Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110218332
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110218332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci navrhovateľa: S. J., R.. X.X.XXXX, D. C. J.Š.,
I. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16,
proti odporcom: 1. K. J., R.. XX.XX.XXXX, X. K. J., R.. XX.X.XXXX, V. D. C. J., R. T. XX, zastúpených
JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, v konaní o zaplatenie
31.426,80 eur s prísl., o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 13C/14/2011-135 z 26.2.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 13C/14/2011-179 z
27.2.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania v sume 573,34 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Mení uznesenie tak, že priznáva odporcom oslobodenie od súdnych poplatkov celkom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov v 1.

a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 31.426,80 eur s 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 12.000,00 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 7.250,00 eur od 4.10.2011 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.426,80
eur od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.750,00 eur od 20.3.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká povinnosť plnenia
druhého z odporcov. Priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.639,22 eur a
iných trov v sume 1.855,50 eur, ktoré sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Miroslavovi Katunskému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká povinnosť plnenia druhého z odporcov.

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa na základe príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe konanej
dňa 16.1.2007 stal vlastníkom nehnuteľností - X-X. D. Č.. X R. I. R. N., C. Č.. XX, C. D. A. I.Ú.. Č.. XXX
R. B.. R. T. Č.. XX C. J., - N. R. I. Č. O. I. U. D. A. I.. Č.. XXX R. I. R. N.. Č.. XXXX - U. N. O. R.A. V. C.
XXX K.X, N.. Č.. XXXX - U. N. O. R. V. C. XXX K.X, N.. Č.. XXXX - U. N. O. R. V. C. XXX K.X, N.. Č..

XXXX - U. N. O. R. V. C. XXX K.X, N.. Č.. XXXX - U. N. O. R. V. C. XXX K.X V. C. XXX/XXXXX-X., - N.
R. N. N.. Č.. XXXX - U. N. O. R. V. C. XXX K.X, N.. Č.. XXXX - U. N. O. R. V. C. XXX K.X, N.. Č.. XXXX
- U. N. O. R. V. C. XXX K.X, N.. Č.. XXXX - U. N. O. R. V. C. XXX K.X, N.. Č.. XXXX - U. N. O. R. V. C.
XXX K.X, J. I. E. J. Ú.W. C. J., I. J. J. R. Q. C. Č.. XX XXX, N. J.. Ú. I. K., V. J. - I., V. J. X..Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou č. R., R., napísanou
na notárskom úrade JUDr. Evy Loumovej, so sídlom v Prešove, Hlavná 77. Predmetné nehnuteľnosti,

naďalej odporcovia v 1. a 2. rade dlhodobo, bez náhrady a právneho titulu užívali, následkom čoho
vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Žalovaná istina pozostáva z nároku navrhovateľa za bezdôvodné obohatenie v sume 12
000,- eur za obdobie od 17.7.2008 do 17.7.2010, zo sumy 7.250,- eur ako bezdôvodné obohatenie od
18.7.2010 do 3.10.2011 a zo sumy 9.041,31 eur ako škody v dôsledku úhrady navrhovateľa pohľadávky

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby
a opráv spoločných časti a zariadení domu, príslušenstva a pozemku, ktorých vlastníci sú zastúpení
Spoločenstvom vlastníkov bytov NT 29-37 v Košiciach, Národná trieda, keďže odporcovia za uvedené
služby za celý čas užívania a spotrebovania neuhrádzali ani len v časti. Ďalej žalovaná istina pozostáva
zo sumy 385,49 eur titulom náhrady škody, keďže náklady na výkon záložného práva, ktorý bol voči
navrhovateľovi započatý Profesionálnou dražobnou spoločnosťou navrhovateľ uhradil, v snahe zastaviť

výkon záložného práva.

Na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle § 123 OZ,
§ 451 ods. 1, 2 OZ, § 456 OZ, § 458 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ.

Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade v období
od 17.7.2008 do 19.3.2012 užívali nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa - 3-izbový byt č. 1
nachádzajúci sa na prízemí obytného domu v Košiciach, Národná trieda 31 a podiel na spoločných
častiach a zariadeniach tohto bytového domu a podiel na pozemkoch bez právneho dôvodu. Za užívanie
nehnuteľností v uvedenom období nezaplatili navrhovateľovi žiadne úhrady, pričom nerozporovali výšku

bezdôvodného obohatenia, ktorú si navrhovateľ uplatňoval za užívanie týchto nehnuteľností mesačne
vo výške 500,00 eur. Odporcovia taktiež nenamietali ani náklady na výkon záložného práva, ktoré
zaplatil za odporcov v 1. a 2. rade navrhovateľ vo výške 385,49 eur a výšku škody 9.041,31 eur, ktorá
navrhovateľovi vznikla v dôsledku toho, že uhradil pohľadávku ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a zariadení domu

v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov NT 29-37, v Košiciach, Národná trieda, keďže za celý čas
služby odporcovia užívali a spotrebovali ich, a náklady za nich neuhradili ani v časti.

Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a zaviazal odporcov
v 1. a 2. rade na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 31.426,80 eur s príslušenstvom špecifikovaným v

odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5 s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká
povinnosť plnenia druhého z odporcov.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému navrhovateľovi priznal voči
neúspešným odporcom náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh

na začatie konania vo výške 855,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 2.639,22 eur v zmysle
špecifikácie uvedenej v odôvodnení napadnutého rozsudku s odkazom na cit. ustanovenia vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako aj v zmysle
ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podali včas odvolanie odporcovia. V dôvodoch svojho odvolania uvádzali odvolacie
dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnili si trovy odvolacieho
konania.

V dôvodoch odvolania poukazovali na právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn.
37C/91/2007, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal vo svojom rozhodnutí. Uviedli, že nie je pravdou,
že užívali predmetný byt bez právneho titulu, ale užívali ho na základe uznesenia Okresného súdu
Košice I zo dňa 30.8.2007 sp.zn. 37C/91/2007 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 21.1.2008 sp.zn. 37C/91/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29.2.2008 sp.zn. 11Co/93/2007, v znení ktorého je navrhovateľ povinný umožniť odporcovi v 1. rade
užívanie predmetnej nehnuteľnosti, pričom zohľadnil aj dôvody a potreby bývania odporkyne v 2. rade.
Podotkol, že proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.2.2010 sp.zn. 37C/91/2007 o určenie
vlastníckeho práva, podaného na základe návrhu odporcu v 1. rade, ktorým bol jeho návrh zamietnutý,podal odporca v 1. rade odvolanie. Ďalej poukazoval na skutočnosti, ktoré vyplývajú z konania vedeného
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37C/91/2007 a to, že v predmetnom byte, ktorý bol vlastníctvom
odporcu v 1. rade dlhodobo bývali, a aj v čase po vykonaní dražby boli presvedčení v tom, že predmetný

byt patrí odporcovi v 1. rade. O tom, že byt bol predaný v dražbe, sa odporca v 1. rade dozvedel
iba náhodou, keďže nebol účastníkom dražobného konania, pretože byt bol vydražený v rozpore so
zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Keďže o takomto konaní nemal žiadnu vedomosť,
nemohol sa voči dražbe brániť a to ani v prekluzívnej lehote na napadnutie jej platnosti. O tom, že byt
bol vydražený, sa dozvedel po prekluzívnej lehote a preto aj súd prvého stupňa jeho žalobu o určenie

práva zamietol. Preto mal za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže odporca v 1. rade
svoje vlastnícke právo stratil v konaní, ktorého sa nezúčastnil, a o ktorom, ani len o jeho výsledku nemal
vedomosť, čo je v rozpore so zákonom.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 873,34 eur

v zmysle ich vyčíslenia.

Bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a správne vec právne posúdil. Mal za to, že odporcovia vo svojom odvolaní neuviedli ani
jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postupovať v zmysle ich návrhu. K odvolacím

námietkam uviedol, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal riadne a dostatočné dokazovanie,
v ktorom zistil, že odporca v 1. rade využil svoje právo a podaním návrhu na určenie práva začal
konanie vedené na Okresnom súde Košice I sp.zn. 37C/91/2007, ktorým sa domáhal určenia, že dražba
nehnuteľností je absolútne neplatná a súčasne požadoval určiť, že odporca v 1. rade ako navrhovateľ je
výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 37C/91/2007-210

zo dňa 22.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/171/2010-240 zo dňa
15.6.2011 súd návrh odporcu v 1. rade ako navrhovateľa v tomto konaní zamietol, pričom navrhovateľ
voči uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením
č.k. 3Cdo/90/2012-273 zo dňa 14.6.2012, dovolanie odmietol. Preto navrhovateľ v tomto konaní
jednoznačne preukázal, že je výlučným vlastníkom bytu, ktorý nadobudol v dobrovoľnej dražbe podľa

zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorej priebeh osvedčila notárka JUDr. Eva Loumová
v notárskej zápisnici pod č. R., R. U. A. XX.X.XXXX s odkazom na ust. § 134 O.s.p., keďže ide o verejnú
listinu, ktorej pravosť v konaní nebola ničím vyvrátená. V konaní sp.zn. 37C/91/2007 bolo dostatočne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vlastníkom nehnuteľností je navrhovateľ, z čoho vyplýva,
že odporcovia využívali predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Podotkol, že odporcovia ako

v konaní, tak ani vo svojom odvolaní nenamietajú výšku bezdôvodného obohatenia, a teda výšku
žalovanej sumy a preto nimi tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní sú výlučne účelového charakteru,
s cieľom predĺžiť konanie a vyhnúť sa tak splneniu súdom uloženej povinnosti voči navrhovateľovi.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k vyjadreniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali odporcovia
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 9.6.2016 o 9,25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.

poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 1.6.2016.

