Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/18/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106202747
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5106202747.36

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: T. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž., L. XX, právn.zast. JUDr. Dagmar Pikorová, advokátka so
sílom Žilina, Gaštanová 21, proti odporcovi: G.. F. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž., X. X, t.č. na neznámom
mieste v O., zast. opatrovníkom G.. U. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX/XX, Ž.G. - W., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava,

Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského
rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody titulom bolestného vo výške 440,65 Eur
a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 298,75 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľpôvodneakonavrhovateľv2.radespolusnavrhovateľomv1.radesažalobnýmnávrhomna
začatie konania doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 09.02.2006 domáhal, aby súd zaviazal odporcu

na náhradu škody titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a trovy konania. Svoj
nárok odôvodnil tým, že dňa 16.02.2001 došlo k dopravnej nehode zavinenej odporcom, v dôsledku
čoho došlo u navrhovateľa k škode na zdraví, pričom odporca bol uznaný vinným trestným rozkazom
tunajšieho súdu zo dňa 23.08.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2005.
Spolu so žalobou navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu trestný rozkaz Okresného súdu
Žilina zo dňa 23.08.2005, č.k. XT XXX/XXXX; potvrdenie DPMŽ zo dňa 10.11.2005; lekársku správu

zo dňa 22.04.2003; posudky o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia; žiadanku; lekársku
správu zo dňa 23.04.2003; splnomocnenie.
Uznesením zo dňa 31.05.2006 súd pripustil pristúpenie do konania vedľajšieho účastníka na strane
odporcu.

Dňa 14.05.2010 bol v danej veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobný návrh zamietol z dôvodu

premlčania nároku.
OdvolanímnapadnutérozhodnutiebolouznesenímKrajskéhosúduvŽilineakoodvolaciehosúduzodňa
24.09.2010 zrušené a vrátené na ďalšie konanie, pričom odvolací súd vznesenú námietku premlčania
posúdil inak a stanovil tunajšiemu súdu zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania vychádzajúc zo
záverov odvolacieho súdu.
Súd v danej veci nariadil ústne pojednávania a vykonal opätovné dokazovanie, a postupoval v zmysle

intencií odvolacieho súdu.Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na náhradu škody titulom bolestného vo výške 995,82 Eur
a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.849,43 Eur.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie.

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania, na ktorej trval počas celého konania,
pričom poukázal na to, že navrhovateľ sa dozvedel o škodcovi doručením uznesenia v rámci trestného
konania, a to dňa 25.07.2001. Taktiež navrhovateľ bol vypočutý v priebehu vyšetrovacieho konania

dňa 07.03.2001, keď na prvej strane zápisnice je uvedené meno odporcu a zápisnica je podpísaná
navrhovateľom ako poškodeným.
Vedľajší účastník na strane odporcu vznesenú námietku premlčania odôvodnil tým, že v danom prípade
sa uplatňuje 2-ročná subjektívna lehota podľa § 106 ods,1 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru
nie je možné viazať sa na dátum právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o
vine škodcu, ale je potrebné vychádzať z momentu, kedy poškodený obdržal informáciu, na základe

ktorej mohol usúdiť, že konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Poukázal na názor NS ČR v rozhodnutí
25Cdo 871/2002. Teda navrhovateľ musel vedieť o osobe škodcu už v deň dopravnej nehody, resp.
vyhotovením protokolu o dopravnej nehode. Svoju vedomosť navrhovateľ deklaroval aj v samotnom
žalobnom návrhu, keď uviedol, že sa snažil o mimosúdnu dohodu s odporcom ešte pred rozhodnutím
o vine odporcu v trestnom konaní. Zároveň o výške škody sa poškodený môže dozvedieť, ako náhle

je jeho zdravotný stav ustálený a možno bolesť ohodnotiť a prvý posudok o bolestnom bol vyhotovený
už dňa 24.10.2001, teda zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený už pri prvom vyhotovení lekárskeho
posudku, t.j. dňa 24.10.2001, nakoľko jednotlivé položky sú totožné s položkami obodovanými v ďalších
posudkoch, pričom poukázal na časový odstup vyhotovenia tohto posudku (24.10.2001) od dopravnej
nehody (16.02.2001). Druhý posudok zo dňa 22.04.2003 obsahuje rovnaké, resp. obdobné položky,

keďže absentuje v ňom položka č. 246. Má za to, že nárok je premlčaný, aj keby nebral do úvahy
1.posudok, ale iba druhý zo dňa 22.04.2003. Navrhovateľ sa odvolával na druhý posudok až v žalobnom
návrhu doručenom súdu dňa 09.02.2006, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty od vyhotovenia
posudku. Taktiež bol vypracovaný znalecký posudok P.. S.E. dňa 04.08.2004.
Opatrovník odporcu trval na všetkých vyjadreniach vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Navrhovateľ nesúhlasil s vedľajším účastníkom na strane odporcu, nakoľko o osobe, ktorá zodpovedá
za danú škodu, sa vraj dozvedel až doručením trestného rozkazu zo dňa 23.08.2005. Má za to, že bez
tohto rozhodnutia by neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu. Súhlasil však s 2-
ročnou subjektívnou premlčacou lehotou odo dňa, kedy sa poškodený dozvie, že k škode došlo a kto

