Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/277/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244617
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: X.. K. J., D. C. I. X,
Č.E. W., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., IČO: 35 955 341, Radlinského č. 2,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša č.
1, Bratislava, o náhradu škody 501,89 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. januára 2014, č. k. 4C/194/2011-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 501,89 Eur príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporcu pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len PDSI alebo Družstvo) a obchodníka s cennými
papiermi (ďalej len obchodník s CP alebo OCP). Súčasne uvedeným rozsudkom súd zamietol návrh
navrhovateľa zo dňa 15. októbra 2013 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16. 04. 2003, o schválenie jeho dodatku. Úrad
oboznámil Družstvo v upozornení zo dňa 13. 05. 2003 s podmienkami pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09. 01. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva

roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a
nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že
nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov, uvedených v Prospekte investície,
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02. 06. 2008 uzavrelo Družstvo s OCP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej

saOCP akoobhospodarovateľzaviazalriadiťportfólioDružstvaakojehoklientavsúladesoschváleným
Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe
rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie
predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciuportfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. OCP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia
portfólia klienta vo výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2008, č. OPK-9750/3/2007 NBS
na základe kontroly vykonanej v roku 2007 uložila OCP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie

v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. Banková rada Národnej banky
Slovenska ( ďalej len NBS ) v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím
zo dňa 07. 05. 2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila OCP opätovne pokutu,
a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), §

74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. Medzičasom NBS rozhodnutím zo dňa 22. 04.
2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. OCP povolenie
na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22. 04. 2003 a okrem iného povolila
aj poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c)
zákona č. 566/2001 Z. z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných
služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č.

566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede OCP zo zmluvy o riadení portfólia z 30.
03. 2010 Družstvo požiadalo listom z 15. 04. 2010 NBS o preskúmanie postupu OCP a o výkon dohľadu
na mieste dôvodiac zložitou situáciou do ktorej sa Družstvoe výpoveďou zmluvy dostalo, pretože OCP
zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských
vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre

vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných
peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu
mal OCP spôsobiť pri plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20
miliónov Eur. Ďalším listom zo dňa 23. 04. 2010 požiadalo Družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti
OCP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu, ako subjektu dohliadanému

zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do
správy. NBS listom zo dňa 30. 04. 2010 a následne urgenciou zo dňa 30. 06. 2010 požiadala predsedu
predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a
dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.
05. 2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke,

NBS upozornila Družstvo listom zo dňa 14. 05. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje
náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z. z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov
internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia
predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30.
07. 2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol

tento overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12.
2009, bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna
hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval
výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. NBS si
listom zo dňa 01. 06. 2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne

zmluvy, generálne splnomocnenia pre Ing. Libora Červenku, Ing. U. S., CSc. na zastupovanie Družstva,
ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov z 05. 10. 2009. NBS
vydala dňa 12. 07. 2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25
ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom uložila OCP povinnosť zdržať sa
nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe

oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov OCP.
Rozhodnutímzodňa21.12.2010,č.ODT-8305-5/2010NBSpodľa§144ods.1písm.l)zák.č.566/2001
Z. z. odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm.
a), § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č.
566/2001 Z. z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada NBS

rozhodnutím z 01. 03. 2011, č. GUV-274/2011. NBS rozhodnutím z 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010
zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu,
že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti
stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo 07. 12.
2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10. 05. 2010 na

odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície z 28. 04. 2010, ako aj doplnenia
dodatkukProspektuinvestície,pričomrozhodnutímz10.05.2010,č.OPK-5664/1-2/2010NBSprerušila
konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím zo
dňa 30. 05. 2011, č. ODT-10890-4/2010 NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponukymajetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z. z.
z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č.
566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou

skutočností, uvedených v Prospekte investície, Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom
dozvedela, že v Družstve nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo
neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby bol stav Družstva uvedený do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa18.07.2011.NBSzistiacprivýkonedohľadunadiaľkuniektoréskutočnosti

nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky
skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27. 07. 2010 trestné oznámenie. Listom z 26. 04. 2007
požiadala NBS v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001
Z. z. Družstvo o predloženie a) všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva
a kto aktíva spravuje, b) štruktúry majetku Družstva k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na
investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov

Družstva, c) zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku
predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli
obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 09. 05. 2007, pričom spolu s listom zo
dňa 20. 08. 2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo
reagovalo dňa 02. 06. 2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I.

