Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Vlčková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/422/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204767
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207204767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: M. V., F. C. L., R.. F. XX, proti
odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenom SHM PARTNERS
s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 3.740,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 30. novembra 2011, č.k. 6C/34/2007-344,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej m e n í tak, že návrh z
a m i e t a .
V časti náhrady trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že štátu n e p r
i z n á v a náhradu trov konania.
V časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa
z r u š u j e .

O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 30.11.2011 č.k. 6C/34/2007-344 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 948,52 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % od 26.08.2006 do
zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 1 651,94 eur zastavil, v časti o zaplatenie 140,13 eur
návrh zamietol, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 13,28 eur a súdny
poplatok za návrh v sume 224,43 eur a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z

výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril
dňa 13.10.2004 so spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. leasingovú zmluvu, na
základe ktorej sa navrhovateľ stal nájomcom osobného motorového vozidla značky Š. S. Z. X.: C.
Z. - XXX E.. V ten istý deň uzatvoril navrhovateľ, ako poistník, s odporcom, ako poistiteľom, poistnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie uvedeného motorového vozidla, poisteným z tejto zmluvy
však nebol navrhovateľ, ale prenajímateľ vozidla - spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko,
s.r.o. Konštatoval, že oprávneným na vyplatenie poistného plnenia v prípade vzniku škody na poistenom

motorovom vozidle tak nebol navrhovateľ, ale poistený, ktorým bola leasingová spoločnosť. Dňa
21.07.2006 došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla. Odporca pristúpil k likvidácii poistnej
udalosti tak, že určil časovú hodnotu vozidla sumou 260.000,- Sk, ktorá tak presiahla časovú cenu
vozidla a z uvedeného dôvodu likvidoval poistnú udalosť ako totálnu škodu a výšku poistného plnenia
určil ako rozdiel medzi časovou hodnotou vozidla ku dňu poistnej udalosti a hodnotou použiteľných
zvyškov vozidla a takto určené poistné plnenie, po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti, vyčíslil

na sumu 110.290,- Sk. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že odporca
stanovil výšku poistného plnenia nesprávne, keďže značne nadhodnotil hodnotu použiteľných zvyškov
vozidla, v dôsledku čoho došlo k značnému zníženiu výšky poistného plnenia. Zuvedených dôvodov preto vzal za základ svojho rozhodnutia závery znaleckého posudku a s poukazom
na ust. § 50, § 788 ods. 1, § 794 ods. 1, ods. 2, § 795 ods. 1, § 797, § 806 Občianskeho
zákonníka a článku 5 bod 4 a článku 5 bod 5 Všeobecných poistných podmienok poistenia (KASKO)

motorových vozidiel PPH 93 ustálil doplatok poistného plnenia v sume 2.088,65 eur a vo zvyšnej
časti návrh zamietol. V súvislosti s námietkou odporcu týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie
navrhovateľa konštatoval, že právo na doplatenie poistného plnenia svedčí navrhovateľovi a nie
prenajímateľovivozidla,ktorýbolvčasepoistnejudalostivlastníkomvozidlaapoistenýzpoistnejzmluvy,
keďže navrhovateľ bol splnomocnený zastupovať prenajímateľa pri vybavovaní poistného plnenia a má

takajprávoreklamovaťvýškuvyplatenéhopoistnéhoplnenia.Vtejtosúvislostipoukázalnato,žedošlok
predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k následnému predaju predmetu leasingu navrhovateľovi,
keď spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. dňa 25.09.2006 previedla na navrhovateľa
vlastnícke právo k vozidlu. Napokon uzavrel, že prijatím ďalšieho plnenia od odporcu po 25.09.2006
by bola leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie navrhovateľovi. O úrokoch z omeškania
rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

O.s.p. a podľa § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách štátu. Vzhľadom na oslobodenie navrhovateľa od
platenia súdnych poplatkov zaviazal odporcu aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.
Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom
stanovenejlehoteodvolanieodporcadomáhajúcsajehozmenyvtejtočastitak,abybolnávrhzamietnutý
dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne dospel k záveru,

