Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/566/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6100896751
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6100896751.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Credit Clearing Center
a.s., so sídlom Miletičová 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35 839 651, právne zast.: JUDr. Ing. Ľubomír
Navračič, PhD., advokát, Miletičová 21, P.O.BOX 199, 820 05 Bratislava proti povinnému J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., na vymoženie pohľadávky vo výške 8.305,12 Eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom Exekútorského

úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 290/2000, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2340/2000-93 zo dňa 5. februára 2015 v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2340/2000-93 zo dňa 5. februára 2015 v
napadnutej časti prvej výrokovej vety potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia vyhlásil okresný súd exekúciu za neprípustnú a túto
zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Treťou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenénazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
je Notárska zápisnica č. N 49/97, Nz 48/97 zo dňa 04.06.1997.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2340/2000-69 zo dňa 03.11.2006 súd pripustil
zmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného UniBanka, a.s., Šancová 1/A, 813 33
Bratislava, IČO: 00 681 709 na nového oprávneného Credit Clearing Center a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 48, (t.č. Miletičová 21), 821 08 Bratislava, IČO: 35 839 651.
Súdny exekútor dňa 05.09.2013 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti

vymáhaného nároku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a na výzvu súdu
predložil exekučný spis EX 290/2000.

Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu sp.
zn. EX 290/2000, mal za preukázané, že u povinného subjektu bola viackrát vykonaná lustrácia
majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku,

z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súd konštatoval, že povinný
ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 24.05.2011. V priebehu exekučného konania súdny exekútor
zistil, že momentálne nemá vedené žiadne aktívne bankové účty, v priebehu celého konania nebol
vlastníkom žiadneho motorového vozidla, čo sa súdny exekútor dozvedel so súčinnosti dopravného
inšpektorátu Košice v rokoch 2005, 2008 a 2012. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor oznámil
súdnemu exekútorovi nehnuteľnosti v spoluvlastníctve povinného. Nehnuteľnosti zapísané na listoch

vlastníctva č. XXX a XXX boli predané v rámci dobrovoľnej dražby a nehnuteľnosti na liste vlastníctva
č. XXX boli predané súdnym exekútorom JUDr. Kohútom. V roku 2013 preverovaním vlastníctvanehnuteľnosti povinného bolo zistené, že ten ostal spoluvlastníkom lesných pozemkov a záhrad
podielom 1/15. Celkový počet spoluvlastníkov je však 13. Na základe toho, že výťažok dražby by s
vysokou pravdepodobnosťou nepokryl ani náklady na jej zrealizovanie, súdny exekútor nepristúpil k

dražbe spoluvlastníckych podielov povinného. Súčinnosťou Sociálnej poisťovne bolo zistené, že v roku
2005 bol povinný zamestnancom S.. O. X. - LOGITRA, Seňa 157, avšak zrážky zo mzdy nebolo možné
vykonať, nakoľko pohľadávka v predmetnom exekučnom konaní by bola uspokojená až ako tretia v
poradí. V súčasnej dobe podľa zistení súdneho exekútora je povinný od 31.03.2011 vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach s

dátumom prepustenia 30.11.2017. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky exekútorovi oznámilo, že povinný nie je vo výkone trestu zaradený na výkon prác. Zároveň
nie je poberateľom žiadnych dávok a dôchodku. Súdny exekútor dáva tiež do pozornosti, že v priebehu
exekučného konania došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, pričom nárok oprávneného bol
čiastočne uspokojený vo výške 616,29 Eur. Z uvedeného vyplýva, že povinný v súčasnosti nevlastní
žiadnyhnuteľnýaninehnuteľnýmajetok,anifinančnéprostriedky,zktorýchbysamohlauspokojiťzvyšná

časť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden
zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to
pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti.

Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní
pokračovať a exekúciu vykonať, v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju.

Z ust. § 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť

exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať
túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny
exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov zaviazaný oprávnený (pričom sa odvolával na ust. § 203 ods.
2 Exekučného poriadku). Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.01.2002 uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto
povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie.
Súd mal za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej
opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.01.2002 mal súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a
nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť
trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod
ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré vymedzuje podmienky,
za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku,

ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy
exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúciu nie je
možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa
právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd mal za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku
vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, že mu
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému
vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný,

prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže
exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu jeho nemajetnosti, v danom prípade nie je
možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách
oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.

Proti prvej výrokovej vete uznesenia, ktorou okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil
podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak,
že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta. Ako dôvod podania odvolania uviedol §
205 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p..V odvolaní namietal, že exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora bral do
úvahy výlučne tvrdenia súdneho exekútora o nevymožiteľnosti vymáhaného nároku. Podľa názoru

oprávneného však aj napriek skutočnosti, že povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym majetkom
podliehajúcim exekúcii, existuje predpoklad, že v budúcnosti takýto majetok nadobudne. Povinný je totiž
stále v produktívnom veku, a hoci vo výkone trestu odňatia slobody nie je zaradený na výkon prác, je
pravdepodobné, že po prepustení, ktorého dátum je stanovený na 30.11.2017, sa zamestná, resp. začne
poberať sociálne dávky. Vymáhaný nárok preto v tomto prípade nie je možné označiť za nevymožiteľný.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je pravda, že po prepustení na slobodu, ktoré je stanovené
na 30.11.2017 bude ešte v produktívnom veku, okrem predmetného záväzku však má množstvo
ďalších záväzkov, väčšinou už v procese exekúcie. Spolu je to suma dosahujúca milión Eur, z ktorej
väčšinu predstavuje náhrada škody spôsobenej trestným činom, za ktorý vykonáva uložený trest odňatia
slobody. Nedisponuje žiadnym majetkom podliehajúcim exekúcii, nemá po kom dediť v budúcnosti a ani

