Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. december 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/31/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204478
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1207204478.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov: 1.

Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava,
IČO: 35 884 916, 2. Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, Námestie
slobody 6, Bratislava, IČO: 00 30 416 094, obaja zast. advokátom JUDr. Michalom Mandzákom, so
sídlom Zámocká 5, Bratislava, proti odporcom: I. S.. Ľ. K., bytom G. X, G., II. Š.Y. K., bytom K. I. XX, G.,
III. F.. S. K., bytom Š. X, G., všetci zast. advokátkou, JUDr. Zdenou Benčíkovou, so sídlom Palackého
12, P.O. BOX 69, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že navrhovateľ v 1. rade je výlučným vlastníkom pozemku, parcelné číslo 15881/177,

druh pozemku: zastavaná plocha (ochranné pásmo), o celkovej výmere 1790 m?, katastrálne územie
Y., obec G. - mestská časť V., okres G. F., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XXX/XXXX
(stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 22. 10. 2004 F.. Z. S., autorizovaným kartografom a
geodetom a úradne overenom dňa 03. 11. 2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu, ktorý je prílohou tohto rozsudku.

Odporcovia v I., II. a III. rade sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í navrhovateľovi v 1. rade nahradiť

trovy konania vo výške 5 758,01 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh navrhovateľa v 2. rade z a m i e t a.

Odporcom v I., II. a III. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom zo dňa 14. 02. 2007 domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku
parcelné číslo 15881/177, druh pozemku: zastavaná plocha (ochranné pásmo), o celkovej výmere 1790
m?, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., obci G. - mestská časť V., okrese G. F.. (ďalej len "sporný

pozemok" a "sporná nehnuteľnosť"), tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XXX/XXXX (stav
podľa registra C KN), vypracovanom dňa 22. 10. 2004 F.. Z. S., autorizovaným kartografom a geodetom
a úradne overeným dňa 03. 11. 2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Rozhodnutím Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 zo dňa
20. 04. 2004 došlo k vyňatiu časti podniku Letisko M. R. Štefánika v Bratislave v správe Slovenskej

správe letísk za účelom založenia letiskovej spoločnosti - navrhovateľa v 1. rade. Rozhodnutím jediného
zakladateľa, t. j. Slovenskej republiky zo dňa 26. 04. 2004 vo forme Notárskej zápisnice č. J. XXX/XXXX,
J. XXXXX/XXXX došlo k založeniu súkromnej akciovej spoločnosti - navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľv1.radevznikolrozhodnutímjedinéhozakladateľaSlovenskejrepubliky,vktorejmenekonáMinisterstvo
dopravy,pôštatelekomunikáciíSlovenskejrepublikyzápisomdoObchodnéhoregistradňa05.05.2004.

Súčasťounepeňažnéhovkladu,ktorýbolvloženýdomajetkuspoločnosti,bolaajčasťpozemkuparcelné
číslo XXXXX, orná pôda o výmere 1790 m? v katastrálnom území Y., obec G., m. č. V., Okres G. F.,
evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Sporná časť pozemku bola vymedzená Geometrickým
plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Brno, č. z. 500/07 zo dňa 17. 05. 1967, podľa
ktorého sa stala súčasťou parcely 15881/1. Celková veľkosť pôvodnej parcely predstavovala výmeru

3528m?,pričomčasťparcelyovýmere1790m?(spornýpozemok)bolavykúpenáanevykúpenázostala
časť parcely o výmere 1738 m?.

Sporný pozemok nadobudol právny predchodca navrhovateľa v 1. rade, t. j. Československý štát,
zastúpený Československou správou dopravných letísk v Bratislave, na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/
XXXX/XX od H. H. (ďalej len "kúpna zmluva"). V procese identifikácie nepeňažného vkladu navrhovateľ

v 1. rade zistil, že ako výlučný vlastník parcely č. XXXXX je vedená p. X. K.. Na podnet navrhovateľa v 1.
rade správa katastra vyzvala účastníkov na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva k pozemku
č. 1 na súd, nakoľko hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená a
nedošlo k dohode účastníkov katastrálneho konania.

Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa (po rozšírení okruhu účastníkov na strane
odporcu odporcovia) nemôže byť vlastníčkou sporného pozemku, nakoľko ho jej právny predchodca H.
H. kúpnou zmluvou zo dňa 27. 10. 1975 previedol na právneho predchodcu navrhovateľa v 1. rade, t. j.
Československý štát, ktorý vlastnícke právo nadobudol dňom podpisu kúpnej zmluvy, keďže táto zmluvy
nepodliehala registrácii na bývalom štátnom notárstve.

Navrhovateľ v 1. rade sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,
nakoľko požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty a záväzne určí otázka vlastníckeho
práva, z čoho navrhovateľ v 1. rade odvodzuje i svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k spornému pozemku.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 12. 03. 2008, v ktorom uviedla, že Československý
štát nikdy nebol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti. Hoci bola medzi
Československým štátom a vtedajším vlastníkom pozemku H. H. uzavretá kúpna zmluva, nie je
pravdou, že nebola potrebná registrácia vlastníckeho práva na Štátnom notárstve. Práve naopak v

