Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225748
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112225748.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 175,-Eur a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ z

titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Y.. Uviedol, že Okresný súd Y. ako exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, žalobcom zvoleným exekútorom vo veci dlžníka
( povinnej) Z. O., pod sp. zn. súdneho exekútora Ex 10912/2011. Žalobca sa počas exekúcie domáhal
zmeny exekútora a súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní od podania tohto návrhu o zmene
exekútora nerozhodol postupom podľa ust. § 44 ( ods.7,8) Exekučného poriadku platného v čase
podanianávrhunapriektomu,že vecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasi
rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody, ktorá mu

tým vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom; ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70€, za udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40€ a za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50€ a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€, spolu 175€. Náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v
stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k
vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu exekútora potom, čo stratil dôveru k pôvodnému exekútorovi pre neefektívne a

neúčinné postupy pri vymáhaní jeho pohľadávky a keďže exekučný súd zostal nečinný, musel obdobie
nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a zabezpečenia
usmerňovania exekútora a ďalších účastných orgánov. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravyspôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním súd došlo k zániku plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, strate zisku a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských
postupov a aktivít. Žalobca si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších

rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 663,88€ za rok, čo je 55,32€ za mesiac. V
prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ (663,88€ za rok : 12 = 55,32€
mesačne). Žalobca podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. Žiadal aj náhradu trov konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pričom odkázala na svoje vyjadrenia k žalobe, ktoré už súdu zaslala
v iných obdobných konaniach.

Súd rozsudkom č.k. 14C/296/2012-29 zo dňa 17.7.2013 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Krajskú súd Y. uznesením č.k. 19Co/718/2013 - 49 zo dňa 30.4.2014 na odvolanie

žalobcu rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V
odôvodnení odvolacísúd tvrdil,žepostupompodľaust.§ §115aods.2O.s.p.vnadväznostina§200ea
O.s.p. formou verejného vyhlásenia rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom,
lebo tento nemohol na pojednávaní reagovať na rozpory v ním tvrdenom skutkovom stave uvedenom
v návrhu a neumožnil účastníkom realizovať ich procesné práva.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť
ospravedlnila len žalovaná, ktorá žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca žiadal
pojednávanie zrušiť, z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne
a domáhal sa prerušenia konania z dôvodu prebiehajúcich iných sporov, v ktorých sa podľa jeho

názoru riešia otázky, ktoré majú význam pre priebeh tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za
relevantné pre prerušenie konania, pričom na námietku zaujatosti sudkyne totožného obsahu, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté neprihliadol a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol
samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v
neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo veci samej riadne poučil o povinnosti

navrhnúťaoznačiťdôkazypodľa§120ods.4O.s.p.aprirozhodnutí prihliadolnaobsahspisuazohľadnil
všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, časti spisu tunajšieho súdu 61Er/216/2007,
znaleckého posudku č. 1/2014, návrhov na prerušenie konania a zistil tento skutkový stav veci:

SúdnyexekútorJUDr.Viera KučerovásosídlomvHolíčípodaladňa21.03.2007naOkresnýsúdTrenčín
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava (žalobcu) proti povinnej Z. O., bytom O. nad I., G. č. XXX/XX pre vymoženie sumy 378,24€ s
príslušenstvom. Veci bola pridelená spisová značka 61Er/216/2007 a súd dňa 28.03.2007 poverením
č. 5309 *027486 exekútora poveril vykonaním exekúcie. Dňa 20.09.2010 oprávnený - žalobca požiadal

súd o zmenu exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého a súd uznesením č. k. 61Er/216/2007-12 zo dňa
16.11.2010 jeho návrhu vyhovel.

Od podania žiadosti o zmenu exekútora 20.9.2010 do vydania rozhodnutia o jeho zmene dňa
16.11.2010 exekučným súdom uplynula doba 56 dní a po odpočítaní 30-dňovej zákonnej lehoty doba

26 dní.

Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 31.05.2010
do 31.05.2011) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30

dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným

postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosťorgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv.

Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa citovaných ustanovení sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného
postupu, spočívajúceho v nedodržaní 30 - dňovej zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o zmene

súdneho exekútora od podania návrhu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd
rozhodol o predmetnom návrhu poverením žalobcom zvoleného exekútora po 26 dňoch po uplynutí 30-
dňovej zákonnej lehoty od podania návrhu.

Žalobca svoj nárok na náhradu škody oprel o znalecký posudok č. 1/20014, vypracovaný Ekonomickou

univerzitou v Bratislave, ktorá posudzovala činnosť žalobcu v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučných okresných súdov, pretože tieto neskoro rozhodli o žiadosti o poverenie na
exekúciu, resp. o nevydaní poverenia na exekúciu a neskoro rozhodli o žiadosti o zmene exekútora.
Výpočet škody zahŕňal zvýšené mzdové náklady na tlač, na úpravu informačného systému a náklady na
telekomunikačné služby a poštovné. Spoločnosť musela v súvislosti s neskoro rozhodnutou žiadosťou

o zmenu exekútora podniknúť podľa znaleckého posudku nasledovné kroky : overovanie skutočnosti,
či súd rozhodol v exekučnej veci, urgovanie vydania rozhodnutia, urgencie a spracovanie sťažnosti na
postupu súdu, spracovanie reakcie súdu prípadné vypracovanie nového stanoviska, overovanie prijatia
elektronického podania, žiadosti o zmenu / urgencie sťažnosti. Žalobca poukázal na to, že v rokoch
2009-2012 spoločnosť podala 28.448 žalôb a musela zvýšiť počty zamestnancov, upraviť informačný

systém, atď.

V priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode pre prípadnú
nečinnosť súdu nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona povinnosť vykonávať
úkony exekučného konania. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku
škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorý vznik je povinný žalobca preukázať.
Žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu
vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému,

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a za administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Z exekučného spisu súd žiadne urgencie zo strany
žalobcu nezistil a ten ich nijako nepreukázal. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú

skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených
alebo označených dôkazoch. Žalobca doručil súd znalecký posudok č. 1/2014, ktorým bola vyčíslená
majetková škoda žalobcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Tento znalecký posudok bol
vypracovaný na základe podkladov poskytnutých zadávateľom, teda žalobcom a vyplýva z neho, že
znalecký ústav sa zaoberal len výškou škody, avšak vôbec sa nezaoberal skutočnosťou, či žalobcovi

takáto škoda majetková alebo nemajetková vôbec vznikla, a preto súd na tento znalecký posudok
neprihliadol. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej
lehoty bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu,
následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automaticky vznik nároku

na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena
účastníkom konania. Predpokladom uplatnenia nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona
je preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré vzniklipoškodenému v spoločenskom uplatnení. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania
nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností jednotlivého prípadu. Nedodržanie zákonnej lehoty
preto na strane žalobcu nemohlo spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody, alebo nemajetkovej

ujmy. Žalobca nepreukázal ani existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vo veci nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k
disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho

súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní
konštatoval. Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 30 dní na
rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V tejto lehote
je potrebné vykonať celý rad procesných úkonov za tým účelom, aby skutočne došlo k naplneniu a
realizácii procesného práva oprávneného, ktorý má právo požadovať zmenu súdneho exekútora. V
tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť exekučný spis od pôvodného exekútora, zaoberať sa trovami

pôvodného exekútora a rozhodnúť o nich v polohe ustálenia ich konkrétnej výšky, tak ako tieto vznikli
a až následne je možné prikročiť k samotnému rozhodnutiu o zmene exekútora, pričom bez vykonania
týchto prípravných procesných úkonov rozhodnutie o zmene exekútora nie je možné. Je potrebné
si uvedomiť, že lehoty uvedené v procesných predpisoch, vrátane Exekučného poriadku je možné
reálne naplniť len vtedy, ak všetky zainteresované subjekty, ktoré sa podieľajú na danom postupe

riadenom súdom, so súdom aj spolupracujú. To znamená, že procesné lehoty uvedené v Exekučnom
poriadku majú význam poriadkový, smerujúci k tomu, že súd ich má dodržiavať, avšak v niektorých
prípadoch sa môže stať, že dodržaniu zákonom ustanovenej lehoty na vykonanie určitého procesného
úkonu súdu nedôjde práve v dôsledku absencie spolupráce zainteresovaných subjektov, tak ako tomu
bolo aj v predmetnej veci. Za takých okolností potom pochopiteľne nemožno z nedodržania zákonom

ustanovenej lehoty (aj na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) vyvodzovať záver zakladajúci
nárok na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Pri
rozhodovaní o nárokoch uplatnených žalobcom v tomto konaní je potrebné vychádzať aj z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom je potrebné použiť závery tohto ústavného orgánu
aplikované v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci. V nej bola

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh na zmenu súdneho exekútora)
podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo 16.04.2012, ktorá
bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyokreminéhozdôraznil,žeajniekoľkomesačnánečinnosťsúdunemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovať

(žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase
väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné.

Ako bolo vyššie naznačené, tieto závery Ústavného súdu Slovenskej republiky sú akceptovateľné aj
v predmetnej veci, aj keď nešlo o rozhodnutie súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ale
o rozhodnutie o zmene exekútora na základe návrhu oprávneného. Základné zásady nazerania na
problematiku prieťahov v konaní, ktoré boli vyslovené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 606/2012, sú však plne aplikovateľné aj na postup súdu pri rozhodovaní

o zmene súdneho exekútora. Naďalej platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero
exekučných návrhov, ktoré následne boli postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a po udelení takéhoto poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy (tak ako v
predmetnej veci) napr. v podobe návrhu na zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca musí vychádzať z
daných technických a administratívnych možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí

počítať aj s určitým zdržaním. Preto nie je možné akceptovať mechanický prístup spočívajúci v tom, že
nedodržanie lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora znamená zákonite nesprávny úradný
postup spočívajúci v prieťahoch v konaní.

Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v

žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil a
nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala krokysmerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto
okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania. Preto súd žalobu
zamietol (odôvodnenie je zhodné so závermi Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co 252/2014 v obdobnej

veci)

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).