Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209812
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1611209812.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, s.r.o., Panónska cesta č. 11, Bratislava,
zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova ul. č. 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ V. P., 2/
H. P., obaja bytom R. N.. Č.. XXX/XX, D., o zaplatenie 2.418,56 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky z 29. septembra 2014, č. k. 4C/185/2011-67, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvéhostupňasavnapadnutomvýrokuavovýroku,ktorýmnebolažalovanej2/priznaná

proti žalobcovi náhrada trov, z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.079,93 eur s 9 % úrokmi z omeškania, ročne zo sumy 2.079,93 eur od 2. 6. 2009 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu proti žalovanému 1/ zamietol. Voči žalovanej 2/
súd prvého stupňa žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania 104,40 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 187,76 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalovanej 2/ súd prvého stupňa náhradu trov konania
nepriznal.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaný 1/ uzavreli dňa 13. 3. 2007
zmluvu o spotrebnom úvere č. N., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ účelový spotrebný

úver na financovanie predmetu financovania (kúpu motorového vozidla) a žalovaný 1/ sa zaviazal
použiť tento úver na dohodnutý účel a vrátiť žalobcovi požičanú sumu s príslušenstvom. Predmetom
financovania bolo jazdené osobné motorové vozidlo značky P. V. X,X M. U., dodaný dodávateľom
AUTO PALACE BRATISLAVA s. r. o. Kúpna cena predmetu financovania bola 18.920,53 eur (570.000,-
Sk), pričom časť kúpnej ceny vo výške 7.568,21 eur (228.000,- Sk) žalovaný 1/ zaplatil vopred a
zvyšná časť 11.352,32 eur (342.000,- Sk) predstavovala výšku spotrebného úveru. Spotrebný úver sa

žalovaný 1/ zaviazal vrátiť spolu s príslušenstvom v 36 anuitných mesačných splátkach po 484,72
eur (14.602,70 Sk) mesačne, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 36 mesiacov od
čerpania úveru. Úroková sadzba predstavovala 15,43 %, ročná percentuálna miera nákladov 17,37 %
p. a., a úver bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu. Súčasťou uzavretej zmluvy bol predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere,
všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku a sadzobník poplatkov. V zmysle

článku XII bod 1 všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku (VZP) bolo dohodnuté, že v
prípadeomeškaniadlžníkasúhradoufinančnýchzáväzkovvyplývajúcizozmluvy,vznikáveriteľoviprávo
požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,1 % z dlžnej časti za každý deň omeškania. Podľa
článku XII bod 6 VZP pre dopravnú techniku bol veriteľ oprávnený vyúčtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu
do výšky 30 % z výšky spotrebného úveru (vrátane DPH), pričom táto zmluvná pokuta bola sankciou za
hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti

úveru podľa článku VII. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 07/0057/ZPVP z
21. 3. 2007 vyplýva, že v prípade, ak dôjde k naplneniu článku VII bod 1/VZP, veriteľ je podľa článkuV bod 5 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva oprávnený financovaný predmet predať sám alebo
prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý má v predmete podnikania sprostredkovanie predaja a
zaoberá sa sprostredkovaním predaja hnuteľných vecí rovnakého alebo podobného druhu, na základe

vlastného uváženia a bez akéhokoľvek obmedzovania tretej osoby na náklady dlžníka a výťažok z tohto
predajapoodrátaníúčelnevynaloženýchnákladovnarealizáciupredajafinancovanéhopredmetupoužiť
na uspokojenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebnom úvere. Z ručiteľskej listiny zo dňa 21. 3. 2007
súd prvého stupňa zistil, že žalovaná 2/ prehlásila žalobcovi ako veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník
(žalovaný 1/) nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok, vzniknutých na

základe zmluvy o úvere N.. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená, je 17.104,05
eur (515.276,60 Sk). Podľa článku II bod 1 a 2 ručiteľskej listiny, ak dlžník neuhradí svoje záväzky v
termínoch podľa platného predpisu splátok alebo v termínoch určených podľa zmluvy alebo podľa VZP
ČSOB leasing, a. s., ktoré tvoria súčasť zmluvy, je veriteľ oprávnený najneskôr 10 kalendárnych dní
po splatnosti predmetnej splátky alebo iného záväzku v zmysle článku I tejto ručiteľskej listiny vyzvať
ručiteľa na splnenie dlžného záväzku za dlžníka, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy dlžníkovi.

