Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201281
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8511201281.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu: AQUA -

EKO, a.s., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 716 341, právne zastúpeného JUDr. Martinou
Tekeliovou, Štúrova 28, 040 01 Košice proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Obec Nižné Ružbachy, zastúpené štatutárnym
zástupcom starostom Obce Nižné Ružbachy, právne zastúpené JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom
AK Poprad v konaní o náhradu škody

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 30.000,-
eur s prísl.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.3.2009 Krajský stavebný úrad v Prešove svojim rozhodnutím zrušil
rozhodnutie Obce Nižné Ružbachy o zastavení konania o zmene územného rozhodnutia a umiestnení
stavby MVE Ružbašská Miľava a vec vrátil na nové konanie. Od 16.3.2009, kedy toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť Obec Nižné Ružbachy neučinila žiaden procesný úkon, ani nevydala meritórne
rozhodnutie. Dňa 1.9.2009 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou TERA-EKO, s.r.o.
uzavretá zmluva o dielo na dokončenie rozostavanej stavebnej časti stavby MVE Ružbašská Miľava - I.
etapa. V nej si zmluvné strany, a to v čl. 8 bod 8.1.2. dohodli, že žalobca sa zaviazal zabezpečiť zmenu
územného rozhodnutia č. 801/1994 za účelom preukázania rozsahu a hraníc stavebného pozemku.
Ďalej v článku 9 bod 9.2. ZoD si zmluvné strany dojednali za porušenie čl. 8 zmluvy zmluvnú pokutu vo
výške 5 % z ceny celého diela definovanej v čl. 4 bod 4.2. najviac však do výšky 30.000,- eur. Správny

orgán Obec Nižné Ružbachy nereagovala na výzvy žalobcu, upozornenie Krajského stavebného úradu
v Prešove, upozornenie prokuratúry, oznámenie o začatí trestného stíhania a v predmetnej veci nekonal.
Dňa 30.4.2010 si spoločnosť TERA-EKO uplatnila voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 30.000,-
eur a túto žalobca dňa 31.5.2010 uhradil. Teda nečinnosťou správneho orgánu Obce Nižné Ružbachy
vznikla žalobcovi škoda, ktorá pozostáva zo skutočnej škody vo forme zaplatenej zmluvnej pokuty. Dňa
4.6.2010 žalobca si uplatnil na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR nárok na náhradu
škody a to žiadosťou o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 zák. 514/2003 Z.z. Z odpovede MDVRR

SR vyplýva, že nárok žalobcu neuznáva a nie je ochotné mimosúdne ho vysporiadať, tým lehota na
dobrovoľné splnenie márne uplynula. Z hľadiska naplnenia znakov zodpovednosti za škodu považuje
žalobca nečinnosť správneho orgánu za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom konať vo veci a
rozhodnúť. Z administratívneho spisu konania vedeného Obcou Nižné Ružbachy, č.j. 124/2008-161vyplýva, že nebolo vydané žiadne rozhodnutie správneho orgánu, teda procesné, ani meritórne vo veci
samej po dobu viac ako 12 mesiacov. Dňa 15.3.2010 Obec Nižné Ružbachy vydala rozhodnutie, ktorým
zamietla návrh na zmenu územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE a na základe podaného

odvolania žalobcu Krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie Obce Nižné
Ružbachy v celom rozsahu. Ďalším pojmovým znakom zodpovednosti za škodu je vznik škody. V
danom prípade bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
majetku žalobcu vo výške 30.000,- eur. Príčinná súvislosť je daná vzťahom medzi úkonmi žalobcu
vo sfére verejného práva a úkonmi vo sfére súkromného práva. Žalobca splnil všetky predpoklady

nato, aby Obec Nižné Ružbachy vydala zákonné rozhodnutie a žalobca v oblasti súkromného práva
uzavrel ZoD nadväzujúcu na stav, ktorý bol legitímne očakávaný ako výsledok konania vedeného Obcou
Nižné Ružbachy. Príčinná súvislosť medzi nečinnosťou a vzniknutou škodou je preukázaná vzťahom
úmyselnej nečinnosti Obce Nižné Ružbachy napriek existencii zákonného príkazu konať. Výška škody
žalobcu musela byť predvídaná Obcou Nižné Ružbachy ako možná. Obci museli byť známe, ako aj
cenové relácie, za ktorých žalobca stavbu ako takú objednal. Pre posúdenie škody vzniknutej žalobcovi

z titulu nesprávneho úradného postupu Obce Nižné Ružbachy je determinujúca skutočnosť, že žalobca
sa zaviazal k predloženiu, resp. zabezpečeniu úradného rozhodnutia, na ktoré mal nárok a ktoré
so zreteľom na časové súvislosti by vedel zabezpečiť, ak by správne konanie prebehlo zákonným
spôsobom aj s maximálnym predĺžením času konania. V danom prípade ide o jednu z foriem objektívnej
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a neexistujú

liberačné dôvody na zbavenie sa tejto zodpovednosti s poukazom na § 3 ods. 2 Zákona o zodpovednosti
za škodu. Orgánom verejnej moci v danom prípade je orgán územnej samosprávy Obec v rámci naň
preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku. Orgánom
konajúcimvmeneštátujeMinisterstvodopravy,výstavbyaregionálnehorozvoja,keďževzniknutáškoda
patrí do pôsobnosti tohto Ministerstva v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti

vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nesprávnosť postupu Obce Nižné Ružbachy žalobca vidí
v tom, že v konaní vedenom pod č.j. 124/2008 správny orgán nepostupoval dôsledne podľa ustanovení
zák. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a svojvoľne uplatňoval nečinnosť v
predmetnom konaní. Jeho cieľom bolo rozhodnutie o umiestnení stavby určiť stavebný pozemok a
podmienky na umiestnenie stavby. Žalobca konštatoval, že ide o postup Obce Nižné Ružbachy, ktorý je

nesprávny a nezákonný. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote. Poukázal na rozhodnutia NS SR a NS ČR, kde
obdobné problémy boli riešené náhradou škody.

Súd na základe predloženej žaloby a listinných dôkazov vydal v predmetnej veci platobný rozkaz č. k.

3Cb/23/2011-42 dňa 6.6.2011 a návrhu žalobcu vyhovel.

Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu na náhradu škody
v tejto veci neuznáva. Podstatou inštitútu náhrady škody je poskytnúť zadosťučinenie za vzniknutú
majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu. Predpokladom na úspešné uplatnenie takého nároku musia byť

splnené kumulatívne podmienky, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca svoj nárok opiera o nevydanie, resp. zmenu
územného rozhodnutia. Na také rozhodnutie neexistuje právny nárok. Aj v prípade, že by došlo k
vydaniu rozhodnutia o územnom konaní o umiestnení stavby nie je garantované, že stavebník bude
môcťuskutočniťstavbu.Stavbumôžestavebníkuskutočňovaťibanazákladeprávoplatnéhostavebného

povolenia, ktoré v tomto prípade nebolo vydané. Teda žalobca ako vlastník stavby bez získania
právoplatného stavebného povolenia nemal dôvod na to, aby uzavrel zmluvu o dielo s obchodnou
spoločnosťou TERA-EKO, ktorá ako zhotoviteľ mala byť dodávateľom stavebných prác na stavbu MVE
Miľava. Také konanie možno nazvať ako predčasné a neuvážené zo strany žalobcu a preto aj následky
musíznášaťibažalobca,pričomdodávkustavebnýchprácmoholvyriešiťajinouformouzmluvy.Žalobca

je vlastníkom iba časti stavby, t.j. budovy, nie celej stavby a nie je stavebníkom, pretože pozemok pod
budovou nie je jeho vlastníctvom. Žalobca nebol ani navrhovateľom na vydanie územného rozhodnutia,
ale ním bola spoločnosť ROTOR. Teda aj podať návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia o umiestnení
stavby môže iba ten subjekt, ktorý podal pôvodný návrh v zmysle § 41 ods. 1 stavebného zákona.
K nečinnosti stavebného úradu uviedol, že ten bol postúpený aj prokuratúre z dôvodu preskúmania,

pretože v priebehu konania sa vyskytli viaceré skutočnosti, ako napríklad petície občanov proti výstavbe,
prebiehalo konanie o správnom delikte spáchanom žalobcom a ďalšími účastníkmi za nedovolenú
manipuláciu s vodným tokom, riešili sa problémy okolo ľadovcov na rieke Poprad atď. Teda išlo o
objektívne prekážky, pre ktoré stavebný úrad nekonal, aj keď mal, a to mal buď konanie prerušiťalebo zastaviť. Žalobca mal dostupné legálne prostriedky na to, aby voči nečinnosti správneho orgánu
zakročil skôr a dožadoval sa rozhodnutia v predmetnej veci a nie až podaním v apríli 2010. Teda podľa
žalovaného absentuje príčinná súvislosť medzi konaním správneho orgánu, resp. jeho nečinnosťou

a vznikom škody, ktorá bola dôsledkom neplnenia záväzkov z dvojstranného právneho vzťahu medzi
žalobcom a tretím subjektom. Štát nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutie žalobcu, ktorý si dopredu
objednal stavebné práce bez toho, aby mal právoplatné stavebné povolenie a bez právneho postavenia
stavebníka. Na záver uviedol, že je neoddeliteľnou súčasťou každej podnikateľskej činnosti aj určitá
miera rizika, teda podnikateľské riziko, ktoré je s podnikaním spojené. Každý subjekt si musí toto zvážiť,

prípadne jeho následky.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnej
zástupkyne žalobcu, zástupcom žalovaného, výsluchom svedkov p. H., N.. W., p. P., N.. X., p. X. a T..
K., obsahom pripojených spisov, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanému náhrady škody na tom skutkovom základe, že mal uzavretú
ZoD na dodávku stavebných prác s firmou TERA-EKO. V nej si zmluvné strany dohodli okrem iného i
zmluvnú pokutu, ktorú žalobca bol povinný zaplatiť za nesplnenie povinnosti včas a riadne zabezpečiť
zmenu územného rozhodnutia na MVE. Túto povinnosť žalobca nesplnil a z toho dôvodu mu menovaná
spoločnosť vyúčtovala zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- eur, ktoré žalobca uhradil.

Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že hoci bolo už v roku 1995 vydané právoplatné
a vykonateľné územné rozhodnutie a stavebné povolenie, nebolo možné na základe nich pokračovať
v stavebných prácach, pretože nebol známy rozsah stavebného pozemku, ktorý možno zastavať.
V čase vydania stavebného rozhodnutia platil stav evidencie v registri „C“, neskôr došlo k jeho

prečíslovaniu a nebolo možné identifikovať parcely a bol nastolený stav právnej neistoty o umiestnení
stavby. Žalobca nadobudol vlastnícke právo ku výstavbe vodného diela MVE príklepom v exekúcii
ako rozostavanú stavbu v auguste 2009. V danom prípade žalobca nadobudnutím vlastníckeho práva
k stavbe univerzálne sukcesoval do postavenia navrhovateľa v územnom konaní a stavebníka v
stavebnom konaní. V súčasnej dobe platí zásada, že nemusí byť vlastníkom pozemku aj vlastník stavby

a je prípustné oddelené vlastníctvo stavby a pozemkov, čo je aj v tomto prípade. Nesúhlasila s právnym
názorom žalovaného, pokiaľ ide o nevydanie stavebného a územného rozhodnutia, pretože ako osoba,
ktorá vydanie takého aktu požaduje, nie je možné jej ho odoprieť. Teda územné rozhodnutie, stavebné
konanie a kolaudačné rozhodnutie sú povoleniami, na ktoré je právny nárok a žalobca mal postavenie
stavebníka s poukazom na § 70 stavebného zákona. Žalobca zakomponoval do ZoD podmienku v

bode 8.1.2. ako štandardnú podmienku pri dodávkach stavebných prác, teda zmluvnú pokutu, pretože
predpokladal v čase uzavretia zmluvy, že v lehote cca 60 dní bude zo strany obce daný výklad k
územnému rozhodnutiu, ktoré bolo sporné, ale sa tak nestalo.

Poukázal na ust. § 49 Správneho poriadku, v zmysle ktorého ak správny orgán nemôže rozhodnúť

v merite veci do 30 dní, musí o tom účastníka konania vopred upozorniť, čo v danom prípade
Obec Nižné Ružbachy neučinila. Nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z bodu 8.1.2. ZoD zabezpečiť
zmenu územného rozhodnutia nebránilo žalobcovi v realizácii stavby anblok, ale v ďalšom rozsahu.
Stavebné práce mohli pokračovať len na pozemkoch, ktoré sú definované v zákone. Žalobca už v
auguste 2008 poukazoval na nečinnosť obce, ale nemohol vedieť, ako dlho táto ešte bude trvať a

na nečinnosť upozornil vedľajšieho účastníka ešte pred uzavretím písomnej ZoD listom z 30.8.2009.
Žalobca mal k dispozícii stavebné povolenie a bol povinný ho rešpektovať. Ďalej poukázala na to,
že po zrušení veci Krajským úradom Prešov, ktoré bolo doručené Obci Nižné Ružbachy 16.3.2009
na nové konanie Obec Nižné Ružbachy neurobila nič až do obdobia, keď 12.2.2010 Mesto Stará
Ľubovňa, spoločný stavebný úrad oznámil, že začína konanie a nariadil v predmetnej veci pojednávanie.

