Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200405
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: J. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXXX/X,
U., o zaplatenie 281,19 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 224,56 eur s 8,25 % úrokom z omeškania
ročne od 03.06.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 9,85 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 45,33 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa do výšky 56,63 eur s prísl. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 281,19 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky a na základe ktorej vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať
telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Orange San
Francisco II mu mala vzniknúť škoda vo výške 56,63 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou

cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje
škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 264,06 eur vyfakturovaných v období január 2014 až apríl 2014.
Pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej
lehote. Časť pohľadávky vo výške 39,50 eur bola odpísaná. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval
žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Preto si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a
to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t.j. od 03.06.2014. Na základe uvedeného navrhovateľ podal na súd návrh a žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 281,19 eur, z toho za neuhradené služby vo výške 224,56 eur, titulom uplatnenej škody
sumu 56,63 eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.

Na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavili,
pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Navrhovateľ a jeho právny
zástupca svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. Preto v zmysleust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti navrhovateľa
a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie. Odporca sa bez
ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil.

Súdvovecivykonaldokazovanie,oboznámilsasobsahomsúdnehospisuatopredovšetkýmsnávrhom,
zmluvou o poskytovaní verených služieb, dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, jednotlivými faktúrami a zistil
tento skutkový stav.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. H. dňa 28.09.2012, na
základe ktorej vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožnila odporcovi využívať poskytované služby
zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ odpredal odporcovi podľa dodatku k zmluve telekomunikačné
zariadenie, a to za akciovú cenu. Odporca sa v článku 2.3. dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu
s navrhovateľom nepretržite po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom

vzťahu s navrhovateľom celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden
úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie
z prevádzky alebo o deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by
navrhovateľovivznikloprávoodstúpiťodzmluvyalebovypovedaťzmluvuzdôvoduneplneniapovinností;
súčasne bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho

programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. dodatku, včas a riadne uhrádzať
cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku a iné platby.

Podľa článku 2.5. dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3.
tohto článku dodatku (včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo iný svoj peňažný záväzok alebo

inú platbu, zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom, po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby, neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti), je účastník povinný uhradiť
zmluvnú pokutu v sume 139,- eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za

ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podnikusamostatnýmporušenímpovinnostíúčastníka,atovokamihuporušeniapovinnostiúčastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením
od zmluvy, alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa
bodu 2.3. písm. c) tohto článku).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi poskytnuté služby za obdobie od januára 2014 do apríla 2014 vo

výške 264,06 eur.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje,ažnazákladepredloženejfaktúry, c)

používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa súd má za dostatočne preukázané, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základektorých navrhovateľ poskytol odporcovi služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd
nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej
moci ex offo nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb.

Pretosúdnávrhuvčastizaplateniacenyzadodanéslužbyvovýške224,56eurvyhovel,pretožeodporca
ako dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vsúladesust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 224,56 eur,

a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 8,25 % ročne je v súlade
s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho navrhovateľ uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd návrh zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 56,63

eur.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu. Takto
skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420 ods.

1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu

navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba
platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1
týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od

zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy nepreukázal, ani zo
strany odporcu súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa obdŕžal. Treba teda uviesť,
že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, a teda odporca svoj záväzok zotrvania v

zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku škody protiprávnym úkonom.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom

(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného
zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale
výsledkomzmluvnéhokonsenzumedzinavrhovateľomaodporcom.Tentozmluvnýkonsenzusmôžebyť
zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak

nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny

úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.
Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 56,63 eur, a to
spolu aj s úrokom z omeškania.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V časti o zaplatenie 224,56 eur (79,86 % žalovanej sumy) súd návrhu vyhovel, čo predstavuje úspech
navrhovateľa na jednej strane a neúspech odporcu na druhej strane. V časti o zaplatenie 56,63 eur

(20,14 % žalovanej sumy) však súd návrh zamietol, čo predstavuje úspech odporcu a neúspech
navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší navrhovateľ,
ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a
to v rozsahu 59,72 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

Pri plnom úspechu by navrhovateľovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Z tejto
sumy 59,72 % predstavuje 1,95 eur a túto sumu súd aj priznal navrhovateľovi titulom náhrady súdneho
poplatku.

Ďalej navrhovateľovi pri plnom úspechu by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 75,91 eur

(2x hlavný úkon po 23,24 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2x paušál
po 8,39 eur + 20 % DPH), vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z uvedenej sumy 59,72 %
predstavuje 45,33 eur a túto sumu súd priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).