Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/253/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105229974
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5105229974.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: W. B., T. X/X, XXX XX U., Y.: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Janči, s. r. o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36862304, proti odporcovi: H. M.,
nar. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX H., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Brudným, Jilemnického 12,
Martin, o zaplatenie 9271,19 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.545,06 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne od 2.4.2005 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 530,37 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne
z tejto sumy od 2.4.2005 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti istiny a úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo
výške 298,09 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 15.12.2005 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy

279.304,-Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo číslo X-X/XXXX
uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka pre odporkyňu uskutočnil stavebné práce na stavbe
rodinného domu. Celkom uskutočnil práce v hodnote X.XXX.XXX,- Sk, z ktorých odporkyňa uhradila
sumu XXX.XXX,-Sk. Zvyšok ceny riadne prevzatého diela bol vyúčtovaný daňovým dokladom číslo
XX/XXXX sa sumu XXX.XXX,-Sk. Odporkyňa vystavenú faktúru neuhradila. Okrem istiny navrhovateľ
požaduje tiež úrok z omeškania vo výške 0,03% denne z dlžnej sumy podľa uzatvorenej zmluvy.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporkyňa podala odpor. Tento odôvodnila tým, že
nikdy nepodpísala Zmluvu o dielo s navrhovateľom. Odporkyňa nepopiera, že navrhovateľ pre ňu dielo
zhotovil, avšak na základe ústnej Zmluvy o dielo. Počas predzmluvných rokovaní sa odporkyňa s
navrhovateľom dohodla, že cena za dielo bude určená a zaplatená podľa mesačného súpisu skutočne
vykonaných prác. Súpisy prác za mesiac 09/2004 a 10/2004 a súpis prác zo dňa 10.2.2005 bol
navrhovateľom podpísaný. Na základe týchto súpisov uhradila odporkyňa cenu za dielo v hotovosti.
Všetky finančné záležitosti medzi odporkyňou a navrhovateľom ohľadne zhotovenia dotknutého diela

tak boli vysporiadané a odporkyňa žiada návrh zamietnuť.Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych zástupcov, vypočutím
svedkov, znalca, oboznámením zmluvy, súpisov prác a faktúry, znaleckého posudku a ďalších listinných
dôkazov a zistil nasledovné.

Dňa 1.9.2004 mala byť medzi navrhovateľom a odporkyňou uzatvorená písomná Zmluva o dielo číslo
X-X/XXXX. Podľa výsledkov dokazovania a najmä vyjadrenia odporkyne však odporkyňa túto zmluvu
nepodpísala, ale ju podpísala jej matka.

Faktúrou číslo X/XXXX splatnou dňa 1.4.2005 fakturoval navrhovateľ odporkyni za vykonané stavebné
práce - realizáciu hrubej stavby rodinného domu sumu X.XXX.XXX,-Sk, od ktorej odpočítal vyplatenú
zálohu vo výške XXX.XXX,-Sk. Na úhradu tak zostáva fakturovaná suma XXX.XXX,-Sk. Podľa
poznámky na faktúre navrhovateľ nie je platcom DPH.

Listom zo dňa 2.septembra 2005 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporkyňu na úhradu

fakturovanej sumy.

Rozsah prác vykonaných navrhovateľom pre odporkyňu je zachytený v súpisoch prác označených ako
súpis prác 09/2004, súpis prác 10/2004, súpis vykonaných prác číslo 3 upravený dňa 10.2.2005.

Podľa predložených príjmových pokladničných dokladov uhradila odporkyňa navrhovateľovi spolu sumu
XXX.XXX,-Sk. Odporkyňa predložila tiež príjmový pokladničný doklad zo dňa 5.1.2007 na sumu
XX.XXX,-Sk, ktorý však nie je navrhovateľom podpísaný.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalec Ing. Peter Dubovec predložil znalecký posudok

číslo XX/XXXX. Podľa záveru znaleckého posudku sú v súpisoch prác za jednotlivé obdobia 09/04,
10/04 a 11/04 zahrnuté všetky druhy stavebných prác, ktoré boli zistiteľné pri ohliadke. Všetky stavebné
práce boli schválené obidvomi stranami na stavbe v dobe miestneho šetrenia. Výkaz výmer tehlového
muriva je zdokumentovaný v rozpočte. Čo sa týka oceňovacích stavebných predpisov, v praxi sa
najčastejšie používa oceňovací predpis CENEKON. V časti určenia bežnej ceny, to znamená ceny, ktorá

sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase jeho zhotovenia, bola stanovená cena podľa cenového
predpisu ODIS vo výške XXX.XXX,XX Sk, podľa cenového predpisu PIRAMÍDA vo výške XXX.XXX,-
Sk a podľa cenového predpisu CENEKON vo výške XXX.XXX,XX Sk. V tejto cene nie sú zahrnuté
naviac práce, ktoré boli dohodnuté mimo rámec Zmluvy o dielo a ktoré podľa predložených dokladov
predstavujú celkovú sumu XXX.XXX,XX Sk. Výmery stavebných prác odsúhlasené stavebným dozorom

zodpovedajú skutočnosti. Výmery konštrukcií z tehlového muriva určil znalec.

Podľa súpisu vykonaných prác mimo rozpočet hrubej stavby boli vykonané práce v rozsahu
XXX.XXX,XX Sk.