Žalobca realizoval stavbu iba jediným dodávateľom stavebných prác a to firmou TERA-EKO a prvý
zmluvnývzťahuzatvorilžalobcastoutospoločnosťouvseptembri2009.Príčinyvzťahumedziporušením
povinnosti vedľajším účastníkom a vznikom škody videla zástupkyňa žalobcu aj v tom, že starosta
Obce Nižné Ružbachy bol štatutárnym orgánom ustanovený do funkcie člena výboru Pozemkového
spoločenstva Nižné Ružbachy v auguste 2010, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 181/1995

Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Starosta Obce Nižné Ružbachy ako štatutárny orgán vedľajšieho
účastníka bol ustanovený do funkcie člena výboru pozemkového spoločenstva v rozpore s ustanovením
čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona 357/2004 Z.z. Starosta obce je ku dnešnému dňu členom výboru
pozemkového spoločenstva ako štatutárneho orgánu a príčinná súvislosť medzi nečinnosťou obcea vznikom škody spočíva v osobnom záujme starostu obce nadržiavať pozemkovému spoločenstvu,
ktorého je zároveň štatutárnym zástupcom. Bol členom pozemkového spoločenstva aj v čase, keď
prebiehalo správne konanie pod č. 124/2008. Teda vedľajší účastník v tomto konaní konal vo vlastnej

veci v citovanom správnom konaní a nerešpektoval zákon. O konflikte záujmov vo verejnej správe
nepožiadal sám o vylúčenie seba z rozhodovacej právomoci, čím došlo k porušeniu ústavného zákona.
V záverečnej reči poukázala na to, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z a ten odôvodňuje splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za
škodu. Porušenie právnej povinnosti preukázal žalobca vykonanými dôkazmi v priebehu konania a

predovšetkým pripojeným spisom v správnom konaní č. 124/2008, výpoveďami a vedľajší účastník to
potvrdil aj vo svojom vyjadrení zo dňa 24.9.2013. Škoda bola preukázaná vo forme zmluvnej pokuty,
ktorú si uplatnil dodávateľ stavby voči žalobcovi z dôvodu plnenia zmluvných povinností, ktoré spočívali v
predložení rozhodnutia správneho orgánu. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je objektívna
zodpovednosť, teda je irelevantné, či žalovaný, resp. vedľajší účastník vedel, alebo nevedel o tom, že
porušením jeho zákonných povinností môže škoda žalobcovi vzniknúť. Posledným predpokladom je

príčinná súvislosť a túto žalobca v konaní preukázal listinnými dôkazmi, ktoré poukazujú na subjektívny
postoj vedľajšieho účastníka vo vzťahu k pozemkovému spoločenstvu Nižné Ružbachy. Motív jeho
konania je v rozpore so zákonom. Priamy dôkaz o tom neexistuje, ale je to sled nepriamych dôkazov,
a to predovšetkým v tom, že starosta obce bol a je štatutárnym orgánom Pozemkového spoločenstva
Nižné Ružbachy, ktoré po celú dobu existencie stavby má v správnych konaniach protichodný záujem

ako žalobca. Obec Nižné Ružbachy podáva námietky na uloženie pokút pre žalobcu a z toho je
možné odvodiť aj pretrvávajúci subjektívny záujem vedľajšieho účastníka na poškodzovaní žalobcu
prostredníctvom zneužitia verejného činiteľa. Z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

Súd uznesením 3Cb/23/2011-129 zo dňa 12.1.2012 na základe návrhu žalovaného a súhlasu

vedľajšieho účastníka pripustil na strane žalovaného vstup do konania ako vedľajšieho účastníka Obec
Nižné Ružbachy.

Zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že nečinnosť správneho orgánu v lehote 12
mesiacov je dlhá doba, ale tá v žiadnom prípade nebola spôsobená len pasivitou vedľajšieho účastníka,

ale podľa rozhodnutia Krajského stavebného úradu bolo to aj z dôvodu, že žalobca nespolupracoval,
resp. podával návrhy, podnety, ktoré bolo treba prešetriť a vybaviť. Lehota 60 dní, na ktorú sa žalobca
zaviazal v ZoD je lehotou, ktorú nemohol predpokladať a prejudikovať rozhodnutie. Ide o lehotu v zmysle
§ 49 zákona a je to len poriadková lehota a nemôže mať vplyv na právo účastníkov konania. Žalobca
ak sa zaviazal v ZoD na zmluvnú pokutu a tú viazal na splnenie podmienky na konanie tretej osoby,

ktorá nebola účastníkom zmluvy, je podľa jeho názoru neprípustné. Rozhodnutia NS SR, ktoré žalobca
cituje vo svojej žalobe nemožno použiť analogicky na vzniknutú situáciu, pretože tá rieši už existenciu
vzniku škody a analogické použitie v tomto prípade je neprípustné. Ďalej zotrval na stanovisku, že v
danom prípade nebola splnená jedna z podmienok, ktoré požaduje zákon č. 514/2003 Z.z. a to príčinná
súvislosť medzi postupom obecného úradu a vzniknutou škodou a je povinnosťou žalobcu preukázať, že

škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Pritom žalobca nemyslel na to, že vydané rozhodnutie nemusí
byť v lehote 60 dní a nepočítal s tým, že môže dôjsť napr. k prerušeniu, zastaveniu konania atď. Poukázal
na ustanovenie § 417 OZ, teda prevenčnú povinnosť subjektu správať sa tak, aby nedochádzalo ku
vzniku škôd, pričom stavebný úrad ako tretia strana nemohol ovplyvniť zmluvné dojednania medzi
žalobcom a jeho zmluvným dodávateľom. Teda žalobca sa správal nezodpovedne ak v rámci prevenčnej

povinnosti sa dohodol na zmluvnej pokute. Tým musí znášať podnikateľské riziko, ktoré súvisí s jeho
nezodpovedným postojom pri uzatváraní zmluvy. Ďalej poukázal na rozdielne čísla účtov, na ktorý
žalobca mal zmluvnú pokutu uhradiť porovnaním s číslom účtu, ktoré je citované v ZoD. Poukázal na
to, že ku zmluvám o dielo, ktoré boli doložené žalobcom ani v jednej z nich nebola dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 5 % z ceny diela pre nesplnenie povinnosti zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia.

