Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/574/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203457.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO: 26429705, so
sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., V.: XXXXXXXX, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej I. H.,
T.. X.XX.XXXX, bytom D. H., G. Č.. XXX, o zaplatenie zmenkového úroku, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/326/2013-111 zo dňa 29.5.2015 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tejto
zamietavej časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok p o t v r d z u j e.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
zmenkovej sumy vo výške 0 €,
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne

- zo sumy 772,53 € od 26.4.2010 do 12.9.2010, čo predstavuje 270,38 €,
- zo sumy 722,53 € od 13.09.2010 do 11.10.2010, čo predstavuje 52,38 €,
- zo sumy 672,53 € od 12.10.2010 do 17.11.2010, čo predstavuje 62,21 €,
- zo sumy 655,46 € od 18.11.2010 do 12.12.2010, čo predstavuje 40,97 €,
- zo sumy 605,46 € od 13.12.2010 do 10.01.2011, čo predstavuje 43,90 €,
- zo sumy 555,46 € od 11.01.2011 do 10.02.2011, čo predstavuje 43,05 €,
- zo sumy 505,46 € od 11.02.2011 do 10.03.2011, čo predstavuje 35,38 €,

- zo sumy 470,29 € od 11.03.2011 do 11.04.2011, čo predstavuje 37,62 €,
- zo sumy 435,12 € od 12.04.2011 do 10.05.2011, čo predstavuje 31,55 €,
- zo sumy 399,95 € od 11.05.2011 do 12.06.2011, čo predstavuje 33,00 €,
- zo sumy 364,78 € od 13.06.2011 do 11.07.2011, čo predstavuje 26,45 €,
- zo sumy 329,61 € od 12.07.2011 do 11.09.2011, čo predstavuje 51,09 €,
- zo sumy 294,44 € od 12.09.2011 do 10.10.2011, čo predstavuje 21,35 €,
- zo sumy 259,27 € od 11.10.2011 do 10.11.2011, čo predstavuje 20,09 €,

- zo sumy 224,10 € od 11.11.2011 do 11.12.2011, čo predstavuje 17,37 €,
- zo sumy 188,93 € od 12.12.2011 do 10.01.2012, čo predstavuje 14,17 €,
- zo sumy 153,76 € od 11.01.2012 do 12.02.2012, čo predstavuje 12,69 €,
- zo sumy 118,59 € od 13.02.2012 do 11.03.2012, čo predstavuje 8,30 €,- zo sumy 83,42 € od 12.03.2012 do 09.04.2012, čo predstavuje 6,05 €,
- zo sumy 48,25 € od 10.04.2012 do 10.05.2012, čo predstavuje 3,74 €,
- zo sumy 13,08 € od 11.05.2012 do 10.06.2012, čo predstavuje 1,01 €,

6% ročného úroku zo zmenkovej sumy
- zo sumy 772,53 € od 30.07.2010 do 12.09.2010, čo predstavuje 5,73 €,
- zo sumy 722,53 € od 13.09.2010 do 11.10.2010, čo predstavuje 3,45 €,
- zo sumy 672,53 € od 12.10.2010 do 17.11.2010, čo predstavuje 4,10 €,
- zo sumy 655,46 € od 18.11.2010 do 12.12.2010, čo predstavuje 2,70 €,

- zo sumy 605,46 € od 13.12.2010 do 10.01.2011, čo predstavuje 2,89 €,
- zo sumy 555,46 € od 11.01.2011 do 10.02.2011, čo predstavuje 2,84 €,
- zo sumy 505,46 € od 11.02.2011 do 10.03.2011, čo predstavuje 2,33 €,
- zo sumy 470,29 € od 11.03.2011 do 11.04.2011, čo predstavuje 2,48 €,
- zo sumy 435,12 € od 12.04.2011 do 10.05.2011, čo predstavuje 2,08 €,
- zo sumy 399,95 € od 11.05.2011 do 12.06.2011, čo predstavuje 2,18 €,

- zo sumy 364,78 € od 13.06.2011 do 11.07.2011, čo predstavuje 1,74 €,
- zo sumy 329,61 € od 12.07.2011 do 11.09.2011, čo predstavuje 3,37 €,
- zo sumy 294,44 € od 12.09.2011 do 10.10.2011, čo predstavuje 1,41 €,
- zo sumy 259,27 € od 11.10.2011 do 10.11.2011, čo predstavuje 1,32 €,
- zo sumy 224,10 € od 11.11.2011 do 11.12.2011, čo predstavuje 1,15 €,

- zo sumy 188,93 € od 12.12.2011 do 10.01.2012, čo predstavuje 0,93 €,
- zo sumy 153,76 € od 11.01.2012 do 12.02.2012, čo predstavuje 0,83 €,
- zo sumy 118,59 € od 13.02.2012 do 11.03.2012, čo predstavuje 0,55 €,
- zo sumy 83,42 € od 12.03.2012 do 09.04.2012, čo predstavuje 0,40 €,
- zo sumy 48,25 € od 10.04.2012 do 10.05.2012, čo predstavuje 0,25 €,

- zo sumy 13,08 € od 11.05.2012 do 10.06.2012, čo predstavuje 0,07 €, bez sumy 218,40 €, ktorú
žalovaná uhradila na úrokoch.
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 2,58 €,
náhrady trov konania vo výške súdneho poplatku 39 € a trov právneho zastúpenia vo výške 112,34 € .

2. Nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

3. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov, a to
potom ako Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4Co/168/2014-95 zo dňa 28.1.2015 jeho pôvodný
rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná v súlade s článkom 5 Nariadenia nedoručila
súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu.

4. Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že listina je označená ako zmenka, vystavená
v Rožňave dňa 2.11.2009 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ,
s.r.o., V.: XXXXXXXX, C. XX, XXXXX H., zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I, Oddiel: s.r.o.,
vložka č. 23636/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 772,53 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od
26.4.2010. Zo zmenky ďalej vyplýva, že Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava

„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bola žalovaná k
číslu zmluvy XXXXXXXXX. Na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: XXXXXXXX, POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Jaroslav Fuchs, konateľ a nečitateľný podpis.

5. Zo zmluvy o úvere č. 702700180, uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou dňa
2.11.2009 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 300 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť
požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288 eur, spolu 588 eur v 12 mesačných
splátkach po 49 eur počnúc dňom 12.12.2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani
RPMN. V článku 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatku

predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy a zmluvy o úvere. V článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorejniesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradilvčasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradil

len časť splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

6. Po preskúmaní predloženej zmenky súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku podľa zákona
191/1950 Sb. Súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa
na ochranu spotrebiteľa, a to podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči

spotrebiteľom na vnútornom trhu, pretože predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o
úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Dospel tak k záveru, že dohoda
o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neplatná, pretože
nebola so spotrebiteľom (žalovanou) individuálne dohodnutá a je v priamom rozpore s ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tejto dohody sa zmenková suma

úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil
až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu
neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky teda súd
považoval za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1

písm. e/ smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, a teda aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ v spojení s § 54
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Sadzba zmenkového úroku 0,25% denne
predstavuje 91,25% ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže dohoda o vyplnení zmenky,
obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je právnym úkonom obchádzajúcim zákon,

ide o absolútne neplatný právny úkon. Ďalej súd konštatoval, že oboznamovaná úverová zmluva
neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z., v zmluve
absentujeročnáúrokovásadzbaaRPMN,priemernáhodnotaRPMNarozpissplátokapretosavsúlade
s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške 300 eur a nie sumy

588 eur. Preto nemohla byť ani uvedená dlžná suma na zmenke vo výške 772,53 eura správna. Naviac
zmenka je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume
môže byť vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a teda maximálna výška
zmenkovej sumy môže byť v sume 390 eur, pričom v zmenke je až 772,53 eura. Zo všetkých uvedených
dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešná žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. a navrhol
rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci

takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať
len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle

ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnutévzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči
zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter
žalovanej ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú

pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisovaprávaEurópskejúnie.Poukázalďalejnato,žejemajiteľomzmenkynazákladeindosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami

než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal,
hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 zákona
191/1950 Sb., podľa ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť sama žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná vznesie námietky, je
na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie je možné ho

preniesť na žalobcu. Nesúhlasil tiež so záverom, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je
v rozpore s dobrými mravmi. Zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav
jejslobodnejvôle.Sadzbazmenkovéhoúrokujenapísanánazmenkeabolajejznámavčasevystavenia
zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne
a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol

rozsudok zmeniť, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR a rozhodnutie Nejvyššího soudu
ČR.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Žalobca v odvolacom konaní zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

11. Krajský súd v Košiciach podľa § 370 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) rozhodol

o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne a v tejto
zamietavej časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.

12. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p. účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie
žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení

s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., v C.s.p. odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.8. 2016 o 8.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 23.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 219 ods. 3
C.s.p.

16. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. ide o odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná, na jej základe nemohlo preto dôjsť k
vyplneniu zmenky a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej
dohody) vzniknúť právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou

uplatnené zmenkové nároky. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii
v znení účinnom k dňu vyplnenia zmenky, teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č.
258/2001 Z.z.) a z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať právo v súdnom (ani inom) konaní.

21. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium

Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,

platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností

prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.23. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

24. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon 258/2001 Z.z.

25.Taktopostupovalajsúdprvejinštancie,keďpozistení,žežalovanáuzavrelasprávnympredchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

26. Podľa § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej

osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

27. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

28. Z článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi

ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmeny zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas
štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatným celý dlh.“

29. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktorú odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd
dopĺňa, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom

rozpore s obmedzením vyplývajúcim zo zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z.,
podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Nepochybne takáto dohoda je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom než

zákonnom rozsahu.

30. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.31. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. Vychádzajúc z poskytnutého úveru 300 eur mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu
maximálne 390 eur (300 eur + 30 % príslušenstvo), pričom zmenka bola vyplnená na sumu 772,53 eur,

preto takto vyplnenú zmenku veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako právny predchodca žalobcu) nesmel
prijať a ani ďalej postúpiť na žalobcu.

32. Práva uplatnené zo zmenky vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. sú
uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.

33. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

34. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akichvykonaniejenevyhnutnéprerozhodnutie

vo veci.

35. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú
vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti

súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou
vykonať dôkazy navrhnuté stranami, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

36. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky
súdny poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní
podľa Nariadenia a postup súdu podľa § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc
z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti

prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom
predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď si zabezpečil listinné dôkazy, z
ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj

platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako
dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného
dokazovanie spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo
ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu
spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal

dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

37. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sama žalovaná nemohla vzniesť kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. §

17 zákona č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom
domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 citovaného zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto
je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad

uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s
povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by
v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného
stanoviska č. 93/2015).38. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života

odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže

dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky

z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

39. Ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale

kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

40. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo

súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

41. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

42. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

43. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č.
492/2009 Z.z.

44. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

45. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanoveniemá procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa

nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane správneho výroku o trovách
konania.

47. Čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva nemalo vplyv na trovy konania.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok
na náhradu trov konania. Úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).