Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/287/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314010970
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314010970.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom pojednávaní dňa

21.10.2015 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
obžalovaný:
Ing. K.. I. V., U.. XX.XX.XXXX/XXXX H. R., F. R. R., L. Č.. XX,

j e v i n n ý, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu detí a výška
tejto povinnosti mu bola určená uznesením Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 20CoP/38/2010
zo dňa 14.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu svojich detí N. V., U.. XX.XX.XXXX celkovou sumou 90,-eur a F. V., U.. XX.XX.XXXX celkovou
sumou 70,-eur mesačne k rukám starých rodičov G. G. K. O. G. vždy do 15-teho dňa v mesiaci,
uznesením Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 37P/245/2013 zo dňa 01.10.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave, pod sp. zn. 11CoP/565/2013 zo dňa 17.12.2013, ktorým bol

zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry F. V., U.. XX.XX.XXXX, celkovou sumou 70,-eur mesačne
k rukám K. N. vždy do 15-teho dňa v mesiaci a uznesením Okresného súdu Bratislava IV. Pod sp. zn.
16C/442/2013 zo dňa 04.02.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry N. V., U..
XX.XX.XXXX V.elkovou sumou 50,-eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci,
spolu so zročným výživným od 28.11.2013 do 31.01.2014 vo výške 105,-eur, túto povinnosť si menovaný
riadne neplnil v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval od mesiaca november
2012 do mesiaca október 2015 vrátane, pričom výživné platil nepravidelne, čím tak zostal za uvedené
obdobie dlžný na výživnom K. N. sumu v celkovej výške 3.678,-Eur,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona

za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. k § 51 ods. 4 písm. d/Tr. zák. súd obžalovanému prikazuje zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné k rukám oprávnenej K. N., U.. XX.XX.XXXX, F.. R. L. Č.. XX, R., vo výške
3.678,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci vyzval obžalovaného na vyhlásenie v
zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. či je vinný, pričom obžalovaný takéto vyhlásenie neurobil, ale požiadal
súd o odročenie termínu hlavného pojednávania za účelom úhrady výživného. Dňa 21.10.2015 vykonal
súd hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko mal za to, že vec bolo možné
spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, pričom

súčasne boli splnené aj ďalšie obligatórne náležitosti ustanovené Trestným poriadkom pre možnosť
realizácie uvedeného postupu, teda obžaloba bola obžalovanému riadne doručená, obžalovaný bol
na pojednávanie riadne a včas predvolaný na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2015, obžalovaný mal
možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní
pri svojom výsluchu pred povereným príslušníkom PZ v prípravnom konaní v procesnom postavení

obvineného, boli dodržané ustanovenia o skrátenom vyšetrovaní, obvinený bol upozornený na možnosť
preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania a obžalovaný bol na možnosť
vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. Obžalovaný sa dňa 21.10.2015 o
08.25 hod, teda 5 minút pred začatím hlavného pojednávania telefonicky ospravedlnil, že sa na
hlavné pojednávanie nemôže dostaviť, pretože sa vymkol. Súd predmetné ospravedlnenie považoval aj

vzhľadom na predchádzajúce žiadosti obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania za absolútne
absurdné /pokiaľ by mu aj súd uveril, je ťažké nájsť logickú súvislosť medzi nemožnosťou dostať sa
do bytu s nespôsobilosťou dostaviť sa na hlavné pojednávanie?/ a preto za účelové, vedené snahou
obžalovaného obštrukciami predlžovať trestné konanie. Následne súd vykonal dokazovanie prečítaním
výpovede obžalovaného z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Tr. por., výsluchom poškodenej a

na záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania
ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti
tohto rozsudku.

Ku skutku a právnej kvalifikácii:

Obžalovaný B.. K.. I. V. sa v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného dňa 25.09.2014 ku
skutku v plnom rozsahu priznal. Uviedol, že to, čo mu je kladené za vinu je úplná pravda a svoje konanie
ľutuje. Výživné neplatil z dôvodu, že jeho príjem bol veľmi nízky, pričom išlo o sumu cca. 828.- Eur za

celý rok. Výživné plánuje uhradiť v lehote do dvoch týždňov. Vedie usporiadaný život a je v slobodnom
povolaní.

Svedkyňa poškodená K. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný výživné platil veľmi
sporadicky, nerešpektoval rozhodnutie súdu, ktorým mu bolo určené výživné na N. V. vo výške 90,-Eur a

F. V. vo výške 70,-Eur a potom nerešpektoval ani rozhodnutie, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu
F. V. vo výške 70,-Eur a N. V. vo výške 90,-Eur. Od decembra 2012 uhradil nejaké výživné, od roku 2013
uhradil výživné asi 3 krát, ale opäť nie v zmysle rozhodnutia súdu. V roku 2014 uhradil časť výživného
až potom, ako podali trestné oznámenie a prebehli výsluchy na polícii, pričom uhradil iba nízke sumy
cca 120,-Eur, o čom sú podrobne doložené doklady v spise. K dnešnému dňu vrátane mesiaca október

jej obžalovaný dlží sumu 3.678,-eur.