Podľa jeho názoru zmluva č. 0109/2009/01 bola „vyrobená pre účely uplatnenia nároku na náhradu
škody“, lebo prílohy k nej pod č. 1, 2, 3, 4 a 5 sú ku zmluve o dielo č. 09/2008 a pravdepodobne táto
zmluva bola prepracovaná na zmluvu č. 0109/2009. V záverečnom vyjadrení poukázal na skutočnosť,
že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Má za to, že žalobca v konaní
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok potrebných ku priznaniu náhrady škody zo

zodpovednosti štátu spôsobenej nesprávnym úradným postupom správneho orgánu a to predovšetkým
absenciou príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom stavebného
úradu. Poukázal na viaceré rozhodnutia Okresného súdu Bratislava a Krajského súdu Bratislava, ako aj
rozhodnutia NS SR, kde boli riešené obdobné prípady. Pokiaľ ide o plnenie žalobcu v dôsledku podanejžaloby vedenej v konaní 30Rob/185/2010 žalobca bezprostredne po podaní žaloby plnil bez toho, aby
na základe prevencie, teda bez zásady predchádzania vzniku škody využil moderačné právo podľa §
301 ObZ, resp. sa to ani len nepokúsil.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že ten v prvom rade namietol nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca nebol a nie je účastníkom územného konania,
ktoré bolo vedené vtedajším účastníkom v konaní č.j. 124/2008, pretože ňou bola obchodná spoločnosť
ROTOR, s.r.o., Košice, nie žalobca a žalobca nie je jeho právnym nástupcom. Územné konanie bolo

rozhodnutím z 1.12.2008 zastavené z dôvodu, že v určenej lehote neboli odstránené nedostatky
podania a neexistuje právny nárok na to, aby stavebný úrad len na základe podnetu zmenil právoplatné
územné rozhodnutia. Namietol, aby žalobcovi vznikla škoda v podobe majetkovej ujmy a povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu zhotoviteľovi diela, pretože nebolo rozhodnuté autoritatívne, ale žalobca ju
uhradil dobrovoľne. Proti uplatnenej pokute sa nebránil, pričom ju plniť nemusel vôbec. Dielo malo
byť zhotovené podľa platných predpisov v súlade s rozhodnutím č. 99/01778 zo dňa 22.1.2000 a nie

podľa zmeny platného územného rozhodnutia, ktoré ani neoprávňuje stavebníka realizovať stavbu.
Zhotoviteľovi nič nebránilo realizovať stavbu v súlade s vydaným stavebným povolením, ktorým bolo
definované, na ktorých stavebných pozemkoch má byť stavba realizovaná. Pokiaľ ide o spôsob
dojednania zmluvnej pokuty v čl. 8.1.2. ZoD uviedol, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute
je nepochybné určenie povinnosti, pričom táto musí byť určená presne, určito a identifikovaná povinnosť

by mala naväzovať na predmet zmluvy. Povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou v predmetnej ZoD
je vymedzená iba všeobecne a preto je neurčitá a nezrozumiteľná. Nie je dojednaný ani určitý čas, kedy
má byť táto povinnosť splnená a preto dojednanie takej zmluvnej pokuty je neplatné. Navrhol, aby súd
ako predbežnú otázku posúdil platnosť dojednania zmluvnej pokuty v ZoD. Poukázal nato, že nesplnenie
povinnosti žalobcu zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia vôbec nebránilo v realizácii MVE prvá

etapa v súlade s vydaným stavebným povolením. Žalobca aj napriek tomu, že nebol stavebníkom, v
realizácii stavby protiprávne pokračoval bez toho, aby mu bolo vydané akékoľvek stavebné povolenie,
čoho dôkazom sú súčasne prebiehajúce stavebné konania o dodatočné povolenie zmien časti MVE
prvá etapa. Správaním sa žalobcu, hoci protiprávnym je preukázané, že povinnosť zabezpečiť zmenu
územného rozhodnutia nemala pre realizáciu diela, žiadnu hodnotu, ani význam. Žalobca sa nápravy

domáhal až po zhotovení diela a prípadné zjednanie nápravy už pre neho nemalo žiaden hospodársky
ani iný význam. Žalobca neurobil žiadne opatrenia, ani úkony smerujúce ku splneniu jeho povinnosti
zabezpečenejzmluvnoupokutou,čímnesplnilsvojupovinnosťpredchádzaťvznikuškodám.Zovšetkých
ďalších zmlúv uzavretých medzi žalobcom a firmou TERA-EKO vyplýva, že táto spoločnosť realizovala
výstavbu stavby MVE Ružbašská Miľava prvá etapa na základe stavebného povolenia z 22.1.2010 a

na ňu naväzovala druhá etapa výstavby, čo je samostatná vodná stavba. Zmluvnú povinnosť, ktorú na
seba prevzal žalobca v ZoD č. 0109/2009/01 nezabezpečovala splnenie hlavného záväzku, t.j. výstavbu
stavebného objektu SO01 hate a teda nebola splnená jedna zo základných čŕt zmluvnej pokuty, že tá
závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Táto výstavba bola povolená už na základe stavebného
povoleniazjanuára2000anebolapotrebnážiadnazmenaúzemnéhorozhodnutia.VčaseuzavretiaZoD

bol stavebný objekt rozostavaný a žalobca v bode 8.1.2. ZoD prevzal na seba povinnosť, ktorá vôbec
nebola potrebná. Teda zmenu územného rozhodnutia pre splnenie hlavného záväzku, t.j. prístavbu
jednotlivých stavebných objektov. Predložil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa
6.5.2014 za účelom, aby sa súd oboznámil s obsahom tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie vyvracia
argumentácie žalobcu, že vedľajší účastník konal protiprávne len preto, že jeho štatutárny orgán, teda

starosta obce je aj členom výboru pozemkového spoločenstva. Týmto rozhodnutím poukazuje, že nielen
pozemkové spoločenstvo, ale aj ďalších 18 vlastníkov pozemkov sa domáha nápravy nezákonného
stavu a preto bola daná žaloba na tunajší súd o ochranu vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov. Teda
de facto, ani de iure nie sú vlastníci pozemkov totožnými spoluvlastníkmi s vlastníkmi spoločenstva.
Vlastníkom je pozemkové spoločenstvo, právnická osoba, resp. subjekt s právnou subjektivitou. Výpis

z registra spoločenstiev v roku 2013 ešte nepreukazuje, že v čase prebiehajúceho správneho konania
v marci 2008 bol starosta členom výboru pozemkového spoločenstva. Je pravdou, že sa ním stal, ale
bolo to omnoho neskôr. Starosta rozhodnutia iba podpisoval a vo veci rozhodovali úradníci stavebného
úradu, ktorí v priebehu konania boli vypočutí a ich zaujatosť nebola nikým namietaná. V závere poukázal
na to, aby súd žalobu zamietol, z dôvodu, že žalobca svoj nárok nepreukázal. V ZoD, na ktorú sa