Ručiteľ sa zaväzuje uskutočniť túto úhradu do 7 kalendárnych dní po doručení písomného oznámenia
o nesplnení záväzku dlžníkom. Z predpisu splátok k zmluve o spotrebnom úvere vyplýva, že prvá
splátka úveru bola splatná 23. 4. 2007 a posledná splátka úveru bola splatná 23. 3. 2010. Žalobca
listinou označenou ako „určenie predčasnej splatnosti úveru“ zo 17. 12. 2008 oznámil žalovanému 1/
predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 17. 12. 2008 s tým, že určením predčasnej splatnosti

úveru sa stáva splatným aj zostatok spotrebného úveru v sume 5.692,78 eur (171.500,70 Sk). Zároveň
oznámil žalovanému 1/, že o 30 dní začne s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva speňažením
predmetu financovania. Z finančného vyúčtovania z 12. 5. 2009 vystaveného žalovanému 1/ vyplýva,
že po vzájomnom započítaní pohľadávok dlžníka a veriteľa, má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku vo
výške 2.418,56 eur, čo predstavuje žalovanú istinu. Táto bola vyčíslená ako rozdiel pohľadávky žalobcu

vo výške 8.518,56 eur (faktúra č. 0700575801 - úrok zo zostatku úveru 73,30 eur podľa článku VII
bod 2 VZP, faktúra č. 0700575551 - zmluvná pokuta podľa článku XII bod 6 VZP vo výške 95,68 eur,
neuhradené splátky vo výške 2.413,85 eur, zmluvné pokuty a úroky z omeškania vo výške 242,95
eur, zostatok spotrebného úveru vo výške 5.692,78 eur), po odpočítaní výťažku z predaja predmetu
financovania (faktúra č. 0700575901 vystavená spoločnosťou GLOBAL SALES SOLUTIONS s. r. o. na

kúpnu cenu 6.100,- eur). Žalobca určil splatnosť záväzku žalovaného 1/ z finančného vyúčtovania dňom
1. 6. 2009. Žalobca doručil žalovanému 1/ konečné finančné vyúčtovanie dňa 10. 6. 2009 a určenie
predčasnej splatnosti úveru dňa 8. 1. 2009. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že doručil výzvu
na splnenie záväzku aj žalovanej 2/. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že
žaloba je čiastočne dôvodná len voči žalovanému 1/. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo k platnému

uzavretiu zmluvy o spotrebnom úvere, ktorá je podľa zák. č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľským úverom,
čím vznikol medzi nimi občianskoprávny vzťah. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o
tzv. formulárovú zmluvu, kde žalovaný 1/ obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť a ani neovplyvnil, preto súd prvého stupňa posúdil tento právny vzťah ako spotrebiteľský
bez ohľadu na to, že strany deklarovali uzavretie zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného

zákonníka. Predmetom tohto právneho vzťahu bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému 1/ úver v
dohodnutej výške a záväzok žalovaného 1/ tento úver použiť na dohodnutý účel a záväzok splatiť
úver riadne a včas v súlade s predpisom splátok. V ten istý deň účastníci konania uzavreli
aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou žalobca zabezpečil všetky svoje
pohľadávky voči žalovanému 1/ z úverovej zmluvy a tiež nároky, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti

s úverovou zmluvou, pričom predmetom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bol samotný
predmet financovania. Žalovaný 1/ poskytnutý spotrebiteľský úver nesplácal riadne a včas, resp. v
konaní žalovaný 1/ netvrdil a nepreukazoval, že by si túto povinnosť splnil, preto došlo k prehláseniu
celého záväzku z uvedenej úverovej zmluvy predčasne splatným. Následne žalobca pristúpil k predaju
predmetu financovania a vystavil a doručil žalovanému 1/ konečné vyúčtovanie, z ktorého vyplynul

