Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115202752
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115202752.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr.
Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, proti žalovanej: N. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 492,50 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. júna 2015 č. k. 19C/67/2015-48 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 4. januára 2016 č. k. 19C/67/2015-63 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti náhrady trov konania vo vzťahu k zamietajúcej
časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a určil, že zmluvná podmienka dojednaná
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 320121060 zo dňa 30. 04. 2012 a to úrok vo výške 20% z
istiny a odmena vo výške 18% z istiny, ktoré spolu predstavujú odplatu je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd konanie v časti o zaplatenie 150 eur istiny
s príslušenstvom zastavil a v zastavujúcej časti rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1,

2, § 53 ods. 1, 4, 5, 8, § 544, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.
z. a príslušnými ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj vykonaným dokazovaním. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere,
ktorý si súd vyhodnotil ako spotrebiteľský úver a v zmysle tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej sumu
500 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť žalobcovi v 13-tich mesačných splátkach vrátane úroku vo výške
20% a odmeny vo výške 18%, ktoré spolu predstavovali sumu 190 eur a boli odplatou. Zo splátkového

kalendára predloženého žalovanou vyplynulo, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 532,25 eura (30.
04. 2012 zaplatila 2,50 eura, 19. 06. 2012 - 2,50 eura, 20. 07. 2012 - 2,50 eura, 18. 09. 2012 - 80 eur, 31.
11. 2012 - 50 eur, 09. 01. 2013 - 20 eur, 17. 07. 2013 - 20 eur. Tiež zaplatila dňa 30. 04. 2012 - 68,25 eura,
19. 06. 2012 - 68,25 eura, 20. 07. 2012 - 68,25 eura a dňa 15. 05: 2015 - 150 eur. Teda zaplatila viac než
si požičala). V časti zmluvnej pokuty vo výške 82,50 eura a v časti 150 eur zobral žalobca návrh späť a
v tejto časti súd konanie zastavil. Žalobca tvrdil, že sumu 204,75 eura žalovaná uhradila v 3 splátkach

po 68,25 eura a to na základe samostatnej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, táto suma nie je
predmetom konania, a preto nemala byť zahrnutá do splátok úveru vykonávaných žalovanou na základe
zmluvy o úvere. Zhodne ako zmluvu o úvere žalovaná dňa 30. 04. 2012 uzavrela i zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu, podľa obsahu ktorej jej mal žalobca poskytovať domáci servis, ktorý mal spočívať v
poskytovaní konzultačných a nadštandardných služieb v zmluve o úvere č. 320121060 zo dňa 30. 04.
2012. Povinnosťou žalovanej ako klientky bolo využívať domáci servis a zaplatiť žalobcovi odmenu vo

výške 204,75 eura splatnú v troch splátkach vo výške 68,25 eura. Súd zistil rozpor s ust. § 9 ods. 2
písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov(RPMN) a to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona.
Súd neuznal argument žalobcu o skutkovej samostatnosti zmluvy a domácom servise, lebo táto ako
samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán neobstojí. Obsah tohto dojednania

sa viaže jednoznačne na zmluvu o úvere, pričom na ďalšie plnenie (za domáci servis) vo výške 204,75
eura, splatné v troch splátkach jednotlivo vo výške 68,25 eura žalovaná podľa § 51 Občianskeho
zákonníka nedostala právom aprobované protiplnenie. Pokiaľ týmto porotiplnením malo byť dojednanie
splácania splátok v hotovosti v domácom prostredí dlžníka, tak poplatok za túto formu splácania sa rovná
pravidelnej výške splátky 68,25 eura, teda mnohonásobne prevyšuje výšku jednej z prvých troch splátok

vo výške 2,50 eura a každopádne nebol tento náklad zahrnutý do informácie o RPMN. Pokiaľ týmto
protiplnením mala byť konzultačná činnosť dlžníkom a jeho upomínanie veriteľom, súd toto neuznáva,
lebo by išlo o systematicky nekorektnú konzultáciu s opačnou zmluvnou stranou, resp. vyžadovanie
správania spočívajúce v riadnom plnení zmluvy dlžníkom, ktoré je podľa hlavných ustanovení zmluvy o
úverepredovšetkýmzámerveriteľa.Niejeaninamiesteoznačiťvyužívanietakéhoto„domácehoservisu“
za povinnosť dlžníka, najmä keď je právom dlžníka plniť zmluvu akýmkoľvek spôsobom, ktorý vedie