žalobca odvoláva bola predmetom plnenia výstavba objektov MVE, pričom v konaní o zmenu územného
rozhodnutia sa táto týkala zátoky územia, t.j. zdržná hať. Zhotoviteľovi nebránilo nič v realizácii stavby
MVE,pretoženatútobolovydanéplatnéstavebnépovolenie.Predmetzmluvyvôbecnesúvisískonaním
o zmene územného rozhodnutia. Účastníkom konania o zmene územného rozhodnutia bola spoločnosťROTOR a na žalobcu neprešli žiadne práva účastníka tohto konania. Pokiaľ žalobca v ZoD prevzal na
seba povinnosť zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia, tak sa zaviazal k niečomu, čo splniť nemohol.
Nárok žalobcu, ktorý v tomto konaní uplatňuje, nie je škodou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s

nečinnosťou správneho orgánu. Ak žalobca so svojim zmluvným partnerom dohodol zmluvnú pokutu na
zabezpečenie zmluvnej povinnosti, tak štát nemôže zodpovedať za nesplnenie tejto povinnosti a ani za
dohodnuté sankcie. Povinnosť zabezpečiť územné rozhodnutie záviselo len od kladného rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré nie je vynútiteľné a žalobca prevzal na seba nesplniteľný záväzok. Na to,
aby zmena územného rozhodnutia bola dosiahnutá žalobca potreboval čiastkovú zmenu územného

plánu, ktorá závisí od rozhodnutia obecného zastupiteľstva a ani táto nie je vynútiteľná, lebo obec
rozhoduje len o tom, ktoré stavby môžu na území umiestnené. Žalobca sa mohol brániť proti zaplateniu
zmluvnej pokuty a mohol minimálne na súde požadovať, aby na základe moderačného práva súd znížil
pokutu do výšky škody, ktorá spoločnosti TERA-EKO vznikla. Žalobca v tomto konaní nepreukázal vznik
žiadnej škody tejto spoločnosti. Má zato, že jej škoda ani nemohla vzniknúť, lebo zmena územného
rozhodnutia nijako nebránila možnosti realizovať stavbu. Táto spoločnosť dokonca aj v rozpore s

vydaným stavebným povolením stavbu zrealizovala. Žalobca, ani firma ROTOR nepreukázali ďalšiu
základnú podmienku územného rozhodnutia a to stanovisko všetkých vlastníkov pozemku, ktorí majú
byť dotknutí rozhodnutím o umiestnení stavby. Len táto skutočnosť by bola dôvodom na zamietnutie
žaloby.

Z výpovede svedkyne V. H. vyplýva, že bola poverená vykonávaním funkcie spoločného stavebného
úradu, pretože nemali vedúceho tohto úradu. Funkciu zastrešovala tým, že vykonávala agendu pre 37
obcí v okrese Stará Ľubovňa a medzi nimi bola aj Obec Nižné Ružbachy. Túto činnosť vykonávala
v okrese sama, teda od vydania územného rozhodnutia, stavebného povolenia, kolaudačného
rozhodnutia a ďalšie kompetencie, ktoré vyplývali úradu zo zákona. Pokiaľ ide o sporné územné

rozhodnutie, pamätá si, že v predmetnej veci firma ROTOR, zastúpená N.. X. žiadala o zmenu
stavebného rozhodnutia. K nej bolo treba zabezpečiť predloženie mnohých dokladov, ktoré však
menovaná firma nedoložila a preto bolo stavebné konanie zastavené. Po podaní odvolania Krajský
stavebný úrad Prešov rozhodol, že vlastníkom stavby je AQUA - EKO, že pre neho mala byť
vydaná zmena územného rozhodnutia, pričom pripomienky zo strany stavebného úradu neboli z

hľadiska Krajského stavebného úradu vôbec riešené. Dôvodom prerušenia stavebného konania boli
nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Spis bol po zrušení vrátený na Obec Nižné Ružbachy, následne bol
na základe vyžiadania okresnej prokuratúry predložený prokuratúre, kde bol cca 3 mesiace. Ona nebola
vedúcou úradu, iba poverená, pretože kolega bol dlhodobo na PN a ona ho iba zastupovala. Spoločný
úrad pripravoval iba podklady, ale rozhodnutie vydávala obec, pretože spoločný úrad nebol spôsobilý,

nemal právnu subjektivitu na vydanie rozhodnutia, teda stavebného povolenia. Stavebné povolenie bolo
vydané na malú vodnú elektráreň a myslí si, že zmena územného rozhodnutia sa týkala zdrže.

Svedkyňa N.. G. W. uviedla, že od roku 2008 do marca 2012 vykonávala funkciu štatutára žalujúcej
spoločnosti. Žalobca nadobudol MVE do vlastníctva v roku 2008 a mal záujem ju dostavať, pretože ju

nadobudol ako rozostavanú stavbu. ZoD na zmluvnú pokutu sa zaviazal takým spôsobom, aká bola
vtedajšia bežná prax v obchodných vzťahoch. Žalobcovi vznikla na predmetnom diele škoda 30.000,-
eur. Pri podpise zmluvy predpokladali, že všetky stavebné a povoľovacie konania sú nastavené tak,
že vydanie stavebného rozhodnutia je otázkou času, ktorý je zvládnuteľný v etape prípravy prác a ich
realizácii. V čase, keď žalobca nadobudol rozostavanú budovu do vlastníctva, tak bola rozostavaná len

MVE ako skelet, ktorá bola zastrešená a časť trafostanice. Zámerom žalobcu bolo dokončiť a spustiť
do prevádzky rozostavanú časť. Základom bolo stavebné povolenie, ktoré nadobudol žalobca ako
stavebník v exekučnom konaní včítane tohto povolenia s kúpou stavby. Projektovú dokumentáciu získal
žalobca od predchádzajúceho vlastníka. Nevedela uviesť, na akých pozemkoch sa mala predmetná
stavba realizovať. Má vedomosť o tom, že počas výstavby bola povodeň a iné prírodné okolnosti,

ktoré spôsobili problémy s odovzdaním diela. Nevie, či toto bolo odovzdané v zmluvne dohodnutom
termíne. Má vedomosť o tom, že ku pôvodnej ZoD boli robené v dôsledku týchto skutočností dodatky
týkajúce sa posunutia termínov a ceny diela. Pokiaľ do ZoD zakomponovali zmluvnú pokutu v bode
8.1.21 predpokladali a očakávali, že zmena územného rozhodnutia sa uskutoční v bežných lehotách,
ale nepamätá si, v akých lehotách to malo byť, ani čoho sa tieto zmeny mali týkať. Povinnosti zaplatiť

zmluvnú pokutu sa nebránili, pretože si stále plnili záväzky zo zmlúv. Pokiaľ si dobre pamätá, za
jej pôsobnosti bolo vo firme uzavretých približne 20 zmlúv obdobného charakteru. Nevedela uviesť,
či okrem tejto bola uhradená zmluvná pokuta aj z iných zmlúv. Za zaplatenú zmluvnú pokutu bola
zodpovedná ona a predstavenstvo, ale nemá vedomosť, aby niekto bol sankciovaný z firmy, prípadnezosobnená mu zaplatená zmluvná pokuta. Nevedela zaujať ani stanovisko k tomu, že žalobca po
zaplatení zmluvnej pokuty z odstupom 2 dní si uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu, či v inom
obdobnom prípade postupoval takým istým spôsobom.