Súd sa v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súčasne oboznámil s listinnými dôkazmi a to:
- uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/38/2010 zo dňa 14.06.2010, právoplatné dňa
06.07.2010, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojich detí N. V.A., U.. XX.XX.XXXX

V. E. XX,-Y. K. F. V., U.. XX.XX.XXXX celkovou sumou 70,-eur mesačne k rukám starých rodičov G. G.
K. O. G. vždy do 15-teho dňa v mesiaci,
- uznesenie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 37P/245/2013 zo dňa 01.10.2013 právoplatné
dňa 23.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 11CoP/565/2013 zo dňa
17.12.2013, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry F. V., U.. XX.XX.XXXX,

celkovou sumou 70,-eur mesačne k rukám K. N. vždy do 15-teho dňa v mesiaci,- uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 16C/442/2013 zo dňa 04.02.2014, ktorým bol
obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry N. V., U.. XX.XX.XXXX celkovou sumou 50,-
eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, spolu so zročným výživným od

28.11.2013 do 31.01.2014 vo výške 105,-eur,
- potvrdenia /poštové poukazy/ o zaplatení časti dlžného výživného v celkovej výške 868,99.- Eur,
- potvrdenia o návšteve školy deklarujúce, že N. V. je v školskom roku 2014/2015 žiačkou 4. triedy SOŠ
masmediálnych a informačných štúdií, Bratislava K. F. V. je v školskom roku 2014/2015 žiačkou V. triedy
E. Š.L. N. M. E., R..

Súd hodnotiac vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. dospel jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že žalovaný skutok
sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, vykazuje všetky obligatórne
znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a že sa ho dopustil obžalovaný.

Súd skutkový a právny stav ustálil v zhode so skutkovou a právnou vetou výrokovej časti obžaloby za
súčasného použitia ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., v zmysle ktorého ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok
súdu prvého stupňa. Súd mal za preukázané, že obžalovaný si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť

riadne neplnil od mesiaca november 2012 do mesiaca október 2015 vrátane, čím mu za uvedené
obdobie, teda do dátumu rozhodnutia súdu vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 3.678,-Eur.

Vina obžalovaného B.. K.. I. V. je preukázaná jednak svedeckou výpoveďou poškodenej svedkyne K.
N. ako aj samotnou výpoveďou obžalovaného, v ktorej sa ku skutku priznal, oľutoval ho a prisľúbil

bezodkladné uhradenie svojho dlhu na výživnom, ktoré spoločne s ďalšími zadokumentovanými
listinnými dôkazmi poskytli súdu spoľahlivý podklad pre konštatovanie záveru o tom, že obžalovaný si
v rozhodnom období neplnil riadne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu v tom
nebránila žiadna objektívne relevantná okolnosť.

Súd v súvislosti so záverom o zavinení obžalovaného poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný je
vysokoškolsky vzdelanou osobou - architektom v produktívnom veku s trvalým bydliskom v hlavnom
meste Bratislava, ktoré vykazuje štatisticky dlhodobo, a to v súčasnosti aj napriek „svetovej finančnej
kríze“, najnižšiu mieru nezamestnanosti s množstvom pracovných príležitostí, o to viac najmä v
odvetviach stavebníctva. Tvrdenie obžalovaného, že dôvodom neplatenia výživného bol jeho nízky

príjem, ho za zistených okolností jeho zákonnej povinnosti platiť výživné nezbavuje. Na hlavnom
pojednávaní ani v prípravnom konaní totiž neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, najmä jeho
zdravotný stav a s tým súvisiace pracovné obmedzenie alebo úplná pracovná nespôsobilosť, ktoré
by obžalovanému bránili pracovať a zabezpečovať tak finančné prostriedky na úhradu výživného.
Pokiaľ obžalovaný v rozhodnom čase ako osoba v slobodnom povolaní nebol schopný zarobiť finančné

prostriedky, ktoré by mu na úhradu výživného postačovali, nič mu nebránilo v tom, aby sa pokúsil
nájsť si také adekvátne zamestnanie, ktoré by mu uvedené umožňovalo. Nebolo pritom zistené, že
by obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani že by v rozhodnom čase poberal
dávky v hmotnej núdzi a ani nedeklaroval, že si prácu aktívne hľadá. V tejto súvislosti je tiež potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ v rozhodnom období nebol schopný platiť výživné v rozsahu stanovenom súdom, bol

obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto okolnostiam a tento primerane znížiť a to až
na úroveň pokrytia iba svojich objektívnych základných životných potrieb, nakoľko z dôvodu existencie
jeho vyživovacej povinnosti je jeho povinnosťou prispôsobiť hospodárenie s finančnými prostriedkami a
majetkovými hodnotami v súlade s jeho primárnou povinnosťou prispievať na výživné svojich detí, ktorá
má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami.