záväzok žalovaného 1/ vo výške žalovanej istiny (2.418,56 eur). Podľa žalobcu uplatnená pohľadávka
pozostávala zo sumy 73,30 eur, čo predstavoval úrok zo zostatku úveru podľa článku VII ods. 2 VZP
(vo výške 5,72 % ročne za obdobie od 24. 11. 2008, čo je dátum splatnosti dvadsiatej splátky do 25.
2. 2009, čo je dátum predaja predmetu financovania), teda za obdobie 94 dní, ktorý nárok súd prvého
stupňa považoval za opodstatnený. Rovnako za opodstatnený považoval súd prvého stupňa zostatok

istiny spotrebného úveru vo výške 5.692,78 eur a neuhradené splátky úveru do ukončenia zmluvy vo
výške 2.413,85 eur (splátky č. 16 - 20, so zohľadnením čiastočnej úhrady vo výške 9,75 eur), spolu
8.179,93 eur, keď po odpočítaní výťažku z predaja vo výške 6.100,- eur zostáva pohľadávka vo výške
2.079,93 eur. Súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal sumu 95,68 eur (faktúra č. 0700575551) z tituluzmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy o spotrebnom úvere, ktorá bola uplatnená podľa čl.
XII bod 6 VZP. Táto zmluvná pokuta mala byť sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných
podmienok, v dôsledku ktorého došlo k predčasnej splatnosti úveru podľa článku VII. Z predmetného

dojednania uvedeného článku XII bod 6 je zrejmé, že nárok na túto zmluvnú pokutu je viazaný na
prípad zániku záväzku z dôvodu jeho predčasného ukončenia. Vznik nároku na zmluvnú pokutu však
podľa súdu prvého stupňa nie je možné viazať na zánik záväzku, t. j. na výkon práva. Zmluvnú pokutu
podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. treba viazať vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti a je možné
ju dojednať iba ako nepodmienenú. Nie je možné 2 predpoklady, t. j. porušenie povinnosti dlžníkom a

veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej
povinnosti, tak na následné ukončenie zmluvy. Zároveň súd prvého stupňa považoval dojednanie za
neurčité a v neprospech spotrebiteľa, pretože veriteľ je jediný oprávnený určiť výšku
zmluvnej pokuty, keďže je oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 30 % z výšky spotrebného
úveru (vrátane poistného). Výška zmluvnej pokuty musí byť dojednaná určitou sumou, alebo spôsob
jej určenia musí byť stanovený tak, aby výška zmluvnej pokuty bola nepochybná. Dohoda o tom,

že veriteľ je oprávnený určiť výšku zmluvnej pokuty až do 30 % z výšky spotrebného úveru (teda 1 %,
ale aj napríklad 30 % podľa ľubovôle veriteľa) je dojednaním, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda neplatným právnym úkonom
pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Súd prvého stupňa takéto dojednanie vyhodnotil ako neplatné
podľa § 39 Obč. zák. a nárok v tejto časti žalobcovi nepriznal. Rovnako súd prvého stupňa nepriznal

žalobcovi sumu 242,95 eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu za omeškanie žalovaného 1/ s úhradou
finančných záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy v zmysle článku XII bod 1 VZP, podľa ktorého v prípade
omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo
požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Takéto
dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne, je v rozpore s dobrými mravmi a je

preto neplatné. O príslušenstve pohľadávky súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.
v spojení s § 3 vládneho nariadenia č. 87/1695 Z. z. Pokiaľ ide o nárok žalobcu proti žalovanej 2/ súd
prvého stupňa uviedol, že typickým znakom právneho vzťahu ručenia je jeho subsidiarita. Prejavuje
sa v tom, že veriteľ sa musí najprv domáhať splnenia záväzku od dlžníka. Povinnosť ručiteľa nastáva
až po nesplnení povinnosti dlžníka. Keďže ručenie je komplexne upravené v Obchodnom zákonníku,

súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia tohto kódexu a predpisy občianskeho práva, ktoré sú pre
spotrebiteľa priaznivejšie. Dospel k záveru, že pre uplatnenie nároku žalobcu voči ručiteľovi neboli
splnenévšetkyzákonomadohodouoručenípožadovanépredpoklady,ato: 1/existenciaplatného
hlavného záväzku žalobcu voči dlžníkovi, 2/ existencia platného ručiteľského záväzku žalovanej 2/, 3/
nesplnenie povinnosti dlžníka, v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Žalobca

netvrdil a ani nepreukázal, že písomne vyzval žalovanú 2/ na splnenie záväzku za dlžníka tak, ako
to predpokladá dohoda strán čl. II bod 1 ručiteľskej listiny a § 306 ods. 1 Obch. zák. Predpokladom
úspešnosti žaloby voči ručiteľovi je preukázanie, že sa voči ručiteľovi riadne domáhal plnenia, t. j. najmä
predchádzajúca výzva veriteľa ručiteľovi. Vzhľadom na to súd prvého žalobu proti žalovanej 2/ zamietol.
O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a o trovách

konania vo vzťahu k žalovanej 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba proti
žalovanej 2/ zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobe vyhovie aj vo vzťahu k žalovanej 2/, resp., aby ho v napadnutej časti zrušil a

vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa neho súd prvého stupňa
pochybil, keď na žalované plnenie nezaviazal oboch žalovaných. Z článku II bod 1 ručiteľskej listiny
z 21. 3. 2007 nevyplýva povinnosť veriteľa vyzývať ručiteľa na splnenie záväzku za hlavného dlžníka,
ale ide o jeho oprávnenie. V zmysle zmluvných dojednaní ručiteľskej listiny tak veriteľ nebol povinný
vyzývať ručiteľa na splnenie záväzku za hlavného dlžníka, naviac žalovanú 2/, ako ručiteľa žalobca,

vyzval na zaplatenie žalovanej sumy v žalobe. Ani z ust. § 306 ods. 1 prvá veta Obch. zák. nevyplýva
povinnosť veriteľa vyzývať ručiteľa na splnenie záväzku za hlavného dlžníka. Táto povinnosť veriteľa
sa vzťahuje len voči hlavnému dlžníkovi. Žalobca žalovaného 1/ riadne písomne vyzval na zaplatenie
žalovanej pohľadávky, a to v liste označenom ako „určenie predčasnej splatnosti úveru“ zo 17. 12.
2008. Tento list bol žalovanému 1/ doručený dňa 8. 1. 2009. Žalovaný 1/ bol na zaplatenie dlžnej

sumy vyzvaný aj listom označeným ako „finančné vyúčtovanie zmluvy č. N.“ z 12. 5. 2009 s výzvou
na zaplatenie do 1. 6. 2009. Tento list bol žalovanému 1/ doručený dňa 10. 6. 2009. Hmotnoprávne
podmienky (písomná výzva adresovaná hlavnému dlžníkovi na zaplatenie) na uplatnenie nároku voči
ručiteľovi tak boli splnené. Navyše hmotnoprávny úkon - písomná výzva hlavnému dlžníkovi na splneniezáväzku, ktorá je predpokladom na vymáhanie záväzku od ručiteľa, môže byť obsiahnutá aj v žalobe,
ktorou sa veriteľ domáha od dlžníka a tiež od ručiteľa zaplatenia dlžnej sumy. V tomto smere žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. 1. 2005 sp. zn. 29Odo/583/2004.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zrušiť.

Ručenie predstavuje významný zabezpečovací inštitút obchodného práva, ktorým možno zabezpečiť
peňažný alebo nepeňažný záväzok dlžníka. Právnu úpravu ručenia v rámci Obchodného zákonníka
treba považovať za komplexnú, existujúcu paralelne popri taktiež ucelenej úprave obsiahnutej v
Občianskom zákonníku (§ 546 - 550). Záväzok ručiteľa a dlžníka je záväzkom akcesorickým, pričom
jeho vznik a trvanie sú priamo podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom.