Z výpovede svedka Y. P., riaditeľa spoločnosti TERA-EKO vyplýva, že návrh ZoD medzi jeho firmou
a žalobcom predkladali oni, ale žalobca ho potom následne dopĺňal a ku definitívnej podobe došlo na
základe vzájomných rokovaní. On bol zainteresovaný aj na realizácii diela tak v prípravnej fáze, ako
aj výrobnej a uzatváral ekonomické záležitosti súvisiace s vykonanými prácami. Mal pochybnosti, že

technologicky to nebude v poriadku a bol aj problém po geologickej stránke. Pri vysokom stave vody
došlo ku poškodeniu ľavého brehu. Územné rozhodnutie nebolo v poriadku, aby mohli pokračovať v
stavebných prácach. Projektová dokumentácia síce bola vyhotovená, ale nezodpovedala tomu, aby
mohli realizovať dielo v predpísanej kvalite. Jeho firma si uplatnila voči žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorú
žalobca aj zaplatil a kvôli rýchlosti úhrady vytvoril pre tento účel aj ďalší účet vo VÚB, na ktorý bola
táto platba zrealizovaná. Firma TERA-EKO spolupracovala so žalobcom od septembra 2009 do marca

2010 na predmetnom diele a všetky práce, ktoré zrealizovala táto firma boli vyporiadané štandardným
spôsobom. Prebehli aj rokovania ohľadom zmiernenia zmluvnej pokuty, ale keďže boli dohodnuté aj
penále pri nedodržaní termínov dodávky jednotlivých prác, tak ku dohode medzi zmluvnými stranami
nedošlo. Od uzavretia zmluvy až do konca realizácie boli jediným zhotoviteľom stavby oni a stavbu
realizovali podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie a predpokladá, že to bolo v súlade s vydaným

stavebným povolením. Následne sa dohodla aj dostavba tzv koridora, ale išlo o inú zmluvu, nie o tú,
ktorá tvorí predmet sporu, predpokladá, že aj iné stavebné povolenie.

Svedok N.. L. X. v konaní pred súdom uviedol, že on na základe ZoD vykonával pre firmu TERA-EKO
technické záležitosti, teda plánoval práce, objednával materiál, harmonogram prác, oceňoval tieto na

stavbe a podobne, pričom práce na stavbe boli veľmi pomalé spočiatku. V istom období aj stagnovali
pre klimatické podmienky a bol problém po povodni, ktorá bola v roku 2010, kedy odplavilo celú ľavú
stranu. Projektovú dokumentáciu im odovzdal N.. X. a predpokladá, že práce boli vykonávané v súlade
s ňou. Nevedel sa vyjadriť ku okolnosti, či objekty boli vyhotovené v súlade so stavebným povolením,
pretože nemá oprávnenie posúdiť to.

Z výpovede svedka L. X. vyplýva, že do augusta 2008 bol štatutárom stavebníka a zároveň generálnym
projektantom stavby a súčasne technickým dozorom firmy ROTOR, s.r.o. V roku 1995 bolo vydané jedno
celistvé územné rozhodnutie Obvodným úradom životného prostredia Stará Ľubovňa ako príslušným
úradom pri vydávaní tohto

.rozhodnutia, a to na stavbu MVE Ružbašská Miľava. V roku 2000 bola stavba rozdelená na dve etapy,
povolila sa prvá etapa a zároveň sa udali podmienky, ktoré sú potrebné v budúcnosti splniť, aby sa mohla
realizovať aj druhá etapa. Rozsah prác je dokumentovaný tak v prvej, ako aj v druhej etape v dôkazoch.
Podľa jeho názoru bol problém, že prvá etapa bola povoľovaná v rozpore s príslušným vyporiadaním
pozemkov a druhá mala byť povolená po majetkoprávnom vyporiadaní pozemkov potrebných pre túto

etapu. To bolo príčinou, prečo nebolo možné pokračovať v skutočnosti v realizácii prác. V júni 2008
podala spoločnosť ROTOR žiadosť o zmenu územného rozhodnutia, pričom jej predmetom mala byť
zmeny vodnej stavby na protipovodňovú ochranu. Týmto spôsobom sa pokúšala táto firma využiť
zákonné možnosti na to, aby mohli obísť majetko-právne vzťahy k územiu, ktoré boli v tom čase podľa
nich neprekonateľné. Pokiaľ bol on konateľom spoločnosti ROTOR, nemá vedomosť o tom, aby došlo

k postúpeniu práv a povinností z vydaného územného rozhodnutia z firmy ROTOR na žalobcu. Podľa
jeho názoru objekty neboli zrealizované v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou
a to bolo príčinou, že inicioval samostatné žaloby a iné správne kroky, pretože boli porušené zákony
a spáchané trestné činy. Podľa jeho názoru neprekonateľnými boli majetkoprávne vzťahy, pretože
pozemkové úpravy na tomto území prebiehali od roku 1993 až do roku 2008. Vyporiadaniu podliehalo

cca 20 ha a pri zmene tohto územia na protipovodňové, zákon dovoľuje za určitých podmienok
vyvlastnenie územia a týmto spôsobom by sa stala ich firma vlastníkom pozemku, čo sa však nedotiahlo
do konca.

T.. T. K. ako svedkyňa v tomto konaní uviedla, že je vedúcou spoločného stavebného úradu od januára

2010, pričom úradovňa nemá právnu subjektivitu a každá obec je samostatným stavebným úradom.
Pokiaľ ide o spis firmy AQUA - EKO vzhľadom na odstup času predpokladá, že išlo o konanie zrušené
krajským stavebným úradom. V čase prevzatia bol spis neukončený a v snahe ozrejmiť si predmet
konania,bolonariadenéústnekonaniena12.2.2010.Konanieprebehlo,návrhbolzamietnutýzdôvodov,ktoré sú tam uvedené. Podporné stanovisko ku rozhodnutiu si zabezpečila od Krajského stavebného
úradu, ktorý potvrdil, že táto stavba je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá je platná a
schválená pre Obec Nižné Ružbachy. Má vedomosť, že Krajský stavebný úrad toto rozhodnutie zrušil,

ale ona už fyzicky spis nevidela, takže nevie sa bližšie k okolnostiam zrušenia vyjadriť. Úradovňa ročne
vedie 500-600 konaní obdobného charakteru. Prebiehajúce konanie o zmene územného rozhodnutia
nebránilo stavebníkovi pokračovať v realizácii stavby, ktorá bola povolená stavebným povolením z
roku 2000, pretože nikdy nemá navrhovateľ garantované, že ak podá návrh, bude mu vyhovené. Keď
zistila, že projektová dokumentácia je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, už ďalej neriešila

vlastnícke vzťahy ku nehnuteľnosti, pretože to už nemalo žiaden právny význam.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
účinného od 1.1.2009 do 31.12.2010 (ďalej len zákona), štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 1 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak
nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o
správnom konaní.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v jednoduchých veciach,

najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán
rozhodne bezodkladne.Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v ostatných prípadoch,
ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia
konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu

veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť
o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka
konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle cit. zákona č.