za ňu zodpovedá. Tento svoj názor však následne zmenil, keď tvrdil, že v danom prípade ide o 3-ročnú
premlčaciu lehotu, ktorá sa predlžuje o 1 rok, teda spolu 4 roky, vzhľadom na ust. § 104 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia, kde premlčacia doba začína plynúť až rok
po poistnej udalosti, čím sa stanovená 3-ročná lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka predlžuje
o 1 rok. A keďže navrhovateľ si uplatnil náhradu škody v trestnom konaní, premlčacia doba sa zastaví a

do skončenia trestného konania neplynie. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 02.09.2009 uviedol, že podľa záverov znalca zdravotný stav bol ustálený v auguste roku 2002,
teda trojročná premlčacia lehota začala plynúť od augusta 2003 a jej plynutie skončilo v auguste 2006
a keďže navrhovateľ podal návrh dňa 09.02.2006, tak nárok nie je premlčaný.

S takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť, nakoľko v danom prípade na premlčanie náhrady škody
vzniknutej navrhovateľovi sa aplikuje ustanovenie § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, a v žiadnom
prípade nie ustanovenie § 101, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná. Avšak uvedené inak pre daný prípad je práve v § 106 ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je dvojročná. Nemožno súhlasiť ani s predĺžením premlčacej

doby, nakoľko premlčacia doba pre daný prípad je riadne kogentne stanovená a nie je možné aplikovať
§ 104 Občianskeho zákonníka a následne sčítavať premlčacie doby. Súd poukazuje na to, že v danom
prípade nejde o prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka, keďže
dané ustanovenie sa aplikuje pri právach na plnenie z poistenia zodpovednosti a v danom prípade nejde
otaképlnenie,aleonáhraduškodynazdraví.Tedajenepochybné,žepremlčaciadobavdanomprípade

je 2-ročná.

Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví

Podľa § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie.

Súd poukazuje na to, že v danom prípade právo navrhovateľa sa premlčí v zmysle § 106 ods.1

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o subjektívnu lehotu.

V zmysle intencií Krajského súdu v Žilne, ktorého názorom je prvostupňový súd viazaný, súd opätovne
skúmal námietku premlčania.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom tunajšieho súdu o nadobudnutí vedomosti o škode, avšak

nestotožnil sa s názorom, že navrhovateľ sa dozvedel o škodcovi v prípravnom trestnom konaní dňa
07.03.2001, nakoľko v tom čase ešte nebol odporca v konaní XT/XXX/XXXX stíhaný ako obvinený.
K tomu došlo až dňa 12.04.2001 a uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 12.04.2001 nebolo
navrhovateľovi doručované a trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 12.07.2001 prerušené, že
nemožno vec náležite objasniť pre neprítomnosť obvineného. Samotný navrhovateľ bol vypočutý až dňa

15.07.2004, preto podľa odvolacieho súdu až týmto dňom sa navrhovateľ mohol dozvedieť o osobe,
ktorá za škodu zodpovedá.
Pokiaľ navrhovateľ stotožnil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby s dátumom právoplatnosti
trestného rozkazu v trestnej veci (05.10.2005), tak tento názor odvolací súd nepovažoval za správny.
Hoci zo spisu XT/XXX/XXXX, ktorý bol pripojený už pri prvotnom rozhodnutí a teda aj počas odvolacieho

konania, vyplýva, že dňa 25.07.2001 bolo navrhovateľovi doručené uznesenie, ktorým bolo trestné
stíhanie obvineného F. Y. stíhaného za trestný čin ublíženia na zdraví prerušené, pričom v danom
uznesení je riadne uvedený skutok, ktorého sa mal odporca dopustiť a v ktorom je uvedené, že
pri nehode utrpel navrhovateľ zranenia. Teda minimálne doručením tohto uznesenia, z ktorého je
zrejmý škodca, musel mať navrhovateľ vedomosť o škodcovi. Odvolací súd sa však s týmto názorom

nestotožnil, ako ani s tým, že navrhovateľ dňa 07.03.2001 vypovedal ako poškodený v trestnej veci
vedenej voči odporcovi ako obvinenému, pričom z danej zápisnice riadne vyplýva škodca - odporca.
Napriek týmto skutočnostiam vyplývajúcim z pripojeného spisu XT/XXX/XXXX odvolací súd posúdil,
že navrhovateľ bol vypočutý až dňa 15.07.2004 a preto až týmto dňom sa mohol dozvedieť o osobe
zodpovednej za škodu.

Vzhľadom na to, že tunajší súd je viazaný názorom odvolacieho súdu v danej veci, je povinný vyslovený
záver rešpektovať, a preto vychádzal z toho, že navrhovateľ sa o škodcovi dozvedel až dňa 15.07.2004.

Taktiež odvolací súd vyslovil, že sa nestotožnil so záverom tohto súdu, že si navrhovateľ v trestnom
konaní škodu riadne neuplatnil.