že prevodom vlastníckeho práva k poistenému vozidlu z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa,
ako leasingového nájomcu, došlo automaticky aj k prevodu práva na poistné plnenie z predmetnej
poistnej udalosti z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa, ako leasingového nájomcu. Zotrval na
svojej námietke nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, keďže predmetom poistenia
bolo vozidlo, ktorého vlastníkom v čase poistnej udalosti nebol navrhovateľ, ale leasingová spoločnosť,

navrhovateľ síce uzavrel s ním poistnú zmluvu, avšak len ako poistník, a nie ako poistený, a
preto poisteným z poistnej zmluvy bola leasingová spoločnosť a nie navrhovateľ. Nesúhlasil preto so
závermi súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný priamo žiadať vyplatenie
poistného plnenia. Poukázal na to, že prevodom vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu
z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa došlo k zániku poistenia, avšak právo na poistné plnenie

z poistnej udalosti tým nezaniklo. Nie je podľa neho správny záver súdu prvého stupňa, že prevodom
vlastníckeho práva k vozidlu došlo automaticky aj k prevodu práva leasingovej spoločnosti na poistné
plnenie z poistnej udalosti na navrhovateľa, ako nového vlastníka vozidla, nakoľko k takémuto prevodu
práva by mohlo dôjsť len v prípade uzavretia zmluvy o prevode práva na poistné plnenie z poistnej
udalosti z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa, ako leasingového nájomcu, uzavretie ktorej však

nebolo v konaní preukázané. Skutočnosť, že by vyplatením poistného plnenia z predmetnej poistnej
udalosti leasingovej spoločnosti, v čase po prevode vlastníckeho práva k vozidlu na navrhovateľa,
došlo k bezdôvodnému obohateniu leasingovej spoločnosti, je v danom prípade bezpredmetná, ide totiž
len o vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov navrhovateľa - ako leasingového nájomcu a
leasingovej spoločnosti, ktoré sa nedotýkajú povinností vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy. Pokiaľ

tak nie je preukázaný prevod práva na poistné plnenie z poistnej udalosti z leasingovej spoločnosti
na nového nájomcu, nemôže leasingový nájomca úspešne uplatňovať právo na poistné plnenie na
súde, pretože nie je oprávnený z predmetného práva. Keďže v konaní prevod práva na poistné
plnenie z leasingovej spoločnosti na leasingového nájomcu preukázaný nebol, navrhovateľ
nemoholbyťaktívnelegitimovanýmvkonaní.Pokiaľbolovkonanípreukázanéoprávnenienavrhovateľa,

ako leasingového nájomcu, zastupovať leasingovú spoločnosť pri šetrení poistnej udalosti, teda konať v
mene a na účet leasingovej spoločnosti, nebolo podľa neho preukázané oprávnenie navrhovateľa, ako
leasingového nájomcu, konať v danej veci vo svojom mene a na svoj účet, keď udelenie plnomocenstva
na zastupovanie nie je úkonom, ktorého dôsledkom je prevod práva alebo postúpenie pohľadávky,
s udelením plnomocenstva nedochádza k zmene oprávneného z práva, respektíve k zmene veriteľa

pohľadávky a subjekt, ktorému bolo udelené plnomocenstvo, koná v mene a na účet
splnomocniteľa, a nie vo vlastnom mene a na svoj účet. Z uvedeného potom podľa neho vyplýva,
že navrhovateľ nemôže v súdnom konaní na základe udeleného plnomocenstva vo vlastnom mene a
na vlastný účet uplatňovať nárok na vyplatenie poistného plnenia a v súdnom konaní by tak mohol
tento nárok uplatňovať voči nemu len v mene leasingovej spoločnosti, ako jej splnomocnený zástupca.

Navrhovateľ však v konaní konal vo vlastnom mene a na vlastný účet a nie ako splnomocnený zástupca
vlastníka predmetného vozidla, a preto nebol aktívne legitimovaný v konaní.Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že právo na doplatenie poistného plnenia
svedčí jemu a nie prenajímateľovi vozidla a stotožnil sa tak so závermi súdu prvého stupňa v tomto
smere, a preto považoval odvolanie odporcu za bezpredmetné.

