Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200437.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa A.. Y. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., S. XXXX/XX, v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony U. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Domov Sociálnych služieb Dominik, nezisková organizácia Veľká Lehota 431, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., S. XX, za účasti K.. Y. Y., nar. XX. O. XXXX,
bytom L. Y., ul. J. P. XX, zastúpená advokátkou Mgr. et. Mgr. Líviou Kosťovou, so sídlom Žiar nad
Hronom, Pod Donátom č. 5 a za účasti Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, o odvolaní K.. Y. Y. proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Ps/1/2014-126 z 29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony U. F. a na ochranu jej práv a
záujmov jej ustanovil opatrovníka v osobe jej syna A.. Y. F. (navrhovateľa), ktorého oprávnenia vymedzil
tak, že je oprávnený U. F. zastupovať pri všetkých právnych úkonoch, spravovať jej záležitosti a majetok
v bežných veciach, preberať za ňu dôchodok a nakladať s ním. Opatrovníkovi uložil povinnosť vykonávať
svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme U. F., hájiť jej práva a záujmy, dbať na pokyny súdu a vždy k
31. máju a 30. novembru príslušného kalendárneho roka predkladať súdu správy o nesvojprávnej a stave
jej majetku. Výrokom rozhodnutia vyslovil, že rozhodnutie opatrovníka v podstatných veciach týkajúcich
sa nesvojprávnej vyžaduje pre svoju platnosť súhlas súdu. Rozhodol, že od doručenia rozsudku U. F.
upúšťa a že trovy konania platí štát. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie pozbaviť U. F. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu odôvodnil okresný súd s
odkazom na § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka a znalecký posudok vypracovaný znalkyňou H.. A.
Y. práve pre účely tohto konania, kde znalkyňa konštatovala u U. F. duševnú poruchu sekundárnu,
symptomatickú demenciu v diagnostickom závere označenú ako multiinfarktová demencia. Z dôkazov
súd vyvodil, že U. F. nie je schopná sama realizovať právne úkony a pozbavenie spôsobilosti na
právnej úkony v plnom rozsahu je odôvodnené. Záujem o funkciu opatrovníka U. F. mali obe jej deti.
Za opatrovníka ustanovil jej syna A.. Y. F. a výber odôvodnil tým, že návrh na pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony podal syn A.. Y. F., u ktorého nezistil žiadne okolnosti, ktoré by ho diskvalifikovali z
výkonu funkcie opatrovníctva. Zdôraznil, že v tomto konaní nerieši súrodenecký spor A.. Y. F. a K.. Y. Y.,
preto K.. Y. Y. navrhované dôkazy výsluch riaditeľky domova, v ktorom U. F. žije, výsluch jej logopéda a
vnučky, ako aj jej susedy nevykonal. Upustenie od výsluchu U. F. a doručenia rozhodnutia U. F. odôvodnil
ustanovením § 187 ods. 2 a § 189 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Priamo
zákon ustanovuje, kto hradí trovy takéhoto konania (štát).

Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala dcéra U. F. K.. Y. Y.. Uplatnila odvolacie dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) a h) O. s. p.. Okresnému súdu vytýkala nesprávne zistený skutkový
stav v dôsledku nevykonaného dokazovania na preukázanie dôvodnosti pozbavenia spôsobilosti na
právne úkony U. F. a za účelom zistenia, v akom rozsahu je návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony dôvodný. V rozhodnutí vychádzal okresný súd výlučne z posudku znalca a výsluchu navrhovateľa,