S poukazom na vyslovený záver a na povinnosť tunajšieho súdu toto rešpektovať, nakoľko je viazaný
názorom odvolacieho súdu, musel vychádzať z tohto záveru, že navrhovateľ si v trestnom konaní
riadne uplatnil škodu, v dôsledku čoho plynutie premlčacej lehoty spočíva, a to aj napriek skutočnosti,
že navrhovateľ dňa 15.07.2004 pri svojom výsluchu na policajnom orgáne vyhlásil, že žiada uhradiť
bolestné podľa bodového ohodnotenia, ktoré určí lekár a ktoré doloží do 13.08.2004 a ďalej že žiada

uhradiť škodu za trvalé zdravotné následky, výšku čoho tiež doloží do 13.08.2004.
Dňa 19.08.2004 bol navrhovateľ prítomný pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu s tým, že nemá návrhy
na doplnenie, pričom žiadnu výšku škody neuviedol, nepredložil. Teda okrem uvedenia, že bude žiadať
náhradu škody, viac ohľadom toho bol nečinný, hoci sám uviedol, že predloží výšku škody.
Z toho dôvodu tunajší súd v zrušenom rozhodnutí zo dňa 14.05.2010 vyslovil, že premlčacia lehota

z dôvodu nečinnosti navrhovateľa a riadneho nepokračovania ohľadom uplatnenia náhrady škody,
nespočívala, keďže vzhľadom na ustálenú súdnu prax je potrebné, aby poškodený riadne pokračoval
v trestnom konaní.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľ v trestnom konaní nedoložil žiadny posudok, žiadnu listinu
preukazujúcu výšku škody, bodové ohodnotenie, v zmysle ktorej by riadne uplatnil škodu tak, že by

konkrétnu výšku riadne určil, vyčíslil. Navrhovateľ neodkázal ani na posudky, ktoré predložil v tomto
konaní, v zmysle ktorých pôvodne v návrhu vyčíslil konkrétnu výšku škody. V trestnom konaní bol
vypracovaný znalecký posudok P.. S.E., avšak navrhovateľ ako poškodený sa k danému posudkunepripojil, ani nijako nevyjadril, hoci k veci sa vyjadroval dňa 25.07.2005, kedy preštudoval spisový
materiál s uvedením, že nemá návrhy na doplnenie vyšetrovania.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nijako a ničím nevyčíslil výšku škody, ktorú si v trestnom konaní

uplatnil, ani neodkázal na vypracovaný znalecký posudok, v dôsledku čoho bol s nárokom na náhradu
škody odkázaný v trestnom rozkaze zo dňa 23.08.2008 na konanie o občianskoprávnych veciach.
V zrušenom rozhodnutí bolo konštatované, že navrhovateľ si v trestnom konaní uplatnil náhradu škody
dňa 15.07.2004, avšak bez určenia akejkoľvek výšky, preto súd mal za to, že navrhovateľ si v trestnom
konaní náhradu škody neuplatnil riadne a teda ani v konaní riadne nepokračoval. Teda navrhovateľ

nepostupoval tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho
premlčacia lehota podľa názoru tunajšieho súdu vysloveného v zrušenom rozsudku zo dňa 14.05.2010,
sa nezastavila a nespočívala, ale plynula bez prerušenia aj počas trestného konania voči odporcovi.

Napriek tomuto odvolací súd nesúhlasil s týmto názorom, že by si navrhovateľ v trestnom konaní škodu
riadne neuplatnil, keďže dňa 15.07.2004 si uplatnil náhradu škodu uvedením minimálnej sumy a predsa

bolo zrejmé, že bude ustanovený znalec aj za účelom posúdenia nárokov ohľadom náhrady škody na
zdraví.

Z toho dôvodu súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu s poukazom na viazanosť súdu
názorom odvolacieho súdu, a preto vzhľadom na závery odvolacieho súdu, že navrhovateľ sa dozvedel

o škodcovi až dňa 15.07.2004 a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 09.02.2006, nie je nárok
premlčaný, nakoľko v zmysle názoru odvolacieho súdu návrh tak bol podaný pred uplynutím premlčacej
lehoty.

Z predloženého trestného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 23.08.2005, č.k. XT/XXX/XXXX, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2005, je nepochybné, že odporca bol uznaný vinným zo skutku,
ktorým spôsobil navrhovateľovi ťažkú ujmu na zdraví, pričom navrhovateľ spolu s ďalšími poškodenými
boli odkázaní s nárokmi na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Súd posúdil za nesporné, že odporca je zodpovedný za spôsobenú škodu na zdraví navrhovateľa,

preto súd následne sa zaoberal posúdením výšky škody a to jednak titulom bolestného a jednak titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU).

So zreteľom na to, kedy došlo ku škode (16.02.2001), je potrebné podmienky jeho vzniku a rozsah
odškodnenia posúdiť podľa vyhl.č. 32/1965 Zb.

Podľa § 2 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jehoživotnýchaspoločenskýchpotriebalebopreplneniejehospoločenskýchúloh(ďalejlen"následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods.2 vyhl.č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom

sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.Podľa § 7 ods.2 vyhl.č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Súdu boli predložené lekárske posudky.