Je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnosti prispievať na výživu
svojich dcér, a súčasne vedel a vie, že mu táto povinnosť vyplýva nielen z ustanovenia § 62 zákona
o rodine, ale bola mu aj deklarovaná súdom /navyše s výškou výživného u N. V. obžalovaný sám
súhlasil, keďže dňa 04.02.2014 došlo ku schváleniu zmieru, čo bolo potvrdené uznesením Okresného
súdu Bratislava IV. Pod sp. zn. 16C/442/2013 zo dňa 04.02.2014,/. Zároveň je nutné konštatovať, že

výživné v celkovej výške 120.- Eur mesačne na dve študujúce dcéry nemožno za zistených okolností v
súčasnostipovažovaťzasumu,ktorúbyosobavaktívnomveku,akouobžalovanýbezpochybyje,nebola
schopnáplatiť.Napokon,rodičsvojimpotomkomnemôžedaťskutočneničmenejakoibapeniazepričom
sumu, ktorú je povinný obžalovaný mesačne na výživné platiť, nemožno nazvať inak ako almužnou aje skôr ironickým výsmechom do tváre jeho detí. Napriek týmto skutočnostiam však obvinený žiadnym
spôsobom neprejavil aktívnejšiu snahu po náprave doposiaľ trvajúceho protiprávneho stavu. Laxný
prístup obžalovaného k prejednávanej veci a jeho nie nasledovania hodný životný postoj demonštruje aj

tá skutočnosť, že obžalovaný v priebehu celého obdobia zaplatil časť dlžného výživného až pod tlakom
trestnej represie a napriek tomu, že súd dvakrát vyhovel žiadosti obžalovaného o odročenie hlavného
pojednávania za účelom úhrady dlžného výživného, obžalovaný dlžné výživné doposiaľ v celej výške
neuhradil, naďalej si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť a na ostatné hlavné pojednávanie sa
znížením na úroveň kognitívneho priemeru žiakov základnej školy použitím infantilnej výhovorky ani

nedostavil.

Súd vyhodnotením vyššie uvedených okolností daného prípadu a osoby páchateľa ustálil u
obžalovaného existenciu subjektívnej stránky jeho konania, teda zavinenia vo forme priameho úmyslu
podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko je nepochybné, že obžalovaný nielen že vedel, že spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone môže porušiť záujem chránený týmto zákonom, spočívajúci v ochrane

nároku oprávnenej osoby na výživné, ale aj chcel týmto spôsobom uvedený záujem porušiť.

Ku druhu a výške trestu:

Súd z odpisu z registra trestov obžalovaného zistil, že v minulosti nebol súdne trestaný.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu,
neexistenciu priťažujúcich okolností a dve poľahčujúce okolnosti, nakoľko obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život, k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne

oľutoval /túto okolnosť však súd vzal do úvahy iba pri veľkej miere tolerancie k výkladu pojmu ľútosť,
nakoľko u obžalovaného nemožno jednoznačne vysloviť záver o tom, či svoje konanie ľutuje v zmysle
existencie negatívneho vnútorného pocitu uvedomenia si vlastného zlyhania s potenciálom snahy po
náprave, alebo sa jedná iba o ľudsky plytkú ľútosť vyvolanú sklamaním z neúspechu uniknutia pred
zodpovednosťou/. Súd tiež prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené uložil obžalovanému nízky trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu, pričom za účelom motivácie k tomu, aby dlžné výživné uhradil a riadne si
plnil svoju vyživovaciu povinnosť, súd obžalovanému súčasne uložil primerané povinnosti spočívajúce
v príkaze v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné a riadne si plniť svoju zákonnú vyživovaciu

povinnosť voči svojim dcéram, ktoré bude musieť obžalovaný rešpektovať pod hrozbou nariadenia
výkonupodmienečneodloženéhotrestuodňatiaslobody.Súdtedavdôvere/ajkeďvzhľadomnapriebeh
trestného konania obmedzenej/ v nápravu obžalovaného uložením podmienečného trestu odňatia
slobody obžalovanému poskytol možnosť, aby svojim chovaním a splnením uložených primeraných
povinností v skúšobnej dobe odstránil negatívne dôsledky svojho protiprávneho konania a súčasne mu

tým poskytol možnosť dosiahnutia osvedčenia.

Podľa názoru súdu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený, je zákonný, spravodlivý a
adekvátny a za súčasného uloženia primeraných povinností splní svoj účel tak, ako to má na mysli

ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho
vplývania na ostatných členov spoločnosti v rámci generálnej prevencie, pričom obžalovaný bude
povinný viesť riadny život, splniť primerané povinnosti, ktoré mu boli uložené a pokiaľ tejto podmienke
vyhovie, súd po uplynutí skúšobnej doby vysloví, že sa osvedčil a bude sa na neho hľadieť ako keby
súdne trestaný nebol. V opačnom prípade však, už aj v priebehu skúšobnej doby, súd môže nariadiť

výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.