Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613212054
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613212054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený: ERASMUS
LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, v mene ktorého koná Mgr. Tomáš
Rašovský, konateľ, proti žalovanej: E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie 313,01 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. októbra 2015
č. k. 6C/27/2014-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi

sumu 342,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 313,01 eura od 12.
12. 2013 do zaplatenia.

Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 313,01 eura titulom neuhradeného úveru z úverovej zmluvy č. 3707167756,
uzatvorenej dňa 23. 07. 2007. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. /a, b/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 23. 07. 2007 úverovú zmluvu formou telefónnej pôžičky,
ktorou žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 995,82 eura (30.000,- Sk). Úver sa žalovaná zaviazala
splácať v 72 splátkach po 26,52 eura mesačne a celkovo sa zaviazal uhradiť sumu 1.909,58 eura
(57.528,- Sk). Konštatoval, že zmluva je spotrebiteľská, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným
spôsobom ovplyvniť, keďže išlo o formulár vopred pripravený a predtlačený. Právny vzťah posúdil podľa
zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý je špeciálnym zákonom a s poukazom na ust. § 52 OZ má táto úprava

prednosť pred všeobecnou, Obchodným zákonníkom. Charakteristickou črtou spotrebiteľskej zmluvy
je, že nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o
ročnej úrokovej sadzbe, ktorý je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy a nepostačuje iba odkaz na
úverové zmluvné podmienky a s poukazom na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, preto uzavrel, že ich nie je možné priznať. Keďže zmluva neobsahuje výšku

úrokuzúverov,jeúverbezúročnýabezpoplatkov.Anizúverovýchpodmienok,ktorétvorilineoddeliteľnú
súčasť zmluvy jednoznačne nevyplýva pre žalovanú výška dojednaných úrokov, pričom obchodné
podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednanie technické a vysvetľujúceho charakteru, najmä nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v ichneprehľadnej zložitej formulácii a malým písomom písanej forme bolo skryté dojednanie, ktoré je pre
spotrebiteľa nezrozumiteľné a tým nevýhodné. Výška úroku musí byť uvedená riadne a zrozumiteľne,
inak je dojednanie neurčité aj s poukazom na ust. § 37 OZ. V závere súd vyslovil, že výška úveru

bola dojednaná sumou 995,82 eura, pričom žalovaná mala vrátiť sumu navýšenú takmer o 100 % v
sume 1.909,58 eura, v ktorom prípade možno hovoriť o neprimeranom navýšení nákladov žalovanej
ako spotrebiteľky vzhľadom na konečnú výšku úveru, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná
v zmysle § 39 OZ.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené
náležitosti a úver je s úrokmi a poplatkami, nakoľko z ust. § 4 ods. 1 až 5 zák. č. 258/2001 Z. z. je zrejmé,
že sankcionuje úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bez poplatkov len v prípade
absencie RPMN, čo nie je tento prípad. Zákon výslovne neuvádza, že v prípade neuvedenia výšky úroku

za poskytnutie úveru sa tento považuje za bezúročný, pričom povinnosť platiť úroky a poplatky sa v
zmluve, resp. v úverových podmienkach výslovne uvádza na viacerých miestach. Napriek skutočnosti,
že nebol v zmysle platnej úpravy povinný uvádzať zmluvne výšku úroku z úveru, táto zo zmluvy vyplýva
a zistí sa ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
Podľa toho celkovo výška úroku z úveru dohodnutého v úverovej zmluve predstavuje 913,76 eura,

t. j. výška mesačnej splátky 26,50, 2 x 72 splátok, mínus výška poskytnutého úveru. Vychádzajúc
z uvedeného preto žalovaná poznala výšku úroku, keď poskytnutý úver bol 30.000 a celkovo mala
zaplatiť 57.528,- Sk. Poukázal aj na bod 38 úverovej zmluvy s názvom konečná výška úveru, kde je
na prednej strane uvedená výška úroku z úveru, ktorá výstižne vystihuje požiadavku vyplývajúcu z §
4 ods. 5 ZSÚ. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa odchýlil bez bližšieho odôvodnenia od