Zlekárskejsprávyzodňa22.04.2003vyplývapočetbodov190zazranenianavrhovateľa.(l.č.16obsahu
spisu)
Z lekárskej správy zo dňa 22.04.2003 vypracovaný P.. P. vyplýva obodovanie úrazu zo dňa 16.02.2001
v počte 87,5 bodov.

Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného P.. U. dňa 10.11.2005
vyplýva počet bodov za bolestné - 100 bodov. (l.č.13)
Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného P.. M. dňa 18.01.2006
vyplýva počet bodov za SSU - 100 bodov. (l.č.17)

-obidvajaposudzujúcilekárisanapojednávanípredsúdomvyjadrili,ženevediasavyjadriťkustálenému
zdravotnému stavu navrhovateľa.

Súdu bol predložený aj lekársky posudok zo dňa 24.10.2001, z ktorého taktiež vyplýva bodové
ohodnotenie zranení navrhovateľa - bolestné 217,5 bodov) Na základe tohto posudku vedľajší účastník

na strane odporcu vyplatil navrhovateľovi sumu 9.135,- Sk, čo je preukázané výpisom z účtu zo dňa
16.10.2001. (l.č. 164)
- toto navrhovateľ pôvodne popieral s tým, že nemá vedomosť o vyplatení bolestného, avšak následne
túto skutočnosť pripustil s tým, že si to nepamätá a následne v tej časti zobral návrh späť, čo bolo
zastavené uznesením zo dňa 30.05.2008.

Súd uznesením zo dňa 26.03.2009 nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého bol P.. O. E.
vypracovaný znalecký posudok č.XX/XXXX. (l.č. 237-241 obsahu spisu)

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX nepochybne vyplýva, že ohodnotenie sťaženie spoločenského

uplatnenia navrhovateľa bolo možné jednoznačne vypracovať v auguste 2002, kedy znalec považoval
jeho zdravotný stav za ustálený a definitívne ohodnotenie odškodnenia za bolesť bolo možné vykonať
po poslednej operácii 16.05.2002 a prvé po odstupe 6 mesiacov od úrazu.
Podľa záverov znaleckého posudku SSU bolo ohodnotené počtom 100 bodov, ale vzhľadom na to, že
ide o mladého človeka bez vzdelania, bude musieť pracovať prevažne fyzicky, navrhol znalec zvýšiť

odškodnenie o 50 % a teda SSU by odškodnil počtom bodov 150.
Bolestné znalec ohodnotil počtom bodov 373,50 bodov.

V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX, bol vyhotovený P.. S. dňa
04.08.2004. (l.č. 72 spisu XT/XXX/XXXX)

Podľa záverov tohto posudku bolestné bolo ohodnotené počtom 500 bodov a to tak, že obodovanie
zranení za bolesť -
- zlomenina stehennej kosti liečená operáciou - 180 bodov
- povrchová rana na pravom kolene - 7,50 bodov
- povrchová rana na ľavom kolene - 7,50 bodov

- šok stredného stupňa - 30 bodov, teda spolu 225 bodov, ktoré doporučil zvýšiť vzhľadom na bolestivý
spôsob liečby, zápalové komplikácie na dvojnásobok, t.j. na 450 bodov.
K tomu ohodnotil ďalšie dva operačné zákroky -
- hlboká rana dolnej končatiny - 15 bodov
- odstránenie klinca - 35 bodov, teda celkovo spolu 500 bodov.

Navrhovateľ poukazoval na ďalšie spôsobené následky, na základe čoho boli nariadené ďalšie znalecké
dokazovania spolu s kontrolným -- Znalecký posudok č. XX/XXXX spolu s doplňujúcim č. X/XXXX vypracovaný P.. G., ktorá posúdila,
že ochorenie chlopní nemohlo vzniknúť v bezprostrednej súvislosti s inými zraneniami utrpenými pri
dopravnej nehode, pričom navrhovateľ bol roky sledovaný na ochorenie srdca

- znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný P.. T., F.., ktorý potvrdil závery P.. G. s tým, že ide o vrodenú
chybu a posudzované ochorenia navrhovateľa nemohli vzniknúť v súvislosti so zraneniami utrpenými
pri dopravnej nehode.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd nemal zistené ďalšie zranenia tvrdené navrhovateľom, ktoré

by vznikli v súvislosti s danou dopravnou nehodou, preto súd posúdil len zranenia uvedené v znaleckom
posudku P.. E. a P.. S., ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania, preto ide len o listinný dôkaz
pre dané konanie.
Z daných znaleckých posudkov vyplývajú totožné zranenia, na základe ktorých obaja ustanovení znalci
bodovo ohodnotili bolestné a SSU, avšak odlišným spôsobom:
- P.. E. (ustanovený znalec v tomto konaní) - bolestné ohodnotil počtom 373,50 bodov a SSU počtom

150 bodov
- P.. S. (znalec v trestnom konaní) - bolestné ohodnotil počtom 500 bodov, a to spôsobom, že časť bodov
zvýšil. Bez zvýšenia by bodové ohodnotenie predstavovalo 275 bodov, teda menej, než ohodnotil P.. E..

