Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814201252.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: O.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXX, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpenému Mgr. et. Mgr.

Líviou Kosťovou, advokátkou, so sídlom A. W. X, XXX XX R. D. C., o zaplatenie sumy 248,95 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/65/2014-54
zo dňa 24. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/65/2014-54 zo dňa 24. februára 2016 vo vete II. výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 41,58 Eur, na účet Mgr. et. Mgr. Lívie Kosťovej, advokátky so sídlom A. W.
X, XXX XX R. nad C., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo zvyšnej časti (veta I. výroku) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/65/2014-54

zo dňa 24. februára 2016 n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (veta I. výroku). Súčasne uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 230,51 Eur na účet jeho
splnomocneného zástupcu v ňom uvedený, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (veta II.
výroku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa

20.02.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 248,95 Eur a
nahradiť mu trovy konania. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31.12.2015 doručil
okresnému súdu späťvzatie návrhu a žiadal konanie zastaviť. S poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.
prvostupňový súd preto rozhodol o zastavení konania.
3. Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že
zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca. K späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie

žalovaného, ktorý bol počas súdneho konania nečinný a nebolo preukázané, že by z jeho strany došlo
k takému konaniu, ktoré by spôsobilo späťvzatie žaloby. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie
žaloby zo strany žalobcu. Otázka zavinenia účastníka na zastavení konania sa posudzuje z procesného
hľadiska, a pokiaľ tak k nemu nedošlo pre správanie sa žalovaného, späťvzatie žaloby je potrebné
považovať za zavinenie žalobcu, ktorý je následne povinný nahradiť účelne vynaložené
trovy konania žalovanému.

4. Právna zástupkyňa žalovaného si podaním zo dňa 25.01.2016 uplatnila náhradu trov prvostupňového
konania vo výške 230,51 Eur, ktoré jej okresný súd aj priznal v tejto výške. Hodnotu jedného úkonuprávnej služby vypočítala podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Táto odmena
bola uplatnená za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.05.2004

v hodnote 66,00 Eur + režijný paušál 8,04 Eur; podanie odporu zo dňa 21.05.2014 v sume 66,00
Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur; odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp.zn.
7C/65/2014 zo dňa 19.09.2014 v sume 33,00 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur a odvolanie proti
uzneseniuOkresnéhosúduNámestovosp.zn.7C/65/2014zodňa20.11.2015vsume33,00Eurarežijný
paušál v sume 8,39 Eur, čo spolu činí sumu 230,51 Eur.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobcovi neprizná náhradu trov konania; alternatívne navrhol na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súčasne žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi
trovy odvolacieho konania za podané odvolanie v sume 36,192 Eur, pozostávajúcej z trov právneho
zastúpenia.

6. Uviedol, že podľa jeho názoru mal prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania v
prejednávanej veci aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p., a teda mohol ich žalovanému nepriznať alebo
znížiť. Podmienkou aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia je skutočnosť, že sa jedná o drobný
spor a že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá
je predmetom konania. V danej veci je predmetom konania pohľadávka žalobcu na zaplatenie istiny vo

výške 248,95 Eur s príslušenstvom, to znamená, že sa jedná o tzv. drobný spor, keď predmet konania
nepresahuje výšku 1.000,00 Eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods.2 O.s.p., pričom súčasne výška
trov je neprimerane vysoká voči pohľadávke žalobcu. Zároveň odvolateľ namietal, že trovy konania
neboli právnou zástupkyňou žalovaného uplatnené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 74,58
Eur, ktoré presne vyčíslil a vyšpecifikoval.
8. Zdôraznil, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s obsahom napadnutého rozhodnutia. Trovy právneho

zastúpenia boli advokátkou žalovaného uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
V zmysle jej ust. § 11ods.1 písm. b) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo
spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca sa v súdenej veci domáhal voči žalovanému plnenia zo spotrebiteľskej

zmluvy. Žalovaný má preto v danom prípade postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho
zákonníka). Advokátka žalovaného preto postupovala pri vyčíslení odmeny za právne zastupovanie v
súlade s právnym predpisom a tieto vyčíslila v správnej výške.
9. Čo sa týka neprimeranosti výšky priznaných trov, túto podľa žalovaného treba v drobných sporoch
posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne. Pojem neprimeranosti zákon nedefinuje a rovnako

ho nevygenerovala ani súdna prax. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nevymenúva explicitne prípady,
v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť. Preto je potrebné obsah tohto ustanovenia
vykladať v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od
15.10.2008 zmenil a doplnil Občiansky súdny poriadok. Vyplýva z nej, že súd môže pristúpiť k zníženiu
neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. V týchto konaniach

najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Za
niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z. z. chápať teda minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina. Navyše
novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z. sú chránené predovšetkým
záujmy žalovaných, resp. dlžníkov v konaniach o tzv. drobných sporoch, nakoľko spoločnosti, ktoré

takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Prípadné zníženie trov
vyčíslených žalovaným prostredníctvom jeho advokátky by preto bolo odporujúce dobrým mravom,
nespravodlivé a nedôvodné, a to aj s poukazom na skutočnosť, že celé konanie inicioval žalobca, ktorý

z procesného hľadiska zavinil jeho zastavenie.