čase uzavretia zmluvy v roku 1975 vlastnícke právo k nehnuteľnosti na nadobúdateľa prechádzalo
registráciou zmluvy. Zmena nastala až novelou z roku 1982, od kedy sa na prevod nehnuteľností
do socialistického vlastníctva nevyžadovala registrácia vlastníckeho práva. V zmysle § 134 zákona č.
40/1964 Zb. a jeho novely č. 131/1982 Zb., ako aj zákonov č. 266/1992 Zb. a č. 265/1992 Zb. sa do
katastra nehnuteľností zapisujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli zo zmlúv alebo ktoré vznikli na základe

iných právnych skutočností, ak do dňa účinnosti týchto zákonov nebol podaný návrh na registráciu alebo
návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Z uvedeného potom vyplýva, že účastníci kúpnej zmluvy boli
povinní v zmysle zákona podať návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, a keďže
tak neurobili, platí, že od zmluvy odstúpili. Okrem uvedeného odporkyňa namieta aktívnu legitimáciu
navrhovateľa v 1. rade, nakoľko nepreukázal, že by bol sporný pozemok do jeho majetku vnesený ako

nepeňažný vklad. Sporná nehnuteľnosť sa nenachádza v súpise majetku tvoriaceho nepeňažný vklad
do spoločnosti, t. j. navrhovateľa v 1. rade. Návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Podaním zo dňa 16. 09. 2008 navrhovateľ v 1. rade z opatrnosti navrhol aby do konania na strane
navrhovateľa ako navrhovateľ v 2. rade vstúpil ďalší účastník konania - Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Navrhnutý účastník konania súhlasil s pristúpením do
konanianastranenavrhovateľapodanímztohoistéhodňa16.09.2008.Uznesenímsp.zn.52C/31/2007
- 236, právoplatným dňa 14. 11. 2008 súd pripustil pristúpenie Slovenskej republiky zastúpenej
Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do konania na strane navrhovateľa. Zároveň pripustil
zmenu žalobného petitu tak ako žiadal právny zástupca navrhovateľov, tak že navrhovatelia sa okrem

určeniavlastníckehoprávakspornémupozemkunavrhovateľav1.radedomáhajúiurčeniavlastníckeho
práva navrhovateľa v 2. rade.Uznesením č. k. 52C/31/2007 - 378, právoplatným dňa 12. 05. 2010 súd pripustil rozšírenie okruhu
účastníkov konania tak, že na strane odporcu k odporkyni v I. rade S.. Ľ. K., ako odporca v II. rade
pristupuje Š.Y. K., a ako odporca v III. rade pristupuje S. K..

Súdpodanímzodňa27.05.2010vzmysleustanovenia§35ods.4O.s.p.oznámilOkresnejprokuratúre
Bratislava II, že sa dňa 14. 02. 2007 začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Prokurátor do konania nevstúpil.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom odporcu v 3.
rade a listinnými dôkazmi ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

ZRozhodnutiaŠtátnehonotárstvaBratislava-mestovBratislaveč.O.XXXX/XX(č.l.97),právoplatného
dňa 26. 05. 1972 vyplýva, že štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva po poručiteľke M.
H. jedinému dedičovi zo zákona H. H., nar. XX. XX. XXXX. Dedičstvo okrem iného pozostáva z

nehnuteľnosti v k. ú. G. vo vl. č. XXXX, parc. č. XXXXX v užívaní soc. organizácie.

Zo záznamu zo dňa 15. 07. 1975 vyplýva, že sa dostavil H. H., ktorý preukázal, že je jediným dedičom
nehnuteľností v k. ú. I. vo vložke č. XXXX parc. č. XXXXX a XXXXX. Štátu je ochotný odpredať časť
pozemku o výmere 2147 m?.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 27. 10. 1975 (č. l. 12) uzavretej medzi H. H., nar. XX. XX. XXXX ako
predávajúcim a Československým štátom, zastúpeným Československou správou dopravných letísk
v Bratislave ako kupujúcim (ďalej aj len "kúpna zmluva") vyplýva, že predmetom zmluvy bol podľa
Geometrického plánu vyhotoveného Strediskom geodézie pre Juhomoravský kraj v Brne zo dňa 28. 05.

1967 č. obj. 500/07 okrem iného aj prevod vlastníckeho práva nehnuteľnosti parc. číslo 16351 o výmere
3528 m? a to jeho časť o výmere 1790 m?.

Z Osvedčenia o dedičstve O. XXX/XX, O. XX/XX (č. l.105), právoplatného dňa 28. 02. 2000 vyplýva, že
po poručiteľovi H. H. nadobudla nehnuteľnosť v pozemkovoknižnej vl. č. XXXX, parc. č. XXXXX - roľa

o výmere 3528 m?/v KN k. ú. Y., časť parc. č. XXXXX/X ostatné plochy, časť parc. č. XXXXX/X orná
pôda/ X. K.Á., rod. H..

Z Identifikácie parciel XXX/XX zo dňa 15. 05. 2001 (č. l. 113) vyplýva, že vo vl. č. XXXX zapísaná parc.
č. XXXXX roľa o výmere 3528 m?, podľa stavu v KN rozdelená na parc. č. XXXXX/X ostatné plochy je

v užívaní Slovenskej správy letísk a parc. č. XXXXX/X orná pôda v užívaní PD - Vajnory.

Z Orto mapy (č. l. 33) vyplýva, že pozemok sa nachádza v areáli letiska pri vzletovej dráhe. Táto
skutočnosť je preukázaná aj z priložených geometrických plánov.

Z Rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii číslo 57 zo dňa 20. 04. 2004 o vyňatí časti
majetku zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk vyplýva, že minister vyňal ku dňu
vzniku navrhovateľa v 1. rade z majetku štátu v správe príspevkovej organizácie Slovenská správa
letísk účtovne oddelenú, vnútornú organizačnú jednotku - letisko M. R. Štefánika, ktorá má povahu časti
podniku. Tento majetok je predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti - navrhovateľa v 1.

rade, ktorého hodnota bude určená znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia navrhovateľa
v 1. rade.