Odporkyňa po vyjadrení k znaleckému posudku namietala skutočnosť, že navrhovateľ nie je platcom
DPH, a preto DPH nemôže účtovať. V znaleckom posudku bolo zrejme omylom uvedené, že ceny sú
bez DPH, keďže z prílohy k znaleckému posudku vyplýva, že cena je uvedená vrátane DPH. Cena podľa
cenníka ODIS by tak mala byť vo výške XXX.XXX,XX Sk.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Navrhovateľ ešte pred
podpisom zmluvy uskutočnil zemné práce v objeme XX.XXX,-_Sk. Následne po podpise zmluvy
uskutočnil práce, ktoré sú uvedené v jej prílohe. Odporkyňa s dohodnutou cenou diela súhlasila.
Výkonom stavebného dozoru poverila W. L., ktorý odsúhlasil vykonanie stavebných prác ako to vyplýva
zo súpisov 9/2004,10/2004 a 11/2004. Okrem prác, ktoré sú zachytené v súpise, vykonal navrhovateľ

na základe objednávky tiež práce v hodnote XXX.XXX,-Sk. Odporkyňa sa cítila byť viazaná obsahom
zmluvy, o čom svedčí korešpondencia pána L. a tiež jej právneho zástupcu, ktorí odkazujú na obsah
zmluvy. Navrhovateľ od celkovej ceny diela odpočítal aj zaplatenú čiastku XX.XXX,- Sk. Svedok L.
nebol oprávnený v mene odporkyne uzavrieť zmluvu a ani zmluvu meniť. Odporkyňa bola so zmluvou
oboznámená.Odporkyňavovzťahuknavrhovateľovivlisteprávnehozástupcuuznala čiastkuXX.XXX,-

Sk, ktorá bola pôvodne zadržaná ako kolaudačná rata, napriek tomu nebola táto čiastka zaplatená.
Keďže odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že zmluvu, ktorá bola súdu predložená nepodpísala,
navrhovateľ posudzuje zmluvný vzťah podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže
medzi účastníkmi neexistovala platná dohoda o voľbe Obchodného zákonníka. K uzavretiu zmluvydošlo v ústnej forme. Keďže medzi účastníkmi neexistovala dohoda o cene, nie je možné vychádzať zo
súpisov prác, ktoré sa odvolávajú na ceny ustanovené písomnou zmluvou. Po vykonaní znaleckého
dokazovania a vypočutí znalca na pojednávaní právny zástupca navrhovateľ uviedol, že podľa

znaleckého posudku vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny určenej znaleckým posudkom
vo výške XXX.XXX,XX Sk a naviac prác v hodnote XXX.XXX,XX Sk. Celkovo navrhovateľovi vznikol
nárok na zaplatenie sumy X.XXX.XXX,XX Sk. Z tejto sumy bolo odporkyňou zaplatených XXX.XXX,-Sk
a nárok navrhovateľa tak zodpovedá sume XXX.XXX,XX Sk. Z tohto dôvodu berie návrh späť v časti
rozdielu medzi touto sumou a pôvodne požadovanou istinou, teda v časti o zaplatenie XX.XXX,XX Sk

spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy. Navrhovateľ preto žiada odporkyňu zaviazať na zaplatenie
sumy XXX.XXX,XX Sk. Nárok navrhovateľa je uplatnený titulom zaplatenia ceny diela podľa Zmluvy o
dielo uzatvorenej v zmysle Občianskeho zákonníka podľa ustanovenia § 634 Obč. zák. Zmluva o dielo
nemusí byť uzatvorená vrátane dohody o cene.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pre odporkyňu uskutočnil práce a po ich vykonaní na konci

mesiaca vystavil súpis prác, kde jednotlivé práce zhrnul a zároveň ich ocenil podľa rozpočtu. Následne
tento súpis predložil pánovi Ondráčkovi, ktorý práce skontroloval a uskutočnil tam svoje záznamy.
S týmito záznamami ohľadom ceny nesúhlasil. Rozhodujúce však nie sú tieto záznamy, ale rozsah
vykonaných prác. Rozsah prác podľa predložených súpisov nie je zo strany odporkyne spochybňovaný.
Čo sa týka spodnej stavby, táto v zmluve nebola vôbec oceňovaná a nebola ani súčasťou rozpočtu.

S pánom A. nemal navrhovateľ žiadny vzťah a na stavbe sa pán A. vôbec nezúčastňoval. Jediné, čo
zabezpečoval, bolo to, že občas doviezol na stavbu nejaký materiál. S pánom A. navrhovateľ nemal
uzatvorenú žiadnu dohodu.

Právny zástupca odporkyne žiadal na pojednávaní návrh zamietnuť. Ešte pred podpísaním prác boli

uskutočnené práce v rozsahu XX.XXX,-Sk, ktoré odporkyňa uhradila. Čo sa týka zmluvy, odporkyňa
túto zmluvu nepodpísala, ale ju podpísala je matka. Odporkyňa mala vedomosť o jednotlivých
návrhoch zmluvy, avšak zmluvu nepodpísala a ani matku na podpis zmluvy nesplnomocnila. Odporkyňa
nespochybňuje, že jej bol známy obsah zmluvy a že z neho zmluvné strany určitým spôsobom
vychádzali, avšak obsah zmluvného vzťahu možno posudzovať len podľa ústnej Zmluvy o dielo.