polrok 2007 a dňa 08. 09. 2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu
z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24. 08. 2007 NBS z predložených údajov o majetkovej
štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v
družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a. s. Keďže
v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi

nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta
CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje
Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné
nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a. s., z dôvodu
rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa

schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné
stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. Splnomocnený zástupca Družstva, Mgr.
Q. H., v liste zo dňa 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani
Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov
v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému

fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI
HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné
škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29. 01. 2008 informovalo NBS, že od 01. 01. 2008 nakupuje do
portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto doterajšej jednej zmenky
jednéhoemitenta,ktoréopatreniezabezpečísúladvrozloženíinvestičnéhorizikasoschválenýmznením

Prospektu investície.

Vo vzťahu k OCP súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po
obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 08. 01. 2010 Družstvo vo vyjadrení z 19. 03.
2010 upozorňovalo OCP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe

zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo
dňa 08. 01. 2010. Listom z 12. 04. 2010 Družstvo vyzvalo OCP na predloženie správy o zhodnotení
finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010, v súlade so zmluvou, najneskôr do
16. 04. 2010. Listom zo 16. 04. 2010 Družstvo oznámilo OCP predbežnú stratu v sume 24.764.991,-
Eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,

ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne OCP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní
od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listami zo dňa 03. 05. 2010 a 17. 05. 2010 Družstvo
vyzvalo OCP na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a
v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré
sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18. 05. 2010 Družstvo vyzvalo OCP na vrátenie neoprávnene

vyplatenej odmeny vo výške 228.954,- eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál
2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú
úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu
zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. 04. 2011, č. k. 3K/95/2010, ktoré nadobudloprávoplatnosť dňa 05. 05. 2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu
bol ustanovený Mgr. K. Q.. Ten podal dňa 24. 08. 2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej
schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o

riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto
zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých
projektov, čím obchádzalo svojho OCP, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne
prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho
fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky

prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali
sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca
konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov,
ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky
bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie
pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia

povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným
spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu
správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní,
z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných
pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov.

Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti,
patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a. s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem
iného je uplatnený aj nárok voči Advokátskej kancelárii Futej & Partners s. r. o., ktorá vykonávala pre
úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie, a ktorej bolo vyplatených cca 210.000,- Eur v
čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú vedené súdne konania, ktorých cieľom

je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok
úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni,
ktorápoistilamanažmentúpadcuaďalšíchspoločnostípreprípadspôsobeniaškody,taktiežjeuplatnený
nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu
úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatné skončené.

Navrhovateľ uviedol, že ako člen Družstva žiadosťou zo dňa 11. 01. 2011 požiadal o zrušenie svojho
členskéhopodielu vDružstve,nazákladečohomuboloDružstvomvydané potvrdenieozánikučlenstva
v družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel vo výške 501,89 Eur, ktorý mu doposiaľ nebol
uhradený. Súčasne navrhovateľovi bola počas jeho členstva v Družstve vydaná dňa 10. 01. 2011

zmenka na sumu 501,89 Eur so splatnosťou na videnie. Navrhovateľ si svoju pohľadávku voči družstvu
v konkurze vedenom na majetok Družstva neprihlásil. NBS požiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS vo výške nevyplateného členského
podielu, avšak bezúspešne.

Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov na vykonaným dokazovaním
zistený skutkový stav veci, súd prvého stupňa dospel k záveru , že navrhovateľ v konaní nepreukázal
vznik škody a ani nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. Vychádzal pritom aj z ustálenej
súdnej judikatúry, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zák.

č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť upokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je

daný zákonný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz 110/84). Navrhovateľ sa
preto podľa súdu prvého stupňa musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo
vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný
prospech v podobe vyrovnacieho podielu. navrhovateľ však svoje právo nevyužil a pohľadávku voči

Družstvu si v konkurze neprihlásil. Z uvedeného vyvodil, že navrhovateľ v čase rozhodovania súdu
nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie je možné
ustáliť majetok úpadcu, Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu, a z ktorého majetku
by mala byť uspokojená jeho pohľadávka, uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škodyza nesprávny úradný postup. Navrhovateľ zároveň nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva
družstva alebo kontrolnej komisie družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243 a ods. 4 a § 244 ods.
8 Obch. zákonníka. Primárne si pritom mal svoj nárok uplatňovať voči Družstvu, resp. voči členom

predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej
pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania
zodpovednosti žalovanej za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä
v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej
doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Návrh preto považoval súd prvého stupňa za

predčasne podaný.

