Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39CbZm/146/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208232
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113208232.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting,

s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČ: 264
29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: O. M., bytom H. I XX/XXX-X, XXX XX X. nad O., o
zaplatenie príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.03.2013 doručená žaloba na uplatnenie pohľadávky na tlačive

A, podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenia“), ktorou
žalobca navrhoval, aby súd na základe jeho pohľadávky vydal proti žalovanému rozsudok, ktorým by ho
zaviazal na zaplatenie zmenkového úroku výške 0,25 % denne zo sumy 963,01 eur od 04.04.2011 do
14.03.2012 a zaplatenie 6,00 % úrokov zo sumy 963,01 eur od 23.05.2011 do 14.03.2012 a zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalobcasvojnárokvočižalovanémuodôvodniltým,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 04.08.2010 na zmenkovú sumu 963,01 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 04.08.2010 na sumu 963,01 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 04.04.2011. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant

predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.000,- eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 963,01 eur a na úroky uhradil 36,99 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku voči žalovanému predložil súdu originál zmenky vystavenej žalovaným dňa
04.08.2010 na zmenkovú sumu 963,01 eur a výpis z obchodného registra na žalobcu.

Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil, že zmenka bola vystavená žalovaným dňa 04.08.2010 v

Dubnici nad Váhom na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako prvý zmenkový
veriteľ, je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Zmenka bola vystavená žalovaným, fyzickou osobou.Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech prvého veriteľa a to podnikateľa,
ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým spôsobom, bol tu

reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky, môže mať právny základ v
spotrebiteľskom vzťahu. V zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom
štádiu konania a to aj v každom druhu konania a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o
spotrebiteľský vzťah, s tým, ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne
normy spotrebiteľského práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z

14.03.2013, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený
na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa.
Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu potreby
komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako

spotrebiteľského, súd vyzval žalobcu aplikujúc článok 4 bod 4 nariadenia na doplnenie žaloby. Uvedený
článok nariadenia umožňuje súdu v prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky nie je správne
vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dať
žalobcovi možnosť tlačivo žaloby na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto

orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote
určenej orgánom, pričom na tento účel súd použije tlačivo B. Súd vyzval zaslaním vyplneného tlačiva B
žalobcu na predloženie listinných dôkazov a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára
a prehľadu platieb realizovaných žalovaným a to v lehote do 15.06.2013.
Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 18.06.2013 v ktorom uviedol, že je v zmenkovom

vzťahu indosatárom a na súdom požadované vysvetlenia nevie reagovať. Nerozumie, prečo súd
požaduje doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky predložením rozvrhu platieb. Žalobca predložil
spolu s vyjadrením prehľad platieb na zmenku, z ktorého vyplýva, že na zmenku bola dňa 08.11.2010
uskutočnená úhrada vo výške 25,- eur, dňa 24.07.2012 vo výške 400,- eur a dňa 31.07.2012 vo
výške 308,60 eur. Zdôraznil, že toto konanie, je sporovým konaním, žalovaný nespochybňuje tvrdenia

žalobcu o vykonaných úhradách. Žalobca nie je osobou, ktorej bolo hradené na zmenku zo strany
vystaviteľa zmenky. Žalovaný na zmenku hradil pôvodnému majiteľovi zmenky, pred indosovaním
zmenky. Žalobca nemá s pôvodným majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť o predkladaní
potvrdení o vykonaných platbách na zmenku a žalobca zároveň nie je oprávnený splnenie takejto
požiadavky autoritatívne požadovať či vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie platieb žalovaného

na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy, navrhol, aby súd vyžiadal stanovisko žalovaného, či v žalobe
uvedenýrozpisplatiebkorešpondujesnímvykonanýmiúhradami,aleboichnamieta,tedačiideospornú
otázku medzi účastníkmi konania. Navrhol, aby súd v kooperácii so žalovaným a pôvodným majiteľom
zmenky ustálil spôsob, akým boli jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady, alebo potvrdenia o
vykonaných úhradách od inštitúcie, ktorá také potvrdenia je oprávnená vydať, napr. potvrdenie banky