Odporcovia podané odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v
zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. odvolací súd zastáva názor, že súd prvého
stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli v konaní
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až §
135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis ale nesprávne ho interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný,
nakoľko závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k uplatňovanému nároku sú správne a vychádzajú zo

správnej aplikácie práva súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav. Súd prvého stupňa správne
zistený skutkový stav podriadil pod správnu aplikáciu použitých právnych predpisov a správne ich aj
interpretoval.

Predmetom tohto konania je žaloba o zaplatenie sumy 31.426,80 eur, ktorá pozostáva z bezdôvodného

obohatenia vo výške 12.000,00 eur za obdobie od 17.7.2008 do 17.7.2010, zo sumy 7.250,00 eur ako
bezdôvodného obohatenia od 18.7.2010 do 3.10.2011, zo sumy 9.041,31 eur ako škody v dôsledku
úhrady pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov súvisiacej s výkonom správy,
prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a pozemku, zastúpených
Spoločenstvom vlastníkov D. R. XX-XX C. J., B.. R.Á. T., keďže odporcovia uvedené služby za celý

čas užívali a spotrebovali a náklady neuhradili ani len v časti, zo sumy 385,49 eur ako nákladov
na výkon záložného práva, ktoré navrhovateľ v snahe zastaviť výkon záložného práva Profesionálnej
dražobnej spoločnosti uhradil, čím mu vznikla škoda, zo sumy 2.750,00 eur titulom bezdôvodného
obohatenia odporcov za obdobie od 14.10.2011 do 19.3.2012 (viď uznesenie súdu prvého stupňa č.k.
13C/14/2011-109 zo 4.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.4.2012).

Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky skutkové
a právne otázky.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza tieto dôvody:

Podľa ust. § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

S odkazom na ust. § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/91/2007-210 zo dňa 22.2.2010, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/171/2010-240 z 15.6.2011 súd prvého stupňa mal za preukázané,
žeodporcav1.radeK.J.podalžalobuprotiodporcomv1.rade:K..S.R.Z.-dražobníkovi,v2.radeK..S.

Z., v 3. rade D. H. a v 4. rade S. J. (navrhovateľovi v tomto konaní) o určenie práva, ktorou sa dožadoval,
aby súd určil, že dražba predmetnej nehnuteľnosti je absolútne neplatná a súčasne požadoval určiť,
že navrhovateľ je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. V eventuálnom petite sa navrhovateľ
domáhal, aby súd určil, že príklep licitátora - odporcu v 2. rade udelený na dražbe nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľa je absolútne neplatný. Ďalej požadoval určiť, že je výlučným vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti. Týmto rozsudkom Okresný súd Košice I návrh navrhovateľa zamietol a
rozhodol o trovách konania. Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom č.k. 11Co/171/2010-240 zo
dňa 15.6.2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľ podal voči uvedenému rozsudku
krajského súdu dovolanie, pričom Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3Cdo/90/2012-273 zo dňa 14.6.2012
dovolanie odmietol. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2012,
rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť v spojení s citovaným rozsudkom krajského

súdu dňa 5.9.2011.

Odporcovia odvolanie odôvodňovali skutočnosťami, ktoré boli posúdené v citovanom právoplatnom
rozsudku vo veci sp.zn. 37C/91/2007.

Vychádzajúc z existencie procesnej prekážky „res iudicata“ a s odkazom na to, že výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2, 3 O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že odvolacie námietky týkajúce sa určenia vlastníckeho práva odporcu v 1. rade k predmetnej
nehnuteľnosti, ako aj zákonnosti vykonanej dražby boli v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod
sp.zn. 37C/91/2007 jednoznačne posudzované, rozsudok vo veci bol preskúmavaný odvolacím súdom.

Keďže tu existuje právoplatné rozhodnutie súdu, odvolací súd sa týmito odvolacími námietkami odporcu
už nezaoberal a nepreskúmaval ich a preto ich považuje za právne irelevantné.

Odvolací súd dodáva, že aj keď odporcovia v predmetnej nehnuteľnosti dlhodobo bývali, uvedenú
skutočnosť nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mal vplyv na rozhodnutie

v danej veci.