Z čl. VII Notárskej zápisnice J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX vyplýva, že zakladateľ - Slovenská republika
sa zaväzuje splatiť celé základné imanie, a to vložením nepeňažného vkladu do spoločnosti, ktorého

predmetom je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená
Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 zo dňa 20. 04. 2004. Súčasťou
nepeňažného vkladu je prioritný infraštruktúrny majetok. Hodnota nepeňažného vkladu zakladateľa
je určená znaleckým posudkom č. 33 - 2004 zo dňa 26. 04. 2004 vypracovaným ku dňu založenia
spoločnosti. Hodnotu nepeňažného vkladu znalecký posudok určil vo výške 7.505.940.000,- Sk. V

znaleckom posudku je osobitne určená hodnota prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorého znalecké
ohodnotenie predstavuje výšku 2 871 259 208,- Sk.Zo znaleckého posudku č. 115-2004 vypracovaného ku dňu 04. 05. 2004 vyplýva, že súčasťou
ohodnocovaného nehnuteľného majetku je aj parc. č. XXXXX/X ostatné plochy o výmere 71 184 m?,
zapísaná na LV č. XXXX s poznámkou, že tento pozemok je nevysporiadaný.

Zo Stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 28. 06. 2004 (č. l. 213) vyplýva,
že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR založilo dve akciové spoločnosti, a to Letisko M. R.
Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS), t. j. navrhovateľ v 1. rade a Letisko Košice - Airport Košice, a.
s. Na ich založenie sa použil majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vyňalo

rozhodnutiami č. 57 a 58 z 20. 04. 2004 ku dňu vzniku akciových spoločností, z majetku štátu v správe
Slovenskej správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná
jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená predmetným rozhodnutím ministerstva, t. j. hmotný a
nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených
Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika.
Vlastnícke právo k celému nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku.

Z Rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii číslo 200 zo dňa 20. 12. 2004 (č. l. 227) o zrušení
príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk má súd za preukázané, že príspevková organizácia
Slovenskásprávaletískbolakudňu31.12.2004zrušená.Dňom01.01.2005prechádzamajetok,práva,
povinnosti, pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli ku dňu zrušenia príspevkovej organizácie na Ministerstvo

dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Z listu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 11. 02. 2005 (č. l. 9) vyplýva, že
správa katastra vyzvala účastníkov katastrálneho konania na určenie vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti z dôvodu, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená,

pretože na správe katastra je vedené zdvojené vlastníctvo.

Z výpovede odporcu v 3. rade vyplýva, že on a jeho rodina mali v k. ú. Y. viacero pozemkov. Za pozemky
platili dane, s letiskom a družstvom mali uzatvorené viaceré nájomné zmluvy. Či aj na sporný pozemok,
to uviesť nevie. Počas jeho života rodina pozemok nevyužívala.

Navrhovateľ v 1. rade v priebehu konania zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie
konania.

Navrhovateľ v 1. rade a po rozšírení okruhu účastníkov konania na strane navrhovateľa i navrhovateľ

v 2. rade k veci ďalej uviedli, že pokiaľ ide o povinnosť registrácie kúpnej zmluvy, táto podľa Inštrukcie
Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo
dňa 19. 05. 1964 č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. Pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa
vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k
prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi (konkrétne čl. II

ods. 9 Smernice), potrebná nebola, nakoľko bola nehnuteľnosť prevádzaná do socialistického a nie
súkromného vlastníctva. Uvedené vyplýva aj platnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR (22 Cdo 91/2000,
22 Cdo 562/2001).

Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1. rade tento je letiskovou spoločnosťou založenou

podľa zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt
a telekomunikácii zo dňa 20. 04. 2004 došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava a
táto časť - účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk bola predmetom
nepeňažného vkladu vloženého do novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. (BTS). Sporný pozemok bol súčasťou nepeňažného vkladu do majetku navrhovateľa v

1. rade, čo preukazuje znalecký posudok vyhotovený na účely ohodnotenia nepeňažného vkladu. Z
Geometrického plánu z roku 1967 vyplýva, že sa pri vymedzení hraníc pristávacej dráhy letiska vytvorila
jedna veľká parcela č. 158881/1, ktorej súčasťou boli aj časti iných parciel vrátane parcely č. 16351 o
výmere 1790 m?.

K identifikácii parciel navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že pre potreby majetkovo-právneho
vyporiadania pozemkov potrebných pre letisko bol vytvorený Geometrický plán z roku 1967 s parcelnými
číslami XXXXX/X (predpolie vzletovej a pristávacej dráhy 13-31), XXXXX/X (poľnohospodársky
pozemok v oplotenom areáli letiska) a XXXXX/X (objazdová komunikácia). V zmysle plánu sa následnevykupovali resp. vyvlastňovali pozemky, ktoré sa nachádzali v zábere tohto geometrického plánu, pričom
číslapôvodnýchparcielsanahrádzalinovýmičíslamiparcielpodľaparcelyC-KN.Nazákladeuvedeného
sa pôvodné parc. č. XXXXX, z ktorej právny predchodca navrhovateľa v 1. rade odkúpil časť o výmere

1790 m? v novovzniknutej parcele č. XXXXX/X vytvorila časť s parcelným č. XXXXX/XXX, pričom zo
zvyšnej časti pôvodnej parcely č. XXXXX o výmere 1738 m? sa vytvorila parcela č. XXXXX/X.