o vykonanej úhrade.
Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu žiadny ním žiadaný listinný dôkaz nepredložil a súdu bolo známe
z jeho činnosti, že právny predchodca žalobcu mal v súvislosti s úverovými zmluvami vedené konania
na tunajšom súde, súd si pripojil k spisu spisový materiál a vyhotovil rovnopis zmluvy o úvere. Každá
zmluva o úvere poskytovanom právnym predchodcom žalobcu obsahuje číslo zmluvy, ktoré sa premietlo

do každej zmenky, a ktoré súdu umožnilo stotožniť jednotlivé konania. V uvedenom prípade bol
súdom vyhotovený rovnopis úverovej zmluvy č. 301300015 zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
60Er/705/2012.
Po doručení odpovede žalobcu, súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia, vyplnil časť I. vzorového
tlačiva C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky. Žalovanému

bolo tlačivo spolu s prílohami doručené 08.07.2013. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia, následne skúmal právomoc slovenských
súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj, vzhľadom k cezhraničnému
sporu, rozhodné právo.

Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie
podľa tohto nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný spor, či výška uplatňovanej pohľadávky
nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000,- EUR a či žalobca podal návrh
vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie spĺňa všetky nariadením požadovanékritériá. Podľa tohto nariadenia možno postupovať v zmysle článku 2 ods. 1 v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu.
Vzhľadomktomu,žežalobcamákudňudoručeniatlačivasídlovČeskejrepubliket.zn.vinomčlenskom

štáte ako je bydlisko žalovaného, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil, že ide v
uvedenom prípade v súlade s článkom 3 nariadenia o cezhraničný spor.
Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, preto sa na konanie uplatní aj
nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov,
pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa článku 16 ods.

2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou republikou Komisii a to v
zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia, okresný súd. Miestne príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia
a následne § 84 O. s. p., je Okresný súd Trenčín.
Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením
rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo
preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa

článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak,
že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá
rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/146/2013-29 zo
dňa 06.09.2013, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, zároveň rozhodol o trovách konania tak, že

žalovanémusúdnáhradutrovkonanianepriznal.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalobca.Krajský
súdvTrenčíneuznesenímč.k.16CoZm/49/2013-53zodňa28.05.2014zrušilrozsudokOkresnéhosúdu
Trenčínč.k.39CbZm/146/2013-29zodňa06.09.2013avecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.
V rámci zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, súd prvého stupňa odňal účastníkom
procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci išlo o

listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil do konania bez návrhu účastníkov, poukázal na nález Ústavného
súdu SR z 10.07.2013 č. k. II. ÚS 499/2012-47 a kontradiktórnosť konania, dokazovanie a prejednanie
veci v prítomnosti účastníka konania. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa dať účastníkom priestor, aby sa
zoznámili s dôkazmi, ktoré súd vykonal a so skutkovými zisteniami a priestor na vyjadrenie prípadne na

navrhnutie iných dôkazov na vyvrátenie týchto skutkových tvrdení. Nariadenie nevyžaduje nariadenie
ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i žalovanej. Z obsahu spisu
súd nemal preukázané splnenie poučovacej povinnosti voči žalobcovi podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa,
odstráni súd v konaní o novom rozhodnutí veci.

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu súd vo veci nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň
04.11.2014. S predvolaním na toto pojednávanie súd účastníkov riadne poučil o ich procesných právach
a povinnostiach, a zároveň ich upovedomil o tom, že na uvedený právny vzťah bude aplikovať normy
spotrebiteľského práva.
Dňa 06.10.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobcovi nie je zrejmé,

prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Požiadal súd, aby v záujme podpory
základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval
jeho právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane a to v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané

prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva dôkazy len tie, ktoré účastníci navrhli. Poukázal na to, že predmetom konania je výlučne
zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah, žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000
a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.,
vzhľadom k tomu, že účastníci konania, ktorým bol termín pojednávania riadne oznámení, sa na
pojednávanie nedostavili a nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 04.11.2014 a zároveň
uviedol, že hodnotí postup súdu, ktorým nariadil ústne pojednávanie vo veci ako nesprávny z dôvodu,
že žalobca inicioval konanie postupom podľa čl. 4 nariadenia a preto očakával, že súd v ňom
bude postupovať podľa procesných zásad definovaných v nariadení, poukázal na zásadu efektivity ahospodárnostikonania,napísomnosťkonaniavoveciachsnízkouhodnotousporuanato,ženariadenie
ústneho pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Ak by sa javila
požiadavka na nariadenie ústneho pojednávania ako nevyhnutná a racionálna, mal o nej súd rozhodnúť

formou uznesenia a toto riadne odôvodniť. Žalobca v tomto štádiu nemá námietky s tým, aby sa v
tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada o odročenie pojednávania z dôvodu jeho
neprítomnosti. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Ak v
priebehusúdnehokonaniadôjdekpopretiuuplatnenejpohľadávky,žalobcažiada,abysúdpojednávanie
odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s formulovanými námietkami. Zároveň

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných
dôkazov a to: výpisom z obchodného registra na žalobcu, potvrdením o prevzatí zmenky zo dňa
02.04.2013, zmenkou č. 301300015, prehľadom platieb na zmenku č. 301300015, zmluvou o úvere
č. 301300028, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z Obchodného registra na

spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008, zmluvou o
úvere č. 301300015 a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Po takto vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 04.08.2010 zmluvu o úvere. Uvedenou zmluvou
sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 500,- eur a žalovaný sa
zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 484,- eur
t. zn. žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo čiastku 984,- eur a to v dvanástich mesačných splátkach

po 82,- eur počnúc dňom 18.08.2010. Z uvedenej zmluvy ďalej vyplýva, prehlásenie dlžníka, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania a že žalovaný dňa 04.08.2010 prevzal peňažnú
hotovosť, ktorej prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Úverová zmluva má formu predtlačeného
formulára. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
sú predtlačené na zadnej strane zmluvy. Súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok je pod bodom

13. Dohoda o vyplnení zmenky. Z predmetnej dohody vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku,
dlžník ako vystaviteľ zmenky, vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 Všeobecných zmluvných podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď

dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zo zmenky vystavenej žalovaným súd zistil, že ide o
listinu, ktorá obsahuje označenie zmenka, ktoré je umiestnené v ľavej hornej časti zmenky v slovenskom
jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 963,01 eur, ktorá je uvedená slovom
aj číselným vyjadrením, ktorý je umiestnený v hornej časti zmenky, údaj o zročnosti zmenky, ktorý je

umiestnený v ľavej hornej časti zmenky a to tak, že zmenka je splatná pri predložení, údaj o mieste
platenia, ktorý je uvedený v ľavej strednej časti zmenky a ktorý obsahuje ako platobné miesto sídlo
spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno toho na koho rad sa má platiť, kde je uvedené v ľavej hornej časti
zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, dátum a
miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené v hornej ľavej časti zmenky, kde je uvedené Dubnica nad

Váhom, 04. augusta 2010 a podpis vystaviteľa zmenky, ktorý je uvedený v spodnej pravej časti zmenky.
Zmenka ďalej obsahuje položku „bez protestu“, dohodu o výške zmenkového úroku 0,25 % denne od
04. apríla 2011, doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a v pravej dolnej časti nad
podpisom vystaviteľa zmenky obsahuje zmenka identifikačné údaje v podobe meno a priezvisko, trvalé
bydlisko a rodné číslo vystaviteľa zmenky. Na rube zmenky sa nachádza indosament v zmení „namiesto

nás na rad CD Consulting, s. r. o. , s označením sídla spoločnosti, ktorý je podpísaný indosantom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

Podľa § 2 písmeno a/, písmeno b/, písmeno d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na
účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 25 odsek 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov
veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú
ustanovenia doterajších predpisov.