K ďalšej odvolacej námietke odporcov, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa
30.8.2007 sp.zn. 37C/91/2007 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
2.1.2008sp.zn.37C/91/2007vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachzodňa29.2.2008sp.zn.

11Co/93/2007 bolo umožnené odporcovi v 1. rade užívanie predmetnej nehnuteľnosti so zohľadnením
dôvodov a potreby bývania aj odporkyne v 2. rade, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka
odporcov je vo veci nedôvodná a nemá vplyv na predmet tohto konania, keďže šlo o predbežné
opatrenie, ktoré platilo do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní pod sp.zn. 37C/91/2007.

Odvolací súd pripomína, že odporcovia v 1. a 2. rade nenamietali právny titul, z ktorého pozostáva
uplatnený nárok zo strany navrhovateľa s odkazom na ust. § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p., navrhovateľ v
tomto konaní uniesol dôkazné bremeno a svoj nárok jednoznačne preukázal (viď odôvodnenie rozsudku
na str. 4 ods. 2, 3, 4).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny,
ako aj s ním súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. s odkazom na ust. § 91 ods. 2 O.s.p. a zaviazal odporcov v

1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady
trov právneho zastúpenia úspešného navrhovateľa JUDr. Miroslava Katunského, advokáta - za podané
vyjadrenie k odvolaniu odporcov zo dňa 19.6.2014 vo výške 469,74 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/), náhrady
hotových výdavkov vo výške 8,04 eur (§ 16 ods. 3) a 20% DPH (§ 18 ods. 3), spolu vo výške 573,34 eur,
priznaných navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. s odkazom na

vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením č.k. 13C/14/2011-19 z
27.2.2015 odporcom v 1. a 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.Uznesenie odôvodnil tým, že odporcovia na výzvu súdu, aby zdokladovali svoje majetkové pomery, ktorá
im bola doručená prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, nereagovali, ich majetkové a sociálne

pomery súdu neoznámili, a žiadnym spôsobom nezdokladovali. Preto súd prvého stupňa v zmysle §
138 ods. 1 O.s.p., keďže účastníci v sporovom konaní majú dôkaznú povinnosť dospel k záveru, že
odporcovia v 1. a 2. rade dostatočne nepreukázali splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, a to aj napriek dvom výzvam súdu zo dňa 14.8.2014 a 16.2.2014, a neoznámili svoje
sociálneamajetkovépomery,ktorébyodôvodňovaliichžiadosťzodňa1.7.2014opriznanieoslobodenia

od súdnych poplatkov, nepriznal odporcom v 1. a 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie odporcovia. Navrhovali napadnuté uznesenie zrušiť a
priznať im oslobodenie od súdnych poplatkov. Predložili vyplnené tlačivá pre dokladovanie pomerov
účastníkov konania a navrhovali, aby im súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali odporcovia
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné.

Podľa ust. § 138 ods. 1, 2 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však
nevracajú. V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované: a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor

uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi
podľa osobitných predpisov.

Uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať za
rozporné s právom na prístup k súdu okrem prípadov, ak by výška súdneho poplatku vzhľadom na

osobné, majetkové a príjmové pomery osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany predstavovala reálnu a
objektívnu prekážku prístupu k súdu. (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.
augusta 2005 sp. zn. III. ÚS 209/05).

Zároveň však pri rozhodovaní o oslobodení účastníka konania od súdnych poplatkov musí súd

primerane vyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujem účastníka konania, ktorý
si uplatňuje právo na súdnu ochranu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. septembra
2010 sp. zn. IV. ÚS 11/2010).

Z uvedeného je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov musí

zohľadniť miesto základného práva na súdnu ochranu v demokratickej spoločnosti a zaistiť primeranú
vyváženosť medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov na jednej strane a záujmom účastníka
konania na obhájení svojho práva prostredníctvom súdu, aby nedošlo k porušeniu jeho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže odporcovia v zákonnej lehote na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu predložili súdu
prvého stupňa vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov konania, pričom sudca v zmysle
§ 374 ods. 4 O.s.p. podanému odvolaniu nemienil vyhovieť vychádzajúc z majetkových a osobných
pomerov odporcov, pričom odporca v 1. rade je nezamestnaný bez existencie akéhokoľvek majetku, ako
aj hnuteľných vecí a odporkyňa v 2. rade je dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 237,00 eur, ako aj výšky

súdneho poplatku 1.885,50 eur za odvolanie v zmysle položky č. 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, v
zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že
odporcom priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu (§ 220 O.s.p.).

Tieto rozhodnutia prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.