ktorý má na veci osobný záujem. I keď závery znaleckého dokazovania nespochybňuje, pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony U. R. v celom rozsahu nie je opodstatnené. Súd iba mechanicky prevzal
závery znaleckého posudku a nevykonal odvolateľkou navrhnuté ďalšie dôkazy, ktorými by konfrontoval
závery znaleckého posudku. Ústavný súd Slovenskej republiky neschvaľuje privilegovanie znaleckého
posudku a prenášanie zodpovednosti za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca považuje
z ústavnoprávnych hľadísk za neakceptovateľnú. Nevykonaním odvolateľkou navrhovaných dôkazov
súd porušil vyšetrovaciu zásadu, ktorá ovláda nesporové konanie. Na správne zistenie skutkového
stavu mal súd vypočuť aj bez návrhu ošetrujúceho lekára matky, zamestnancov zariadenia sociálnych
služieb a predovšetkým U. F.. Ústavný súd Českej republiky a rovnako aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. 11. 2012 konštatovali, že obmedzenie alebo pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať záujem samotného dotknutého človeka a až
následne záujem verejný či tretích osôb. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza
do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu
je súd povinný skúmať ex offo. Ak duševná porucha celkom nevylučuje schopnosť uskutočňovať
akékoľvek právne úkony je na mieste iba ich obmedzenie a nie pozbavenie. V konaní pred okresným
súdom nebolo preukázané, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony U. F. je v jej záujme. Z
odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé, na základe akých skutkových zistení a právnych úvah dospel
prvostupňový súd k rozhodnutiu. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je
len prechodná, na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Rozhodnutie okresného súdu je
v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, odporuje zmluvnému medzinárodnému
právu a záväzkom Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z ratifikovaných medzinárodných dohovorov o
ľudských právach.
Rozhodnutie okresného súdu o ustanovení opatrovníka je iba navonok v súlade so zákonom, keď
za opatrovníka ustanovil príbuzného osoby o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ktorej ide, ale
vôbec sa nevyporiadal s otázkou vhodnosti výberu osoby, ktorá má vykonávať funkciu opatrovníka z
hľadiska vôle U. F., jej záujmu a vzťahu a dôvery U. F. k ustanovenému opatrovníkovi. Ak súd výber
opatrovníka odôvodnil tým, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by A.. Y. F. diskvalifikovali z výkonu tejto
funkcie stalo sa tak z dôvodu, že nevykonal odvolateľkou navrhnuté dôkazy. Dôvodiť rozhodnutie o
ustanovení opatrovníka tým, že súd nerieši súrodenecký spor nie je legitímne. Pri výbere opatrovníka
mal súd skúmať, kto sa v akom rozsahu o U. F. stará, kto disponuje lepšími osobnostnými a morálnymi
predpokladmi na výkon tejto funkcie, ktorej základom je ochrana práv a záujmov U. F.. Súd sa osobou
K.. Y. Y. ako žiadateľom o túto funkciu vôbec nezaoberal, čím nielenže nedostatočne zistil skutkový
stav, ale dcéru U. F. do značnej miery diskriminoval. Z dôvodu absencie dokazovania súd nezistil, že
vzťah U. F. a navrhovateľa nie je dobrý. Jeho záujem o matku je čisto formálny a účelový, vyvolávajúci
pochybnosti, že bude konať v záujme matky. Do funkcie opatrovníka by mal súd ustanoviť osobu, ktorá
má k osobe o spôsobilosť na právne úkony ktorej ide, najbližší vzťah. Takýto vzťah má k U. F. práve
dcéra K.. Y. Y., ktorá zabezpečuje všetky jej potreby, ktoré nezabezpečuje zariadenie sociálnych služieb.
Matku navštevuje minimálne dvakrát týždenne v rozsahu najmenej 5 hodín. Vždy donesie matke niečo
navarené čo má rada, chodí s ňou na prechádzky na miesta, ktoré obľubuje. Pomáha jej pri osobnej
hygiene, komunikuje s ňou, doprevádza ju k lekárovi a to aj napriek tomu, že odvoz a sprievod k lekárovi
je plne zabezpečený zo strany zariadenia, v ktorom je umiestnená. Pre U. F. je z psychického hľadiska
dôležité, aby s ňou bol niekto, komu dôveruje. Lekári prístup dcéry hodnotia veľmi pozitívne. Odvolateľka
má k matke veľmi silný citový vzťah, váži si ju a rešpektuje.
Odvolateľka považuje konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony matky za nemorálne a
neetické. Hanbí sa, že je účastníkom takéhoto konania. Navrhovateľ účelovo vyvolal toto konanie zo
zištných dôvodov. Lepšie predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka má odvolateľka, pre ktorú je matka
najdôležitejší človek v jej živote. Samotná U. F. žiadala dcéru, aby ju vo všetkých veciach zastupovala
a preto jej udelila všeobecné plnomocenstvo. Pri výbere opatrovníka mal súd zohľadniť vzájomný vzťah
medzi dotknutou osobou a osobou opatrovníka, ale tento vzťah U. F. k navrhovateľovi ani odvolateľke súd
nezistil z dôvodu, že ju v konaní vôbec nevypočul. Európsky súd pre ľudské práva považuje nevypočutie
vyšetrovaných ľudí v konaní o spôsobilosti na právne úkony za porušujúce spravodlivý proces podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdom ustanovený kolízny
opatrovník sa v priebehu konania vôbec nezaujímal o U. F., nenavštívil ju, nekomunikoval so zariadením
a neplnil si funkcie opatrovníka.
Odvolateľke okresný súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a porušil jej práva na
spravodlivý proces. Právna zástupkyňa odvolateľky prevzala zastúpenie K.. Y. Y. dňa 22. 09. 2015.
Následne dňa 25. 09. 2015 požiadal emailom informačné centrum Okresného súdu Žiar nad Hronom
o objednanie spisu za účelom nahliadnutia do spisu. Okresný súd neumožnil právnej zástupkyni K.. Y.