Podľa § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách účelom smernice je priblížiť zákony, iní predpisy a administratívne opatrenia členských
štátov týkajúce sa nekalých podmienok v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom.Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky

definované v článku 3.

Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcom sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo profesii.

Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek
fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom
vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii bez ohľadu na to, či má verejnú alebo

súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy,

v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľa čl. 4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách hodnotenie nekalej podmienky povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného
predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané

výmennýmspôsobomnadruhejstrane,pokiaľtietopodmienkysúvjednoduchomzrozumiteľnomjazyku.

Podľa čl. 5 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo
interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov vlastná

zmenka obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj
miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia
zmenky; podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. § 77 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov pokiaľ to
neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente
(§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až
54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 04.08.2010 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených
v Obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba

podnikateľ. V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu ako právnická osoba konajúca v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou podnikateľom, pričom
súd nemal preukázané zo strany žalobcu konkrétny súvis poskytnutého úveru s výkonom podnikateľskej
činnosti, t. zn. súd má za to, že žalovaný v uvedenom právnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba
nekonajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti a ako takáto fyzická

osoba dňa 04.08.2010 uzavrela Zmluvu o úvere č. 301300015. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim
zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,
pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri jej
uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade bola

uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a v článku 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie ani dojednanie
nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na

ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom k charakteru subjektov, ako
už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom
konaní splnenú.

V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu a žalovaný medzi sebou uzatvorili zmluvu o úvere

majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom k tomu, že osobitným zákonom je v rámci nášho právneho
poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny
vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v časti

ustanovení dňa 02.04.2010) resp. režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona č. 120/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch /nakoľko spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená dňa 04.08.2010/ rozumie dočasné použitie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné

finančné prostriedky, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým
spôsobom, a ktorý ich poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými
prostriedkami s osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel, ani na výkon povolania resp.
zamestnania, ide o spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ, právny
predchodca žalobcu, ktorý mal v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom,

ktorý poskytol úver na žiadosť dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa, za úroky, skryté pod tzv. poplatok
za poskytnutie úveru, pričom obsah poplatku vyplýva z článku 11 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. V uvedenej zmluve je žalovaným označený ako účel poskytnutia úveru výkon podnikania, avšak
ako už bolo vyššie uvedené, súd nemal zo strany žalobcu preukázaný súvis poskytnutého úveru s
výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú

zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v tomto
prípade žalobca. Bezpečným preukázaním nemôže byť a ani nie je len všeobecný údaj o uzavretí
zmluvy na výkon podnikania, bez uvedenia presného, konkrétneho spojenia medzi poskytnutým úverom
a výkonom podnikateľskej činnosti fyzickej osoby. Vzhľadom k tomu, že v prípade pochybnosti o obsahu
zmluvy, platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, súd má za to, že poskytnutý úver bol poskytnutý na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Účel poskytnutia úveru zo strany
žalobcu nebol preukázaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
č. k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že je namieste
pri pochybnosti o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu
kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve
a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Keďže v uvedenom prípade nebol preukázaný účel, na ktorýbol poskytnutý úver použitý, preto súd považoval poskytnutý úver za úver poskytnutý na iný účel ako
výkon povolania, zamestnania či podnikania.

Zhrnúc vyššie uvedené, právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom. Na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia
spotrebiteľského práva a medzi nimi aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a č. 258/2001
Z.z.,včastitýkajúcisaprostriedkovzabezpečenianárokovveriteľazospotrebiteľskéhoúveru,vzhľadom
k § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd z úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade

ide o spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle
zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť
spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej
zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto
konania.

Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto
formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich

môžemaťcelkomfatálnedôsledkyvpodobnevznikudlhovejšpirály(IV.ÚS457/10ÚstavnéhosúduCZ).

Niejemožnétotižprehliadaťmožnézneužitiezmenkovéhoinštitútuvneprospechjednejzmluvnejstrany.
Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, súd
ex offo preskúmal zmluvné podmienky a posudzoval ich možnú neprijateľnosť.

Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č. k. 37Er/72/2010-10,
ako aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013, z ktorých zhodne
vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ
- dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily (charakterizovanej

sloganom prijmi alebo nechaj tak), nerovnomernosti znalostí (u profesionála väčšie skúsenosti s
predajom ponúkaného výrobku, produktu, či služieb, ktorá je sprevádzaná spravidla aj lepšou znalosťou
práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľských úverov je to spotrebiteľ,
ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver). Systém ochrany zavedený smernicou
93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo

poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie
k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho
aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky
tzv. zneužívajúce klauzuly nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje
k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán, rovnováhou skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami. K
tomu, aby mohla byť zaistená smernicou zamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie existujúce
medzispotrebiteľomaposkytovateľomnarovnanéibapozitívnymzásahom,ktorýjevonkajšímvovzťahu
k samotným zmluvným stranám. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej
zmluvnej klauzuly i bez návrhu. Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z

úradnej povinnosti predstavuje prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol
zneužívajúcou podmienkou viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok
v zmluvách uzatváraných medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.

Preskúmaním úverovej zmluvy č. 301300015 súd zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne

a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Vyhodnotením zmluvy
súd dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva, je zneužitím nedostatku skúsenosti,
právnych vedomostí ako aj nedostatku a akútnej potreby finančných prostriedkov zo strany spotrebiteľa.
Spotrebiteľ v snahe prekryť nedostatok finančných prostriedkov pristúpil na podmienky predložené
právnym predchodcom žalobcu, ktorý ich nastavil za účelom maximalizácie svojho zisku, nerešpektujúc

základné spoločenské princípy či už dobrých mravov resp. z pohľadu výkonu podnikateľskej činnosti
ani princíp poctivého obchodného styku.Vpriamomrozporesvyššieuvedenýmizásadamijeväčšinaustanovenípreskúmavanejzmluvy.Zmluva,
ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy
vo výške 484,- eur. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované v článku 11 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z
dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho
uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Administratívny poplatok za spracovanie zmluvy
predstavuje v uvedenom prípade predstavuje celkovo sumu 333,33 eur. V súvislosti s takto stanoveným
poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa

21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať
za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a
ktoréslúživýlučnevprospechdodávateľa.NeprijateľnosťpoplatkovkonštatujeajRozhodnutieVrchného
krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že

poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Rovnako súd poukazuje
na to, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o platnosti uvedenej zmluvy, predmetná zmluva
neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere, a to údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov, v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., čím sa stáva spotrebiteľský úver bezpoplatkový a

bezúročný. Aj z uvedeného dôvodu, by preto právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo oprávnenie voči
žalovanému požadovať zaplatenie sumy 484,- eur, ani vyplniť na uvedenú sumu žalovaným vystavenú
zmenku.

Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán opäť v neprospech spotrebiteľa je dojednanie

zmluvných pokút. Žalovaný bol povinný uhradiť za každé omeškanie so splátkou úveru, ktorá bola vo
výške 82,- eur, zároveň zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur, čo by predstavovalo v prípade omeškania
s každou splátkou ročne zmluvnú pokutu vo výške 180,- eur. Zároveň sa zaviazal uhradiť v prípade s
omeškaním štyroch splátok, zmluvnú pokutu vo výške 30,- eur a v zmysle ďalšieho článku zmluvy sa
zaviazal z dôvodu porušenia zmluvných povinností, bez bližšieho určenia akých, na úhradu zmluvnej

pokuty vo výške 312,- eur. Zmluvnými pokutami dohodnutými vyššie uvedeným spôsobom existuje
možnosť a nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa neprimeraným rozsahom a opäť neprimerane
bez akýchkoľvek kompenzácií zhoršuje postavenie jednej zmluvnej strany a to spotrebiteľa. Vzhľadom
ku koncipovaniu zmluvných pokút, vymedzenie ich výšky bez adekvátneho zohľadnenie napríklad
čiastočného plnenia dlhu, súd považuje aj tieto dojednania za dojednania vykazujúce ako rozpor s

dobrými mravmi, tak aj zmluvné podmienky, vykazujúce znaky neprijateľných zmluvných podmienok v
zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné individuálne nedojednané zmluvné podmienky a opäť
hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť aj v ďalších častiach zmluvy, či už v článku 11 v ktorom je
zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške, vrátane poplatku, či v článku 13, ktorého
súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky.

Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je práve konanie o žalobe na priznanie plnenia zo
zmenky,súdsaotodôraznejšiezameralnapreskúmaniedojednaniačlánku13Všeobecnýchzmluvných
podmienok, ktorým bolo medzi účastníkmi dohodnuté zabezpečenie predmetného záväzkového vzťahu
zmenkou. Opakovane súd aj pri tomto dojednaní zistil, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá nebola

medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred
pripravenýchprávnympredchodcomžalobcu.Žalovanýnemalmožnosťjužiadnymspôsobomovplyvniť.
Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný
posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody
o vyplnení bianco zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na

jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre
neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohodou
o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá
bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú

ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre
spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, t. zn. opäť dôvody jej
neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k
mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a vakej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok
vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so

zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona,
ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to
v neprospech spotrebiteľa, s tým, že takéto podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Neobyčajne
hrubým spôsobom je v uvedenom prípade narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch, kde je nielen hypertrofia

zabezpečovacích prostriedkov (viacnásobné zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o
vyplnení zmenky, súhlas k získaniu informácií od Sociálnej poisťovne), ale ich koncipovanie je výlučne
na prospech veriteľa, bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.

Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť

vzájomných práv a povinností a to na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne
sankcionuje spotrebiteľa pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu
spotrebiteľovi žiadnu kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne,
pričom všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré
obsahujú vyššie uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými

stranami, sú vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej
formulárovej zmluvy, súd považuje takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi.
Zmluva uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o neplatnosť absolútnu, na
ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil práva zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú zmluvu.
Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy súčasťou, ktorej bola aj
dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, ktorá je rovnako
absolútne neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie ani zo zmenky. Na absolútne neplatný právny

úkon sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada, a to súd opakovane zdôrazňuje, z úradnej
povinnosti. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, právny
predchodca žalobcu nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní vyplniť
bianco zmenku, ani ju ďalej indosovať žalobcovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti
zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným.

Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 13 a to dohody o zabezpečení zmenkou a
vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti
zmenky.Neplatnosťuvedenejdohodyvšakznamenáneexistenciukauzálnehovzťahumedzikonkrétnou

pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v uvedenom prípade nedošlo k platnému
vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať
medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v
rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,

či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy. (Rozsudok NS SR sp.
zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere,
súčasťou ktorej bola v bode 13. Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku
vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému

právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo
indosovaním ani prejsť na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.K uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, na ktoré žalobca poukazoval, súd uvádza, že
súd je viazaný iba rozhodnutím nadriadeného súdu v prejednávanej veci, rozhodnutím iného súdu nie

je viazaný, iba sa s jeho rozhodnutím môže stotožniť, čo sa ale v prípade vyššie uvedených rozhodnutí
nestalo.

K nadobudnutiu zmenkovej pohľadávky zo strany žalobcu súd uvádza, že v uvedenom prípade, žalobca
konal pri nadobudnutí zmenkovej pohľadávky (pričom žalobca nadobudol takýmto spôsobom veľké

množstvo zmenkových pohľadávok) bez overenia si aký právny vzťah je zmenkou zabezpečený resp.
bez postúpenia pohľadávky súbežne spolu s primárnym právnym vzťahom, ktorý bol zmenkovým
zabezpečený, tak, že sa dopustil hrubej nedbanlivosti. Zmenku nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., o ktorej už v rozhodnom období bolo všeobecne známe, že ide o spoločnosť poskytujúcu úvery
resp. pôžičky spotrebiteľom. Vzhľadom k uvedenej všeobecne známej informácii, bežne prístupnej
ako z masovokomunikačných zariadení, tak z informácií zverejnených v Obchodnom registri, žalobca