Navrhovatelia majú za to, že opomenutie, resp. nečinnosť niekdajších štátnych orgánov týkajúce sa
zavkladovania vlastníckeho práva navrhovateľa v 1. rade nemôže byť na škodu tak navrhovateľovi

ani jeho právnym predchodcom, ktorý vychádzali z obsahu kúpnej zmluvy. Pozemok sa nachádza v
oplotenom areáli letiskovej spoločnosti a odporkyňa a ani jej právny predchodca sa vlastníckeho práva
k nemu nedovolávali. Pokiaľ ide o odporkyňou v 1. rade namietanú technickú jednotu listiny, kúpna
zmluva sa na geometrický plán len odvoláva a neuvádza, že tvorí nedielnu súčasť zmluvy. Platné právo
nevyžaduje, aby geometrický plán bol nedeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy.

Navrhovatelia nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku X. K. na základe Osvedčenia o
dedičstve z dôvodu nevedomosti notára o existencii kúpnej zmluvy nepovažujú za právne relevantný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Navrhovatelia preventívne vznášajú i námietku vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku

ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Právny predchodcovia navrhovateľa a
navrhovateľ sporný pozemok fakticky, dobromyseľne a nepretržite užívajú už od 27. 10. 1975 až do
dnešných dní.

Navrhovatelia poukazujú, že pokiaľ mali odporcovia za to, že navrhovatelia užívajú ich pozemok bez

právneho dôvodu, mali možnosť svoj nárok uplatniť v rámci reštitučného konania.

Odporkyňa v I. rade v priebehu konania trvala na svojich tvrdeniach uvedených v písomnom vyjadrení
k návrhu na začatie konania. Odporkyňa svoje vlastnícke právo odvíja od osvedčenia o dedičstve
poručiteľa H. H., kde predmetom dedenia bola aj táto parcela. Poukazuje na skutočnosť, že s

navrhovateľom v 1. rade má uzatvorenú nájomnú zmluvu na nájom parciel, ktoré tak isto mali byť
predmetom tejto kúpnej zmluvy a pritom ich navrhovateľovi v 1. rade prenajíma. Podľa jej názoru
je príčinou vyvolaného sporu nekonanie navrhovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ktorého
dôsledkom je stav, že jeho údajné vlastnícke právo nie je a nikdy nebolo v katastri nehnuteľností
zapísané.

Odporkyňa v I. rade a po rozšírení okruhu účastníkov na strane odporcu i odporcovia v II. a III. rade
predovšetkým namietajú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1. rade, nakoľko parcela 16351 ani jej časť
nebola zadefinovaná ako súčasť nepeňažného vkladu do spoločnosti navrhovateľa v 1. rade. Sporný
pozemok sa nenachádza v súpise majetku tvoriaceho nepeňažný vklad do majetku navrhovateľa v 1.

rade ani v znaleckom posudku, vyhotovenom na účely ohodnotenia nepeňažného vkladu a nenachádza
sa ani v Špecifikácii prioritného infraštruktúrneho majetku navrhovateľa v 1. rade.

Odporcovia namietajú platnosť kúpnej zmluvy z roku 1975, z dôvodu, že doklady, na ktoré sa zmluva
odvoláva nie sú nedielnou súčasťou zmluvy a teda netvoria technickú jednotu listiny, ktorá je podľa

platných zákonov a judikatúry predpokladom platnosti takejto zmluvy. Kúpna zmluva je tiež neurčitá v
určení predmetu kúpnej zmluvy, keď predmetom prevodu je časť nehnuteľnosti o výmere, ktorá nie je
špecifikovaná. Odkazuje síce na geometrický plán z roku 1967 ale bola uzatvorená až v roku 1975.
Zmluva je absolútne neplatná i z dôvodu, že prevádzateľ v čase, keď zmluvu podpísal nebol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti.

Odporcovia považujú námietku navrhovateľov ohľadom uplatnenia ich nároku na pozemok v rámci
reštitučného konania za právne irelevantnú, nakoľko vlastnícke právo právnych predchodcov odporcov
im nikdy odňaté nebolo.

Odporcovia namietajú i aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 2. rade, nakoľko v zmysle zákona o správe
majetku štátu za Slovenskú republiku koná ústredný orgán štátnej správy, ktorý má tento majetok v
správe, čo navrhovateľ v 2. rade nijako nepreukázal.Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 1 zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č.
143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 37/2002 Z. z. (ďalej aj len "zákon o letiskových spoločnostiach") tento zákon upravuje
podmienky, spôsob založenia a právne pomery akciových spoločností založených z majetku štátu v

správe Slovenskej správy letísk alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky na prevádzkovanie
verejných letísk (ďalej len "letisková spoločnosť"), ako aj podmienky prechodu takého majetku štátu na
územnú samosprávu.

Podľa § 4 citovaného zákona zakladateľom letiskovej spoločnosti je štát; v jeho mene koná ministerstvo.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na založenie letiskovej spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý
ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej
správy letísk. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona 9) sa nevyžaduje.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej

spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená
rozhodnutím ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného
zákona (ďalej len "časť podniku Slovenskej správy letísk"); ustanovenie § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté.
Ustanovenia osobitného zákona o predaji podniku sa nepoužijú.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu
prechádza na letiskovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu
k zakladateľskej listine. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a letisková spoločnosť
je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica

podpísaná oboma stranami. Ustanovenia osobitného zákona o vklade spoločníka sa nepoužijú.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu 27. 10. 1975) písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu 27. 10. 1975) pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 134 ods. 2 citovaného zákona k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia
štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa § 508 ods. 1 citovaného zákona podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka
vydajú príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa článku II bodu 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného
a vodného hospodárstva zo dňa 19. 05. 1964 č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. Pod
č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva
(č. l. 138), registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode

nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských
a iných socialistických organizácií a pod.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01. 07. 1988) ak sa nehnuteľná vec prevádza
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia

štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.Podľa § 507a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01. 07. 1988) pokiaľ nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla
1983.