Právny vzťah medzi žalobcom a dlžníkom (žalovaným 1/) vznikol na základe zmluvy o spotrebnom
úvere č. N., pričom zabezpečenie úveru do výšky 17.104,05 eur žalovanou 2/ vzniklo podpísaním
ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 Obch. zák. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na
predmetnú vec aplikoval ustanovenia o ručení podľa Obch. zák., a to vrátane § 306 ods. 1, keďže vzťahy,
ktoré vznikajú pri zabezpečovaní záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú Obchodným zákonníkom a

použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy nemožno ani dohodou vylúčiť. Súd prvého
stupňa však nepostupoval správne, keď žalobu voči žalovanej 2/ zamietol s odôvodnením, že sa žalobca
splnenia záväzku nedomáhal priamo voči žalovanej 2/, keďže mu takáto povinnosť vyplýva z čl. II bod
1 ručiteľskej listiny, ako i z ust. § 306 ods. 1 Obch. zák.

Podľa čl. II bod 1 ručiteľskej listiny ak dlžník neuhradí svoje záväzky v termínoch podľa platného predpisu
splátok alebo v termínoch určených podľa zmluvy alebo všeobecných zmluvných podmienok ČSOB
leasing a. s., ktoré tvoria súčasť zmluvy, je veriteľ oprávnený najskôr 10 kalendárnych dní po splatnosti
predmetnej splátky alebo iného záväzku v zmysle článku I tejto ručiteľskej listiny, vyzvať ručiteľa na
splnenie dlžného záväzku za dlžníka, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy dlžníkovi. Podľa

článku II bod 2 ručiteľskej listiny sa ručiteľ zaväzuje uskutočniť túto úhradu do 7 kalendárnych dní
po doručení písomného oznámenia o nesplnení záväzku dlžníkom. Veriteľ je oprávnený domáhať sa
splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo
ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak
je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu (§ 306 ods. 1 Obch. zák.).

Pre vznik práva veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečeného záväzku od ručiteľa je teda podstatné len
to, že dlh nesplnil dlžník po veriteľovej písomnej výzve (§ 306 ods. 1 Obch. zák.). Táto výzva dokonca v
prípadoch predpokladaných v § 306 ods. 1 druhej vety Obch. zák. ani nie je potrebná pre vznik záväzku
ručiteľa. V prípadoch, keď sa však vyžaduje (teda v prípadoch, ak ju veriteľ môže uskutočniť a ani nie

je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní) je však táto výzva nevyhnutná, ináč si veriteľ svoje
právavočiručiteľoviuplatniťnemôže.Zákonvyžaduje,abymalavýzvaveriteľaadresovanádlžníkovi(nie
ručiteľovi) na splnenie dlhu písomnú formu. Pri nedodržaní tejto formy taktiež nevzniká veriteľovi právo
na uplatnenie práva voči ručiteľovi. Povinnosť informovať ručiteľa o tom, že dlžník svoj splatný záväzok
nesplnil a povinnosť ho vyzvať na plnenie ručiteľského záväzku pre veriteľa z ustanovenia § 306 ods. 1

Obch. zák. a ani z jeho ďalších ustanovení upravujúcich ručenie, nemožno vyvodiť. Preto je nesprávny
záversúduprvéhostupňa,žežalobcabolpovinnýspoukazomnaust.§306ods.1Obch.zák.naplnenie
vyzývať aj samotného ručiteľa. Veriteľ sa tak môže domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, bez toho, aby
ho k takémuto plneniu musel vopred vyzvať. Je vecou ručiteľa, aby si zadovážil potrebné informácie o
zabezpečovanej pohľadávke, vrátane jej splatnosti, nehľadiac k tomu, že ust. § 305 Obch. zák. ukladá

veriteľovi, aby bez zbytočného odkladu oznámil ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej
pohľadávky (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2005 sp. zn. 29Odo/405/2005).

Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 306 ods. 1 Obch. zák. má dispozitívny charakter,
čo znamená, že právnym úkonom (dohodou) sa môže modifikovať. Z toho vyplýva, že pre všeobecnú

platnosť záveru o vzniku práva veriteľa, domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa uvádzaného vyššie
treba dodať, že sú relevantné len ak neboli stranami modifikované (porovnaj § 263 Obch. zák.). Úprava
ich znenia by mohla byť napríklad taká, že veriteľovi vznikne právo domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len po neúspešnej exekúcii voči dlžníkovi. Ak by však takáto modifikácia neexistovala, ručiteľnemôže brojiť, aby veriteľ najprv súdne, prípadne aj exekučne, vymáhal záväzok od dlžníka a až v
prípade neúspechu, následne záväzok vymáhal od neho, ako ručiteľa. Rozhodujúce je len to, že dlh
nesplnil dlžník v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval a je úplne irelevantné, či

veriteľ využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky od dlžníka.

Možnotedauzavrieť,ževdanejvecipovinnosťžalobcuvyzvaťnaplneniezáväzkuajsamotnéhoručiteľa
(žalovanú 2/) z ust. § 306 ods. 1 Obch. zák. nevyplýva. Keďže z čl. II bod 1 ručiteľskej listiny vyplýva
dohodnutý spôsob vzniku práva veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, možno konštatovať,

že účastníci dispozitívnym právnym úkonom modifikovali právo veriteľa upravené v ust. § 306 ods. 1
Obch. zák. Z citovaného článku ručiteľskej listiny vyplýva, že veriteľ (žalobca) je oprávnený najskôr 10
kalendárnych dní po splatnosti splátky alebo iného záväzku v zmysle článku I tejto ručiteľskej listiny
vyzvať ručiteľa na splnenie dlžného záväzku za dlžníka, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy
dlžníkovi. Ručiteľ (žalovaná 2/) sa zaväzuje uskutočniť túto úhradu do 7 kalendárnych dní po doručení
písomného oznámenia o nesplnení záväzku dlžníkom. Aj keby bol výklad súdu prvého stupňa v tomto

smere správny (t. j., že bolo potrebné v zmysle dohody vyplývajúcej z ručiteľskej listiny preukázanie
toho, že sa žalobca domáhal úhrady záväzku aj voči ručiteľovi), nebolo možné žalobu voči žalovanej 2/
zamietnuť, pretože podľa ustálenej súdnej praxe platí, že doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha
splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle §
306 ods. 1 Obch. zák. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/248/98). Z toho možno podľa

odvolacieho súdu vyvodiť aj záver, že dohodnutá podmienka písomnej výzvy na splnenie záväzku
ručiteľovi bola splnená doručením žaloby tomuto ručiteľovi (čo v danej veci nastalo dňa 22. 3. 2012
- č. l. 23 spisu).

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti, ktorou bola žaloba voči žalovanej 2/ zamietnutá a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). Odvolací súd dodáva, že medzi dlžníkom
a ručiteľom nie je vzťah solidarity a so zreteľom na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený viackrát
tým istým plnením, jedenkrát na základe plnenia z dlžoby a druhýkrát na základe plnenia z ručiteľského

vzťahu, musí súd v záujme určitosti výroku rozsudku vyjadriť povinnosť obidvoch žalovaných (dlžníka
aj ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenie povinnosť druhého žalovaného. V ďalšom konaní teda súd prvého stupňa neprehliadne túto
skutočnosť, ktorú napokon správne formuloval žalobca v žalobnom petite.

Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej 2/,
musel odvolací súd zrušiť i výrok napadnutého rozsudku, ktorým nebola žalovanej 2/ priznaná náhrada
trov konania.

Výroky napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.079,93 eur s prísl., ktorým bola žaloba proti žalovanému 1/ vo zvyšku zamietnutá a ktorým bola
žalovanému 1/ uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, neboli napadnuté odvolaním a
nadobudli právoplatnosť.

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania

(§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.