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v tejto veci, v rozhodnutí z 11. 06. 2015 konštatoval, že keď zmluva
obsahovala RPMN, nemohlo dôjsť k následku, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom zároveň odvolací súd uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neustanovoval zákon
povinnosť veriteľovi uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročnú úrokovú sadzbu. K súdom prvej
inštancie namietanej výške úroku z úveru uviedol, že úroková miera je vyššia ako úroková miera

pri obdobných úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia zmluvy vzhľadom na spôsob a
mieru zabezpečenia záväzku na objem poskytnutých prostriedkov a na to, že banky poskytovali úvery
zdĺhavejšie na vyššie riziko, ktoré on na seba preberal takýmto poskytovaním úverov v porovnaní
s bankami, keďže ide spravidla o klientov, ktorí od banky úver nedostali. Preto možno výšku úroku
považovať za primeranú.

3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, §
362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci ale vyvodil z neho nesprávny právny

záver, nerešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení, ku ktorému sa mali účastníci možnosť vyjadriť v konaní pred súdom prvej inštancie a nebola
porušená zásada predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, preto rozsudok podľa 388 CSP zmenil, keďže
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani jeho zrušenie.
5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 313,01

eura s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zospoplatnenia do spísania návrhu 29,54
eura, s úrokom z omeškania vo výške 0,24 % denne zo sumy 313,01 eura od 12. 12. 2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril úverovú zmluvu
- telefónnu pôžičku č. 3707167756. Žalovanej poskytol peňažné prostriedky v sume 995,82 eura,
ktoré mala splácať v 72 splátkach po 26,52 eura. Konečná výška úveru bola 57.528,- Sk (1.909,58

eura). Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 6C/27/2014-45 dňa 19. 03. 2014
tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje výšku úrokov, ročnú úrokovú mieru
nákladov a termíny splátok, preto je úver v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaná splatila výšku úveru, a preto žalobu zamietol. Odvolací súd rozhodujúco odvolaní žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 8Co/474/2014-67 z 11. 06. 2015
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne
vysporiadal s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Úverovými zmluvnými podmienkami tvoriacimi

neoddeliteľnú súčasť zmluvy z pohľadu odvolacích dôvodov žalobcu najmä ohľadne dojednania sumy,
počtu a termínov splátok istiny úrokov s prihliadnutím najmä na ust. § 4 ods. 2 písm. a/, g/, § 5 zákona,
v znení účinnom do 31. 12. 2007, keď z ust. § 42 ods. 2 písm. a/ nevyplýva v tom čase pre veriteľa
povinnosť rozčleniť samotnú sumu splátky na jednotlivé položky. Naviac, v zmysle § 2 ods. 2 písm. g/ cit.
zákona, zmluva obsahovala aj údaj o RPMN, teda nemohlo dôjsť k tomu následku, že spotrebiteľský

úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na zákon č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 31.
12. 2007, ktorý neustanovoval povinnosť veriteľovi uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročnú
úrokovúsadzbuapojemuvádzanývpreskúmavanomrozsudku -ročnáúrokovámieranákladov- zákon
v tom čase neuvádzal. Prijaté závery súdu prvej inštancie bez uvedenia ďalších dôvodov s prihliadnutím
na právnu úpravu, v ktorej má právny vzťah svoj základ preto považoval za nedostatočné a predčasné,
preto rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie

žalobu zamietol konštatujúc, že úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe ako jednu z
podstatných náležitostí, a preto žalobou uplatnené plnenie žalobcovi nepriznal.

6. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie a na danú vec aplikoval správne právne predpisy, ale dospel k nesprávnym

právnym záverom. Súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, na čo dôvodne poukazuje aj žalobca v podanom odvolaní.
Odvolací súd zotrváva na právnom názore, že podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. a ďalších platnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (do 31. 12. 2007) zákon v § 4 považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov len v prípade,

ak neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/). Keďže v danej veci
zmluve RPMN výslovne uvádza, a to výškou 27,50%, nie je možné z tohto dôvodu zmluvu považovať za
bezúročnúabezpoplatkov. Podľa§ 4ods.2písm.a/cit.zákonaokremvšeobecnýchnáležitostíúverová
zmluva mala obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak to nie
je možné, bolo potrebné uviesť súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie

ušlých výnosov, ak veriteľ chcel túto možnosť využiť. Cit. ustanovenie absenciu uvedených údajov
nesankcionuje bezúročnosťou zmluvy a ani iným spôsobom. Z obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej
účastníkmi konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 eura) a
konečná suma úveru bola 57.528,- Sk (1.909,58 eura). Podľa § 1 hlavy 5 úverových podmienok, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bolo možné výšku úroku zistiť ako rozdiel súčinu výšky mesačnej

splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že výška úroku z úveru
dohodnutá v úverovej zmluve je 27.527,93,- Sk (913,76 eura), a je tvorená rozdielom medzi nákladmi
spotrebiteľa a výškou poskytnutého úveru, preto neobstojí záver súdu, že údaj o úroku z úveru nebol
uvedený riadne a zrozumiteľne a dojednanie o výške úroku je neurčité. Naopak, takýmto vyčíslením
žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy poznala presnú výšku sumy, ktorú zaplatí na úrokoch za celé

obdobie, na ktoré bola zmluva dohodnutá, a preto vedela aj posúdiť, či je pre ňu uzatvorenie zmluvy
prijateľné.

7. Závery súdu prvej inštancie o výške úveru v rozpore s dobrými mravmi považuje odvolací súd
jednak za nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie iba všeobecne konštatoval, že rozdiel medzi

poskytnutým úverom a celkovou výškou úveru, ktorú mala žalovaná zaplatiť je takmer 100 % navýšenie
oproti výške poskytnutého úveru a navyše nesprávne. Ročnú úrokovú mieru ovplyvňuje nielen celková
výška úveru, ale dĺžka doby splatnosti, na ktorú je úver poskytnutý. V danej veci bol úver poskytnutý
žalovanej na 6 rokov, mala ho splácať v mesačných splátkach po 26,52 eura, z čoho potom výška ročnej
úrokovej miery poskytnutého úveru predstavuje 11,46 % p.a (ročne). V čase poskytnutia úveru bola

výška úrokových sadzieb Centrálnej banky v minimálne akceptovanej sadzbe 4,25 %, pričom priemerné
úrokové miery z úverovej obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov podľa údajov
dostupných na internetových stránkach http:/www.nbs.sk/sk/statistické-udaje boli 8,38 %. Z uvedeného
aspektu úver poskytnutý žalovanej s úrokom 11,46 % nie je možné považovať za neprimeraný a v
rozpore s dobrými mravmi, ako konštatoval súd prvej inštancie.

8. Vychádzajúc z vyššie vysloveného právneho názoru odvolací súd uzavrel, že úverová zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je platná a v súlade so zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, a preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenieneuhradenej časti poskytnutého úveru. Žalovaná výšku žalovanej sumy nenamietala, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia, pričom žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 342,55 eura pozostávajúcej z neuhradeného

zostatku úveru 313,01 eura a kapitalizovaného úroku z omeškania od zospoplatnenia do spísania
žaloby 29,54 eura, s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 313,01 eura od 12. 12. 2013
do zaplatenia podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., platného v čase vzniku záväzkového vzťahu.

9. V súvislosti so zmenou rozsudku rozhodoval odvolací súd aj o náhrade trov celého konania v zmysle

§ 396 ods. 2 CSP. V konaní bol úspešný žalobca, a preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).