Navrhovateľ si uplatnil bolestné vo výške 500 bodov, pričom vychádzal bez relevantného odôvodnenia,

prečo vychádzal práve zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní P.. S., ktorý je však
pre toto konanie len listinným dôkazom.

Napriek tomu však súd vyhádzal z toho, že hoci si navrhovateľ uplatnil bolestné vo výške 995,82 bodov,
teda podľa bodového ohodnotenia P.. S., je nutné poukázať na to, že základ bodového ohodnotenia P..

S. vychádzalo z počtu 275 bodov, ktoré v časti navýšil.
Základ ohodnotenia P.. E. bez navýšenia predstavuje 375,50 bodov, pričom neodporučil navýšenie.
Súd nie je viazaný prípadným odporúčaním znalca na navýšenie.
Navrhovateľ nežiadal navýšiť odškodnenie bolestného, len bez ďalšieho vychádzal zo znaleckého
posudku P.. S.. Ničím relevantným nezdôvodnil skutočnosť, že by súd mal prihliadať práva na znalecký

posudok P.. S., ktorý bol vypracovaný nie v tomto konaní, ale v trestnom konaní.

Súd poukazuje na to, že P.. E. vyhotovil znalecký posudok v rámci tohto konania po posúdení celej
zdravotnej dokumentácie navrhovateľa od dopravenej nehody, hoci P.. S. vypracoval znalecký posudok
iba do r. 2004.

Dokonca P.. E. hoci nedoporučoval navýšenie, bolestné ohodnotil na 373,50 bodov. Teda oveľa vyššie,
než ohodnotil P.. S. (275 bodov).
P.. E. neudal žiadny dôvod navýšenia a aj vo svojom ústnom vyjadrení pred súdom na pojednávaní
vyslovil, že zotrváva na svojom ohodnotení.
Súd poukazuje na to, že bodové ohodnotenie P.. S. bolo v rámci trestného konania, na rozdiel od P.. E.,

ktorý bol ustanoveným znalcom pre toto konania a
zároveň P.. E. síce nedoporučoval zvýšenie bodového hodnotenia bolestného, ale bolestné ohodnotil
väčším počtom než P.. S., z ktorého bez logického vysvetlenia vychádzal navrhovateľ pre odškodnenie
bolestného pravdepodobne len preto, že S. doporučil 500 bodov, avšak nemožno opomenúť, že základ
bol 275 bodov. Síce P.. S. doporučil 500 bodov pre odškodnenie bolestného, súd nie je viazaný týmto

odporúčaním a teda súd vychádzal zo základu a následne posudzoval dôvodnosť zvýšenia. P.. E. ako
ustanovený znalec v tomto konaní neodporučil zvýšenie.
Súd si osvojil závery P.. E., ktorý v konaní bol zároveň aj vypočutí a ktorí zotrval na svojich záveroch,
ktoré riadne a relevantne zdôvodnil a nebol dôvod o nich pochybovať. Preto súd sa priklonil k vyššiemu
bodovému ohodnoteniu podľa záverov P.. E., teda základ bolestného bol 373,5 bodov a nestotožnil sa

s doporučeným navýšením podľa P.. S. (znalec ustanovený pre trestné konanie) a nezistil ani žiadny
dôvod na navýšenie bolestného. Preto súd ustálil, že bodové ohodnotenie bolestného je 373,5 bodov.

S poukazom na uvedené skutočnosti a na závery znaleckých posudkov súd si teda osvojil bodové
ohodnotenie bolestného počtom 373,50 bodov, čo predstavuje pri výške 60,- Sk za 1 bod odškodnenie

22.410 Sk/743,88 Eur.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi poisťovňa - vedľajší účastník na strane odporcu vyplatil sumu
9.135,- Sk/303,23 Eur, súd uložil už len povinnosť zaplatiť bolestné vo výške 13.275,- Sk/440,65 Eur.Zaplatenie danej sumy bolo riadne preukázané a dokonca následne navrhovateľ, ktorý to pôvodne
popieral, to nerozporoval, ale napriek tomu na návrhu následne zotrval a po viacerých jeho
dispozitívnych úkonoch trval na náhrade titulom bolestného vo výške 30.000,- Sk/995,82 Eur.

Súdtakposúdilzdôvodov,žezoznaleckýchposudkovsúdnezistildôvodnanavýšenietak,akodoporučil
P.. S. v znaleckom posudku z roku 2004 a jednak ani navrhovateľ nežiadal osobitné navýšenie, iba bez
akéhokoľvek dôvodu požadoval bolestné podľa znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní.
Jednaknebolzistenýdôvodnanavýšenie,jednaknavýšenieboloodporúčanévposudkuvypracovaného
v inom konaní a jednak P.. E. ako znalec ustanovený v tomto konaní ohodnotil bolestné vyššie než P..