Podľa§1ods.1zákonač.265/1992Zb.ozápisochvlastníckychainýchvecnýchprávknehnuteľnostiam
(účinného od 01. 01. 1993) sa do katastrov nehnuteľností zriadených zákonmi národných rád (ďalej len
"kataster")avedenýchpríslušnýmiorgánmiČeskejrepublikyapríslušnýmiorgánmiSlovenskejrepubliky
(ďalej len "príslušné orgány republík") zapisujú práva k nehnuteľnostiam, a to vlastnícke právo, záložné

právo,právozodpovedajúcevecnémubremenu,predkupnéprávo,pokiaľmámaťúčinkyvecnéhopráva,
a iné práva, pokiaľ boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k
nehnuteľnostiam (účinného od 01. 01. 1993) sa právne úkony uzavreté pred účinnosťou tohto zákona
týkajúce sa práv uvedených v § 1 ods.1 zapíšu vkladom podľa tohto zákona, ak do dňa účinnosti tohto

zákona nebol podaný návrh na registráciu štátnym notárstvom.

Podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (účinného k dnešnému dňu) Oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov,akideonehnuteľnosť.Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenej

držbe právny predchodca.

Podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými
štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za
verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný

opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 70 ods. 1 a 2. zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho

územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia za to, že sporná
nehnuteľnosť je vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade, preto jeho návrhu na určenie, že je vlastníkom
spornej nehnuteľnosti vyhovel a návrh voči navrhovateľovi v 2. rade zamietol.

Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, t. j. pozemku

parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha ( ochranné pásmo ), o celkovej výmere
1790 m?, katastrálne územie Y., obec G.- mestská časť V., okres G. F., t. j. v areáli letiska, nakoľko
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, pretože na správe katastra je
k spornej nehnuteľnosti vedené zdvojené vlastníctvo.

Primárne súd posudzoval splnenie základnej procesnej podmienky, a to skutočnosť, či navrhovatelia
preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Naliehavý právny
záujem je daný vtedy, ak by bez určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa jeho právne
postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem
na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a

odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
Súd má v konaní za preukázané, že navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení vlastníctva
preukázali a táto skutočnosť je zrejmá najmä z oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu zo dňa 11. 02. 2005, v ktorej správa katastra výslovne uviedla, že hodnovernosť údajov

katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená a účastníkov katastrálneho konania vyzvala na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že Československý štát, zastúpený
Československou správou dopravných letísk v Bratislave ako kupujúci, odkúpil dňa 27. 10. 1975 spornú
nehnuteľnosť od predávajúceho Kristiána Krištofiča, ktorý je právnym predchodcom odporcov v I. až III.

rade. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania H. H. nadobudol spornú nehnuteľnosť ako dedičstvo po
svojejmatkeM.H.rozhodnutímŠtátnehonotárstvaBratislava-mestoG.právoplatnýmdňa26.05.1972.
Odporcovia vyššie uvedené skutočnosti namietali, keď uvádzali, že v čase keď k prevodu nehnuteľnosti
malo dôjsť, H. H. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a pokiaľ by aj vlastníkom bol, táto zmluva je
absolútne neplatná z dôvodu, že geometrický plán z roku 1967 nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

t. j. zmluva nespĺňa náležitosť technickej jednoty listiny. K prvému z vyššie uvedených tvrdení odporcov
súd uvádza, že navrhovatelia súdu predložili právoplatné rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava -
mesto G., z ktorého je nesporné, že H. H.Š. spornú nehnuteľnosť zdedil po svojej matke. Odporca nijako
nepreukázal nepravdivosť toho, čo sa v tomto rozhodnutí osvedčuje, preto má súd skutočnosť, že H.
H. spornú nehnuteľnosť zdedil, za preukázanú. V čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 27. 10. 1975
teda H. H. bol výlučným vlastníkom sporného pozemku a mohol s ním disponovať a teda ho aj predať.

Pokiaľ ide o druhé z vyššie uvedených tvrdení odporcov, súd má za to, že geometrický plán z roku
1967 nemusel byť neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Súd toto svoje tvrdenie opiera o skutočnosť,
že v zmluve nie je uvedené, že by tento geometrický plán bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Kúpna
zmluva na geometrický plán len odkazuje, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť
účastníkov zmluvy pripojiť k zmluve o predaji nehnuteľnosti geometrický plán. Odporcovia namietali

taktiež neurčitosť kúpnej zmluvy zo dňa 27. 10. 1975 z dôvodu, že hoci sa v nej uvádza, že predávajúci
predáva časť parc. číslo XXXXX o výmere 1790 m2, nie je zrejmé o presne ktorú časť ide. V danej
súvislosti súd uvádza, že takéto vymedzenie časti nehnuteľnosti považuje vzhľadom na skutočnosť, že
kúpna zmluva odkazuje na geometrický plán z roku 1967, za postačujúce. V uvedenom geometrickom
pláne je sporná časť pozemku riadne vyznačená, preto nie je zameniteľná. Súd má s poukazom na

vyššie uvedené za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi H. H. a Československým štátom zo dňa 27.
10. 1975 je platná a v súlade s vtedy platnou a účinnou legislatívou a žiadny z dôkazov vykonaných v
tomto konaní nesvedčí opaku.