resocializácia po sedemročnom pobyte vo výkone trestu nebude jednoduchá. Povinný bol toho názoru,
ževtejtosituáciiapritakejtosumenemáexekúciapredmetnejpohľadávkyoprávnenéhozmysel,pretože
by generovala iba ďalšie náklady na jej výkon. Okresný súd preto správne rozhodol, keď na návrh
súdneho exekútora vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia
o veci zastavenia predmetnej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Neprípustnosť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je zákonným dôvodom na zastavenie
exekúcie, na ktorý okresný súd prihliadal ex offo, a vo veci preto správne rozhodol, a to v súlade s

príslušnými zákonnými ustanoveniami, ako aj ustálenou judikatúrou súdov.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 02.02.2000 bol pôvodnému súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa
31.07.2000 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný
súd vydal dňa 23.03.2009 poverenie č. 5601 020178 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle
ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia

Notárskej zápisnice č. N 49/97, Nz 48/97 zo dňa 04.06.1997 na vymoženie sumy 250.200 Sk spolu s
príslušenstvom a trovami exekúcie.

Uznesením č. k. 2Er/2340/2000-69 zo dňa 03.11.2006 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
oprávneného z pôvodného UniBanka, a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709 na nového

oprávneného Credit Clearing Center a.s., so sídlom Mlynské Nivy 48, (t.č. Miletičová 21), 821 08
Bratislava, IČO: 35 839 651.

Dňa 05.09.2013 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
z dôvodu nevymožiteľnosti vymáhaného nároku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil a vyúčtoval

trovy exekúcie a na výzvu súdu predložil exekučný spis EX 290/2000. Súdny exekútor zistil, že
povinný momentálne nemá vedené žiadne aktívne bankové účty, v priebehu celého konania nebol
vlastníkom žiadneho motorového vozidla, čo sa súdny exekútor dozvedel so súčinnosti dopravného
inšpektorátu Košice v rokoch 2005, 2008 a 2012. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor oznámil
súdnemu exekútorovi nehnuteľnosti v spoluvlastníctve povinného. Nehnuteľnosti zapísané na listoch

vlastníctva č. XXX a XXX boli predané v rámci dobrovoľnej dražby a nehnuteľnosti na liste vlastníctva
č. XXX boli predané súdnym exekútorom JUDr. Kohútom. V roku 2013 preverovaním vlastníctva
nehnuteľnosti povinného bolo zistené, že ten ostal spoluvlastníkom lesných pozemkov a záhrad
podielom 1/15. Celkový počet spoluvlastníkov je však 13. Na základe toho, že výťažok dražby by svysokou pravdepodobnosťou nepokryl ani náklady na jej zrealizovanie, súdny exekútor nepristúpil k
dražbe spoluvlastníckych podielov povinného. Súčinnosťou Sociálnej poisťovne bolo zistené, že v roku
2005 bol povinný zamestnancom Ing. Zuzana Hámorská - LOGITRA, Seňa 157, avšak zrážky zo mzdy

nebolo možné vykonať, nakoľko pohľadávka v predmetnom exekučnom konaní by bola uspokojená až
ako tretia v poradí. V súčasnej dobe podľa zistení súdneho exekútora je povinný od 31.03.2011 vo
výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v
Košiciach s dátumom prepustenia 30.11.2017. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky exekútorovi oznámilo, že povinný nie je vo výkone trestu zaradený na výkon prác.

Zároveň nie je poberateľom žiadnych dávok a dôchodku. Súdny exekútor dáva tiež do pozornosti, že v
priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, pričom nárok oprávneného
bol čiastočne uspokojený vo výške 616,29 Eur. Z uvedeného vyplýva, že povinný v súčasnosti nevlastní
žiadnyhnuteľnýaninehnuteľnýmajetok,anifinančnéprostriedky,zktorýchbysamohlauspokojiťzvyšná
časť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo
spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre

nemajetnosť povinného.

Okresný súd následne prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a túto zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznáva. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnenému náhradu trov exekúcie

nepriznáva.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

K námietke oprávneného o tom, že povinný sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody môže
zamestnať odvolací súd uvádza, že pre vyslovenie záveru o nemajetnosti povinného je rozhodujúci
skutkovýstavvčasevydaniarozhodnutia.Súdnymexekútorombolavprejednávanejvecipreukázateľne

zistená nemajetnosť povinného, pričom tento stav povinného bude trvať minimálne do 30.11.2017, kedy
má byť prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Ani po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
však nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že povinný určitý majetok, z ktorého bude možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného, nadobudne.

Keďže súdny exekútor v konaní preukázateľne zistil, že povinný nevlastní žiaden reálne exekvovateľný
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z tvrdení
povinného, okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Nemajetnosť povinného treba považovať za dôvod,
pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať, pretože pokračovanie v nej by bolo v rozpore so zásadou

hospodárnosti a účelnosti exekučného konania.

Právoplatnérozhodnutieozastaveníexekúcieniejeprekážkourozhodnutejveciprezačatieexekučného
konania na základe nového návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi a na podklade
toho istého exekučného titulu. Ak oprávnený v budúcnosti zistí zmenu finančných pomerov povinného,

môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti prvej
výrokovej vety, ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.