S. a to o cca 100 bodov a bez navýšenia. Navrhovateľ nežiadal zvýšenie náhrady bolestného, ale len
vychádzal z ohodnotenia P.. S.Ň. v trestnom konaní, pričom bolestné ohodnotil menším počtom bodov,
avšakohodnotenieodporučilnavýšiť,aktoneštandardne,keďžeodporučilnavýšiťibačasťohodnotenia.
P.. E. aj písomne, aj ústne pred súdom riadne zdôvodnil svoje závery a nebol dôvod sa od nich odkloniť.
Súd posúdil uplatnenie bolestného podľa posudku S. ako špekulatívne zo strany navrhovateľa, keďže
tam bolo odporúčané aj navýšenie, pričom je nepochybné, že základ ohodnotenie P.. E. bolo podstatne

vyššie. Špekulácie zo strany navrhovateľa vyplývajú aj z toho, že sa snažil svoj nárok navýšiť aj z
dôvodov jeho ďalších ochorení, ktorými však trpel už pred nehodou, čo preukázali aj znalecké posudky
vypracované práve na návrh navrhovateľa, v dôsledku čoho sa zbytočne navýšili trovy a dĺžka konania,
keďže navrhovateľ tieto skutočnosti pred súdom neuviedol a žiadal ich zohľadniť pri výške jeho nároku, a
toajnapriektomu,ženimitrpelužprednehodou.Ničímrelevantnýmahodnovernýmnebolopreukázané,

že boli v dôsledku nehody.

Čo sa týka SSU - navrhovateľ požadoval sumu 1.080.000 Sk/35.849,43 Eur, a to ako 120-násobok
bodového ohodnotenia stanovené P.. E..
Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného P.. M. dňa 18.01.2006

vyplýva počet bodov za SSU - 100 bodov. (l.č.17)
Podľa záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný P.. E. bolo SSU ohodnotené taktiež
počtom 100 bodov, ale vzhľadom, že ide o mladého človeka bez vzdelania, bude musieť pracovať
prevažne fyzicky, navrhol znalec zvýšiť odškodnenie o 50% a teda SSU by odškodnil počtom bodov 150.
Teda základ bez navýšenia bol stanovený počtom 100 bodov, ktoré nebolo rozporované.

Navrhovateľ navýšenie náhrady SSU o 120-násobok odôvodnil tým, že dopravná nehoda spôsobila u
neho zásadnú zmenu, nakoľko nemohol doštudovať a teda ako mladý človek bez vzdelania si nemôže
nájsť vhodnú prácu adekvátnu jeho zdravotnému stavu. Zranenie - skrátenie dolnej končatiny mu
znemožňuje viesť normálny bežný život.

Uviedol, že chcel študovať vysokú školu - vojenskú akadémiu, nakoľko chcel byť letcom, ale zranenie mu
to nedovoľovalo, jeho zranenie - skrátenie nohy mu v tom zabránilo a v dôsledku toho môže vykonávať
len pomocné práce. Do dopravenej nehody mal vraj dobré študijné výsledky, venoval sa športu, aktívne
hral futbal. Uvádza, že vzdelanie nemohol nadobudnúť práve kvôli dopravnej nehode, mohol pracovať
vraj iba brigádnicky (súd v tomto tvrdení nevidel žiadny relevantný dôvod iba pre brigádnické práce), čo

mu umožní nízky príjem počas celého života. Dokonca vraj má občas sny z nehody.
Preto má za to, že v jeho prípade ide o výnimku hodnú osobitného zreteľa.

Súd poukazuje na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp.
ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Teda sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote,
jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného
partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

ZoznaleckéhoposudkuP..E.vyplýva,žeznalecodporučilzvýšenieSSUo1,tedana150bodov,nakoľko
navrhovateľ v čase nehody je mladý človek bez vzdelania.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ po základnej škole pokračoval na SOU a v čase dopravnej nehody

mal 19 rokov a navštevoval večerné štúdium.
Tvrdil,žemalvynikajúciprospechachcelpokračovaťnavojenskejakadémii,kdepráveprejehozranenia
nemohol ísť. Avšak v priebehu konania sám potvrdil, že už na základnej škole mal trojky, avšak vraj si
nepamätá, z ktorých predmetov a ani nepredložil žiadne vysvedčenie, hoci bol na to viackrát vyzývaný.Uviedol, že chcel byť letcom, čo vraj vyplýva aj z jeho záujmu o letectvo, keďže staval modely, motorčeky
a pokúšal sa ísť aj na gymnázium, ale tam ho neprijali. Toto však nepreukázal. Tvrdil, že pre následky
dopravnej nehody nemohol sa stať letcom.

Avšak je nepochybné, že navrhovateľ sa ani len nepokúsil o štúdium letectva, teda nepreukázal svoj
skutočný záujem a z dotazovania na takej vysokej škole boli zistené podmienky pre štúdium, avšak
navrhovateľ ničím nepreukázal, že by boli posudzované dané podmienky aj v jeho prípade, pričom
dokonca P.. E. uviedol, že kratšia noha nebráni takému štúdiu, či povolaniu byť letcom. Dokonca bolo
zistené, že na niektoré odbory sa nevykonávajú ani prijímacie pohovory.

