Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206021
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614206021.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Lučenci samosudcom Mgr. Petrom Strakom v občianskoprávnej veci žalobcu: P. P., I.. W..
V.., R. V. P., J. Č. A. XXXX/XXa, N. X, Č. W., X.: XXX XX XXX, N. U.N. F. N., I.. W.. V., O. J., Z. X, XXX XX
D. proti žalovanému: A. S., R.. XX. XX. XXXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený Gabrielom
Erdélyim, zamestancom Okresného súdu Lučenec, v konaní o zaplatenie 282,81 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 17. 4. 2014 doručil návrh na uplatnenie pohľadávky 282,81 EUR ako zmenkovú sumu
zmenkového úroku vo výške 0,25 % z dlžnej istiny za obdobie od 11. 4. 2011 do zaplatenia, 6 %
ročného úroku z dlžnej sumy za obdobie od 17.8.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške

1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,94 EUR a náhrady trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku
16,50 EUR a trov právneho zastúpenia 75,08 EUR, keď svoj nárok odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 282,81
EUR, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 11. 4. 2011.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“.

Zmenka bola vystavená dňa 15.12.2008 na sumu 282,81 EUR, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
s 0,25 % denným úrokom od 11. 4. 2011 s miestom plnenia určeného sídlom prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- EUR. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia

zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho
parlamentuaradyč.861/2007vydalrozsudok,vktorombyžalovanejuložilvykonaťpožadovanúúhradu.

ŽalobcajeobchodnouspoločnosťousosídlomvČeskejrepublike.Žalovanýjefyzickáosobasbydliskom
na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je
i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 Nariadenia rady (ES)

č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa stanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu,nakoľkožalobcamásídlovČeskejrepublike,tedavčlenskomštáteinomakočlenskomštátesúdu
konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
nepresahuje sumu 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2
bodu 1 Nariadenia rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa stanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje Nariadenie rady (ES) č. 861/2007. Žalovaný

má sídlo v obvode Okresného súdu Lučenec, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle citovaného nariadenia
príslušným súdom na konanie. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadeniarady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 o právomoc a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva. Miesto
vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa
žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom Slovenskej
republiky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s § 10 a §11 Zákona č. 96/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov, zodpovedá

rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o
voľbe rozhodujúceho práva v konaní nebola preukázaná.

Keďže sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, preto mu bolo uznesením Okresného súdu
Lučenec č. k. 7C/53/2014-40 zo dňa 21.09.2015 ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O. s. p.

Účastníci sa na predvolanie súdu na pojednávanie neustanovili, preto súd postupoval podľa § 101 ods.
2 O. s. p. a konal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, so zmenkou, výpisom z obchodného
registra žalobcu, spisom 10Er/48/2011 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobca predložil v konaní zmenku č. 6462928 vystavenú v Lučenci dňa 15. decembra 2008 na 8
519,94 Sk zmenkovej sumy s vyhlásením vystaviteľa „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO35807598,Pribinova25,81109Bratislava,zapísanávObchodnomregistri
Okresného súdu Bratislava 1, sumu 8 519,94 Sk a zmenkový úrok 0,25 % denne od 11. 4. 2011“, splatné

„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza
rubopis, ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

Podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, čl. 1 § 75, vlastná
zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,

v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. údaj zročnosti,
4. údaj miesta, kde sa má platiť, 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, 6. dátum a miesto
vystavenia zmenky, 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. 1 § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov,

každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. 1 § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov,
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. 1 § 48 ods. 1 bodu 2 citovaného zákona, majiteľ zmenky môže postihom žiadať 6 % - tné úroky
odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, zmenka môže byť vystavená

na nahliadnutie,
na určitý čas po nahliadnutí,
na určitý čas po dátume vystavenia,
na určitý čas.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené
alebo so splatnosťou postupnou, sú neplatné.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, zmenka na videnie je zročná po predložení. Musí byť predložená
na platenie jedného roka od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite,
zrozumiteľne, inak je neplatný.Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z podania
žalobcu vyplýva, že predložená zmenka je vistazmenkou, súd preskúmal zmenku z hľadiska jej

splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti
splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky
je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď do zápisu „zaplatím túto zmenku pri predloží ... “ je
uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je
uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34

ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, keďže tento údaj
vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na
videnie zmenky, údaj má správne znieť: „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V
tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo
59/2010 zo dňa 26. 1. 2011, v ktorom konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia
splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na

ustanovenie § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus.

Zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Er/48/2011 súd ďalej zistil, že dňa 21. 01. 2011 požiadal
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu: rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 16744/09, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o.
Bratislava proti Dušanovi Jaškovi, pre vymoženie 282,81 EUR istiny s prísl. pod sp. zn. Ex 18227/10,
pričom Okresný súd v Lučenci v uznesení zo dňa 30.1.2012 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 18227/10 zamietol. Toto rozhodnutie po

potvrdení uznesenia Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 25. 07. 2012 nadobudlo právoplatnosť
dňa 25. 07. 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 11.02.2014 odmietol dovolanie oprávnenej
proti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici.

V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodol aj exekučný súd.

Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého
zo Zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Na tento právny vzťah je preto potrebné
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve ako aj ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR.

Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t. j. cenného papiera, a to indosovanej zmenky podľa Zákona č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, čo umožnilo právnemu predchodcovi
žalobcu, aby použitím zmenky obišiel ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od
dlžníka plnenia aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je založená na prísnej formálnosti
zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma kauza pôvodného právneho vzťahu.

Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov a zneužitím tohto inštitútu a to bez
možnosti súdnej kontroly. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. 11. 2010 vo veci Pohotovosť,
s. r. o. Bratislava C-76/10 bolo uvedené, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania, vrátane
výkonu rozhodnutia, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy, sankcie obsiahnutých v zmluve
o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

V bode 37 citovaného rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č.
93/13, a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V
bode 38 je ďalej uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné

ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich účelom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo
zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť
s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. V rozsudku Európskeho súdneho dvora C-419/2010
zo dňa 14. 3. 2013 (Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Teichterovi) Európsky súdny dvor v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a podľa

záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Ďalej súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z 1965, podľa ktorého ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt (čo je aj prejednávaný prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r. o. Bratislava ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo
pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t. j.
žalobca,simalpreskúmaťvsúladesospotrebiteľskýmprávom,čizmenkazabezpečovalaspotrebiteľský

úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že
predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek (v prejednávanom prípade Pohotovosť,
s. r.o.). Súd poukazuje aj na list Európskej komisie zo dňa 25. 4. 2013, č. 2012/4165 vec: Výzva -
porušenie č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany
Európskej komisie, že Slovenská republika pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo

EÚ. V tomto liste Európska komisia dokonca výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť,
s. r. o. (str. 2, 3, 14 listu EK) ako aj už vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
Pohotovosť).Okreminéhosavtejtovýzvevbode4uvádza,inépraktikynavyhýbaniesariadnejjustičnej
kontroly (str. 5 EK): „okrem rozhodcovského súdu alebo ako alternatíva k nemu obchodníci používajú
iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach“.
Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek

svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek
skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých
podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudku aj na základe týchto zmeniek.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol, lebo jednak predmetná zmenka vykazuje vady vyššie

uvedené a jednak dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov spotrebiteľského úveru v neprospech spotrebiteľa a je z tohto dôvodu neplatnou. Bez takejto
platnej dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje
žalovanú pohľadávku. Uvedená dohoda o vyplňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú neplatné podľa

ustanovení spotrebiteľského práva a keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd jeho návrh
zamietol. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať čl. 2 písm. a) Smernice 93/13 EHS na účely tejto
smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13 EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,

ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd má za to, že je potrebné rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiere podľa Zákona o
zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale tiež je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení,
resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto jednaní, ak sú
v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok
alebo pre rozpor s dobrými mravmi.

V prejednávanej žalobe súd posúdil ako absolútne neplatné dojednanie o vyplnenie zmenky ako aj
následne vystavenú samotnú zmenku za neprijateľné zmluvné podmienky, a to podľa čl. 2 písm. a) v
spojení s prílohou ods. 1 písm. s) Smernice 93/13 EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom
a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého

príslušenstva pohľadávky - zmenkového úroku 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 52, § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, lebo umožňuje požadovať od
spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Tento právny úkon, a to dohoda o vyplnenie zmenky a následne vystavená zmenka sú aj absolútne

neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor
s dobrými mravmi, keď účelom tohto právneho úkonu bolo obchádzanie spotrebiteľského práva. Je
nesporné, že v konkrétnom prípade si žalobca uplatňuje úrok 0,25 % denne, čo predstavuje ročne 91,25
% a ide takto o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súd

domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo
ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť tlačivo Nárok na uplatnenie pohľadávky
doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom o určené doplňujúce informácie alebo dokumenty
alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál

použije tlačivo B ako je uvedené v prílohe II. Z tohto je zrejmé, že ak sa pohľadávka zdá zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak žalobca tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil
alebo neopravil, súd návrh zamietne. Pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je v rozpore so
spotrebiteľským právom a je teda zjavne neopodstatnená a neprípustná. Preto súd aj s poukazom na
postup podľa čl. 5 a bodu 3 preambuly Nariadenia a čl. 4 ods. 4 tento návrh zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol procesne
úspešným, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná si trovy konania neuplatnila. Z tohto
dôvodu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.