Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231248
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114231248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: P. H., nar. XX. X.
XXXX, bytom J. Č.. XXX, zastúpeného: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková
22, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 252 866, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie sumy 4.768,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. februára 2016, č.k. 5C/99/2014-56, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ postupom podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci domáhal
zaplatenia škody vo výške 4.768,70 eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom OR PZ Bánovce
nad Bebravou, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 8, § 15 ods. 1 pís. b/ a ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu navrhovateľa poukazujúceho na nesprávny úradný postup orgánov
činných v trestnom konaní, ktorým mu vznikla škoda na majetku pri objasňovaní krádeže vecí z
neobývaného domu v obci J. Č.. XX, v ktorom si navrhovateľ uskladňoval materiál potrebný na jeho
podnikateľskú činnosť. Navrhovateľ, ktorý dňa 29. 10. 2013 doručil odporcovi žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., bol následne podaním zo dňa
14. 11. 2013 vyzvaný na doplnenie svojej žiadosti v časti výšky náhrady škody, ktorá mu mala byť

nesprávnym úradným postupom spôsobená. Vyčíslenie výšky škody, predložením faktúry č. X/XXXX zo
dňa 8. 1. 2010, vystavenej na sumu 4.768,70 eur, ktorou bol fakturovaný elektromontážny materiál na
stavbu,,X.M.“,doložilpodanímzodňa13.12.2013. Odporca listomč.KM-OPSl-P-151/2013zodňa16.
4. 2014 navrhovateľovej žiadosti o náhradu škody nevyhovel, z dôvodu nepreukázania existencie škody,
ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z.. Podľa navrhovateľa odporca pri vydávaní predmetného rozhodnutia pochybil, keď nedostatočne
zistil skutkový stav veci a pochybil aj v procesnom postupe pri dokazovaní.

Súd prvého stupňa pred zaoberaním sa samotným uplatneným nárokom skúmal pasívnu vecnú
legitimáciu označeného odporcu. S poukazom na § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že
pasívne legitimovaným subjektom vo veciach náhrady škody podľa citovaného zákona je Slovenskárepublika zastúpená orgánom vymedzeným v § 4 ods. 1 cit. zákona. Vzhľadom k tomu, že v danom
prípade navrhovateľ označil za odporcu subjekt, ktorý nie je nositeľom pasívnej legitimácie, súd prvého
stupňa návrh na začatie konania zamietol. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu

v Bratislave z 29. mája sp. zn. 5Co/165/2012, podľa ktorého: "Z hľadiska pasívnej legitimácie v súdnom
spore je podstatný rozdiel medzi tým, či je odporcom štát alebo iná osoba (verejnoprávna inštitúcia),
pretožeideorozdielnesubjektyprávnychvzťahov.Aktedaideonárok,kdenositeľompovinnostíjepodľa
právnej úpravy štát, musí uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako účastníkovi, nie
voči niekomu, kto by prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať. Ak nie je štát ako odporca

takto správne označený a ak je za odporcu označená iná právnická osoba, musí byť návrh zamietnutý
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného odporcu."

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a
v konaní plne úspešnému odporcovi, ktorý si žiadne trovy konania neuplatnil, náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu,
resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol
nesprávne posúdený skutkový stav, vychádzajúc z toho, že nositeľom pasívnej legitimácie je v danom
prípade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podľa ustanovenia

§ 4 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., čo nespochybnil ani odporca, keď s navrhovateľom predbežne
prejednal aj náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Mal za to, že v danom prípade nejde
o reštriktívny výklad právnej úpravy, ktorú aplikoval súd, ale o extenzívny výklad právnej úpravy v
rozhodnutí, pričom pri formulovaní svojho právneho záveru prvostupňový sud nespochybnil riadne a
včasné predbežné prerokovanie svojho návrhu - základnej podmienky pre podanie žaloby. V tomto

kontexte mal navrhovateľ za to, že rozsudok trpí inými právnymi vadami. Poukazujúc na Ústavu SR
konštatoval,že rozsudoksúduprvéhostupňaho staviadopozícieodporujúcejÚstaveSRasúdnemôže
pojednávať spôsobom, že na jednej strane prizná predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s
odporcom a na druhej strane uvedie, že žalobný návrh zamieta z dôvodu, že odporca nie je nositeľom
pasívnej legitimácie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vyslovil súhlas s postupom súdu prvého stupňa, ktorý
pred tým ako sa začal zaoberať samotným navrhovateľovým nárokom, skúmal pasívnu legitimáciu
odporcu označeného ako Ministerstvo vnútra SR, ktoré nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Takýmto subjektom je štát, zastúpený príslušným orgánom verejnej

moci. Podľa názoru odporcu v predmetnom konaní zistil súd prvého stupňa skutkový a právny stav
v dostatočnom rozsahu pre meritórne rozhodnutie a na základe zistených skutočností vo veci správne
rozhodol.

Odvolacísúdprejednalodvolanienavrhovateľavrozsahuazdôvodovvymedzenýchodvolateľom(§212

ods. 1), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vo výške 4.768,70 eur v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní (konkr. OO PZ v Bánovciach nad

Bebravou), pri objasňovaní skutku. V návrhu na začatie konania označil za odporcu ústredný orgán
štátnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, teda rovnaký subjekt, ktorý v súlade s
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal o predbežné prerokovanie nároku (odpoveď MV SR
zo dňa 16.4.2014, č.l. 15 ). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že základným predpokladom na to,
aby návrh na začatie konania mohol byť vyhodnotený ako úspešný je to, aby účastníci konania boli

vecne legitimované subjekty. S odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 29.5.2012,
sp.zn. 5 Co /165/2012 a s uzavretím nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane
odporcu návrh navrhovateľa bez ďalšieho zamietol.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym

posúdením veci v spornej otázke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu a aj jeho následným
procesným postupom premietnutým do zamietnutia návrhu pre uvedený nedostatok. Na doplnenie
argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej uvádza, že pri riešení otázky danosti pasívnej
legitimácie odporcu súd skúma, či navrhovateľovi voči odporcovi svedčí hmotné právo. V prejednávanejveci dospel k jednoznačne správnemu záveru, že ústrednému orgánu štátnej správy vo vzťahu
k navrhovateľovi žiadna hmotnoprávna povinnosť, vyplývajúca zo zák. č. 514/2003 Z.z. nesvedčí.
Zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom je štát. Ústredný orgán štátnej správy, vybavený samostatnou spôsobilosťou byť
účastníkom konania, za štát pred súdom len koná (§ 21 ods. 4 O.s.p.). Ide však o osobu/subjekt
práva od štátu rozdielnu. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je vždy Slovenská republika, v ktorej mene
priamo zo zákona vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie

štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo
vlastnom mene, ale v mene štátu a teda pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Príslušný ústredný orgán
iba vystupuje a koná v mene za škodu zodpovedného štátu.

Na potvrdenie správnosti uvedených záverov odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR z
21.8.2008, sp.zn. 4 Cdo 185/2007, ktorý zrozumiteľným spôsobom rozviedol, že „štát ako zodpovedný

subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán
štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát
zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal
žalobu proti iným subjektom než štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností
vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho

úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb., teda nemajú pasívnu legitimáciu v tomto konaní“.

Možno sa preto v plnej miere stotožniť s postupom súdu prvého stupňa, ktorý sa prioritne zaoberal
otázkouvecnejpasívnejlegitimácieodporcuaprejejnedostatoknávrhzamietolbezpotrebymeritórneho
preskúmania veci, nakoľko odporca v konaní o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. nenesie

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu v konaní nevznikli a ich
náhradu si neuplatnil (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.