Navrhovateľ ničím relevantným nepreukázal záujem o toto štúdium a zrealizovanie jeho „sna“, dokonca
ani nepodal prihlášku na takú školu, pričom v čase dopravnej nehody navštevoval večerné štúdium, aby
vôbec absolvoval maturitu, ktorú vraj kvôli zraneniu nedokončil.
Súd však poukazuje na to, že žiadna zistená skutočnosť nebránila navrhovateľovi absolvovať maturitnú
skúšku.
Je nepochybné, že navrhovateľ je vyučený automechanik (učňovka), pričom vykonal záverečnú skúšku

s celkovým hodnotením - prospel veľmi dobre, a to v odbore mechanik - opravár, a to dňa 17.06.1999.
Vysvedčenia z jednotlivých ročníkov, a to aj na základnej škole navrhovateľ nepredložil s uvedením, že
ich nemá.
Navrhovateľ však na pojednávaní 07.03.2008 uviedol, že maturitu nedokončil preto, lebo nemal už
záujem, že v súčasnosti nevidí dôvod, prečo by si maturitu dorábal. (na ústnom pojednávaní dňa

07.03.2008)
Taktiežzáľubavstavanímodelov,čimotorčekovneznamenáautomatickybyťletcom.Pokiaľnavrhovateľ
aj takýto sen mal, nič pre to neurobil. Veď chodil na učňovku a následne si chcel urobiť na večernom
štúdiu maturitu, ktorú nedorobil a pokiaľ tvrdil, že chcel ísť na gymnázium, ale nevzali ho, neuviedol,
ani nepreukázal žiadny dôvod jeho neprijatia, pričom je zrejmé, že bol priemerným žiakom, keďže

mal na vysvedčení na základnej škole trojky, avšak vysvedčenia nepredložil na preukázanie, z ktorých
predmetov a aký bol skutočný jeho prospech, len sám navrhovateľ uviedol, že mal trojky.

Navrhovateľ uviedol, že hrával aktívne futbal - malú ligu, ale vraj kvôli zdravotným problémom to musel
ukončiť.

Čo sa týka športového uplatnenia navrhovateľa, v priebehu konania bolo preukázané, že išlo len o
amatérske športovanie, pričom aj svedok X..P. uviedol, že nikto z nich nemal ambíciu sa profesionálne
venovať sálovému futbalu a po neúspešnej sezóne v roku 2000 s týmto športom skončili. (pojednávanie
dňa 07.03.2008). Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ svoju športovú aktivitu ukončil ešte pred
dopravnou nehodou. Tvrdenia, že by pokračoval, keby nemal dané zranenia, sú len jeho hypotetické

úvahy.

Čo sa týka rodinného, spoločenského uplatnenia navrhovateľa, sám navrhovateľ uviedol, že má
partnerku, avšak poukazoval na jazvy, za ktoré sa hanbí. Avšak predmetom bodového ohodnotenia
neboli žiadne jazvy, hoci takúto položku SSU príloha cit.vyhl. obsahuje. Súdny znalec teda žiadne také

obmedzenie nekonštatoval.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na psychické problémy súvisiace s dopravnou nehodou, nepredložil
žiadny dôkaz o tom, ani žiadny nenavrhoval. A tieto následky nie sú predmetom hodnotenia SSU v
znaleckom posudku, a teda nie je možné na ne pri odškodňovaní prihliadať.

Pokiaľ navrhovateľ uvádzal spojitosť s nehodou aj zdravotné problémy so srdcom a tlakom, toto bolo
znaleckým dokazovaním vyvrátené.

Navrhovateľ svoje tvrdenia ohľadom zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoverne

nepreukázal.
Dokonca nie je držiteľom preukazu ZŤP, nie je uznaný ani len čiastočne invalidným.
Teda jeho tvrdenia o nejakom zvýšenom obmedzovaní sú neopodstatnené, nepreukázané a dokonca
až špekulatívne.

Taktiež je potrebné uviesť, že navrhovateľ na jednej strane poukazuje na znalecký posudok vypracovaný
P.. S., keďže zo všetkých lekárov doporučoval najvyšší počet bodov, avšak vo svojom znaleckom
posudku uvádza, že nezistil, že by poranenia zanechali následky trvalého charakteru, ktoré by u nehoznižovali jeho pracovnú spôsobilosť a sťažovali jeho uplatnenie v spoločnosti, avšak navrhovateľ na toto
v danom znaleckom posudku už účelovo nepoukazuje..
P.. E. ohodnotil SSU na 100 bodov, ktoré navrhol zvýšiť o 1 a to s prihliadnutím na budúci pracovný život

navrhovateľa, keďže ide o mladého človeka a toto aj súd posúdil ako primerané.
Dokonca znalec uviedol, že jeho obmedzenie sa môže zlepšiť a postihnutie, aké má navrhovateľ, nie
je až také výrazné obmedzenie v bežnom živote a podľa jeho názoru také obmedzenie by nemalo
navrhovateľa obmedzovať pri povolaní letca. Taktiež na ústnom pojednávaní dodal, že nie všetko možno
prikladať úrazu, keďže človek starne a tým samozrejme dochádza aj k opotrebovaniu kĺbov, či k artróze.

Znalec sa jednoznačne vyjadril, že zdravotné poškodenie a obmedzenie u navrhovateľa nemalo vplyv
na možnosť navrhovateľa ukončiť stredoškolské štúdium.

V priebehu celého konania nebolo ničím preukázané, že by poškodenie zdravia navrhovateľa výraznou
mierou obmedzovalo. Dokonca zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa nevyplýva ani používanie
nejakých pomôcok, ako je barla a pod.

