Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205058
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205058.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa,a.s.,Garbiarska2,04071Košice,IČO:31690704,protipovinnému:D.G.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom: R. XXX/XX, E., vedenej pod sp. zn. EX 1658/2015, súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Molnárom, so sídlom Exekútorského úradu Kupeckého 29, 040 01 Košice, pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 220,74-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Lučenec č.k. 21Er/12/2015-19 zo dňa 11.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolanímnapadnutýmuznesenímokresnýsúd, konajúciakosúdexekučný, zamietolžiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný

poriadok“).
V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/3716/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bolo rozhodnuté o
pohľadávke žalobcu voči žalovanému, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2007, súčasťou ktorej boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej aj ako „VPP“). Okresný súd poistnú

zmluvu, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Za poslednou XVII časťou VPP sa nachádzajú
Osobitné zmluvné dojednania č.01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde v bode 2 je uvedené,
že „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v

zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“ V
časti XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie v celkovo 8 bodoch. Pokiaľ sú zmluvné podmienky
dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť, nejde
o individuálne dohodnuté zmluvné podmienky. V bode 2 osobitných zmluvných dojednaní, ktoré
predstavujú rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. VPP.
Len samotná skutočnosť, že tzv. osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom a že

ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako VPP ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné
dojednania a v rámci nich aj pod bodom 2 rozhodcovská doložka boli individuálne dojednané. Exekučný
súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“) a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským
súdom,jeneprijateľná.Rozhodcovskádoložkaspôsobujenerovnováhuvprávachapovinnostiachmedzi

zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je neprijateľnou podmienkou a
ako taká bola už od počiatku neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titulsa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe materiálnej
nevykonateľnosti exekučného titulu ako neodstrániteľnej prekážky brániacej vo vykonaní exekúcie,

okresný súd v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvody jeho
podania uviedol len, že je nesprávne v celom rozsahu, nezákonné podľa § 205 ods.2 písm. a), b), c) d)

e) f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O.s.p.“) a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Následne ho do rozhodnutia odvolacieho súdu (bez výzvy prvostupňového súdu, po uplynutí lehoty na
podanie odvolania) doplnil. Uviedol, že:
- súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods.2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné,
- skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky- môže iba taký súd

členského štátu, ktorý je na to zmocnený podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok
takúto právomoc exekučným súdom v konkrétnom prípade nepriznáva (§ 243d ods.1,2 Exekučného
poriadku). Konajúci súd tak flagrantne prekročil svoje právomoci, priznané mu Exekučným poriadkom,
čím porušil čl. 2 ods.2 ústavy SR,
- súd si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti

oprávneného. Týmto postupom prekročil svoju právomoc a porušil čl. 2 ods.2 , 144 ods.1 Ústavy SR a
čl. 2 ods.2 Listiny. Tieto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver,
pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, čím oprávnenému odňal právo
konať pred súdom. Tým, že exekučný súd vykonal dôkaz listinou, a to konkrétne všeobecnými poistnými
podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej zásady umožniť

oprávnenémusa ktaktovykonanýmdôkazomaskutkovýmzisteniamvyjadriť; konanímokresnéhosúdu
bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku porušenia zásady kontradiktórnosti
konania, rozhodnutie konajúceho súdu je tak bezpochyby v rozpore s čl. 48 ods.2 ústavy SR,
- Smernica nie je na zvrchovanom území SR voči jeho občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy
len za predpokladu, že štát EÚ ju do svojho právneho poriadku neimplementoval a zakladá právo ( nie

povinnosť) pre občana a jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát,
- oprávnenému bolo odňaté právo na zákonného sudcu, čo je v rozpore s čl. 48 ods.1 Ústavy SR a
čl. 38 ods.1 Listiny, nakoľko podľa zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, títo nevykonávajú
dokazovanie (§ 122 - 135 O.s.p.), v medziach Exekučného poriadku môže vyšší súdny úradník vykonať
výlučne len viazané dôkazy (žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul),
- rozhodcovská doložka bola platne dojednaná v súlade s § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“). Jej dojednaním sa dodávateľ so spotrebiteľom dohodli,
že vzájomné spory prejednajú najprv v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a
právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže sa žalobou o zrušenie

rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na všeobecnom súde. V
prípade, že už je rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu na začatie konania zo strany
dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť až po skončení
rozhodcovského konania,
- poistník svojím podpisom deklaruje prevzatie súvislého textu VPP, členeného na časti, vrátane časti