Odporkyňa nepopiera, že navrhovateľ vykonal aj práce, ktoré v odbytovom rozpočte neboli. Cena týchto
prác vo výške XXX.XXX,-Sk však už bola odporkyňou vyplatená. Vyplýva to aj z toho, že práce,
ktoré sú v tomto súpise, sú zároveň zachytené v čiastkových súpisoch prác za mesiac september,
október a november. Čo sa týka ceny dopravy, podľa oceňovacieho predpisu ODIS v cene stavebného
materiálu je už zahrnutá aj doprava na stavenisko. Odporkyňa teda nespochybňuje skutočnosť, že

niektoré práce boli vykonané nad rámec rozpočtu, avšak tvrdí, že už sú zachytené v jednotlivých
súpisoch prác. Odporkyňa súhlasí s tým, aby sa právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa
ustanoveníObč.zák.OdporkyňažiadavovecivypočuťakosvedkapánaW.A.,ktorýbolspoluvlastníkom
domu, ktorý navrhovateľ pre odporkyňu realizoval. Jeho výpoveď je potrebná z hľadiska posúdenia
pasívnej legitimácie. Keďže medzi účastníkmi nebolo preukázané uzatvorenie písomnej zmluvy podľa

Obchodného zákonníka ani uzatvorenie zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, žiada odporkyňa návrh
zamietnuť. Medzi účastníkmi absentuje dohoda o predmete a rozsahu prác. Ak by bola takáto dohoda
uzatvorená, nemohlo by dôjsť k prácam naviac. Dohoda o naviac prácach nebola medzi účastníkmi
vôbec uzatvorená. Okrem toho sú naviac práce zahrnuté krycích listoch rozpočtu, ktoré sú súčasťou
znaleckého posudku. Navrhovateľ za vykonané práce dostal riadne zaplatené. Vzhľadom na absenciu

zmluvy nie je odporkyňa v konaní pasívne legitimovaná, keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo u iného
subjektu.

Potom, ako súd na pojednávaní dňa 10.6.2009 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a potom
ako právni zástupcovia účastníkov na tomto pojednávaní predniesli svoje záverečné prednesy, bolo

súdu dňa 11.6.2009 doručené faxové podanie právneho zástupcu odporkyne. Toto podanie je označené
ako doplnenie záverečnej reči právneho zástupcu odporkyne a bolo následne doplnené originálom
doručeným súdu dňa 16.6.2009. V čase jeho doručenia už bolo ukončené dokazovanie, pričom
účastníkom bol daný dostatočný časový priestor, aby v rámci svojich vyjadrení na pojednávaní, resp. v
rámcizáverečnéhoprednesu,uviedlivšetkyskutočnosti,ktorékvecichcúuviesťanavrhlivšetkydôkazy,

ktoré chcú v konaní vykonať. Záverečný prednes tak nie je priestorom na otváranie nových skutočností,
prípadne na zásadné dopĺňanie skutkového stavu navrhovaním nových dôkazných prostriedkov. Podľa
§ 118 ods. 4 O.s.p. má len charakter zhrnutia návrhov účastníkov a vyjadrenia sa k dokazovaniu
a právnej stránke veci, pričom z tohto ustanovenia je nepochybne zrejmé, že záverečný prednes jeviazaný výlučne na pojednávanie a teda môže byť uskutočnený len v rámci pojednávania ústnou formou
pred skončením pojednávania. Podľa názoru súdu tak nie je možné záverečný prednes uskutočnený
na pojednávaní dodatočne dopĺňať písomným podaním. Preto súd na toto písomné podanie právneho

zástupcu odporkyne neprihliadal.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluvu s navrhovateľom nepodpísala, keďže sa v tom čase
zdržiavala v zahraničí. Všetky otázky týkajúce sa realizácie stavby zabezpečoval jej stavebný dozor pán
Ondráček. Mala vedomosť o pôvodnom návrhu zmluvy, avšak konečnú verziu nevidela. Túto podpísala

jej mama, ktorá na to ale nemala žiadne splnomocnenie. Pred zahájením stavby sa s navrhovateľom
stretla asi jedenkrát. Následne bola táto záležitosť posunutá pánovi Ondráčkovi. Rozhovoru, kde sa
dohodli na stavbe a o návrhu zmluvy, sa okrem nich nikto nezúčastnil. Stavebné práce financovala spolu
s pánom A.. Pán A. s navrhovateľom o zmluve a o stavbe domu nerokoval.

Svedok W. L. uviedol, že na prácach sa zúčastňoval ako stavebný dozor odporkyne. Podpísal všetky

súpisy vykonaných prác. Práce za mesiace september a október 2004 nie sú sporné. Sporné sú len
okolnosti týkajúce sa ďalšieho súpisu vykonaných prác. Ohľadom rozsahu práce je rozhodujúci súpis
datovaný dňa 10.2.2005. Odporkyňa bola z jeho strany informovaná o zmluvných záležitostiach
týkajúcich sa predmetu a ceny diela.