514/2003 Z.z., a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu Obce Nižné Ružbachy, ktorá ako stavebný
úrad nevydala podľa žalobcu včas územné rozhodnutie, v dôsledku čoho mala žalobcovi vzniknúť škoda
predstavujúca zaplatenú zmluvnú pokutu zo zmluvného vzťahu žalobcu so spol. TERRA-EKO s.r.o.

Čo sa považuje za nesprávny postup definuje cit. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. V zmysle tohto
ustanoveniajenesprávnympostupomokreminéhoajnečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnej

moci a zbytočné prieťahy v konaní.

Náhrada škody je inštitút umožňujúci poškodenému domáhať sa náhrady toho, o čo sa zmenšila
jeho majetková sféra v dôsledku porušenia povinnosti upravenej záväznými právnymi predpismi
alebo zmluvných povinností alebo náhrady toho, čo by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k

porušeniu určitej povinnosti zo strany škodcu (tzv. ušlý zisk). V danom prípade je uplatňovaná osobitná
zodpovednosťzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,zaktorúzodpovedáštátaktorejsanemôže
zbaviť, teda nevyžaduje sa pri nej zavinenie orgánu, ktorý vo veci koná a štát sa pri naplnení podmienok,
za ktorých za škodu zodpovedá, nemôže z tejto vyviniť. Pre objektívnu zodpovednosť za škodu (t.j.
zodpovednosť za výsledok, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie, ako je tomu aj v tomto prípade) sa

vyžaduje kumulatívne splnenie určitých podmienok, a to 1. protiprávne konanie, resp. v danom prípade
nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody. Tieto predpoklady musia byť súčasne splnené, aby niekto mohol zodpovedať za škodu. Súd sa
preto zaoberal skúmaním, či tieto podmienky boli splnené.

Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky, súd mal preukázané, že obec Nižné Ružbachy takmer 13
mesiacov nevydala žiadne procesné ani meritórne rozhodnutie vo veci týkajúcej sa zmeny rozhodnutia
o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Miľava“. Aj keď počas uvedeného obdobia vyvstali aj
objektívne okolnosti, ktoré spôsobili oddialenie vydania rozhodnutia (ako napr. spis bol postúpený
prokuratúre z dôvodu jeho preskúmania, uskutočnila sa petícia občanov proti výstavbe vodného diela,

prebiehalo konanie o správnom delikte spáchanom navrhovateľom a pod.), je pravdou, že stavebný
úrad, teda obec Nižné Ružbachy, nedodržal lehoty na rozhodnutie upravené v § 49 správneho poriadku,
ktorý sa v zmysle § 140 zák. č. 50/1976 Z.z. stavebného zákona vzťahuje na konanie podľa stavebného
zákona, ani v týchto lehotách nevydal napr. rozhodnutie o prerušení konania, ak vydaniu rozhodnutia
bránila nejaká skutočnosť, resp. nepožiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia.

V tomto smere došlo v zmysle cit. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. k nesprávnemu úradnému postupu,
teda k porušeniu práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, čím bola splnená prvá podmienka
pre nárok na náhradu škody.

Druhou podmienkou pre nárok na náhradu škody je vznik škody. Právne relevantná škoda je

majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Škoda sa prejavuje vo forme skutočnej škody
alebovoformeušléhozisku.Skutočnáškodajetakáujma,ktoráznamenázmenšeniemajetkovéhostavu
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné

vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Predpokladom na úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody je preukázanie vzniku škody a jej výšky, samozrejme za kumulatívneho
splnenia ďalších vyššie uvedených podmienok, teda že škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej
povinnosti, resp. nesprávneho úradného postupu a priamo v príčinnej súvislosti s týmto porušením.

V danom prípade si žalobca uplatnil škodu vo výške 30 000 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu, ktorú
zaplatil spoločnosti TERA-EKO s.r.o. Z predložených dokladov mal súd preukázané, že spoločnosť
TERA-EKO s.r.o. faktúrou č. FV/10/04/06 zo dňa 30.4.2010 vyúčtovala žalobcovi zmluvnú pokutu vo
výške 30 000 eur, ktorá bola splatná dňa 30.5.2010 a ktorú žalobca uhradil na účet uvedenej spoločnosti.Táto zmluvná pokuta bola účtovaná v zmysle bodu 9.2. zmluvy o dielo č. 0109/2009/01. Podľa tvrdení
žalobcu išlo o zmluvnú pokutu za nesplnenie bodu 8.1.2. zmluvy o dielo. Z uvedených skutočností
vyplýva, že majetok žalobcu sa znížil o zaplatenú zmluvnú pokutu. Treba však zdôrazniť základnú

skutočnosť, že išlo o plnenie na základe zmluvného záväzku dvoch právnických osôb na základe
obchodnoprávnej zmluvy uzavretej medzi nimi, konkrétne zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta síce bola
účtovaná v súlade so zmluvou o dielo, ale bola účtovaná v maximálne prípustnej výške a presahovala
dohodnutých 5% z ceny diela. V bodoch 8.2. až 8.4. sa pritom žalobca zaviazal zabezpečiť zmeny
rozhodnutí, resp. lehôt, ktoré závisia od konania a rozhodnutia správnych orgánov, teda nie priamo

od žalobcu. Vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty je preto zvláštne a zarážajúce, že žalobca sa voči
nej žiadnym spôsobom nebránil a nevyužil moderačné právo tak, ako to namieta žalovaný a vedľajší
účastník, ale túto uhradil. Žalobca sa teda neriadil dôsledne § 415 a 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a ani sa nepokúsil moderovať zmluvnú pokutu uplatnenú v maximálnej výške za porušenie povinností,
ktorú priamo nemohol ovplyvniť. Ak by však súd aj pripustil, že škoda vznikla skutočne vo výške
zaplatenej zmluvnej pokuty, na vyhovenie návrhu žalobcu absentuje splnenie poslednej podmienky, a

to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda
ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že
príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii

nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku
škody. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.

V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že z predloženej faktúry č. FV/10/04/06 zo dňa 30.4.2010
fakturovanej spoločnosťou TERA-EKO s.r.o. nevyplýva, za aké porušenie povinnosti žalobcu je zmluvná

pokuta uplatnená. V zmysle bodu 9.2. zmluvy o dielo si žalobca a spol. TERA-EKO s.r.o. dohodli, že
ak sa niektoré z vyhlásení Objednávateľa uvedené v čl. 8 zmluvy ukáže ako nepravdivé po uzavretí
zmluvy, kedykoľvek počas jej trvania a/alebo ak Objednávateľ poruší niektorú zo svojich povinností
definovaných v čl. 8 zmluvy, a Objednávateľ napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu
Zhotoviteľa nezjednal nápravu, je Objednávateľ povinný zaplatiť Zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške

5% z ceny celého diela definovanej v čl. 4, bod 4.2. zmluvy, najviac však do výšky 30.000,- eur. V bode
8.1.1 pritom žalobca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby MVE Ružbašská Miľava, v
bode 8.1.2. sa žalobca zaviazal včas a riadne zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia č.j. 801/1994
Pá zo dňa 16.2.1995 o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Miľava“, v bode 8.1.3. sa žalobca
zaviazal včas a riadne zabezpečiť zmenu lehoty na dokončenie stavby a v bode 8.1.4. sa v zaviazal

včas a riadne zabezpečiť povolenie zmeny stavby pred dokončením príslušným správnym orgánom, ak
počas výstavby vznikne odôvodnená potreba vykonania zmien stavby MVE Ružbašská Miľava - I. etapa.