Rozsudkom zo dňa 23.októbra 2012, č.k. 8Co 108/2012 - 365 odvolací súd na odvolanie odporcu zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že v napadnutej časti vo veci samej návrh zamietol, v časti náhrady
trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania a v
častiuloženiapovinnostiodporcovizaplatiťsúdnypoplatokzanávrhrozsudoksúduprvéhostupňazrušil.
Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. apríla 2015

sp.zn. 2Cdo 232/2014 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vytkol
odvolaciemu súdu, že pokiaľ považoval ustanovenia § 22 ods. 1, § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka
za rozhodujúce pre rozhodnutie v danej veci, mal v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p.
vyzvať navrhovateľa, aby sa k ich možnému použitiu vyjadril. Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by
odvolací súd takto postupoval, a že by navrhovateľovi vytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k uvedeným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka, jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania

v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., pre ktoré dovolací súd musel rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemohlo
byť považované za správne.
Odvolací súd v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 232/2014 zo
dňa 30. apríla 2015 vyzval účastníkov konania v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa

vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 22 ods. 1, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce.
Navrhovateľ na výzvu odvolacieho súdu nereagoval, jeho právny zástupca, ustanovený v dovolacom
konaní, sa nepovažoval za oprávneného na podanie vyjadrenia a odporca sa odvolal na obsah
svojho odvolania.

Odvolací súd opätovne preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1
O.s.p.) a po výzve účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia právneho
predpisu, ktoré nebolo pri rozhodovaní súdom prvého stupňa použité (§ 213 ods. 2 O.s.p.), dospel

k záveru, že súd prvého stupňa založil svoje právne závery o aktívnej legitimácii navrhovateľa na
nesprávnom právnom posúdení.
Podľa § 794 Obč. zák., poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.
Podľa § 797 ods. 1 Obč.zák., právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 806 Obč.zák., z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania správne súd prvého stupňa skutkovo ustálil, že
navrhovateľ (leasingový nájomca) uzatvoril dňa 13.10.2004 ako poistník s odporcom ako poistiteľom

poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla Škoda Fabia Combi, ktoré bolo predmetom
leasingovej zmluvy uzatvorenej dňa 13.10.2004 medzi navrhovateľom ako leasingovým nájomcom a
leasingovou spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. S poukazom na uvedené
zistenie vyvodil správny záver, že poisteným z tejto poistnej zmluvy nebol navrhovateľ ako leasingový
nájomca, ale v zmysle ust. § 794 Občianskeho zákonníka prenajímateľ a vlastník vozidla - leasingová

spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o. a dospel tak k správnemu právnemu záveru,
že oprávneným na vyplatenie poistného plnenia z dojednaného havarijného poistenia v prípade vzniku
škody na poistenom motorovom vozidle tak nebol navrhovateľ, ale poistený, ktorým bola leasingová
spoločnosť.
V súvislosti s námietkou odporcu, týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, súd

prvého stupňa konštatoval, že právo na doplatenie poistného plnenia svedčí navrhovateľovi, a nie
prenajímateľovivozidla,ktorýbolvčasepoistnejudalostivlastníkomvozidlaapoistenýzpoistnejzmluvy,
keďže navrhovateľ bol splnomocnený zastupovať prenajímateľa pri vybavovaní poistného plnenia a mal
tak aj právo reklamovať výšku vyplateného poistného plnenia. V tomto smere tiež poukázal na to,
že došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k následnému predaju predmetu leasingu

navrhovateľovi, keď spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. dňa 25.09.2006 previedla
na navrhovateľa vlastnícke právo k vozidlu. S ohľadom na uvedené napokon uzavrel, že prijatím
ďalšieho plnenia od odporcu po 25.09.2006 by bola leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie
navrhovateľovi.Súd prvého stupňa sa však takto s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa vysporiadal
v rozpore s jeho právnym záverom o tom, že poisteným z poistnej zmluvy je leasingová spoločnosť
ako vlastník a prenajímateľ poisteného vozidla. Pokiaľ je totiž poisteným leasingová spoločnosť,

nemôže obstáť právny záver súdu prvého stupňa, že právo na doplatenie poistného plnenia svedčí
navrhovateľovi a nie prenajímateľovi vozidla, ktorý bol v čase poistnej udalosti vlastníkom vozidla
a poistený z poistnej zmluvy, založenom na zistení, že navrhovateľ bol splnomocnený zastupovať
prenajímateľa pri vybavovaní poistného plnenia a mal tak aj právo reklamovať výšku vyplateného
poistného plnenia, keď aj vzhľadom na to, že došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a