nahliadnuť do spisu s odôvodnením, že vo veci je vytýčený termín pojednávania na 29. 09. 2015
a spis bude u sudcu na študovanie. Štúdium spisu sudcom a určenie termínu pojednávania nemôžu
byť dôvodom na odmietnutie na nahliadnutie do spisu. Rozhodnutie súdu podľa názoru odvolateľky je v
rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v rozpore s dobrými mravmi).
Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odvolateľky, že súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu vychádzajúc iba zo znaleckého posudku H.. Y.. Okresný súd vypočul účastníkov,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi a lekárskymi správami, kde už ošetrujúci lekár U. F. v roku 2011
odporučil jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa H.. Y. konštatovala u U. F. duševnú
poruchu, ktorá nie je len prechodná, v dôsledku ktorej nedokáže U. F. ovládať svoje konanie ani pochopiť
jeho význam. Správne potom okresný súd podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol o
pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Postup okresného súdu, ktorý nevypočul U. F. bol v súlade s
ustanovením § 187 ods. 2 O. s. p.. Odvolateľka spochybňuje vhodnosť osoby ustanovenej do funkcie
kolízneho opatrovníka a tiež osoby opatrovníka ustanoveného U. F. na jej zastupovanie pre prípade
pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Sám zákon predpokladá, že za opatrovníka bude ustanovená
osoba blízka účastníkovi konania. Navrhovateľ už v návrhu uviedol, z akého dôvodu podal návrh na
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony matky. Bolo to predovšetkým v záujme ochrany jej práv a
majetku. Navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu.

Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom vo vyjadrení k odvolaniu K.. Y. Špakovej uviedla, že dôvodnosť
a nutnosť pozbavenia U. F. spôsobilosti na právne úkony bola jednoznačne preukázaná znaleckým
posudkom, ktorá má v dôsledku duševnej poruchy podstatne zníženú až vymiznutú schopnosť
porozumieť situácii. Podľa znalkyne nie je s ňou možné komunikovať, pretože stratila schopnosť
reči. Práve z týchto dôvodov ju nebolo možné ani vypočuť k otázkam spôsobilosti na právne úkony
a osobe opatrovníka. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania a zdravotného stavu U. F.
je nevykonateľná a bezpredmetná aj námietka zistenia a preukázania vôle matky ohľadom výberu
opatrovníka. Nesúhlasil s názorom odvolateľky, že nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Tiež navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

V reakcii na vyjadrenia navrhovateľa a okresnej prokuratúry K.. Y. Y. v písomnom podaní doručenom
Krajskému súdu v Banskej Bystrici 15. februára 2016 zopakovala dôvody, ktoré ju viedli k podaniu
odvolania a zdôraznila, že súd bol povinný vynaložiť potrebné úsilie na to, aby zistil názor U. F. na
prejednávanú vec. Súd sa nezaoberal podstatnou skutočnosť, že matka svoju nedôveru k navrhovateľovi
a dôveru k dcére prejavila tým, že práve K.. Y. Y. splnomocnila na jej zastupovanie vo všetkých
záležitostiach.

F. súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Hmotnoprávnym základom pre rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony je § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Postup súdu v konaní o pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony upravujú ustanovenia § 186 až 191 a § 192 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie
okresného súdu nie jej v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami, ale nezohľadňuje vývoj judikatúry
v konaniach o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Uvedené ustanovenia nie je možné vykladať
a aplikovať izolovane z dôvodu, že rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne
úkony zasahuje do základných ľudských práv a slobôd fyzickej osoby. Každé obmedzenie základného
ľudského práva alebo slobody môže byť uskutočnené len na základe zákona a nesmie odporovať
medzinárodným záväzkom, ktoré na seba Slovenská republika prevzala medzinárodnými zmluvami,
ktoré boli ratifikované a vyhlásené v zbierke zákonov (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. - Listina základných
práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších protokolov
publikovaný v zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí pod č.
209/1992 Zb.). Slovenská republika ratifikovala a v zbierke zákonov pod č. 317/2010 Z. z. vyhlásila
aj Dohovor organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, medzinárodnú
zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Článok
12 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zakotvuje, že osoby so zdravotným
postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s
ostatnými. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012

publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 50/2012 v bode 32 odôvodnenia
zdôrazňoval, že pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka sa ani všeobecné súdy
nemôžu obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale musia vždy vziať do úvahy aj ústavný rozmer
zbavovania/obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej
dôstojnosti. V bode 35 odôvodnenia citovaného nálezu ústavný súd uviedol, že zbavenie človeka
spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom „ultima ratio“ (posledným prostriedkom),
ku ktorému môže súd pristúpiť až vtedy, ak sa iné menej represívne prostriedky nedajú použiť, resp.
sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony podľa názoru ústavného súdu
neprichádza do úvahy aj vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach
života) disponuje takouto spôsobilosťou, ktorej rozsah musí súd skúmať ex offo, keďže konanie o
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je konaním nesporovým, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia
procesná zásada. Odvolanie K.. Y. Y., dcéry U. F., ktorú Okresný súd Žiar nad Hronom pribral do konania
ako účastníka konania na základe ňou vysloveného záujmu zúčastniť sa tohto konania uznesením č. k.
10Ps/1/2014-35 z 03. 06. 2014 vytýka okresnému súdu (a odôvodnene), že vo vec konal v súlade
so zaužívanou dlhoročnou praxou súdov v konaniach o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony a nevzal do úvahy záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv,
ktoré majú prednosť pred vnútroštátnym právom.

Z obsahu spisu je zjavný záver, že konanie bolo vyvolané súrodeneckým sporom navrhovateľa A.. Y.
F. a odvolateľky K.. Y. Y., ktorí sa navzájom obviňujú z nezáujmu o matku U. F. a sledovania svojich
vlastných zištných záujmov získať majetok U. F.. Práve z toho dôvodu mal súd prvého stupňa osobitnú
pozornosť venovať priebehu konania a postupovať tak, aby v prvom rade boli hájené a zabezpečené
práva U. F. o pozbavenie spôsobilosti ktorej ide, keď už navrhovateľom predkladané správy lekára o
jej zdravotnom stave nasvedčovali, že pre duševnú chorobu nie je úplne spôsobilá samostatne konať a
obhájiť svoje práva. Závažnosť konania o obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
je zdôraznená aj tým, že podľa § 35 ods. 2 O. s. p. môže prokurátor vstúpiť do začatého konania vo
veciach spôsobilosti na právne úkony za účelom ochrany práva a zákonom chránených záujmov osoby,
o ktorej súd koná. Napriek účasti prokurátora nemôže odvolací súd konštatovať, že konanie vo veci sp.
zn. 10Ps/1/2014 prebehlo podľa zásad spravodlivého procesu.