Za takéhoto stavu súd nemal preukázané, že by zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v súvislosti s
porušením bodu 8.1.2. zmluvy o dielo, teda že táto vznikla v príčinnej súvislosti s nekonaním obce

Nižné Ružbachy v konaní týkajúcom sa zmeny umiestnenia stavby MVE Ružbašská Miľava. Uvedené
konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že stavebné povolenie bolo podľa čl. 2.2. zmluvy o dielo platné
do 31.12.2009, teda skutočne zmluvná pokuta vyúčtovaná v apríli 2010 sa mohla týkať aj nesplnenia
inej povinnosti žalobcu. Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta by sa mala týkať porušenia
povinnosti žalobcu zabezpečiť zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby, ani za tohto stavu by súd nemal

preukázanú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Žalobca sa zaviazal zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia č.j. 801/1994 Pá zo dňa 16.2.1995 o
umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Miľava“. Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov
záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Postihuje dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnej

povinnosti. Z toho vyplýva, že sa predpokladá existencia hlavného záväzku, ktorý je platný. Dojednanie
o zmluvnej pokute má preto povahu vedľajšieho (akcesorického) záväzku. Vzťah medzi hlavným
a vedľajším záväzkom je charakterizovaný jednak obsahovou podmienenosťou (hlavný záväzok
podmieňuje vedľajší záväzok), jednak časovou podmienenosťou (vedľajší záväzok čo do svojho trvania
závisí od trvania hlavného záväzku).

V danom prípade je zrejmé, že záväzky žalobcu upravené v bode 8.1.2. až 8.1.4. sa netýkajú priamo
hlavného predmetu zmluvy o dielo. Zabezpečenie zmeny rozhodnutí alebo lehôt, pri ktorých sa vyžaduje
rozhodnutie správnych orgánov, nemožno v žiadnom prípade považovať za zabezpečenie zmluvnýchpovinností týkajúcich sa hlavného predmetu zmluvy o dielo (ako napr. povinnosť žalobcu zaplatiť cenu
diela, podľa obsahu zmluvy o dielo dodať potrebný materiál, poskytnúť súčinnosť, ktorá sa týka priamo
jeho a v jeho možnostiach a pod.). Ak by aj išlo o zmluvnú pokutu za nezabezpečenie rozhodnutia o

zmene umiestnenia stavby MVE, na stavbu je vydané právoplatné stavebné povolenie a takisto bolo
rozhodnuté o umiestnení stavby. Teda spoločnosť TERA-EKO s.r.o. mohla vykonávať práce na dostavbe
MVE, čo v konečnom dôsledku aj vykonávala od septembra 2009 do marca 2010. Uvedená skutočnosť
vyplýva z výpovede riaditeľa spol. TERA-EKO s.r.o. V súvislosti so zabezpečením tohto rozhodnutia
súd musí konštatovať, že rozhodnutie stavebného úradu o zmene umiestnenia stavby má charakter

správneho rozhodnutia, ktoré sa vydáva na základe kogentných ustanovení verejného práva, ktoré
nemožno legitímne prenášať do záväzkových vzťahov. Naviac na vydanie rozhodnutia podľa predstavy
účastníka nie je právny nárok. Súd nespochybňuje, že správne orgány majú postupovať v súlade so
zákonnými predpismi (napr. pokiaľ ide o dodržiavanie lehôt a pod.), v rámci posúdenia určitého návrhu
však v závislosti od preukázaných okolností toho ktorého prípadu rozhodujú samostatne a nezávisle.
Návrhu účastníka preto nemusia vyhovieť a už vôbec nemožno určiť dátum právoplatného skončenia

veci, keďže okrem možnosti odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a prípadne
ďalšieho konania po rozhodnutí odvolacieho orgánu prichádza do úvahy aj prerušenie konania. Viazať
preto zmluvnú pokutu v súkromnoprávnom vzťahu na nesplnenie povinnosti závislej od verejnoprávneho
konania a rozhodnutia správneho orgánu nemožno podľa názoru súdu prenášať na štát. Aj v tomto
smere potom platí, že žalobca nekonal v súlade § 415 Občianskeho zákonníka, teda počínať si tak, aby

nevznikala škoda. Ak s takto koncipovanou zmluvnou podmienkou súhlasil, hoci si musel byť vedomý,
že jej splnenie nezávisí od neho, jej následky podľa názoru súdu musí znášať sám.

Je pritom zaujímavé, že žalobca uzavrel so spol. TERA-EKO s.r.o. viacero zmlúv o dielo týkajúcich sa
dostavby MVE, ale iba v jednom prípade bola dohodnutá zmluvná pokuta, a to za porušenie vyššie

uvedených povinností.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal jednoznačne preukázanú výšku skutočnej škody a vôbec
nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom obce Nižné Ružbachy a škodou, ktorá mala vzniknúť
žalobcovi, a preto návrh zamietol.

Súd už len poukazuje aj na znenie povinností, na splnenie ktorých sa zaviazal žalobca v bode 8 zmluvy
o dielo, keď všetky potrebné rozhodnutia mal zabezpečiť riadne a včas. Čo však znamená pojem
„včas“ nie je v zmluve špecifikované. Na platnosť každého úkonu je okrem iného potrebné, aby bol
určitý a zrozumiteľný. V danom prípade zo zmluvy o dielo nevyplýva, do kedy by mal tieto rozhodnutia

žalobcazabezpečiť.KeďževčaseuzavretiazmluvyodieloužstavbaMVEbolorozostavaná,podkladom
pre ďalšie pokračovanie v prácach na nej je stavebné povolenie. Vzhľadom na dobu jeho platnosti
by bolo možné výkladom dospieť k tomu, že predĺženie lehoty na dokončenie stavby mal žalobca
zabezpečiť do uplynutia pôvodnej lehoty. Zmena umiestnenia stavby však nebránila vykonávaniu prác,
určite nie tých, ktoré boli vykonávané na už rozostavenej stavbe a nespôsobili jej rozširovanie mimo

už zastaveného územia. Vyvstáva tu preto aj otázka platnosti takéhoto ustanovenia. Vzhľadom na
nepreukázanie podmienok zodpovednosti za škodu sa však súd bližšie touto otázkou nezaoberal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.