k zániku dlhu, čo i len v jeho časti. Rozsah povinností podľa zmluvy o domácom servise predloženej
žalovaným zo strany žalobcu za tu zistených okolností súd prakticky hodnotí ako skryté náklady úveru
vo výške 204,75 eura, ktoré veriteľ u dlžníkov požaduje. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie
súd považoval návrh žalobcu za nedôvodne podaný, nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a keďže žalovaná zaplatiť žalobcovi viac než si požičala, súd návrh žalobcu ako nedôvodne

podaný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nedostatočne zistený

skutkový stav súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj zmätočnosť napadnutého
rozsudku. Za nesprávny považoval postup súdu prvej inštancie v tom, že súd sa prejudiciálne zaoberal
platnosťou zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Mal za to, že poskytovanie služby „domáci servis“
je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, pričom uzavretie zmluvy o poskytovaní
domáceho servisu v žiadnom prípade nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru. Táto

zmluva nie je a nebola predmetom súdneho konania. Skutočnosť, že zmluva o poskytnutí domáceho
servisu predstavuje samostatnú zmluvu potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie
č. k. P0390/01/2012 zo dňa 16. 11. 2012. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola len
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320121060, čo vyplýva aj zo skutkového opisu v samotnej
žalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, ako aj na princíp právnej istoty.

Zastáva názor, že súd prvej inštancie prekročil právomoc pri rozhodovaní tejto veci, nakoľko žalobca
nevyužil svoju dispozíciu v konaní a nežiadal priznať plnenie z platného právneho úkonu - zmluvy o
poskytovaní domáceho servisu, ale len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320121060. Rovnako
musí poukázať na skutočnosť, že jednotlivé úhrady za oba platné právne úkony, teda na zmluvu o
spotrebiteľskomúverenajednejstraneanazmluvuoposkytnutídomácehoservisunadruhejstrane,boli

jasne a zreteľne účtované osobitne. Uvedené vyplýva aj z č. l. 24 - splátkového kalendára, kde sú úhrady
na úvere zaúčtované na pravej strane označené ako úver a na ľavej strane splátkového kalendára
boli účtované úhrady za poskytnutie služby domáci servis. Rozhodnutie považuje v celom rozsahu za
nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd jednoznačne nevysvetlil svoje právne úvahy a to ani v spojení
s jednotlivými predloženými dôkazmi žalobcu alebo žalovanej. Holé konštatovanie súdu považuje za

neodôvodnené, nakoľko súd neuviedol, akým spôsobom dospel k záverom, resp. zisteniam uvedených
rozhodnutí.Zuvedenéhojezrejmé,žeboloporušenéjehoprávozakotvenév§157ods.2OSP.Rovnako
sa nemôže stotožniť s výlučnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko je toho názoru, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
320121060 je zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a je na ňu potrebné použiť

ustanovenie Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 27. 03. 2013
6MCdo/4/2012. Aplikáciu Občianskeho zákonníka na posudzovanú zmluvu považuje za vadu konania,
ktorá zakladá dôvodnosť odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h)
OSP. Rovnako vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že by zmluvné dojednanie zakotvujúce
výšku úroku a odmeny malo byť zmluvnou podmienkou. Konkrétne sa jedná o časť článku 1 zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. V tejto časti sú zakotvené povinné náležitosti zmluvy o úvere a to úrok v zmysle §
497 Obchodného zákonníka a odplata označovaná v zmluve ako odmena v zmysle § 499 Obchodného
zákonníka. K odôvodneniu napadnutého rozsudku, kde súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
ohľadne dojednaných úrokov a odmeny, uviedol, že považuje v tejto časti rozsudok za nepresný anepreskúmateľný, pretože súd nevysvetlil, v čom je zákonná náležitosť zmluvy neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach a konania, ktoré
mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Podľa § 389 odsek 1 písmeno b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

6. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania v zmysle
citovaného ustanovenia ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal stranám konania ich procesné
práva, ktoré im právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj
pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti (záhlavia,
výroku odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktoré môže byť dôsledkom
obsahovej aj gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti. Vydanie zmätočného

rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva účastníka
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým sa strane konania odňala možnosť
konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (III.ÚS
156/06, II.ÚS 174/04).

7. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp rovnosti zbraní, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým
sazavršujeposkytovaniesúdnejochrany,musíbyťlogickýmaprávnymvyústenímdoterajšiehopriebehu

a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydávaní musia
byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

8. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam a právu strán konania na spravodlivé súdne
konanie.

10. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnym závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti
právneho posúdenia veci pritom nie je naplnená, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz,
prípadnevýpočetprávnychpredpisov,ktorésúdnazistenýskutkovýstavpoužil.Vdôvodochrozhodnutia
je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedli k podradeniu skutkovej podstaty
pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je

rovnakopotrebné,abysúdvodôvodnenírozsudkupresvedčivýmiargumentmivyvrátilprávnenesprávne
námietky strán.11. V preskúmavanej veci vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 05. 02.
2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 492,50 eura s príslušenstvom. V priebehu
konania došlo k zastaveniu konania v časti o zaplatenie sumu 150 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj

nárok odvodzoval od uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou č. 320121060 na čiastku
500 eur za odplatu vo výške 190 eur, pričom zmluva bola uzatvorená medzi stranami dňa 30. 04. 2012.
Uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320121060 zo dňa 30. 04. 2012 sa nachádza v spise na
č. l. 3, z ktorej vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení,
predmetom ktorého bola finančná čiastka 500 eur, pričom úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške

20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% istiny pri úvere poskytnutom na 7
mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Zároveň bola dojednaná
odplata za poskytnutý úver vo výške 190 eur s tým, že žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť
žalobcovi úver v 13-tich mesačných splátkach tak, že prvé 3 mesačné splátky uhradí vo
výške 2,50 eura a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške 68,25 eura,

pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného
vyrovnania je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú obchodné podmienky. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že toho istého dňa 30. 04. 2012 žalobca so
žalovanou uzatvoril aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka,
pričom predmetom tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní

domáceho servisu s klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb,
ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere č. 320121060
zodňa30.04.2012.Jetonajmäslužbaspočívajúcavpreberaníazaúčtovanípeňažnejhotovostiurčenej
na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na
prípadné následky nesplácania. Žalovaná ako klientka sa zaviazala využívať domáci servis a zaplatiť

poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 204,75 eura a to pravidelne v 3 mesačných splátkach vo výške
68,25 eura. Z bodu 3 zmluvy o poskytovaní domáceho servisu vyplynulo, že táto zmluva je uzatvorená
na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán splnením záväzkov zmluvných strán v
plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu. Zo splátkového kalendára
nachádzajúceho sa na č. l. 24 vyplýva, že na pravej strane tohto kalendára sú poznačené splátky úveru,

ktoré žalovaná uhradila nasledovne: 30. 04. - 2,50 eura, 19. 06. - 2,50 eura, 18. 09. - 80 eur, 30. 11. -
50 eur, 29. 01. - 20 eur, 17. 07. - 20 eur. Na ľavej strane splátkového kalendára sú vyznačené platby
žalovanej nasledovne: 30. 04. - 68,25 eura, 19. 06. - 68, 25 eura, 20. 07. - 68,25 eura. Žalovaná ešte
dňa 15. 05. 2015 uhradila 150 eur, v ktorej časti zobral žalobca návrh späť. Listom zo dňa 16. 05. 2013
(č. l. 6) žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 09. 01. 2013 z dôvodu jej omeškania so

splácaním splátok úveru.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil uzatvorenú Zmluvu o úvere č. 320121060 zo dňa 30. 04. 2012
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a posúdil ju v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ako aj v zmysle § 52 ods. 1, 2 a § 53 Občianskeho zákonníka, je v tejto časti jeho
rozhodnutiesprávne.Súdprvejinštancievšakpochybilprivýpočteaspočítaníúhradzostranyžalovanej,
keď podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná celkovo zaplatila žalobcovi sumu 532,25 eura (30. 04.
2012 - 2,50 eura, 19. 06. 2012 - 2,50 eura, 20. 07. 2012 - 2,50 eura, 18. 09. 2012 - 80 eur, 31. 11.
2012 - 50 eur, 29. 01. 2013 - 20 eur, 17. 07. 2013 - 20 eur, 30. 04. 2012 - 68,25 eura, 19. 06. 2012 -

68,25 eura, 20. 07. 2012 - 68,25 eura a 15. 05. 2015 - 150 eur). Nedostatočne sa však vyporiadal s
tvrdením žalobcu, že 3 splátky po 68,25 eura realizované žalovanou nie je možné započítať ako platby
z titulu poskytnutého úveru, ale na základe zmluvy o poskytnutí domáceho servisu. Síce žalovaná bola
vypočutá pred súdom prvej inštancie dňa 27. mája 2015 a potvrdila uzatvorenie zmluvy so žalobcom,
avšak k uzatvorenej zmluve o poskytovaní domáceho servisu sa vôbec nevyjadrila. K tejto skutočnosti ju

súd prvej inštancie ani nevypočul, a preto nemohol zistiť, či táto zmluva bola podmienená pre poskytnutie
úveru, či vôbec žalovaná mala vôľu uzatvoriť zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, v zmysle ktorej
bola povinná zaplatiť 204,75 eura, keď samotný úver si brala vo výške 500 eur. Potrebné bolo tiež zistiť,
na aké číslo účtu a pod akým variabilným symbolom uhrádzala žalovaná jednotlivé platby žalobcovi.
Zistením týchto skutočností by súd prvej inštancie mohol potom posúdiť, či došlo k uzatvoreniu dvoch

samostatných zmlúv alebo došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere podmienenej zmluvou o poskytovaní
domáceho servisu a či uzavretie takýchto zmlúv bolo v súlade s vôľou žalovanej.13. Súd prvej inštancie až po opätovnom vypočutí žalovanej posúdi u obidvoch zmlúv, či tieto boli
žalovanej ako spotrebiteľke predložené na podpis súčasne a vyporiada sa aj s tvrdením žalobcu, že
zmluva o domácom servise je samostatnou zmluvou, ktorá nemala vplyv na uzatvorenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Vyporiada sa zároveň s tým, či zmluva o domácom servise je platným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď zmluva (podľa jej znenia) je v podstate závislá od
zmluvy o úvere, keď z článku 1 zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že tzv. domáci servis mal spočívať
v inkase splátok zo zmluvy o úvere. Vyporiada sa tak s námietkou žalobcu, či skutočne sa jednalo o
nezávislú zmluvu, ktorá bola uzatvorená nezávisle na existencii prvotnej zmluvy o úvere a posúdi, či

takouto zmluvou nedošlo k obchádzaniu zákona a neodporovala dobrým mravom.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie určil zmluvnú podmienku dojednanú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
320121060 zo dňa 30. 04. 2012 a to v úroku vo výške 20% z istiny a v odmene vo výške 18% z istiny
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný,
keď súd prvej inštancie iba citoval zákonné ustanovenia ohľadne zmluvných podmienok, avšak žiadnym

spôsobom nevysvetlil, prečo túto zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú. Keďže v tejto časti bol
rozsudok súdu prvej inštancie absolútne neodôvodnený, nebolo možné ho ani podrobiť prieskumu a
bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, keď postupom súdu bolo znemožnené strane, aby uskutočnila svoje
procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Za

porušenie práv jednotlivých strán je potrebné považovať i neodôvodnené rozhodnutie súdu.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne
vypočuť žalovanú v naznačenom smere, posúdiť nárok žalobcu zo zmluvy o poskytnutom úvere, ako

aj zo zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, vyporiada sa s tvrdením žalobcu, že zmluva o poskytnutí
domáceho servisu je samostatná zmluva, ktorá nemá vplyv na zmluvu o úvere a nie je predmetom
ani tohto konania, opätovne zohľadní a správne spočíta jednotlivé plnenia žalovanej, vyporiada sa s
tým, či tieto plnenia predstavovali splácanie úveru alebo plnenie z titulu zmluvy o poskytnutí domáceho
servisu a vo veci opätovne rozhodne. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnutie odôvodniť tak,

aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom. Zároveň rozhodne o trovách nielen prvostupňového, ale aj
odvolacieho konania.

Rozhodnutie vo veci bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).