Podľa § 120 ods. 2 O. s. p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v
konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti o osvojenie
vo veciach obchodného registra, v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Konanie o spôsobilosti na právne úkony sa môže podľa § 81 ods. 1 O. s. p. začať aj bez
návrhu.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrh na začatie konania podal syn U. F. A.. Y. F. dňa 17. januára
2014, v ktorom tvrdil, že U. F. trpí duševnou poruchou zapríčinenou poškodením a dysfunkciou mozgu,
ktorá podľa lekárskej správy zo 16. augusta 2011 nie je len prechodná, preto sa domáhal pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony U. F. v celom rozsahu. Navrhovateľ pripojil k návrhu aj iné lekárske správy
o zdravotnom stave U. F. z roku 2011 a jednu zo 16. februára 2014. O tom, kto bude U. F. zastupovať
v konaní o spôsobilosti na právne úkony rozhodol okresný súd po dopyte na navrhovateľa o ním
navrhovanej osoby uznesením č. k. 10Ps/1/2014 z 18. februára 2014 a do funkcie kolízneho opatrovníka
do právoplatného skončenia konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ustanovil E. F., nar. XX.
XX. XXXX, vnuka U. F.. V tom čase nič nenasvedčovalo, že by záujmy súdom ustanoveného opatrovníka
pre konanie mohli byť v kolízii so záujmami U. F.. Až keď K.. Y. Y. dňa 10. marca 2014 nahliadla do
súdneho spisu po preukázaní sa plnou mocou udelenou jej U. F. 31. marca 2011 (dcéra U. F.) K.. Y.
v písomnom podaní na č. l. 28 spisu z 10. marca 2014 namietala, že E. F. nemôže vykonávať funkciu
opatrovníka U. F. z dôvodu, že sa o U. F. nezaujíma a z tejto funkcie ho vylučuje skutočnosť, že je synom
navrhovateľa. Vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorým do funkcie opatrovníka pre účely
konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ustanovil okresný súd E. F. preskúmal odvolací súd
v konaní sp. zn. 16CoP/67/2014, kde uznesením z 26. septembra 2014 potvrdil prvostupňové uznesenie
s poukazom na zákonné ustanovenia upravujúce postup súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony
a zdôraznil, že ustanovený opatrovník E. F. je príbuzným U. F., ktorého funkcia je obmedzená len na
dobu do právoplatného skončenia tohto konania a že dcéra U. F., ktorá sa stala účastníčkou konania
na základe rozhodnutia súdu má dosah na priebeh konania z dôvodu, že jej prislúchajú práva účastníka
konania. I napriek tomu, že rozhodnutie o ustanovení kolízneho opatrovníka v osobe E. F. je právoplatné

odvolací súd zdôrazňuje, že nejde o nezmeniteľné rozhodnutie, ale o procesné uznesenie, ktoré môže
súd zrušiť alebo zmeniť, ak sa preukáže, že ustanovený opatrovník pre konanie svoju funkciu nezastáva
plnohodnotne a neháji záujmy zastúpeného.

K.. Y. Y., dcéra U. F. sa dožadovala vstupu do konania s odôvodnením, že chce byť ustanovená ona
za opatrovníka svojej matky U. F., z čoho sa odvolaciemu súdu spolu s jej prednesom na pojednávaní
dňa 29. 09. 2015, že súhlasí s pozbavením spôsobilosti na právne úkony svojej matky, pretože aj podľa
jej názoru matka v súčasnej dobe nie je spôsobilá na právne úkony vzhľadom na vek, ako i ochorenia,
ktorými trpí javí, že proti konaniu o spôsobilosti na právne úkony K.. Y. nemá námietky, nesúhlasí len s
tým, aby za opatrovníka U. F. bol ustanovený jej brat A.. Y. F.. Keďže však okresný súd v uznesení, ktorým
pribral K.. Y. za účastníčku konania nevymedzil rozsah konania, v akom sa K.. Y. Y. stáva účastníčkou
konania (v konaní o ustanovenie opatrovníka) stala sa účastníčkou pre celé konanie a odvolací súd
musel na jej odvolanie proti celému rozsahu okresného súdu prihliadnuť.

Odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu ku svojej osobe
dáva K.. Y. Y. do súvisu s postupom okresného súdu, ktorý jej neumožnil nahliadnuť do spisu z dôvodu,
že spis bol u sudcu, ktorý sa pripravoval na pojednávanie. Odvolateľka sama v odvolaní zdôrazňuje, že
v prípade námietky odňatia možnosti konať účastníkovi pred súdom musí ísť o znemožnenie realizácie
konkrétnych procesných práv, ale neuvádza, aké práva účastníka (okrem nahliadnutia do spisu) jej
boli odopreté a z akých úkonov ju vylúčil postup súdu, ktorý právnej zástupkyni odvolateľky spis
na jej požiadanie na nahliadnutie nepredložil. Zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že K.. Y. Y. sa
osobne zúčastnila pojednávania dňa 29. 09. 2015 a súd jej dal priestor na vyjadrenie k veci. Na tomto
pojednávaní nenamietala K.. Y. Y. porušenie svojich práv účastníka z dôvodov uvedených v odvolaní.

Podľa § 44 ods. 1 O. s. p. účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si
z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenia fotokópií alebo kópie zvukového
záznamu pojednávania za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo
listiny obsahujúce utajované skutočnosti alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.

Je možné súhlasiť s názorom odvolateľky, že Občiansky súdny poriadok nelimituje právo účastníka
alebo jeho zástupcu časom ani rozsahom, kedy môže nahliadať do súdneho spisu. Nesprávny postup
okresného súdu, ktorý na požiadanie právnej zástupkyne K.. Y. Y. v súlade s § 44 ods. 1 O. s.
p. nepripravil spis na nahliadnutie však nemal za následok obmedzenie žiadnych procesných práv
odvolateľky. Pokiaľ odvolací súd v predchádzajúcom texte konštatoval, že konanie pred prvostupňovým
súdom neprebehlo v zmysle zásad spravodlivého procesu, tento záver sa vzťahuje k právam U. F., ktorá
sa nezúčastnila konania len preto, že súd ju nepredvolal na predvolávanie a nedoručoval jej písomnosti.

Zo spisu odvolací súd zistil, že znalecké dokazovanie na posúdenie duševného stavu U. F. nariadil
okresný súd uznesením č. k. 10Ps/1/2014-83 z 02. 12. 2014 predtým, než vypočul ktoréhokoľvek z
účastníkov. Najvyšší súd Českej republiky už v stanovisku z 18. 11. 1977 sp. zn. Cpj 160/1976 ku
konaniu o spôsobilosti na právne úkony uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutí súdov SR vo zväzku 2-3, ročník 1979 pod poradovým číslom 3/1979 konštatoval, že znalcom
posudzujúcim duševný stav osoby, o ktorej pozbavenie spôsobilosti ide je potrebné zabezpečiť pred
vypracovaním znaleckého posudku dostatok skutkových zistení o tom, ako sa vyšetrovaná osoba správa
v bežnom živote, aby svoje odborné závery znalca mohli konfrontovať so zisteniami súdu. Súčasná
právna úprava nedovoľuje okresnému súdu prejednať vec spôsobilosti na právne úkony bez nariadenia
pojednávania. Povinnosťou súdu je podľa § 115 ods. 1 O. s. p. predvolať na pojednávanie účastníkov
a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. U. F. je účastníčkou konania, napriek tomu ju súd na
pojednávanie vo veci samej nepredvolal. Od povinnosti predvolať účastníka na pojednávanie v zmysle
§ 115 ods. 1 O. s. p. je potrebné odlíšiť možnosť upustenia od výsluchu vyšetrovaného podľa §
187 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že tento výsluch nemožno vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom
stave vyšetrovaného. Osobným kontaktom súdu s U. F., ktorú v prípade, že by sa neustanovila na
pojednávanie mohol vypočuť aj v zariadení, v ktorom je umiestnená, si mohol okresný súd utvoriť
vlastný obraz o správaní sa, možnosti komunikácie s U. F. a jej zdravotnom stave a mal by tak lepšiu
východiskovú situáciu pre formovanie svojho úsudku na vyhodnotenie záverov znaleckého posudku ako
jedného z možných dôkazov pre správne rozhodnutie vo veci a či sú naplnené predpoklady pre aplikáciu
ustanovenia § 187 ods. 2 a § 189 O. s. p..