Znalec Ing. Peter Dubovec na pojednávaní uviedol, že cena v znaleckom posudku bola určená podľa
troch oceňovacích predpisov a to ODIS, PIRAMÍDA a CENEKON. Na trhu sa najbežnejšie používa
CENEKON, a preto je túto cenu možné označiť za cenu, ktorá je na trhu bežná a obvyklá. Pri
posudzovaní prác, ktoré boli súčasťou zmluvy a ktoré boli naviac, vychádzal z prílohy zmluvy, ktorá
mu bola predložená. Pri miestnom šetrení, ktoré bolo vykonané, nikto nerozporoval práce, ktoré boli

vykonané naviac. Na miestnom šetrení bolo rozporované len murivo. Odporkyňa teda na miestnom
šetrení namietala len rozsah murárskych prác a všetky tieto sporné okolnosti znalec na mieste zameral
a sú súčasťou znaleckého posudku, kde aj presný výkaz výmer. Na základe tohto výkazu bolo urobené
ocenenie. Celková cena diela je tak súčtom jednej z troch cien určených podľa oceňovacích predpisov
podľa toho, ktorý oceňovací predpis by sa určil ako rozhodujúci, a ceny naviac prác. Znalec cenu

naviac prác neurčoval, keďže táto medzi účastníkmi nebola sporná. Rovnako nebol sporný ani rozsah
týchto prác. Znalec preto v znaleckom posudku uviedol cenu, ktorú uviedli účastníci. V oceňovacích
predpisoch sa nerozlišuje, či dodávateľ je alebo nie je platcom DPH. Čo sa týka námietky, že práce
sú v súpisoch uvádzané duplicitne, znalec uviedol, že žiadne práce, ktoré sú uvedené v súpise prác
vykonaných mimo rozpočet, nie sú súčasťou jeho ceny určenej podľa oceňovacích predpisov. Podľa

týchto predpisov neoceňoval žiadne zemné práce uvedené v súpise prác mimo rozpočet. Oceňoval
len tie práce, ktoré boli sporné. Práce na spodnej stavbe sporné neboli. Spodná stavba predstavuje
základy a vymurované steny pivnice po prvú deku, teda po strop pivnice. Ostatné práce boli sporné a
boli oceňované. Línia, ktorú oceňoval, je vyznačená červenou čiarou aj na reze rodinného domu. Podľa
prílohy zmluvy boli predmetom rozpočtu len práce nad červenou čiarou.

Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konanie späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 súd konanie
nezastaví ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

Na pojednávaní navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie sumy XX.XXX,XX Sk, po prepočte
XXX,XXEur,spolusúrokomzomeškaniavovýške0,03%denneztejtosumy od2.4.2005dozaplatenia.
Právny zástupca odporkyne sa na pojednávaní odmietol vyjadriť, či so späťvzatím návrhu súhlasí
alebo nesúhlasí. Keďže však neuviedol žiadny dôvod, ktorý by bolo možné považovať za vážny dôvod
nesúhlasu so späťvzatím, súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 631 Obč. zák. Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané, že
ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 634 ods. 1, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi,
treba poskytnúť primeranú cenu.

Ako prvou otázkou sa súd v konaní zaoberal otázkou zmluvného základu vzťahu účastníkov. V návrhu
na začatie konania navrhovateľ uvádzal, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená v zmysle
Obchodného zákonníka v písomnej forme. Po vykonaní dokazovania však bolo zistené, že odporkyňatúto zmluvu nepodpísala, ale ju bez akejkoľvek plnej moci v mene odporkyne podpísala jej matka.
Na základe tohto zistenia potom tak navrhovateľ ako aj odporca zmenili skutkové tvrdenia v tom
smere, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva o dielo v zmysle Obč. zák. Odporkyňa

v čase uzatvorenia zmluvy nemala postavenie podnikateľa, a preto sa nemôže jednať o vzťah medzi
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na posudzovanie vzťahu podľa Obch. zák. by bola potrebná
písomná voľba práva, ktorá však v tomto prípade nebola zistená. Právny zástupca odporkyne vo svojom
záverečnom prednese spochybnil existenciu akejkoľvek zmluvy, teda vrátane zmluvy uzatvorenej ústne
podľa Obč. zák. Treba pritom poukázať na rozpor vo vyjadreniach právneho zástupcu odporkyne,

ktorý na predchádzajúcich pojednávaniach sám uviedol, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená
ústnou formou. Záver o uzatvorení zmluvy o dielo takouto formou vyplýva aj z vyjadrenia samotnej
odporkyne. Táto na pojednávaní uviedla, že bez prítomnosti ďalších osôb o zmluvnom vzťahu rokovala
s navrhovateľom. Tiež uviedla, že s navrhovateľom o zmluvných otázkach nerokoval pán A., ktorý
je rovnako uvedený ako objednávateľ v písomnej zmluve o dielo. Odporkyňa ďalej potvrdila, že mala
vedomosť o rozsahu vykonávaných prác a tiež o ich cene a to s poukazom na zmluvu, ktorá mala byť

medzi účastníkmi uzatvorená v písomnej forme. Týmto vyjadrením odporkyne je vyriešená aj otázka
pasívnej legitimácie odporkyne v spore, keďže odporkyňa sama potvrdila, že s navrhovateľom mala
uzatvorený zmluvný vzťah. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov pritom nevyplýva skutočnosť, že by
takýto zmluvný vzťah s navrhovateľom mal mať aj pán A.. Z tohto dôvodu potom súd ako nedôvodný
a nadbytočný zamietol dôkazný návrh právneho zástupcu odporkyne na vypočutie svedka A. v konaní.