K rozhodnutiu NS ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktoré poukazoval navrhovateľ, súd prvého stupňa
uviedol, že jeho závery sú pre daný prípad neaplikovateľné, nakoľko konkurzné konanie v danej veci
nie je ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v akom sa v prebiehajúcom

konaní domáha náhrady škody.

Súd prvého stupňa nemal v konaní za preukázaný ani nesprávny úradný postup, ktorý mal podľa
navrhovateľa spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov, zahrnutých do Prospektu
investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zákazu činnosti Družstva, 2/

prijatínedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkov
podľa zápisu z 24. 08. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti súd prvého
stupňa poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom

rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností, uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila od 01. 01. 2009
i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č.

566/2001 Z. z. a od 01. 06. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3
zákona č. 566/2001 Z. z. V prípade vzniku novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti
týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie
majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie
Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať

dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil
povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS
mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas
celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128

ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok
aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,
ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); NBS totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15. 04. 2010, kedy požiadalo o

preskúmanie postupu OCP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v
činnosti OCP. Pri výkone dohľadu na mieste samom od 20. 04. do 06. 05. 2010 NBS zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č.
566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje

len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z). NBS vyzvala Družstvo na
predloženiežiadostioschváleniedodatkuProspektuinvestície.AkovyplývazrozhodnutiaNBSz 26.08.
2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala
všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu
investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na

doplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené. MedzičasomNBSiniciovalakonanie
o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3
citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia z 30. 05. 2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorýmzakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení
stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 08. 2007, súd prvého
stupňa zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS a nie OCP, preto v priamej
príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie navrhovateľovi, ktorý nebol v žiadnom
záväzkovom ani inom vzťahu s OCP. Účastníkom takého vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy o

riadení portfólia, bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho
účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. a vzhľadom na to sa informácie a
podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák.
č. 747/2004 Z. z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom
vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,

prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12. 2005 a k 31. 12.
2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy
platnej v období roka 2007, nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt
investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako
štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať

nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24. 08. 2007 a súčasne
dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24. 08. 2007) nemohla pristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia použila pri zistení

neaktuálnosti Prospektu investície po 01. 06. 2010. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokút vo výške 500.000,- Sk, resp. vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie z 08. 01. 2008 č.
OPK 9750/3/2007, resp. rozhodnutie z 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS sledovala
aj činnosť OCP, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák. č.
747/2004 Z. z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je

neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v
konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo
iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
OCP a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho

povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania zabezpečením účtovníctva
Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov RNDr. N. F., X.. K. Š., X.. S. J.Q. a Ing. I.
F., ktoré považoval za nadbytočné.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa

zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú navrhovateľom
súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni proti rozhodnutiu, ktorého
nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva únie, ale
výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo
potrebnéskúmaťnaplnenieniektorejzvýnimiekzbavujúcichsúdnyorgánpovinnostipoložiťprejudiciálnu

otázku. Súdny dvor nerozhoduje o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani
o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva. Súd prvého stupňa po posúdení návrhu navrhovateľa na
predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože
odpoveď na uvedené otázky nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním v tom zmysle, že by
ho determinovala po právnej stránke.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových
hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov vzhľadom na to, že tieto inštitúty
sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie a sú upravené a zadefinované v rôznych zákonnýchustanoveniach právneho poriadku SR, a to v §1 26 a v § 120 zák. č. 566/2001 Z. z. Verejná ponuka
majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už
existujúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a

ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie
a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej
ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu cenných papierov.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému

odporcovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie konania, podal navrhovateľ v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.
žiadal prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd odporcovi uloží povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu škody v sume 501,89 Eur s príslušenstvom, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že NBS nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným
atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej
moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich

postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Opätovne poukázal na to, že sa spoliehal, že
nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie NBS ako orgánu dohľadu a nemohol
predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je
jeho obsah podľa výkladu odporcu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad
Prospektom investícií nedefinoval a postup NBS bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na

odporcu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Postup odporcu označil za svojvoľný, resp.
arbitrárny v neprospech každého, kto sa na odporcu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Argument odporcu, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad jeho činnosťou ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva, posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom

dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ považoval záver
súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým",
nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené

povinnosti dohľadu,a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý"s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené
právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani OCP, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona
o cenných papieroch, resp. sankciami porušujúci subjekt donútiť k dodržiavaniu zákona. V ďalšom
uviedol, že povinnosťou NBS podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie
a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a

ich činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už
od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, napriek tomu, že odporca v priebehu
celého konania tvrdil opak - preto mala NBS zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní,
resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším

Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a OCP.

Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým
sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, vrátane rizík,

ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo
výpoveďou svedka Ing. U. S., Csc., preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil OCP, z čoho vyplýva,

že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a
majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. aGLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva
alebo konateľom, Ing. Q. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľ poukázal ďalej

na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do
prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné
sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že OCP vo svojej činnosti, pre svojich
klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatnýchohľadoch,anipovydanítohtorozhodnutiaokremudelenejpokutyvovýške10.000Eur,NBS

nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné
alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu,
resp.zrušiťpovolenienačinnosťobchodníkovialeboudeliťsankciepriamočlenompredstavenstvaalebo
obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj OCP, vyústilo v
roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou
a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej

investície, resp. že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej
miere neochránila. Navrhovateľ tiež poukázala na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4. marca 2011 OCP
odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie
zákona o cenných papieroch, z čoho vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne
od roku 2008 do roku 2011 NBS.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010,
právoplatným dňa 18. júla 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne

k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi
predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o
subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009
a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti

Družstva, boli neaktuálne už k 31. decembru 2006, z čoho vyplýva, že Družstvo svojim konaním
porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení
s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak NBS voči Družstvu
úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). Uviedla, že existujúce konkurzné konanie
samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu,

návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v
konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto
hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný

zohľadniť aj napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto
žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu, a to ani vtedy,
ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru
odporcu a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani zák. č. 514/2003 Z.
z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa

regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či
inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval
Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do
doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna
zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti

úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o
stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky,
celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti NBS,
Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným odporcom, a preto aktuálny stav
konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Namietla, že zo zápisníc o

pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., a
to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn.
6 MCdo 11/2010.Odporcasakodvolaniuvyjadrilvpodanídoručenomsúdudňa14.04.2014,ktorýmžiadalrozsudoksúdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový v prejednávanej

veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu (navrhnuté
navrhovateľom), riadne zabezpečil dôkazné listiny aj z iných súdnych konaní v skutkovo a právne
identických veciach a zároveň mal k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné
dôkazy. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR

všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedol, že podstatou práva na spravodlivé konanie

nie je právo na úspech v konaní, a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám
navrhovateľa, a preto jeho tvrdenie, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za
denegatio iustitiae je účelové. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ sa účelovo snaží
dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré iba oddiaľujú vydanie
rozhodnutia vo veci a zároveň sa snaží vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho

postupu a tiež fikciu, kedy sa tak stalo, pretože údajný nesprávny úradný postup nebol preukázaný a
neexistuje s tým, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku,
pretože nepodal žiadny návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie Družstva,
ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Podľa neho
kompetencie NBS pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi

predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky
orgány verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov
vyplývajúcich z článku 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že NBS postupovala v súlade s Ústavou SR a
platnými právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči

Družstvu a aj OCP dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a zákona
o cenných papieroch. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ mohla požiadať NBS o
vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom a muselo mu
byť známe, že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov s tým, že NBS môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie

a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom, a ktoré zároveň patria
do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla

NBS dohliadať, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava. Uviedol, že povinnosť aktualizovať
Prospektinvestíciebolastanovenávyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôtažod1.januára
2009, na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zák. č. 558/2008
Z. z. a počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za

pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície a informácie a podklady, ktoré má NBS zisťovať
v rámci predmetu dohľadu, sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu
so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Poukázal tiež na skutočnosť, že žiaden zákon
neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia
a rozloženia rizík ani krytia, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, a preto reálne neexistujúce

povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 1 písm. b) Zákona
o cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že
s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich

výnosov, a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Odporca
uviedol, že NBS mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukáchmajetkových hodnôt, a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané
zákonomačiDružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtzverejňujefinančnésprávy
v zmysle bývalého ust. § 130 zákona o cenných papieroch, pričom tieto informácie NBS nepotvrdzovala

a ani nemohla potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s bývalými ustanoveniami § 129
a § 130 Zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov
Družstva. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola NBS nečinná, nakoľko
vydala relevantné rozhodnutia, pričom sa nedopustila žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v
rámci jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade

nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako
aj Ústavou SR. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009
odporca uviedol, že tento primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba
sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a z
jeho odôvodnenia zároveň vyplýva, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných

nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto zodpovednosť
štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa
štát nemôže zbaviť, a preto musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným
dlžníkomanáslednemusiabyťjednoznačneanespochybniteľnepreukázanévšetkytripredpokladytejto
zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne. Uviedol, že skutočná existencia pohľadávky

navrhovateľa a jej výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní, pokiaľ
ich správca konkurznej podstaty Družstva neuzná skôr a až následne, ak pohľadávka navrhovateľa
voči Družstvu nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľovi vzniknúť škoda. K námietke
navrhovateľa, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich incidenčných súdnych konaniach
ani jeden a pol roka od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, poukázal na

písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14. septembra 2011, kde správca
konkurznej podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla
2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady
sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácii úpadcu bola realizovaná v
hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve a pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli

nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred
konkurzom. Zároveň uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto
pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, ale z nej jasne vyplýva, že
súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne
špecifikoval o aké doklady išlo s tým, že v súlade s ust. § 121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti

všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti s tým, že z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 1Obo/283/2006 vyplýva, že dôkazy, na ktoré účastník
dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky sporov na rovnakom
skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné
vykonať, pričom odporcovi je známe, že na Okresnom súde Bratislava I sú proti nemu vedené stovky

sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch majú navrhovatelia
rovnakého právneho zástupcu.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nebolo

navrhovateľom podané dôvodne.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) správne ustálil, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
súdprvéhostupňavsúladesustálenoujudikatúrouÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky (I.ÚS46/05,I.
ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal účastníkmi konania nastolené otázky,
ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej, a s ktorým sa stotožňuje aj súd druhého stupňa.

V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; sporným bol rozsah tohto dohľadu.
Zohľadniť treba pritom fakt, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 01. 06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Z uvedeného potom vyplýva, že aj NBS mohla až od 01. 06. 2010

dohliadať na to, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Rovnako aj povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01. 01. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom
č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal

investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide
o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných
subjektov ako napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Neexistujúce povinnosti
Družstva preto nemohli byť ani predmetom kontroly NBS. Navrhovateľ sa tiež mylne domnieva, že NBS

vykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy NBS mohla
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.
z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č.

566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013 ). Ak si
tohonavrhovateľvedomýnebol,nemožnotopričítaťnaťarchuNBSvzmyslezásadyvigilantibusiuranon
excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa,
podľa ktorej o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani NBS z neho
nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné,
že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť

za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane
nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej)
interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť
zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do
základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ

vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných

finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že OCP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré
bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého
finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient OCP využívalo na vlastné riziko

s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré
za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno
s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom OCP
s tým, že až do rozhodnutia NBS zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala
OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady NBS zo

dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako
regulovanú NBS. Činnosť Družstva, ktorého bola navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma
nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého
výnosu z realizovaného finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu

zodpovednosť OCP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobcovi .

Odhliadnuc aj od aktívneho prístupu NBS k NBS, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. januára
2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96euro, kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou NBS, opätovne rozhodnutím
zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007 uložila OCP pokutu vo výške 9.958,18 euro a následne
rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010 odobrala obchodníkovi s cennými

papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací súd sa nepovažuje za dôvodnú ani
námietku navrhovateľa o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení
závažných pochybení OCP pri činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu
spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci;

hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS keďže za nesprávny
úradnýpostupniejemožnépovažovaťto,keďvýkladzákona,právneposúdenieveci,čiaplikáciazákona
na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho
práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci nebol preukázaný základný

predpoklad pre založenie objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (§ 9 uvedeného zákona).

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval
navrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka

náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že
so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej
moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti
pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď

poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp.
zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy
rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť
zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd
ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní

čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti
štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu

ČR teda vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
a po druhé to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,

preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa aj v tom, že žaloba bola podaná predčasne.

Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa procesného pochybenia
súdu prvého stupňa, ktorý podľa navrhovateľa na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 20. 01. 2014 totiž
vyplýva, že konajúci súd po otvorení pojednávania riadne oboznámil účastníkov konania s dovtedy

vykonaným dokazovaním a obsahom spisu (§ 119 ods. 5 O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnil.