Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208232
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113208232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město,
110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému O. M.,
bydliskom H. I. XX/XXX,
XXX XX X. I. O., o zaplatenie zmenkového príslušenstva a zmenkovej odmeny 3,21 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39CbZm/146/2013-76 zo dňa 4. novembra 2014,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne p r i p ú š ť a,
v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Vo zvyšnej
časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkového príslušenstva
a zmenkovej odmeny v sume 3,21 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého

stupňa rozhodol vo veci opätovne, keď Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k.
16CoZm/49/2013-53 zo dňa 28.5.2014 rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 39CbZm/146/2013-29 zo dňa
6.9.2013,ktorýmžalobuzamietolažalovanémunáhradutrovkonanianepriznal, zrušilavecvrátiltomuto
súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca podal na súde prvého stupňa žalobu podľa článku 4 ods. 1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval
súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 2

bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v
občianskych a obchodných veciach (Brusel I) a podľa § 84 O.s.p. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ku
dňu podania žaloby mal sídlo v Českej republike a žalovaný mal bydlisko v Slovenskej republike.
Súdprvéhostupňakonštatoval,žeideocezhraničnýsporahodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačiva
žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú vec posudzoval podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.Právnu vec posúdil súd prvého stupňa podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len
ZZŠ) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov s poukazom

na článok 1 ods. 1, článok 2 písm. a/ - c/, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, 2, článok 5, článok 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu ako právnická osoba
konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom)
a žalovaný ako fyzická osoba uzavreli dňa 4.8.2010 zmluvu o úvere č. 301300015. Vzhľadom k
subjektom uzatvárajúcim túto zmluvu mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi týmito subjektami

došlo k uzatvoreniu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená
zmluva bola označená ako zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a v čl. 16 všeobecných podmienok bolo dohodnuté, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie a dojednanie nie je prekážkou aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších predpisov spotrebiteľského práva,
ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán

je spotrebiteľ. Súd prvého stupňa ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha režimu zákona
č. 129/2010 Z.z., resp. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov. Veriteľ, právny predchodca žalobcu, s predmetom podnikania poskytovanie
úverov nebankovým spôsobom, poskytol dlžníkovi, fyzickej osobe, nepodnikateľovi, na jeho žiadosť
úver za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom obsah tohto poplatku vyplýva z

čl. 11 všeobecných podmienok. V uzatvorenej zmluve žalovaný označil ako účel poskytnutia úveru
výkon podnikania. Žalobca v konaní nepreukázal súvis poskytnutého úveru s výkonom podnikateľskej
činnosti žalovaného. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v tomto prípade žalobca. Podľa
názoru súdu prvého stupňa bezpečným preukázaním nemôže byť, a ani nie je, len všeobecný údaj o

uzavretí zmluvy na výkon podnikania. V prípade pochybností o obsahu zmluvy platí pre spotrebiteľa
výklad priaznivejší. Súd prvého stupňa mal za to, že úver bol žalovanému poskytnutý na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.
10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.2.2010). Z úradnej povinnosti súd prvého stupňa preskúmaval platnosť
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie uplatnených

nárokov zo zabezpečovacej zmenky ako plnenia, ktoré bolo predmetom tohto konania. Súd prvého
stupňapreskúmalzmluvnépodmienky, posudzovalichmožnúneprijateľnosťazistil,žezmluvaobsahuje
dojednania, ktoré neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Konštatoval, že v priamom rozpore so spoločenskými princípmi dobrých mravov, resp. z pohľadu výkonu
podnikateľskej činnosti poctivého obchodného styku, je väčšina ustanovení zmluvy. Zmluva, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške
484 eur upravený v čl. 11 všeobecných podmienok bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom poukázal
súd prvého stupňa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp.zn. 18Co/109/2011,
v ktorom tento súd vyslovil, že je nevyhnutné, aby sa poplatkom platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi

a v jeho záujme. Neurčitý poplatok možno považovať za neprijateľnú podmienku. Súd prvého stupňa
ďalej konštatoval, že zmluva neobsahuje údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čím
sa spotrebiteľský úver stáva bezpoplatkový a bezúročný (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.).
Aj z tohto dôvodu právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo oprávnenie požadovať od žalovaného
zaplatiť sumu 484 eur ani vyplniť uvedenú sumu do zmenky vystavenej žalovaným. Za hrubé porušenie

rovnováhy zmluvných strán považoval súd prvého stupňa dojednanie zmluvných pokút, čl. 11 o uznaní
dlžnej sumy v celej výške, vrátane poplatku, čl.13, ktorého súčasťou je dohoda o vyplnení zmenky.
Ani táto dohoda, ktorá bola súčasťou vopred pripravených všeobecných podmienok, nebola účastníkmi
individuálne dojednaná a žalovaný nemal možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podľa názoru
súdu prvého stupňa dohoda o vyplnení bianco zmenky, tak ako je formulovaná v čl. 13 všeobecných

podmienok, vykazuje znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo spôsobuje jej neplatnosť v zmysle
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa a je v priamom rozpore so
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z.z. výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru
zmenkou vyplnenou zmenkovou sumou do výšky nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky
30 % pôvodnej istiny. Dohodu, ktorá prekračuje zákonné ustanovenie, možno považovať za neprijateľnú

zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny následok, neplatnosť
dojednania. Zdôraznil, že aj v prípade, ak by súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako platnú zmluvu, nemohol byť úver zabezpečený zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou vo
výške 963,01 eur pre priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože zmenka mohlabyť vyplnená maximálne zmenkovou sumou 650 eur. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je iba
príslušenstvo pohľadávky, toto mohlo vymáhané maximálne do výšky 30 %, tzn. do výšky 150 eur. Súd
prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka je absolútne neplatná. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola
dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, nemožno žalobcovi
priznať plnenie ani zo zmenky. Právny predchodca žalobcu nemohol vyplniť bianco zmenku a ani
ju ďalej indosovať. Žalobcom predložená zmenka, aj keď obsahuje náležitosti zmenky podľa ZZŠ,
nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah z poskytnutého úveru. Neplatnosť dohody o zabezpečení

pohľadávky zmenkou a dohody o vyplnení bianco zmenky znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu
medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade nedošlo
k vzniku platného zmenkového záväzkového vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Obdo V 43/2006).

Záverom súd prvého stupňa poukázal na to, že Nariadenie umožňuje súdu aj vo veciach s nízkou

hodnotu sporu nariadiť pojednávanie v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia, ak to súd považuje za potrebné.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nariadeniu ústneho pojednávania malo predchádzať uznesenie s
odôvodnením, mal súd prvého stupňa za to, že tento právny názor žalobcu nie je správny. Z čl. 5 ods.
1 Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o nariadení pojednávania osobitným uznesením.
Uznesením rozhodne súd iba vtedy, ak návrh na ústne pojednávanie odmieta. Tento postup bol v súlade

s Nariadením a procesným právom SR, na ktoré Nariadenie v čl. 19 odkazuje. Ustanovenie § 120 ods.
1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, a to vo výnimočných prípadoch.
Súd prvého stupňa považoval tento prípad za prípad výnimočnosti a vykonanie ďalších dôkazov
za nevyhnutnosť za účelom ochrany spotrebiteľa. Súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale
predovšetkýmspravodlivé(NálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.IV.ÚS1241/12).Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu jej neuplatnenia, žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli
a opreto súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§
205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní
uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu

práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo
všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaný nedoručil súdu
žiadnu odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný
postupovať podľa čl. 7 ods. 3 tohto Nariadenia. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.

Žalobca ani žalovaný dokazovanie v tomto rozsahu nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania a tak svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných
dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä, neumožnil účastníkom konania vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Podľa § 120 O.s.p. je dokazovanie
v sporovom konaní ovládané prejednávacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených

účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Zb. Žalovaný voči forme a obsahu zmenky nenamietal. Podľa názoru žalobcu neexistovala
žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci. V danej veci súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej

sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán
počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania
vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však
tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej

zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §
120 ods.1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učinil, ide o
porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva
na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie,ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával,
pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd sám iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre

zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah
do práva na spravodlivý súdny proces garantované podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide
o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju

spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu, predovšetkým § 17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým
menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1

O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek
tomu súd uplatnený nárok zamietol. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného

doterajšieho dokazovania. V danej veci súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v
tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka ako listinný cenný papier inkorporuje
v listine ako takej samo právo žalobcu. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami,
než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa považoval za nesporné to, že žalovaný a spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzavreli zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný
uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto údaje však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov. Tieto
údaje súd prvého stupňa vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti nemožno
považovať za nesporné, k týmto skutočnostiam sa účastníci nevyjadrili. Žalobca poukázal na to, že súd
pri odôvodnení vychádzal len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach,

čím došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Podľa názoru žalobcu nikto v konaní netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský
úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní ani
nepreukázal. S poukazom na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol, že
tento zákon pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka,

pri ktorej bola limitovaná len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Zmenka mohla byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Prípustné sú akékoľvek zmenky,
akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v prípade spotrebiteľa, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie zmeniek. V odvolaní

žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25Cdo
1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.9.2013, sp.zn. 10Co/79/2013, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie krajského
súduvKošiciachz13.6.2014,sp.zn.4CoZm/3/2014.Navrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvého
stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná právo na náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Písomným podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 22.12.2015, zobral žalobca žalobu v časti o

zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy z uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy žalobu späť. Z dôvodu späťvzatia žalobca žiada, aby
súd priznal zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne zo zmenkovej sumy. Žalovaný výzvu odvolacieho
súdu podľa § 208 O.s.p., ktorú prevzal dňa 12.2.2016, nereagoval.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.Vzhľadom na to, že žalovaný nereagoval na čiastočné späťvzatie žaloby, odvolací súd mal za to, že so
späťvzatím súhlasí, v tomto prípade súd späťvzatie žaloby pripustí.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral sčasti žalobu
späť, a to skôr, než rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd čiastočné
späťvzatie žaloby pripustil, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným

spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a
zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1

O.s.p. nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade
s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa

nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietaná vada konania vymedzená
v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého
stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.

vznášal za žalovaného námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkového príslušenstva,
zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 963,01 eur od 4.4.2011 do 14.3.2012, čo
predstavuje sumu 833 eur, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 963,01 eur od 23.5.2011 do
14.3.2012, čo predstavuje sumu 47,15 eur, bez sumy 36,99 eur, ktorú žalovaný na úroky už zaplatil,
zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje
za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia
ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7,8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.
Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch v rámci Európskej únie, zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri
plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom
uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly
Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu

najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom
sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu
ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to
poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd
musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým

spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti
od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom.

Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2,

3 Nariadenia vyzval súd žalovaného tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom C zaslal žalovanému
žalobu a poučenie účastníka konania. Doručované písomnosti prevzal žalovaný dňa 8.7.2013, na tieto
nereagoval. Z úradnej činnosti súd prvého stupňa pripojil do spisu zmluvu o úvere, ktorej súčasťou
sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po ich pripojení do spisu a po oboznámení sa s
obsahom týchto listín, vykonal súd prvého stupňa podľa § 100 ods. 1 posledná veta O.s.p. predbežné

právne posúdenie veci, v ktorom vyslovil, že právnu vec je potrebné posúdiť nielen podľa zmenkového
zákona, ale aj podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo, nakoľko žalovaný mal pri vyplnení
blankozmenky postavenie spotrebiteľa. Oznámenie o predbežnom právnom posúdení veci spolu s
poučením podľa § 120 ods. 4 a predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 4.11.2014 zaslal
súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému. Právny zástupca žalobcu prevzal

oznámenie o predbežnom právnom posúdení veci, poučenie a predvolanie na pojednávanie dňa
25.9.2014, žalovaný dňa 1.10.2014. Pripojením týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal
súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku a následne rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní podľa § 115 ods. 1 O.s.p.

Na pojednávaní dňa 4.11.2014 súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa písomným podaním zo dňa 3.11.2014
(doručené súdu prvého stupňa dňa 4.11.2014) z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu,
že v určenom čase bolo nariadené pojednávanie v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vedenej Okresným

súdom Komárno sp.zn. 6C na deň 4.11.2014 od 8,00 hod. do 13,30 hod. a pred Okresným súdom Nové
Zámky sp.zn. 5C na deň 4.11.2014 od 11,00 hod. a 13,00 hod. V týchto veciach je žalobca právne
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. V ospravedlnení uviedol, že nežiada odročenie
pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti, pričom uviedol, že vychádza zo skutočnosti o tom, že nemá
vedomosť o popretí pohľadávky žalovaným. V prípade, ak by v priebehu pojednávania došlo akýmkoľvek

spôsobom k popretiu uplatnenej pohľadávky žalovaným, žalobca žiadal, aby súd pojednávanie odročil,
vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s námietkami žalovaného zaslaním zápisnice z
pojednávania.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka

konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník
konania alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej
lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny
zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod, pre povahu
ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa

vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z iných
dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlnosti. Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku všetkým
okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Odvolací súd konštatuje, že
právny zástupca dôvod neúčasti na pojednávaní nepreukázal, údaje, ktoré v ospravedlnení uviedol bolineúplné. I keď sa dôvod ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní týkal právneho zástupcu žalobcu,
tento dôvod neobsahoval žiadnu mieru nepredvídateľnosti. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu
známe, že právny zástupca žalobcu prevzal zastúpenie spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. a spoločnosti

CD consulting, s.r.o., ktoré podali na všeobecných súdoch Slovenskej republiky niekoľkotisíc žalôb o
uplatneniepohľadávok.Právnyzástupcažalobcumalztitulusvojhopostaveniaobjektívnepredpokladať,
že bude existovať množstvo konaní, v ktorých budú nariadené pojednávania, na ktoré bude ako právny
zástupca predvolaný a vznikne potreba jeho účasti na týchto pojednávaniach. Za týchto okolností
odvolací súd nepovažoval tvrdený dôvod neúčasti právneho zástupcu žalobcu za závažný ani za

dôležitý.

Odvolací súd ďalej uvádza, že právnym zástupcom označený dôvod odročenia pojednávania (námietky
žalovaného) za situácie, že súd prvého stupňa mal splnené procesného podmienky na prejednanie
veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nie je bez ďalšieho
dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu a žalovaný boli oboznámení

s predbežným právnym posúdením veci podľa § 100 ods. 1 O.s.p. vrátane skutočnosti, že súd pripojil do
spisu zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok a že týmito listinami vykoná súd prvého stupňa
dokazovanie podľa § 129 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním postupu súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd postup tohto súdu ako správny, keď

mal preukázané, že súd prvého stupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného splnené všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov
súdu prvého stupňa v konaní vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo
porušené. Prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu súd prvého stupňa neodňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom

postupom súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z
príslušných ustanovení O.s.p., pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. a účastníkov konania poučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník

konania právne zastúpený. Splnenie poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci
samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní,
pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné
prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa splnil poučovaciu povinnosť
s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné

prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo
účinnú obranu proti nej.

Za daného procesného stavu súd prvého stupňa umožnil sporovým stranám zúčastniť sa prejednania
veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
(§ 118 ods. 4 O.s.p.). Ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. dáva súdu možnosť vykonať
aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za
situácie aká nastala v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom
konaní. Tento postup je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky
preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej
vystavil dňa 4.8.2010 žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 301300015. Práve tieto
skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 1 posledná veta
O.s.p., pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací

charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o

spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciachpodľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo
viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí
skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd
nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje

žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade
pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je
toho názoru, že v danom prípade súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal,
či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvého stupňa

neporušilkoncentračnúzásadu,atým,žeúčastníkomkonaniazaslalpripojenélistiny,sobsahomktorých
sa súd prvého stupňa oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani
princíp kontradiktórnosti súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania.

Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na

to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až

C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica
indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej
klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil
jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako

vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových

právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy,
ktorú zmenka zabezpečuje. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľkotisíc zmeniek indosamentom od
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov
ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a ktorých
postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54

ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotných právom, keď riešil
kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné
podmienky. Ako základné a významné neprijateľné zmluvné podmienky posúdil súd prvého stupňa

dohodu o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru upravené ako neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka a v § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého
stupňa, je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky, remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť
pre absolútnu neplatnosť dohôd podľa čl. 13 všeobecných podmienok. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo

právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže
úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide
o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolsúdprvéhostupňazaaplikácie§142ods.1O.s.p.vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu,
ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnémupetitu. Keďže žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil, súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil a preto odvolací súd
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.