Skutočnosť, či rodinný dom, ktorý na základe zmluvy uzatvorenej s odporkyňou zhotovoval navrhovateľ,
patrí odporkyni alebo pánovi A., je v tomto prípade právne irelevantná. Rozhodujúca je skutočnosť, že
ústna zmluva o dielo bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou. Jedná sa o záväzkovoprávny
vzťah, z ktorého práva a povinnosti vznikajú výlučne účastníkom tohto vzťahu. Na základe takéhoto
dvojstranného právneho vzťahu teda nemohli žiadne práva a povinnosti vzniknúť pánovi A..

Čo sa týka predmetu zmluvy o dielo a ceny vykonávaných prác, z jednotlivých vykonaných dôkazov
a vyjadrenia odporkyne je zrejmé, že predmetom záväzku navrhovateľa bola realizácia prác na hrubej
stavbe rodinného domu. Vzhľadom na absenciu podpisu odporkyne na písomnej zmluve o dielo, nie je
možné ani prílohu tejto zmluvy považovať za základ právneho vzťahu účastníkov čo do rozsahu diela.

Na vznik zmluvy o dielo podľa názoru súdu v tomto prípade postačuje všeobecná dohoda o tom, že
navrhovateľ pre odporkyňu bude na hrubej stavbe vykonávať požadované práce. Pre platnosť zmluvy o
dielo v zmysle Obč. zákonníka nie je nevyhnutné, aby účastníci v zmluve určili cenu diela a nedostatok
dohody o cene nerobí zmluvu neplatnou, pretože dohoda o cene diela nie je podstatnou súčasťou
zmluvy o dielo. Tento záver jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 634 ods. 1 Obč. zák., kde sa priamo

počíta s tým, že v prípade, ak cena dohodnutá nie je, je potrebné poskytnúť cenu primeranú. Čo sa
týka rozsahu diela, tento sa z vykonaného dokazovania javí ako medzi účastníkmi nesporný. Tak
navrhovateľakoajodporkyňa odpočiatkuvedeli,aképrácebudenavrhovateľpreodporkyňuvykonávať.
Odporkyňa pritom tieto práce zadávala a kontrolovala prostredníctvom stavebného dozoru pána L..
Na základe týchto záverov tak podľa názoru súdu v tomto prípade nie je možné rozlišovať práce,

ktoré mali byť vykonané podľa zmluvy a práce označované znalcom a účastníkmi ako práce naviac.
Vzhľadom k tomu, že pri uzatvorení zmluvy o dielo medzi účastníkmi nebol jednoznačne daný rozsah
prác, ktorý sa bude realizovať, nie je možné hovoriť o tom, že by niektoré práce boli realizované v
súlade s pôvodným rozsahom prác a niektoré práce by boli realizované navyše. Ak pri uzatváraní zmluvy
jednoznačný rozsah prác dohodnutý nebol, nemožno hovoriť o prácach naviac.

Na základe týchto skutočností tak súd konštatuje, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva
o dielo v zmysle Obč. zák. Podľa tejto zmluvy navrhovateľ pre odporkyňu vykonával práce na hrubej
stavbe rodinného domu s tým, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o cene. Za vykonané
práce potom navrhovateľovi patrí primeraná cena podľa ustanovenia § 634 ods. 1.

Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi pri uzatváraní zmluvného vzťahu nedošlo k dohode o cene
diela a táto cena nebola vykonanými dôkazmi ustálená ani v priebehu súdneho konania, na návrh
účastníkov súd na určenie primeranej ceny nariadil znalecké dokazovanie. Výsledkom tohto znaleckého
dokazovania sú tri ceny určené znalcom podľa odlišných cenových predpisov. V samotnom znaleckom

posudku a tiež na výslovnú otázku sudcu na pojednávaní pritom znalec uviedol, že v bežnej stavebnej
praxi je najpoužívanejší cenový predpis CENEKON. Ako už bolo ustálené, navrhovateľovi patrí
primeraná cena za vykonané dielo. Primeranú cenu možno definovať ako cenu, ktorá sa v mieste a
čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo. Jedná sateda o akúsi všeobecnú cenu, ktorú by odporkyňa bola povinná zaplatiť na trhu za práce vykonané
navrhovateľom. Preto podľa názoru súdu na určenie tejto ceny je potrebné použiť ten cenový predpis,
ktorý je v bežnej stavebnej praxi najpoužívanejší. Súd pri určení tejto ceny potom vychádzal z ceny

určenej znalcom podľa oceňovacieho predpisu CENEKON. V priebehu súdneho konania bola vznesená
aj námietka, že cena mala byť určovaná podľa cenového predpisu ODIS, ktorý bol uvádzaný účastníkmi
v písomnej zmluve o dielo. Ako však bolo uvedené vyššie, táto zmluva nebola odporkyňou podpísaná,
a preto nemôže byť základom právneho vzťahu účastníkov. Preto pri posudzovaní otázky primeranosti
ceny nie je možné zohľadňovať tento cenový predpis, ale je potrebné vychádzať z najčastejšie

používaného cenového predpisu CENEKON.

Z výsledkov znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca vyplývalo, že medzi účastníkmi nebola sporná
cena prác naviac. Tieto práce naviac znalec označil za práce, ktoré boli navrhovateľom pre odporkyňu
vykonané na spodnej stavbe, teda na základoch až po prvú deku, čiže po strop pivnice rodinného
domu. Ohľadom týchto prác a všeobecne súpisu prác treba poukázať na skutočnosť, že v priebehu

celého konania sa odporkyňa v podstate bránila len tým, že niektoré položky účtované navrhovateľom
sú účtované duplicitne. Takúto obranu zvolil jej právny zástupca aj na poslednom pojednávaní, kde
namietal, že niektoré položky sú jednak v súpisoch prác za jednotlivé mesiace a jednak v súpise prác
vykonávaných nad rámec rozpočtu. Z vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne na prvom pojednávaní
a tiež z vyjadrenia pána L. je zrejmé, že odporkyňa celkový vykonaný rozsah prác nikdy nespochybnila.

Svedok L. uviedol, že rozsah prác potvrdil svojím podpisom a vo vzťahu k navrhovateľovi namietal
len ich ocenenie. Nenamietal teda celkový vykonaný rozsah prác. Právna zástupkyňa odporkyne na
prvom pojednávaní potvrdila, že navrhovateľ vykonal aj práce, ktoré neboli uvedené v odbytovom
rozpočte, teda v rozpočte, ktorý mal byť súčasťou písomnej zmluvy o dielo. Svedok L. potvrdil, že súpis
vykonaných prác je rovnaký tak v súpise, ktorý mal a k dispozícii odporkyňa, ako aj v súpise, ktorý

predložil navrhovateľ. Písomne ďalej uviedol, že toto jeho vyjadrenie sa týka len rozsahu a veľkosti
vykonaných prác a nie ich ocenenia. Podľa vyjadrenia znalca účastníci na miestnom šetrení, teda
v mene odporkyne splnomocnený zástupca pán L., výslovne potvrdili, že cena prác označených ako
práce naviac, resp. práce mimo rozpočtu, medzi nimi sporná nie je. Tento záver vyplýva aj z vyjadrenia
právnych zástupcov odporkyne, ktorý celkový rozsah prác nespochybňovali. Čo sa týka námietky, že

tieto práce sú účtované duplicitne, teda jednak v rámci súpisu prác za jednotlivé mesiace a jednak
v rámci súpisu prác vykonaných mimo rozpočet, táto námietka podľa názoru súdu neobstojí. Ako
výslovne uviedol znalec na pojednávaní, vo svojom ocenení podľa oceňovacích predpisov oceňoval len
práce, ktoré boli vykonané v zmysle pôvodného rozpočtu zmluvy, teda práce, ktoré boli vykonávané
nad úrovňou spodnej stavby. Spodná stavba ako to vyplýva z predloženého rozpočtu a výslovného

vyjadrenia navrhovateľa pritom predmetom tohto rozpočtu vôbec nebola. Súpis prác vykonaných mimo
rozpočet je tak podľa názoru súdu len súpisom tých prác, ktoré sú už uvedené v jednotlivých súpisoch
za jednotlivé kalendárne mesiace, ktoré však neboli predmetom pôvodného odbytového rozpočtu. Tieto
práce zrejme z dôvodu prehľadnosti navrhovateľ z týchto pôvodných súpisov prác vyčlenil a spísal ich
do osobitného súpisu prác vykonaných nad rámec rozpočtu.

Na základe uvedených skutočností tak možno konštatovať, že medzi účastníkmi nebol sporný rozsah
prác vykonaných navrhovateľom pre odporkyňu, ale sporný bol spôsob určenia a výška ceny týchto
prác. Rozsah prác vykonaných nad rámec pôvodného rozpočtu pritom účastníci na miestnom šetrení
potvrdili a z tohto dôvodu už ani znalec ocenenie týchto prác nevykonával. Cenu týchto prác tak

podľa názoru súdu možno ustáliť v rozsahu ceny, ktorá je zachytená v súpise prác vykonaných mimo
rozpočet, teda vo výške XXX.XXX,XX Sk (č.l. 179). Medzi účastníkmi tak zostalo sporné ocenenie
prác vykonaných navrhovateľom v nadzemnej časti stavby rodinného domu, teda v časti zvislých a
vodorovných konštrukcií. Rozdelenie spodnej a vrchnej stavby je jednoznačne zrejmé z rezu stavbou,
ktorý je žurnalizovaný v súdnom spise na č.l. 184. Na tomto je červenou čiarou oddelená spodná a

vrchná časť stavby, pričom vrchná časť je označená ako časť podľa rozpočtu. Táto časť je zároveň
predmetom ocenenia vykonaných prác, ktoré je obsiahnuté v znaleckom posudku.

Čo sa týka ocenenia, odporkyňa na pojednávaní namietala skutočnosť, že navrhovateľ ako neplatca
DPH nemôže požadovať cenu určenú znaleckým posudkom vrátane DPH. Okrem toho v priebehu

súdneho konania odporkyňa namietala skutočnosť, že niektoré materiály na stavbu dodávala ona a
preto ich cena navrhovateľovi nepatrí. K tejto otázke sa znalec v znaleckom posudku vyjadril tým
spôsobom, že ceny za práce, ktoré navrhovateľ vykonal, ale materiál zabezpečoval investor, boli
dohodnuté v priebehu realizácie a boli zapracované do položkovitého súpisu za sledované obdobie.Okrem toho z vykonaných dôkazov ani nevyplýva, že by navrhovateľ za materiál dodávaný odporkyňou,
resp. dovezený na stavbu jej bratom požadoval zaplatenie jeho ceny.