XV. Všeobecných poistných podmienok. Ak však poistník ďalším samostatným podpisom pripojeným
pod osobitný písomný právny úkon, ktorým sú Osobitné zmluvné dojednania, prejaví svoju vôľu, aby
spor s poisťovňou prejednal v rozhodcovskom konaní s odkazom na XV. časť VPP, stáva sa táto XV. časť
obsahom poistného vzťahu ako individuálne dojednaná podmienka, ktorou je poistník právne viazaný,
- záznam o potrebách a požiadavkách klienta (tvoriaci prílohu odvolania) preukazuje, že predzmluvné

jednanie s občanom - potenciálnym klientom - prebehlo podľa zákona a sprostredkovateľ poistenia
si splnil informačné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona sprostredkovateľoch poistenia č. 340/2005
Z.z.. Povinný teda mal možnosť dojednania alebo doplnenia podmienok a je právne irelevantné, či túto
možnosť využil alebo nie,- povinný svojím podpisom VPP však iba potvrdil prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a
Všeobecných poistných podmienok a jeho podpis má výlučne deklaratórny charakter. Rozhodcovská
doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola nielenže platne dojednaná, ale aj vyjednaná individuálne,

a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní
k poistnej zmluve, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú
konštitutívny charakter,
- odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva
odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221

ods.1 písm. f) O.s.p.,
- ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný, vysporiadal s požiadavkou
preukázania naliehavého právneho záujmu /§ 80 písm. c) O.s.p./ na takomto určení, osobitne, ak
povinný nevyužil inštitút svojej ochrany umožňujúci mu spochybniť rozhodcovskú doložku spôsobom,
ktorý predpokladá § 40 ods.1 písm. c) ZoRK.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v danej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach sp.zn. 2C/3716/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 25.12.2012. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 28.11.2007 poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. V zmysle časti XV.2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané
Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (verzia 21-05-07), ktoré sú súčasťou poistnej

zmluvy, je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: Pokaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný
a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Podľa časti XV.3 VPP, „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a
poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä:...“. VPP, ktoré boli
súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej s povinným majú 12 strán a v závere sú podpísané poistníkom
(povinným). Na poslednej strane VPP sa pod kolónkou čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom
povinného nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.1/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Podľa bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní č.1/2007 k poistnej zmluve, zmluvné strany sa v súlade
s článkom 9 ods. 1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie
poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou
dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť
poistného.Podľabodu2osobitnýchzmluvnýchdojednaníč.1/2007kpoistnejzmluve,poistník(poistený)

a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Osobitné zmluvné dojednania
sú v závere podpísané oprávneným a povinným.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva,

a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
ZoRK. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona,
nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Uvedeným postupom exekučný súd neposudzoval vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,

pričom skúmal aj platnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný
súd viazaný tým, ako ju posúdil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 52 ods. 1,2,3 OZ (platného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (ods.1).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“) /ods. 1/.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ods. 4).

Podľa § 40a O.s.p., súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať

rozhodnutia a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať
samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, sudca môže písomne poveriť vyššieho
súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce, alebo

v určitej veci.

Podľa § 5 písm. g) cit. zákona, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na
základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu
súdom.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa o tom, že poistná zmluva uzatvorená dňa 28.11.2007 medzi oprávneným ako poistníkom
a povinným ako poistencom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní poistnej zmluvy bol konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu, možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj
s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Exekučný súd posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za splnenia ktorých
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je

jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie,
ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide orozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18. januára

2012 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka vykonateľnosti rozhodnutia
sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z obsahových
náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností,
vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa

ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť
rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011,
vktoromÚstavnýsúdkonštatoval,že„okresnýsúdjenielenoprávnený,aleajpovinnýskúmaťzákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť predloženého
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ako to oprávnený namieta v odvolaní. Preskúmavanie
exekučného titulu z hľadiska jeho vecnej správnosti nie je v kompetencii exekučného súdu. Súd prvého

stupňa ako exekučný súd skúmal, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade so
zákonom, teda na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom takýto postup je plne v
súlade s citovaným § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúmava aj exekučný titul
ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola
platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej

doložky v zmluve.

Oprávnený v odvolaní tvrdil, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a
tovosobitnýchzmluvnýchdojednaniach,ktorépovinnýosobitnepodpísal.Osobitnézmluvnédojednania
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX sú pripojené na str. 12 VPP hneď za rubrikou určenou

na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači oprávneného. Vychádzajúc z
textu formulárovej predtlače poistnej zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť
zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení
poistenia neuhradením poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 osobitných zmluvných dojednaní, ktoré
podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie

upravené v časti XV. VPP. V časti XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie celkovo v 8 bodoch.
Len samotná skutočnosť, že tzv. osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom a že
ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň, ako VPP ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné
dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná
podmienka,ktoránebolaindividuálnedojednanáaktoráurčuje,žesporyzozmluvybudúriešenévýlučne

rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretáochrana,ktorúmuzaručujúustanovenia §52anasl.Občianskehozákonníka.Odvolacísúhlasí
so záverom súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná. Je potrebné uviesť, že v tomto prípade tak,

ako to vyplýva z ods. 2 osobitných zmluvných dojednaní na str. 12 VPP nebola rozhodcovská doložka
individuálne dojednaná. Pod pojmom „individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné
rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a
povinnostiachobsiahnutýchvjednotlivýchustanoveniachzmluvy,resp.vkonkrétnomustanovenízmluvy
rokuje a obe zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť.

Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich
obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Rozhodnutie rozhodcovského
súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným
orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky pripisuje dôležitosť a odkazuje na
osobitný dokument, a to Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta,
ktorého spísanie bolo podľa vyjadrenia oprávneného vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto
prípade potvrdzovať, že povinný mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a potvrdzovať možnosťuplatnenia eventuálnych výhrad povinným k obsahu poistnej zmluvy, že takéto výhrady (teda ani
k rozhodcovskej doložke) z tohto dôkazu nevyplývajú. Z dokumentu spísaného sprostredkovateľom
poistenia, ktorý oprávnený predložil súdu v odvolacom konaní, nemožno mať za preukázané, že

sprostredkovateľ poistenia upozornil resp. poučil povinného o možnosti výberu medzi všeobecným a
súkromným súdom, o pravidlách rozhodcovského konania ako aj o dôsledkoch, ktoré má zmluvné
dojednanie o rozhodcovskej doložke.
Súdprvéhostupňavtomtoprípadeskúmallenplatnosťrozhodcovskejdoložky,odktorejsirozhodcovský
súd odvodil v prejednávanej veci svoju právomoc, pričom takýto postup vyplýva z úpravy obsiahnutej

v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu preto považoval odvolací súd námietku
oprávneného o tom, že súd prvého stupňa vykonal nové dokazovanie za nedôvodnú.

Odvolací súd nepovažoval ani za dôvodnú námietku oprávneného o porušení jeho ústavného práva
na zákonného sudcu, tým, že vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol vyšší súdny úradník. Z § 40a
Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom v zákone

č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch vydávať rozhodnutia. V exekučnom konaní tak v zmysle § 5
písm. g) môže robiť na základe poverenia sudcu, okrem rozhodnutia o schválení príklepu súdom. V
prejednávanej veci je zákonným sudcom JUDr. Mikuláš Géczi, ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č.
549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch preniesol časť svojej rozhodovacej právomoci na v rozvrhu práce
stanoveného vyššieho súdneho úradníka, ktorý vydal napadnuté uznesenie, a teda mal aj právomoc

vykonať v prejednávanej veci dokazovanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že právo oprávneného
na zákonného sudcu v prejednávanecj veci porušené nebolo.

Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie,

ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom jeho skutkové a právne závery
nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil záver,
že „za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno
považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného“.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady
kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po
vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru

dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,
treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku
skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym
záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia

uvedenéhonedostatkuinaknežzrušenímrozhodnutíodvolaciehoaexekučnéhosúduavrátenímvecina
opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne
zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s
jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

Námietka oprávneného ohľadom aplikácie Smernice a judikatúry Súdneho dvora ES nie je z hľadiska
správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadná, nakoľko exekučný
súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal na výklad
danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval odvolací súd tieto námietky za irelevantné.

V súvislosti s námietkou oprávneného o tom, že súd prvého stupňa nemal pri určení, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou preukázaný naliehavý
právny záujem odvolací súd uvádza, že platnosť rozhodcovskej doložky, resp. jej neplatnosť súd
posudzoval ex offo, a preto naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nebolo potrebné
skúmať.

Odvolací súd v tejto veci rozhodoval s ohľadom na všeobecnú prax súdov v obdobných veciach. Zároveň
poukazuje na uznesenie I. ÚS 14/2014 - 35 zo dňa 22.1.2014 o odmietnutí ústavnej sťažnosti Rapid
life životná poisťovňa (oprávnený/sťažovateľka) „Pokiaľ sa sťažovateľka (v doplnení sťažnosti z 3.
septembra 2013) dovoláva aplikovania nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 na
jej aktuálne posudzovanú sťažnosť (bod 1), ústavný súd poznamenáva, že predmetnou problematikou

sa zaoberal ústavný súd tiež vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 38/2013, kde v náleze z 24. októbra
2013 vyslovil právny názor, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na aktuálne posudzovanú vec: „K
podobnému názoru... (t. j. nevysloveniu porušenia označených práv, resp. odmietnutiu sťažnosti, pozn.)
ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m.
m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS

455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS
rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch
návrhy sťažovateľky boli prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým
vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS
160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre

jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej
judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS
264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa
§ 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov
(k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí

sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázimeritórne rozhodnutia, pozn.). Preto
toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak
konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je potrebné
mať na zreteli predovšetkým záujem o stabilitu súdnych rozhodnutí. Judikatórne zmeny by sa mali - skôr
výnimočne-diaťnapozadízmenyprávnejúpravyalebozmenyspoločenskýchpomerov,aajtozákonom

predvídaným spôsobom (§ 6 zákona o ústavnom súde). Pokiaľ takáto zmena nie je náležite odôvodnená
a/alebo neprešla požadovanou zákonnou procedúrou, možno ju považovať za akt jurisdikčnej svojvôle.“

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.