Odporcovia v konaní ďalej namietali skutočnosť, že kúpna zmluva mala byť registrovaná štátnym

notárstvom, resp. že musela byť zavkladovaná do katastra nehnuteľností, nakoľko dôsledkom zmeny
právnej úpravy bola povinnosť zapísať nehnuteľnosť vkladom, ak do dňa účinnosti zákona č. 265/1992
Zb. nebol podaný návrh na registráciu štátnym notárstvom. Súd sa s týmto tvrdením nestotožnil, a má
za to, že registrácia zmlúv pri nadobúdaní nehnuteľností do socialistického vlastníctva nebola potrebná.
Hoci zákon č. 40/1964 Zb. účinný ku dňu 27. 10. 1975 túto skutočnosť neuvádza, vo svojich prechodných

a zrušovacích ustanoveniach uvádza, že podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka
vydajú príslušné ministerstvá. Takýmto predpisom, je podľa názoru súdu aj Inštrukcia Ministerstva
spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 19. 05. 1964
č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. Pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe
pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva (č. l. 138), podľa ktorej registrácii ani súhlasu okresného

národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského
vlastníctva. Takúto povinnosť, t. j. povinnosť registrácie vyššie uvedených zmlúv nebola ako sa mylne
domnievajú odporcovia, zavedená ani po zmene právnej úpravy. Uvedená zmena, ktorá nastala
účinnosťou zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam sa
vzťahuje výlučne na prípady, kedy registrácia zmluvy bola potrebná, ale do dňa účinnosti menovaného

zákona nebola vykonaná. V danom prípade ide o opačný prípad, t. j. registrácia zmluvy nebola potrebná,
a teda nebol potrebný ani dodatočný zápis (registrácia) tejto zmluvy vkladom podľa tohto zákona.

Ďalším tvrdením odporcov, ktoré použili na preukázanie svojho vlastníckeho práva k spornému pozemku
je skutočnosť, že na obdobné pozemky, ktoré boli taktiež predmetom kúpnej zmluvy, majú odporcovia s

navrhovateľom v 1. rade uzavreté nájomné zmluvy. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam odporcov súd uvádza,
že predmetom tohto konania bol pozemok parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha
(ochranné pásmo), o celkovej výmere 1790 m?, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., obci G.-
mestská časť V., okrese G. F. a nie ostatné pozemky odporcov. V konaní nebolo preukázané, že by
odporcovia prenajímali navrhovateľovi v 1. rade sporný pozemok, alebo že by niekedy v minulosti bola

na sporný pozemok medzi účastníkmi tohto konania uzavretá nájomná zmluva. Súd nájomné zmluvy
na ostatné pozemky odporcov neskúmal, a tvrdenie odporcov o tom, že skutočnosť že navrhovateľovi
v 1. rade obdobné pozemky prenajíma preukazuje jeho tvrdenie o vlastníctve sporného pozemku je vo
vzťahu k prejednávanej veci irelevantné.S poukazom na vyššie uvedené právne závery, keď má súd za preukázané, že nehnuteľnosť bola
riadne nadobudnutá do vlastníctva štátu, a teda nie je vlastníctvom odporcov v I. až III. rade, bolo v

konaní potrebné posúdiť ďalší prevod spornej nehnuteľnosti, t. j. určiť jej súčasného vlastníka. Súd
má z vykonaného dokazovania za preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola v období do dňa vzniku
navrhovateľa v 1. rade, t. j. do 05. 05. 2004 vo vlastníctve štátu a v správe a užívaní Slovenskej správy
letísk.Uvedenúskutočnosťpreukazujejednakgeometrickýplánzroku1967ajednakidentifikácieparciel
z roku 2001, kde sa výslovne uvádza, že nehnuteľnosť užíva Slovenská správa letísk. Skutočnosť,

že letiská a ich areál, t. j. pozemky spravovala do roku 2004 Slovenská správa letísk nebola sporná
ani medzi účastníkmi konania. V roku 2004 sa Slovenská správa letísk pretransformovala na letiskové
(akciové) spoločnosti, pričom jednou z týchto letiskových spoločností je aj navrhovateľ v 1. rade. V
konaní bola sporná otázka, či pozemok, ktorý je predmetom tohto konania bol alebo nebol vnesený
do majetku novovzniknutej letiskovej spoločnosti, t. j. do majetku navrhovateľa v 1. rade. Na založenie
letiskovej spoločnosti sa v zmysle zákona použije majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a

telekomunikácií SR rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe
Slovenskej správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je účtovne oddelená
vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená vyššie uvedeným rozhodnutím
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané,
že minister dňa 20. 04. 2004 rozhodol o vyňatí časti majetku zo správy Slovenskej správy letísk, t. j. o

vyňatí účtovne oddelenej, vnútornej organizačnej jednotky - letiska M. R. Štefánika, ktoré má povahu
časti podniku a ktoré je predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti (navrhovateľa v 1.
rade). Z uvedeného vyplýva, že predmetom nepeňažného vkladu do majetku navrhovateľa v 1. rade
bolo celé letisko M. R. Štefánika v Bratislave vrátane priľahlých pozemkov v správe Slovenskej správy
letísk a vo vlastníctve štátu, teda ako to vyplýva z vykonaného dokazovania vrátane sporného pozemku.