Ako relevantnou sa potom súd zaoberal výlučne námietkou odporkyne, že podľa znaleckého posudku
by navrhovateľovi ako neplatcovi DPH nemala patriť cena určená vrátane DPH. V tejto súvislosti treba
poukázať na určitý rozpor v znaleckom posudku. Znalec v závere znaleckého posudku (č.l. 128)
uvádza, že ceny uvedené v znaleckom posudku sú ceny bez DPH. Z krycích listov rozpočtu a výkazov
výmer, ktoré sú žurnalizované v súdnom spise na č.l. 139 a nasl. však jednoznačne vyplýva, že

znalec túto cenu v závere znaleckého posudku určil vrátane DPH. V každom z troch krycích listov
rozpočtu podľa troch oceňovacích predpisov je najprv uvedená cena dodávok a montáže, súčet tejto
ceny je potom v časti D uvedený ako cena bez DPH, ku ktorej znalec potom následne pripočítava
DPH vo výške 19%. Výsledkom všetkých troch krycích listov rozpočtu je tak cena určená vrátane
DPH. Z vykonaných dôkazov a predovšetkým z faktúry, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania,
bolo nepochybne zistené, že navrhovateľ v čase realizácie diela pre odporkyňu platcom DPH nebol.

Podľa názoru súdu tak navrhovateľ nie je oprávnený požadovať zaplatenie plnej ceny určenej
vrátane DPH. Jednotlivé oceňovacie predpisy pritom obsahujú ceny bez dane z pridanej hodnoty. V
tejto súvislosti neobstojí vyjadrenie znalca, že je bez právneho významu, či navrhovateľ bol alebo
nebol platcom DPH. Táto otázka má na jeho cenotvorbu zásadný vplyv, pretože ako platca DPH
by ku každému svojmu plneniu musel pripočítavať DPH v zákonom stanovenej výške (§ 22 ods. 1

Zák. č. 350/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Podľa názoru súdu tak treba pri určovaní ceny
rozlišovať skutočnosť, či súčasťou ceny je dodávka materiálu alebo či súčasťou ceny okrem dodávky
materiálu je tiež dodávka prác. Ak navrhovateľ okrem pác dodával na stavbu aj materiál, tak bez
ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je platcom DPH, na vstupe, pri kúpe tohto materiálu, vždy platí
DPH,. Pri kalkulácii svojej ceny teda navrhovateľ musí zohľadniť cenu zabezpečovaného materiálu

vrátane DPH. Rozdielna situácia je v časti, kde navrhovateľ oceňuje ním vykonané práce. V takomto
prípade ako neplatca DPH k výške poskytnutého plnenia, teda cene prác, DPH nepripočítava. Preto
je potrebné podľa krycieho listu rozpočtu v zmysle oceňovacieho predpisu CENEKON rozlíšiť cenu
materiálu dodávaného navrhovateľom, ktorý je označený v položke dodávky, a cenu práce, ktorá
je označená ako montáž. K cene materiálu je potrebné DPH pripočítať, nakoľko navrhovateľ musel

DPH zaplatiť svojmu dodávateľovi tohto materiálu. V cene prác však DPH nie je možné pripočítavať,
nakoľko navrhovateľ platcom DPH nie je. Podľa krycieho listu rozpočtu podľa oceňovacieho predpisu
CENEKON (č.l. 144) vykonal navrhovateľ práce označené ako montáž v rozsahu XXX.XXX,-Sk a v
rozsahuXXX.XXX,-Sk.Spolutakbolivykonanépráce vceneXXX.XXX,-Sk.Ktejtocenenavrhovateľnie
je oprávnený pripočítavať DPH. Navrhovateľ však zabezpečil aj dodávky ocenené sumou XX.XXX,-Sk, k

čomu je potrebné DPH vo výške 19% pripočítať. Celkovo tak do ceny diela vykonaného navrhovateľom
je potrebné započítať materiál vrátane DPH vo výške XX.XXX,XX Sk. Súčet týchto prác a materiálu
tak zodpovedá čiastke XXX.XXX,XX Sk, čo je primeraná cena, ktorá navrhovateľovi patrí za zhotovenie
zvislýchavodorovnýchkonštrukciínadzemnejčastirodinnéhodomuodporkyne.Ktejtocenejepotrebné
pripočítať cenu prác vykonávaných mimo pôvodného rozpočtu, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná,

vo výške XXX.XXX,XX Sk. Celkovo tak možno konštatovať, že cena prác vykonaných navrhovateľom
pre odporkyňu zodpovedá súhrnnej sume X.XXX.XXX,XX Sk. Ako už bolo uvedené vyššie, odporkyňa
podľa predložených dokladov vyplatila navrhovateľovi spolu sumu XXX.XXX,- Sk. Rozdiel medzi cenou
diela a zaplatenou čiastkou zodpovedá sume XXX.XXX,XX Sk, čo je cena diela ktorú je odporkyňa
povinná navrhovateľovi doplatiť.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny diela určenej sumou XXX.XXX,XX Sk, čo
po prepočte konverzným kurzom zodpovedá čiastke X.XXX,XX Eur. Vo zvyšnej časti istiny potom súd
návrh ako nedôvodný zamietol.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Úroková miera 0,03% denne
požadovaná navrhovateľom bola uvedená v písomnej zmluve o dielo, ktorá, ako vyplýva z vykonaných
dôkazov, medzi účastníkmi nebola uzavretá. Navrhovateľ teda takúto úrokovú mieru od odporkyne
nemôže požadovať. Okrem toho v tomto prípade sa jedná o zmluvu o dielo uzatvorenú podľa

Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci ani
nemôžu dohodou určiť výšku úroku z omeškania. Takáto dohoda je možné len v prípade vzťahov
upravených Obchodným zákonníkom. Výšku úroku z omeškania tak súd určil podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR číslo 87/1995 Z. z.. Podľa znenia tohtonariadenia platného v čase vzniku omeškania odporkyne predstavuje úrok z omeškania dvojnásobok
diskontnej sadzby NBS. Táto sadzba v čase vzniku omeškania odporkyne bola stanovená vo výške
4% a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania vo výške 8% ročne. Odporkyňa sa do omeškania s

plnením peňažného záväzku dostala počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vystavenej faktúry, čo
je deň, ktorým navrhovateľ odporkyňu požiadal o plnenie. Iná dohoda o platení ceny diela v konaní
zistená nebola. Odporkyňa sa tak do omeškania dostala počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti, a
preto navrhovateľovi patrí 8%-ný ročný úrok z omeškania z priznanej istiny X.XXX,XX Eur od 2.4.2005
až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v časti presahujúcej ročnú úrokovú mieru

8% súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci.
Navrhovateľ pôvodne požadoval zaplatenie istiny XXX.XXX,- Sk s 0,03% denným úrokom z omeškania.
Tento úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku zodpovedá sume XXX.XXX,XX Sk. V konaní
došlo k čiastočnému zastaveniu v časti o zaplatenie sumy XX.XXX,XX Sk a to na základe späťvzatia

návrhu v tejto časti navrhovateľom. Navrhovateľ návrh v tejto časti zobral späť na základe výsledkov
znaleckého dokazovania. Ak navrhovateľ vezme návrh späť, z procesného hľadiska v zásade platí, že
zavinil zastavenie konania. Preto túto časť predmetu konania súd analogicky vyhodnotil ako neúspech
navrhovateľa vo veci. Navrhovateľ tak bol úspešný v časti o zaplatenie sumy XXX.XXX,XX Sk spolu s 8%
úrokom z omeškania. Tento úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zodpovedá sume 46.006,58

Sk. Navrhovateľ tak mal v konaní úspech v rozsahu XXX.XXX,XX Sk, čo vo vzťahu k celkovému
predmetu konania vo výške XXX.XXX,XX Sk (súčet pôvodne požadovanej istiny a vyčísleného úroku z
omeškania)zodpovedá45%predmetukonania.Odporkyňamalapotom úspechvkonanívrozsahu55%
predmetu konania a patrí jej právo na náhradu 10% jej trov. Na strane odporkyne vznikli trovy zaplatením
súdneho poplatku z podaného odporu vo výške 16.758,-Sk (556,26Eur) a trovy právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané za osem úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie
odporu, 3x účasť na pojednávaní, odvolanie proti uzneseniu, zaslanie otázok na znalca, vyjadrenie k
znaleckému posudku) vo výške 253,94Eur za jeden úkon právnej pomoci. Pri dvoch úkonoch právnej
pomoci navrhovateľ nebol platcom DPH, a preto mu za tieto dva úkony vykonané v roku 2006 patrí
odmena vo výške 507,88 Eur + 2x 5,44 Eur režijný paušál, spolu 518,76 Eur. Za ďalšie úkony právnej

pomoci patrí navrhovateľovi tiež DPH vo výške 19%. Za 6 úkonov právnej pomoci sa jedná o odmenu
vo výške 1.523,64 Eur. + DPH, teda 1813,13 Eur + 4 x 5,91 Eur a 2 x 6,95 Eur režijný paušál, spolu
1.850,67 Eur. Právny zástupca odporkyne uplatnil právo na odmenu aj za doplnenie záverečnej reči. Z
vyššie uvedených dôvodov však súd na takéto doplnenie záverečnej reči neprihliadal a z tých istých
dôvodov doplnenie záverečnej reči ani nepovažuje ani za úkon právnej pomoci, za ktorý by právnemu

zástupcovi odporkyne patrila odmena. Právnemu zástupcovi odporkyne ďalej patrí náhrada cestovných
výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 10.6.2009 v rozsahu 17,26
Eur, (cesta z Martina do Žiliny a späť v rozsahu 70 km pri spotrebe 5,5 litra/100km, cene pohonných
hmôt 1,155 Eur/1liter a paušálnej náhrade 0,183 Eur za 1km). Za túto cestu právnemu zástupcovi
tiež patrí náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 11,59 Eur, teda 46,36 Eur. Celkovo tak súd ustálil

trovy právneho zastúpenia na strane odporkyne sumou 2.424,61 Eur, čo vrátane súdneho poplatku
zodpovedá celkovým trovám konania vo výške 2.980,87 Eur. Odporkyni patrí právo na náhradu 10% z
týchto trov, čo zodpovedá po zaokrúhlení sume 298,09 Eur. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť
nahradiť odporkyni trovy konania v tejto výške.
Právny zástupca odporkyne v rámci vyčíslenia trov konania požadoval aj náhradu preddavku

zaplateného na účet súdu na trovy znaleckého dokazovania vo výške 25000,- Sk. Tento preddavok
spolu s preddavkom zaplateným navrhovateľom bude zúčtovaný v osobitnom uznesení, ktorým súd
rozhodne o odmene znalca. Podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci bude zároveň rozhodnuté o
vrátení nespotrebovanej časti preddavku tak navrhovateľovi ako aj odporkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sadomáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.