10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného ďalšie vyjadrenie nepodal.11. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal
uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní

ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) vo výroku o trovách konania podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, o trovách konania vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaním obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

13. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcu vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

14. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov :

15. Judikatúra súdov vzťahujúca sa k aplikácii ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v súvislosti so
zastavením konania zastáva stanovisko, že pre účely náhrady trov konania pri zastavení konania je
otázku zavinenia na tomto zastavení možno skúmať iba z procesného hľadiska. Ak teda žalobca
zobral žalobu späť a nejednalo sa o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska

zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

16. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že zavinenie na zastavení konania nesie
žalobca. Spornou zostala otázka, či v tejto veci pri rozhodovaní o trovách konania existujú dôvody na
aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov (či už celkom alebo

sčasti) žalovanému.

17. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

18. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná istina predstavovala sumu nižšiu ako 1.000,00 Eur, a teda v
súdenej veci sa jedná o drobný spor (konkrétne sa jednalo o sumu 248,95 Eur s príslušenstvom) a výška
trov konania priznaná súdom žalovanému predstavovala sumu 230,51 Eur, nemožno konštatovať, že by
sa jednalo o sumu, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k výške pohľadávky uplatnenej žalobou. Výška trov
konania priznaných žalovanému napadnutým uznesením totiž nepredstavuje niekoľkonásobne vyššiu

sumu ako je výška pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému žalobou. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že ak je v ust. § 150 ods. 2 O.s.p. rozhodujúcim hľadiskom uvedený pomer pohľadávky a
náhrady trov konania, prakticky neprichádza do úvahy plné nepriznanie náhrady trov konania. Ak by totiž
súd akceptoval možnosť nepriznania akejkoľvek náhrady trov, v konečnom dôsledku by to znamenalo,
že strana, ktorá žiadnu povinnosť neporušila a domáhala sa „iba“ ochrany svojich práv prostredníctvom

súdu, by musela znášať sama všetky náklady spojené s procesným útokom, resp. procesnou obranou
proti nároku uplatnenému žalobou. Pri priznaní trov prvoinštančného konania okresný súd súčasne
vychádzal aj z kritéria účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia na obranu žalovaného proti
nároku uplatnenému žalobou. V prejednávanej veci preto neprichádza do úvahy, aby súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 150 ods. 2 O.s.p., čo i len sčasti.

19. Pokiaľ aj odvolateľ poukázal vo svojom opravnom prostriedku na to, že priznané trovy právneho
zastúpenia neboli uplatnené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, túto svoju odvolaciu
námietku bližšie nezdôvodnil. Vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd konštatoval účelnosť vynaložených trov konania

žalovaným, špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí, keď hodnota jedného úkonu právnej služby bola
vyúčtovaná jeho advokátkou správne v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky. Za danej
situácie, keď vyúčtovanie úkonov ani výška priznaných trov nebola napadnutá odvolaním, nemožnokonštatovať, že by priznaná odmena za právne zastupovanie žalovaného odporovala zneniu uvedeného
právneho predpisu.

20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne p o t v r d i l .

21. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) presne špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia
zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
23. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 74,58 Eur za jeden úkon právnej

služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23.05.2016) v sume 66,00 Eur účtovaný podľa § 11 ods. 1 písm.
b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ku ktorému si vyúčtoval režijný paušál v hodnote 8,58 Eur v zmysle
ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl.
24. Preskúmaním týchto trov odvolací súd zistil, že tieto neboli právnou zástupkyňou žalobcu vyčíslené
správne, keďže v danom prípade sa jednalo o odvolanie proti rozhodnutiu a nejednalo sa o rozhodnutie

vo veci samej, a teda hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje jednu polovicu základnej
sadzby tarifnej odmeny (§ 13a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb) v sume 33,00 Eur, vychádzajúc z hodnoty úkonu právnej
služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu v sume 66,00 Eur, keďže klientom je spotrebiteľ
a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), ku ktorému

prináleží režijný paušál v hodnote 8,58 Eur § 16 ods. 3 tejto vyhlášky.
25.Zároveňodvolacísúdpriznanétrovyodvolaciehokonania,pozostávajúceztrovprávnehozastúpenia
v celkovej sume 41,58 Eur, v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi zaplatiť na účet advokátky,
ktorá zastupovala žalovaného v tomto štádiu konania.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému
vypracovaniu uznesenia však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným
ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného

vyhotovenia uznesenia čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mien a priezvisk
sudcov rozhodujúcich vo veci, terminológiu označovania strán sporu, číslovanie odsekov odôvodnenia,
poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a
povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)