Občiansky súdny poriadok ukladá súdu v § 189a ods. 1 priamo v rozhodnutí o pozbavenie alebo
obmedzení spôsobilosti na právne úkony určiť opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Odvolací súd súhlasí s názorom K.. Y. Y., že pre správny výber osoby opatrovníka nemal okresný
súd dostatok skutkových podkladov. Za účelom zistenia osoby najvhodnejšej na funkciu opatrovníka
nevykonal okresný súd žiadny dôkaz. Dôkazy navrhované K.. Y. Y. na pojednávaní dňa 29. 09. 2015
(výsluch riaditeľky Domova sociálnych služieb Veľká Lehota, kde je U. F. umiestnená, výsluch C. R.,
ktorá bola susedou U. F. alebo A.. C. Y.) mohli súdu poskytnúť obraz o vzťahu K.. Y. Y. a U. XX.
nezanedbateľným dôkazom o vzťahu K.. Y. Y. k matke je aj spôsob jej konania a hospodárenia s
majetkom matky na základe plnej moci udelenej jej 31. marca 2011 a súd mal zisťovať aj dôvod, z
akého bola U. F. umiestnená do sociálneho zariadenia v Senci v období niekoľko rokov späť, keď sa
o ňu podľa výpovede kolízneho opatrovníka E. F. starala navrhovateľa rodina a akým spôsobom sa o
matku zaujímal a staral niekoľko rokov späť navrhovateľ A.. Y. F., ktorý má tiež záujem vykonávať funkciu
opatrovníka U. F..

Okresný súd rozhodol vo veci predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v
dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a tým založil dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p..

Úlohou okresného súdu bude vec opätovne prejednať za účasti všetkých účastníkov (v prípade
nemožnosti zo strany U. F. zúčastniť sa pojednávania vypočuť ju v mieste jej bydliska), priebežne
sledovať, či kolízny opatrovník háji v konaní záujmy U. F., vykonať dokazovanie na zistenie, akým
spôsobom sa správa U. F. v domove sociálnych služieb v bežnom živote, vo vzťahu k spolubývajúcim
a vedeniu domova za účelom zistenia, či je schopná a aké úkony vykonávať samostatne, zistiť aký je
vzťah U. F. k navrhovateľovi a k odvolateľke pre výber najvhodnejšej osoby, ktorú podľa § 192 O. s.
p. ustanoví do funkcie opatrovníka pre prípad, že rozhodne o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti
na právne úkony U. F.. Ak do nového rozhodnutia okresného súdu uplynie dlhší čas, nevyhne sa súd
prvého stupňa nutnosti aktualizácie správy o zdravotnom stave U. F. formou doplnenia znaleckého
posudku alebo výsluchu znalkyne. Pri rozhodovaní bude mať okresný súd na zreteli, že obmedzenie
alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sledovať
v prvom rade záujem fyzickej osoby, o obmedzenie alebo pozbavení spôsobilosti ktorej súd rozhoduje
a že rozhodnutie súdu musí byť v súlade s medzinárodnými zmluvami vzťahujúcimi sa k inštitútu
pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a Ústavou Slovenskej republiky. Návod
na postup poskytne okresnému súdu nielen nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 313/2012, stanovisko Najvyššieho súdu Cpj 160/1976 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/230/2011, na ktoré poukazuje odvolateľka, ale aj mnohé rozhodnutia ústavného
súdu a Najvyššieho súdu Českej republiky vzťahujúce sa ku konaniu o spôsobilosti na právne úkony,
ktoré sú vzhľadom na príbuznú právnu úpravu aplikovateľné aj na území Slovenskej republiky. Svoje
rozhodnutie odôvodní okresný súd v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p..
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.