumu súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.