Tento záver vyslovil aj znalec P.. E., ktorý vo svojej odbornej praxi sa stretol s rôznymi úrazmi s mnohými
následkami a podľa tohto na základe odborných a praktických znalostí vzhľadom na jeho dlhoročnú
prax v danom odbore doporučil zvýšenie o 50%. Znalec nevidel dôvod na iné zvýšenie. Dôvody tvrdené
navrhovateľom neboli objektívne a skôr špekulatívne, pričom neboli ani ničím preukázané.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ utrpel ľahké obmedzenie pohyblivosti bedrového
kĺbu a toto obmedzenie mu nijakým spôsobom nebránilo v štúdiu na strednej škole, ako ani pri uplatnení
sa v inom povolaní; navrhovateľ sám sa rozhodol nepokračovať v štúdiu.
Dokonca nie je držiteľom preukazu ZŤP, nie je uznaný ani ako len čiastočný invalid.
Dokonca podľa vyjadrenia znalca kratšia končatina je v populáciii relatívne bežná a skrátenie dolnej

končatiny je takým následkom, ktorý by bol hodnotiteľný podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.
Podľa ustálenej súdnej praxe zvýšenie odškodnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch
hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred
úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni. ...10-násobné zvýšenie náhrady za SSU je vyhradené výlučne
prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a kedy jeho

predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú viac-menej stratené. (3Cdo/182/2005,...)

S poukazom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o mimoriadny
prípad hodný osobného zreteľa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo skúmaných sfér života
navrhovateľa nejde o osobu, ktorej uplatnenie alebo možnosti uplatnenia by bolo možné posúdiť ako

celkom mimoriadne a výnimočné. Vykonané dokazovanie preukázalo len obmedzenie nanajvýš ľahkého
stupňa. Na základe toho súd má za to, že primeraným sa javí zvýšenie odškodnenia výlučne v rozsahu
doporučenom znalcom P.. E., o 50%. Preto súd sa nestotožnil s navrhovateľom na 120-násobné
zvýšenie odškodnenia. V takejto výške by bolo odškodnenie neprimerané a neobjektívne a zároveň
neštandardné a v rozpore s ustálenou súdnou praxou, v rámci ktorej sa odškodňujú oveľa väčšie škody

s 10-20 násobkom zvýšenia. Pokiaľ ide o to, že navrhovateľ v čase dopravnej nehody mal iba 19 rokov
a teda ide o zranenia mladého človeka, jeho zranenia podľa znaleckých posudkov nebránia nejakým
obmedzeniam v jeho živote a taktiež nie je a nebol dôvod pre nepokračovanie v jeho vzdelávaní.
Pričom jeho vek bol zohľadnený už v znaleckom posudku P..E., ktorý navýšil odškodnenie o 50% práve
vzhľadom na vek navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na lekársku správu zo dňa 14.10.2014, podľa ktorej stav navrhovateľa
je trvalý a s trvalými následkami, súd poukazuje na to, že jednak táto správa bola zabezpečená
samotným navrhovateľom od súkromného subjektu (Medical Cassovia, s.r.o.), pričom navrhovateľ
účelovo zabezpečoval, či navrhoval dôkazy na preukázanie dôvodnosti zvýšenia odškodnenia, hoci v

konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, a to aj prostredníctvom súdom ustanovených znalcov,
ktorí požadované navrhovateľom nepotvrdili, dokonca vyvrátili a ktorí mali k dispozícii celú zdravotnú
dokumentáciu a jednak dané konštatovanie v lekárskej správe, že ide o trvalé následky a že je to v
priamej súvislosti s dopravnou nehodou, je uvedené v časti „subj.“, teda v časti, v ktorej sa uvádzajú
pocity pacienta. Podstatné však je to, čo je uvedené v časti „obj.“, teda ako objektívny nález ošetrujúceho

lekára. Z danej časti však tvrdené skutočnosti navrhovateľa nevyplývajú a bol iba odporúčaný liek
flamexin.
Z toho dôvodu nie je možné v žiadnom prípade danú správu posudzovať ako konštatovanie, že by išlo o
trvalé následky a pod., nakoľko to sú len vyjadrenia navrhovateľa, čo nie je postačujúce a teda tvrdenianavrhovateľa o trvalých následkoch s poukazom na lekársku správu sú zavádzajúce, keďže tieto „trvalé
následky,...“ sú uvedené v lekárskej správe, na ktorú navrhovateľ poukazuje, ako subjektívne poznatky
pacienta, t.j. navrhovateľa.

Súd teda po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky dôkazy navzájom, ako aj každý jednotlivo v ich
vzájomnej súvislosti a navrhovateľovi vyhovel iba v časti a žalobný návrh vo zvyšnej nepriznanej časti
zamietol z dôvodov vyššie uvedených, a to v časti zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
nad priznanú sumu a v časti náhrady bolestného, keďže navrhovateľovi bola titulom bolestného

vyplatená suma 9.135,- Sk.

Podľa § 151 ods.3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia

vo veci samej.

Súd preto v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. o trovách rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).