následnému predaju predmetu leasingu navrhovateľovi, by bola prijatím ďalšieho plnenia od odporcu po
25.09.2006 leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie navrhovateľovi.
Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že v zmysle ust. § 797 ods.
1 Obč. zák. právo na poistné plnenie vzniklo leasingovej spoločnosti ako poistenému z poistnej zmluvy
uzatvorenej navrhovateľom ako poistníkom s odporcom. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že
leasingová spoločnosť previedla vlastnícke právo k poistenému motorovému vozidlu na navrhovateľa

a ani to, že dňa 25.09.2006 došlo k zániku leasingovej zmluvy a ku vzájomnému vyúčtovaniu
pohľadávok a záväzkov v dôsledku jej predčasného ukončenia, vrátane zúčtovania časti
odporcom vyplateného poistného plnenia v sume 110.290,- Sk.
Odporca tak dôvodne argumentuje tým, že prevodom vlastníckeho práva k
poistenému vozidlu na navrhovateľa ako nového vlastníka nedošlo automaticky aj k prevodu

práva leasingovej spoločnosti na poistné plnenie z poistnej udalosti, nakoľko k takémuto
prevodu práva na navrhovateľa by mohlo dôjsť len v prípade súčasného postúpenia pohľadávky na
poistné plnenie z poistnej zmluvy z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa ako leasingového nájomcu
(zmluvou o postúpení pohľadávky). Rovnako dôvodná je aj argumentácia odporcu v tom, že z hľadiska
vzniku nároku leasingovej spoločnosti na vyplatenie poistného plnenia je právne irelevantná skutočnosť,

že prijatím poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti leasingovou spoločnosťou, v čase po
zániku leasingovej zmluvy a po prevode vlastníckeho práva k vozidlu na navrhovateľa, by táto musela
prijaté poistné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaslať navrhovateľovi, nakoľko, ako
správne uvádza odporca, ide o vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov navrhovateľa ako
leasingového nájomcu a leasingovej spoločnosti z leasingovej zmluvy.

Pokiaľ aj súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ ako leasingový nájomca bol oprávnený
zastupovať leasingovú spoločnosť pri šetrení poistnej udalosti a vybavovaní poistného plnenia, odvolací
súd sa v tomto smere stotožnil s obranou odporcu v tom, že navrhovateľ bol tak oprávnený konať len
v mene a na účet leasingovej spoločnosti v zmysle ust. § 22 ods. 1 Obč. zák. ako jej splnomocnený
zástupca (§ 31 a nasl. Obč. zák.), nie však vo svojom mene a na svoj vlastný účet tak, ako si nárok

na vyplatenie poistného plnenia uplatňoval v tomto konaní, ale ako správne uvádza odporca, mohol by
si ho voči odporcovi uplatňovať len v mene a na účet leasingovej spoločnosti ako jej splnomocnený
zástupca. Plná moc na zastupovanie tak nezakladá voči odporcovi nárok navrhovateľa na poistné
plnenie z poistnej zmluvy, a teda ani jeho aktívnu legitimáciu uplatňovať si ho vo svojom mene a
na svoj účet. Napokon takéto zastupovanie na základe plnomocenstva na vymáhanie poistného plnenia

nebolo možné právne posúdiť ani ako zmluvu o obstaraní veci podľa § 733 a násl. Obč. zák., zakladajúcu
tzv. nepriame zastúpenie objednávateľa obstarávateľom, pri ktorom tento vystupuje vo vlastnom mene,
ale na cudzí účet.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ ako
poistník nie je aktívne legitimovaným na vymáhanie poistného plnenia od odporcu vo vlastnom mene a

na vlastný účet, a preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol založený na právnych záveroch, ktoré
nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, v napadnutej (vyhovujúcej) časti zmenil tak, že
návrh navrhovateľa na doplatenie poistného plnenia vo výške 1.948,52 eur spolu s úrokom z omeškania
9 % ročne od 26.08.2006 do zaplatenia zamietol (§ 220 O.s.p.).
Vzhľadom na to, že návrhu navrhovateľa, ktorý bol oslobodený od súdnych poplatkov, nebolo vyhovené,

odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nevznikla povinnosť v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok za návrh, a preto v časti výroku, ktorým mu bola uložená
poplatková povinnosť, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. i/ O.s.p., nakoľko
zanikli dôvody pre takéto rozhodnutie.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách štátu odvolací súd zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že štátu v

zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 13,28 eur nepriznal vzhľadom na to, že
navrhovateľovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov (celého) konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§
224 ods.1,2 O.s.p. v spojení s § 151 ods.3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.