Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/382/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226271
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112226271.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 175,-Eur a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ z

titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že Okresný súd Trenčín ako
exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, žalobcom zvoleným exekútorom vo
veci dlžníka ( povinnej) F. H., pod sp. zn. súdneho exekútora Ex 4813/2012. Žalobca sa počas exekúcie
domáhal zmeny exekútora a súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní od podania tohto návrhu o
zmene exekútora nerozhodol postupom podľa ust. § 44 ( ods.7,8) Exekučného poriadku platného v čase
podanianávrhunapriektomu,že vecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasi
rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody, ktorá mu

tým vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom; ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70€, za udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40€ a za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50€ a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€, spolu 175€. Náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v
stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k
vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu exekútora potom, čo stratil dôveru k pôvodnému exekútorovi pre neefektívne a

neúčinné postupy pri vymáhaní jeho pohľadávky a keďže exekučný súd zostal nečinný, musel obdobie
nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a zabezpečenia
usmerňovania exekútora a ďalších účastných orgánov. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravyspôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním súd došlo k zániku plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, strate zisku a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských
postupov a aktivít. Žalobca si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších

rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 663,88€ za rok, čo je 55,32€ za mesiac. V
prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ ( 663,88€ za rok : 12 = 55,32€
mesačne). Žalobca podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. Žiadal aj náhradu trov konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd rozsudkom č. k. 14C/382/2012-26 zo dňa 3.7.2013 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 5Co/260/2013 - 50 zo dňa 28.5.2014 na odvolanie
žalobcu rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V

odôvodnení odvolací súd tvrdil, že postupom podľa ust. § § 115a ods. 2 O. s. p. v nadväznosti na §
200ea O. s. p. formou verejného vyhlásenia rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred
súdom, lebo tento nemohol na pojednávaní reagovať na rozpory v ním tvrdenom skutkovom stave
uvedenom v návrhu a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa preukázali ako zásadne odlišné a
nebolo im umožnené predkladať dôkazy.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť
ospravedlnila len žalovaná, ktorá žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca žiadal
pojednávanie zrušiť, z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne
a domáhal sa prerušenia konania z dôvodu prebiehajúcich iných sporov, v ktorých sa podľa jeho

názoru riešia otázky, ktoré majú význam pre priebeh tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za
relevantné pre prerušenie konania, pričom na námietku zaujatosti sudkyne totožného obsahu, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté neprihliadol a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol
samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 101 ods.2 O. s. p. v
neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo veci samej riadne poučil o povinnosti

navrhnúť a označiť dôkazy podľa § 120 ods.4 O. s. p. a pri rozhodnutí prihliadol na obsah spisu a
zohľadnil všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, spisu tunajšieho súdu 62Er/16/2007,
návrhov na prerušenie konania a zistil tento skutkový stav veci:

Súdny exekútor Bc. Mária Krasňanová so sídlom v Považskej Bystrici podala dňa 03.01.2007 na
Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (žalobcu) proti povinnej : F. H., bytom L. č. XXX pre vymoženie sumy
306,71€ s príslušenstvom. Veci bola pridelená spisová značka 62Er/16/2007 a súd dňa 09.02.2007
poveril exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený - žalobca požiadal súd o zmenu

exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého a súd uznesením č. k. 62Er/16/2007-10 zo dňa 25.01.2011 jeho
návrhu vyhovel.

Od podania žiadosti o zmenu exekútora 22.11.2010 do vydania rozhodnutia o jeho zmene dňa
25.01.2011 exekučným súdom uplynula doba 62 dní a po odpočítaní 30-dňovej zákonnej lehoty doba

32 dní.

Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 31.05.2010
do 31.05.2011) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30

dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným

postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosťorgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv.

Podľa § 9 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (účinný od 01.01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmeneniektorýchzákonovnároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ( účinného do 31.12.2012) o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa citovaných ustanovení sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného
postupu, spočívajúceho v nedodržaní 30 - dňovej zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora od podania návrhu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd
rozhodol o predmetnom návrhu poverením žalobcom zvoleného exekútora po 32 dňoch po uplynutí

30-dňovej zákonnej lehoty od podania návrhu. Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavanej veci došlo
k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že o žiadosti o zmene exekútora rozhodol
po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Žalobca sa domáhal náhrady skutočnej škody vo
výške 175€, spočívajúcej v nákladoch na správu pohľadávky a v nákladoch na urgencie a zisťovanie
stavu konania. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom výšku skutočných nákladov, ktoré mu vznikli

za 32 dní, nepredložil žiadne urgencie, ktoré boli súdu zaslané a dôkazy o vynaložení sumy 15€
na poštovné a telekomunikačné výdavky. Neboli preukázané žiadne žalobcom tvrdené a údajne
vyvíjané aktivity žalobcu po túto dobu zamerané na udržanie bonity pohľadávky a zabezpečovanie
usmerňovania exekútora. V danom prípade nebola splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti
medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu ani výška údajnej škody. Nutnosť spravovať

pohľadávku zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k jeho vymáhaniu
formou exekúcie. To znamená, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní na
správu a udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Trenčín v
tejto exekučnej veci. Žalobca svoje tvrdenie o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísanej
nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti

uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba
prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody. Samotné vedenie exekučného konania
bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.exekútora s povinným a nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom
neplnenia dlhu povinného býva jeho insolventnosť ešte v čase pred začatím základného konania, ktoré
bude podkladom pre budúci exekučný titul.

Pokiaľ však ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín v danej veci,
ktoré by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti
súdneho exekútora o zmenu exekútora je potrebné poukázať na to, že z logiky veci vyplýva, že
všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zák.č. 514/2003 Z.z. až v

prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli
žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní ( napr. dôsledku sťažnosti žalobcu
na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípadne rozhodnutím Európskeho súdu pre ľuds. práva alebo
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody, resp.

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným na
vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu

inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak
by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom
nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom

konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,
že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou
od 01.01.2013.

Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol
vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na

to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho
súdneho konania skúmať existenciu škody, nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo
nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou argumentáciou žalobcu ( JUD1332652SK-
rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 22.10.2014 sp.zn. 24Co/278/2014).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).