V zmysle zákona preto vlastnícke právo navrhovateľa v 1. rade k spornému pozemku vzniklo ex lege ku
dňu vzniku navrhovateľa v 1. rade, t. j. ku dňu 05. 05. 2004.

Pre úplnosť súd konštatuje, že pokiaľ ide o určenie vlastníctva k spornému pozemku, spor medzi
navrhovateľom v 1. rade ako letiskovou spoločnosťou a navrhovateľom v 2. rade, t. j. štátom zastúpeným

Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii neexistuje a obaja navrhovatelia majú za to, že sporný
pozemok bol najskôr majetkom štátu a neskôr sa stal súčasťou nepeňažného vkladu do majetku
navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade požadoval určenie, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti
len z dôvodu právnej istoty a v konaní tvrdil, že sporný pozemok previedol na navrhovateľa v 1. rade.
S poukazom na výsledky dokazovania, keď mal súd v konaní za preukázané, že právny predchodca

odporcov v I. až III. rade spornú nehnuteľnosť štátu odpredal a teda odporcovia v I. až III. rade nie
sú vlastníkmi sporného pozemku, súd považuje námietky odporcov vo vzťahu k vlastníckemu právu
navrhovateľa v 1. rade za neopodstatnené. Pokiaľ sám štát, t. j. Slovenská republika, ktorý do dňa
vzniku letiskových spoločností bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti má za to, že nehnuteľnosť patrí
letiskovej spoločnosti, t. j. navrhovateľovi v 1. rade, odporcovia nemajú žiadny právny záujem na inom

určení vlastníckych práv k spornému pozemku. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ by aj vlastnícke právo
navrhovateľa v 1. rade nebolo preukázané, z rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo
dňa 20. 12. 2004 je zrejmé, že ku dňu 31. 12. 2004 prešiel všetok majetok, práva a povinnosti zrušenej
Slovenskej správy letísk na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, a teda by vlastnícke právo
k spornému pozemku svedčilo navrhovateľovi v 2. rade, nie však odporcom v I. až III. rade, ktorých

právny predchodca nehnuteľnosť štátu odpredal v roku 1975.

Hoci je zrejmé, že sporný pozemok nebol riadne evidovaný a teda ani riadne zaznamenaný na všetkých
relevantných dokumentoch, pričom z tejto skutočnosti vyplynul aj tento spor o určenie vlastníctva,
nedôslednosť vtedajšej právnej úpravy, ktorá vytvárala podmienky pre vznik neúplnej a zmätočnej

evidencie v katastri nehnuteľností a tým aj zmätok vo vlastníckych vzťahoch, nemôže byť na ujmu
práv navrhovateľa v 1. rade, ktorý ako to vyplýva zo všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní je
vlastníkom sporného pozemku. Zápis v katastri nehnuteľností je hodnoverný, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Nakoľko v tomto konaní opak preukázaný bol, zápis v katastri nehnuteľností nie je rozhodujúci.

Pre úplnosť súd v závere uvádza, že sa stotožnil s tvrdením navrhovateľov, že pokiaľ by aj
nevzal do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, musel by prihliadnuť aj na vydržanie sporného
pozemku. Vydržanie je právnym titulom nadobúdania vlastníckeho práva, prostredníctvom ktorého sa
oprávnenému držiteľovi poskytuje zákonná možnosť transformácie dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenejdržby na vlastnícke právo. Vlastnícke právo oprávnený držiteľ nadobudne momentom uplynutia
vydržacej doby, a teda sa na vznik vlastníckeho práva nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť. Ako
to vyplýva z vykonaného dokazovania sporný pozemok bol v užívaní správy letísk už v čase uzavretia

kúpnej zmluvy zo dňa 27. 10. 1975 a táto držba trvá nepretržite až do dnešných dní. Súd preto za
prvý deň plynutia vydržacej doby, t. j. prvý deň oprávnenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby určil
deň 28. 10. 1975. Dobromyseľnosť navrhovateľa v 1. rade je daná tým, že dňa 27. 10.
1975 uzavrel kúpnu zmluvu okrem iného aj na spornú nehnuteľnosť, a teda bol dobromyseľný v tom,
že mu nehnuteľnosť patrí. Je tiež potrebné zdôrazniť, že odporcovia nepredložili žiadny dôkaz o tom,

že by sa oni alebo ich právny predchodcovia boli domáhali uplatňovania ktoréhokoľvek z práv vlastníka
k spornému pozemku resp. že by akýmkoľvek spôsobom toto domnelé vlastnícke právo uplatňovali.
Uvedené odôvodňuje záver súdu o tom, navrhovateľ v 1. rade bol dobromyseľný, pričom jeho vlastnícke
právonebolopredpodanímnávrhunasúdnijakospochybnenéaodporcoviavlastníckeprávakpozemku
neuplatňovali viac než 30 rokov. Z uvedeného vyplýva, že zákonná desaťročná vydržacia lehota pre
vydržanie nehnuteľnosti už uplynula. Skutočnosť, že odporcovia sporný pozemok neužívajú a tento je v

užívaní navrhovateľa v 1. rade potvrdil aj samotný odporca v 3. rade.