mohol a mal vedieť, že nadobúda práva, ktorých výkon môže byť následne posudzovaný v rozpore
zo zásadami poctivého obchodného styku, ako aj s dôrazom na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa.
Napriek týmto, podľa súdu všeobecne známym informáciám ako o právnom predchodcovi žalobcu, tak
aj o charaktere nadobúdaných pohľadávok a možných problémoch pri výkone z nich práv, na žalobcu
boli indosované zmenky. Aj v prípade, že by žalobcovi nebolo nič známe o spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o., už z predloženej zmenky je zrejmé, že na zmenke je uvedená výška úroku 0,25 % denne, ktorá
predstavuje ročný úrok 91,25 %, ktorý mohol žalobcovi evokovať, že takýto úrok je nielen v rozpore so
spotrebiteľským právom, ale aj zo zásadami poctivého obchodného styku a opäť, takýto výkon práva,
minimálne v tejto časti, ktorú si tiež žalobou uplatnil, nebude požívať právnu ochranu.

K nariadeniu pojednávania súd uvádza, že samotné nariadenie súdu umožňuje aj vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nariadiť ústne pojednávanie a to v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia, ak to súd
považuje za potrebné. Žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení, že nariadeniu ústneho pojednávania
malo predchádzať uznesenie s odôvodnením tohto postupu v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia. Súd
má za to, že tento právny názor žalobcu, nie je správny. Z uvedeného článku nevyplýva povinnosť súdu

rozhodovať o nariadení pojednávania osobitným uznesením. Uznesením rozhodne iba v prípade, ak
návrhnaústnepojednávanieodmieta.Uvedenýmspôsobomsúd chcelzabezpečiťúčastníkommožnosť
v rámci ústneho prejednania veci zúčastniť sa výkonu dokazovania, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vzhľadom k inému ako žalobcom
tvrdenému právnemu posúdeniu veci, ktoré bolo aj účastníkom zo strany súdu oznámené. Tento postup

bol v súlade ako s nariadením, tak aj s procesným právom SR, na ktoré samotné nariadenie v článku
19 odkazuje.

K námietke žalobcu, ktorou namietol vykonanie iných dôkazov ako účastníci navrhli súd uvádza, že
ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. súdu umožňuje vykonať aj iné dôkazy ako účastníci navrhli, a to vo

výnimočných prípadoch. Tento prípad, súd považoval za prípad výnimočnosti a vykonanie ďalších než
účastníkmi navrhnutých dôkazov za nevyhnutnosť, za účelom poskytnutia ochrany spotrebiteľovi, v
uvedenomprípadežalovanémuzaúčelomzabezpečeniespravodlivéhorozhodnutia.Súdnerozhodnutie
musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon
spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1241/12).

Záverom súd uvádza, že aj v prípade, ak by súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako zmluvu platnú, aj dojednanie o zabezpečení úveru zmenkou ako platné, spotrebiteľský úver
poskytnutý vo výške 500,- eur, za predpokladu že nebola zaplatená z neho ani jedna splátka, nemohol
byť platne zabezpečený zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou vo výške 963,01 eur a to pre priamy

rozpor s § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v uvedenom prípade
mohla byť zmenka vyplnená, tak aby bola v súlade so zákonom, na maximálnu zmenkovú sumu 650,-
eur. V prípade spotrebiteľských úverov zmenkou mohlo byť zabezpečené príslušenstvo, vzhľadom k
tomu, že predmetom tohto konania je iba príslušenstvo pohľadávky, maximálne do výšky 30 % istiny,
t. zn. maximálne do výšky 150,- eur.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný, ktorý
mal v konaní plný úspech, si právo na náhradu trov konania neuplatnil, v konaní mu ani žiadne trovy
konania nevznikli, náhradu trov konania mu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.