Vzhľadomkvyššieuvedenýmprávnymzáveromsúdu,keďzvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,
že sporný pozemok je vlastníctvom navrhovateľa v 1. rade, pričom spor o vlastníctvo medzi
navrhovateľom v 1. a 2. rade neexistuje, súd návrh navrhovateľa v 2. rade zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Úspešnému navrhovateľovi v 1. rade súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade, ktoré podľa Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:
1/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 49,76 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 15. 12. 2006,

2/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 54,16 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- písomné podanie na súd vo veci samej 14. 02. 2007
- návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka 18. 07. 2007,
3/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 27,08 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 20. 06. 2007,

- účasť na odročenom pojednávaní dňa 31. 10. 2007,
4/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 28,93 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 06. 02. 2008,
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 17. 09. 2008,
5/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 57,87 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- vyjadrenie vo veci samej (k vyjadreniu odporcov) 13. 03. 2008,
- účasť na pojednávaní dňa 14. 03. 2008,
- účasť na pojednávaní dňa 18. 06. 2008,
- návrh na pristúpenie účastníka do konania 14. 09. 2008
6/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 31,82 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na odročenom pojednávaní dňa 06. 02. 2009
7/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 63,65 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 22. 05. 2009
- návrh na vstúpenie účastníka do konania na strane odporcu 28. 05. 2009
- vyjadrenie vo veci samej 04. 09. 2009

8/ Sedemúkonovprávnejslužbyprihodnoteúkonu66,03Eur(vrátane19%DPH)(§11ods.1vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 17. 02. 2010
- vyjadrenie vo veci samej 24. 02. 2010
- účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2010
- vyjadrenie vo veci samej 26. 10. 2010

- účasť na pojednávaní dňa 27. 10. 2010
- vyjadrenie vo veci samej 24. 11. 2010
- účasť na pojednávaní dňa 20. 12. 20109/ Režijný paušál - 1 x 5,44 Eur + 4 x 5,91 Eur + 6 x 6,31 Eur + 4 x 6,95 Eur + 7 x 8,58 Eur (vrátane
19 % DPH), spolu 154,80 Eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 1 186,56 Eur + režijný paušál 154,80 Eur, t. j.
1 341,36 Eur.

b/ Uhradený súdny poplatok - 4 416,65 Eur

Trovy konania spolu, trovy právneho zastúpenia 1 341,36 Eur + uhradený súdny poplatok 4 416,65 Eur,
spolu 5 758,01 Eur.

Súd navrhovateľovi v 1. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia zo dňa 23.
12. 2010. Súd však trovy upravil tak, že právnemu zástupcovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby
vychádzajúc z hodnoty veci 2 217 631,- Sk, ale postupoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyššie citovanej

vyhlášky a právnemu zástupcovi navrhovateľa v 1. rade priznal odmenu vo výške 1/13 príslušného
vymeriavacieho základu. Súd má za to, že v prípade určovacích petitov je hodnota veci alebo práva
bezvýznamná. Tento princíp sa v súčasnosti (od 01. 01. 2008) rovnako uplatňuje aj pri určení výšky
súdneho poplatku, kedy je suma súdneho poplatku v prípade určovacích petitov určená pevnou sumou
a hodnota veci je irelevantná.

Súd navrhovateľovi v 1. rade nepriznal ani náhradu za úkony - vyjadrenie zo dňa 16. 09. 2008, doplnenie
návrhu na pristúpenie ďalšieho riadneho účastníka zo dňa 30. 09. 2008, oprava doplneného návrhu zo
dňa 09. 10. 2008, vyjadrenie na žiadosť súdu zo dňa 13. 10. 2008, návrh na opravu podľa § 164 O. s. p.
zo dňa 21. 10. 2008, vyjadrenie zo dňa 24. 09. 2009, návrh na vstúpenie účastníka do konania zo dňa

11. 02. 2010 a návrh na postup podľa § 35 ods. 4 O. s. p. zo dňa 11. 05. 2010.

Pokiaľ ide o doplnenie návrhu na pristúpenie ďalšieho riadneho účastníka a jeho opravu (t. j. 2 úkony),
súd ich neuznal z dôvodu, že ide o jeden procesný návrh. Skutočnosť, že ho právny zástupca urobil tromi
podaniami tohto neoprávňuje k uplatneniu trojnásobnej odmeny za čo do obsahu jeden úkon. Pokiaľ ide

o úkon vyjadrenie na žiadosť súdu zo dňa 13. 10. 2008, uvedené podanie nemá charakter úkonu právnej
služby v zmysle hore uvedenej vyhlášky a jeho obsahom je len predloženie listinných dôkazov. Právny
zástupca vo vyúčtovaní trov nesprávne uviedol, že ide o vyjadrenie na žiadosť súdu. Súd od právneho
zástupcu navrhovateľa v 1. rade žiadal iba predloženie listinných dôkazov, nie vyjadrenie a tieto pojmy
nie je možné zamieňať. Právny zástupca si uplatnil odmenu i za úkon Návrh na opravu podľa 164 O. s.

p., ktorý nemá charakter podania vo veci samej, preto mu súd odmenu za tento úkon nepriznal. Jeho
obsahom bola len žiadosť o opravu zrejmej nesprávnosti v predmetnom uznesení, pričom neobsahuje
žiadnu právnu argumentáciu týkajúcu sa veci samej.

Odmenu za ostatné vyššie uvedené úkony súd právnemu zástupcovi navrhovateľa v 1. rade nepriznal

z dôvodu, že ich vyhodnotil ako neúčelné, duplicitné, nevyžiadané, nemajúce charakter podania vo veci
samej, pričom ich obsah neprispel k právnemu ani skutkovému objasneniu veci.

Vo zvyšku súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako boli právnym zástupcom navrhovateľa
v 1. rade uplatnené, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.

Odporcom v I, II. a III. rade, ktorý boli v konaní voči navrhovateľovi v 2. rade úspešní súd náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko ich právna zástupkyňa trovy konania tak ako jej to ukladá zákon nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.