Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213056
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311213056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a

sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu SSIM-OC, a.s.,
Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, IČO: 36 437 921, proti žalovanému MAI & TO s.r.o., Jakubská 8,
Bratislava, IČO: 44 877 927, práv. zast. JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom, Jána Stanislava 23,
Bratislava, o zaplatenie 1.621,20 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 20/2012-80 z 24.9.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh žalobcu na rozšírenie žalobného návrhu zamieta.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 20/2012-80 z
24.9.2012 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania za obdobie od 6.10.2011 do
24.9.2012 potvrdzuje a vo zvyšku napadnutý rozsudok v tejto časti zrušuje a vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 400,- EUR s 0,05
% úrokom z omeškania od 25.9.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšku žalobu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v sume 48,50 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to predovšetkým obsahom účastníkmi
dňa 22.3.2010 uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatku č. 2 z 1.6.2011, v
ktorej sa účastníci dohodli s účinnosťou od 1.6.2011, že výška základného nájomného predstavuje 100,-
EUR bez DPH mesačne až do dňa predaja predmetného nebytového priestoru v rámci konkurzného
konania, preto za dôvodne uplatnený považoval nárok žalobcu na zaplatenie základného nájomného za
mesiace jún až september 2011 v rozsahu 400,- EUR. Ďalšie položky vo faktúrach uvedené za mesiace,
predstavujúce mesačné prevádzkové náklady, vyúčtované sumou 237,75 EUR bez DPH, t.j. 285,30

EUR s DPH, a to zrejme podľa čl. VI. bod 4 a nasl. zmluvy žalobcovi nepriznal, nakoľko toto ustanovenie
zmluvy o nájme nebytových priestorov považoval za neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. pre jeho
nezrozumiteľnosť. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že neplatný článok VI.
ods. 4 zmluvy možno oddeliť od zvyšnej časti zmluvy, a preto sumu o nájme nebytových priestorov vo
zvyšnej časti považoval za platnú. Výrok týkajúci sa príslušenstva odôvodnil čl. V. bod 8. zmluvy o nájme
nebytových priestorov, v ktorom si účastníci pre prípad omeškania nájomcu so zaplatením nájomného
dohodli sadzbu 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň omeškania a ustanovením § 369

ods. 1 Obch. zák.. Počiatok obdobia, za ktoré je žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania určil dňom
25.9.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy súd doručil žalovanému prostredníctvom jeho právneho
zástupcu faktúry, ktorými bolo nájomné vyúčtované, nakoľko žalobca súdu nepreukázal, že žalovanému
v súlade s čl. V. ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov faktúry žalovanému doručil. Výrok týkajúcisa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 3 O.s.p., pomer úspechu účastníkov v konaní
a vznikom trov žalovanému na súdnom poplatku za odpor v sume 48,50 EUR, ktorá zodpovedá jeho
úspechu v konaní. Právny zástupca žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia až po uplynutí 3-

dňovejlehotyuvedenejv§151ods.1O.s.p.,zdôvoduktoréhomusúdprvéhostupňanáhradutýchtotrov
nepriznal. V odôvodnení uznesenia ďalej vyslovil názor, že zrušenie konkurzu vyhláseného na úpadcu,
spoločnosť SSIM-OC, a.s., Žilina v priebehu konania nezakladá dôvod pre zastavenie konania v zmysle
§ 103 a § 104 O.s.p., ale zrušením konkurzu sa stal účastníkom konania priamo bývalý úpadca.

Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe
vyhovieť. Súčasne rozšíril žalobu o sumu 13.166,12 EUR tak, že žiadal celkom sumu 14.787,32 EUR
spolu s vyčísleným príslušenstvom za obdobie nájmu od 6/2011 do 3/2012. Vytýkal súdu prvého stupňa
nesprávne posúdenie veci po právnej stránke. Namietal správnosť priznanej sumy 400,- EUR, keď
konštatoval, že súd prvého stupňa zrejme opomenul k priznanej sume pripočítať daň z pridanej hodnoty,
potom nájomné spolu s DPH predstavuje sumu 120,- EUR mesačne. Potom mal žalobcovi správne

priznať nie 400,- EUR, ale 480,- EUR. Ďalej nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, ktorý žalobcovi
nepriznal vyúčtované prevádzkové náklady s odôvodnením, že považuje ustanovenie nájomnej zmluvy
upravujúce vyúčtovanie prevádzkových nákladov (čl. VI. bod 4.) za neplatné. Uviedol, že prevádzkové
náklady tvoria jednak spoločné prevádzkové náklady a jednak vlastné prevádzkové náklady, pričom čo
sa považuje za spoločné prevádzkové náklady, si zmluvné strany dohodli v čl. VI. bod 2. v druhom

odseku, a čo sa považuje za vlastné prevádzkové náklady si zmluvné strany dohodli v čl. VI. bod 2. v
piatom odseku nájomnej zmluvy. V predmetných faktúrach prevádzkové náklady boli vyčíslené sumou
158,502 m2 (prenajatá plocha) x 1,80 EUR (prev. náklady s DPH), čo predstavuje sumu 285,30 EUR.
Poukázal na to, že žalobca v predmetných faktúrach už neúčtoval odporcovi marketingový poplatok,
nakoľko v čase, kedy boli vystavené faktúry za 6/11 až 9/11, už takéto náklady navrhovateľovi nevznikli.

Uzavrel, že z uvedeného je zrejmé, že spôsob vyúčtovania prevádzkových nákladov zo strany žalobcu
je zrozumiteľný a so žalovaným prejednaný. Súčasne žalobca rozšíril žalobu na ďalšie obdobie nájmu
až do marca 2012 tak, že žiadal celkom zaplatiť 14.787,32 EUR s tým, že predĺžil uznanie záväzku a
dohodu o splátkach dlhu z 30.3.2012 a faktúry za mesiace október 2011 až marec 2012.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v napadnutej zamietajúcej časti a § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v napadnutej časti nie je v celom
rozsahu vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť

podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Odvolací súd je toho názoru, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu, dostatočným podkladom pre konanie o zmenenom návrhu nemôže byť bez
ďalšieho ani neoverená fotokópia k odvolaniu pripojeného uznania záväzku a dohoda o splátkach dlhu z

30.3.2012. Navyše by pripustenie zmeny návrhu odporovalo zásade dvojinštančnosti súdneho konania,
a preto vzhľadom na uvedené odvolací súd návrh žalobcu na pripustenie zmeny návrhu zamietol.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi právo na základné nájomné v sume 100,- EUR mesačne bez DPH.
Z čl. V. bod 5. účastníkmi uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že sa účastníci

dohodli, že k dohodnutému základnému nájomnému bude účtovaná DPH v zákonom stanovenej výške.
Podľa návrhu odvolacieho súdu dodatkom č. 2 účastníci zmenili čl. V. zmluvy o nájme nebytových
priestorov iba v časti, ktorá upravuje výšku základného nájomného, pričom ďalšie body čl. V. zmluvy
zostali naďalej v platnosti aj po uzatvorení dodatku č. 2 z 1.6.2011. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
svedčí o tom, že súd prvého stupňa posúdil dodatok č. 2 zhodným spôsobom, pretože ak by bol názoru,

že dodatok č. 2 nahradil čl. V. zmluvy v znení pôvodného textu v celom rozsahu, nebol by odkazoval
na jeho body 3. a 8., ktoré čl. V. tak, ako ho upravuje dodatok č. 2, neobsahuje. Súd prvého stupňa
preto pochybil, keď žalobcovi priznal základné nájomné iba v sume 100,- EUR mesačne bez toho, abyho v zmysle bodu 5. čl. V. zmluvy navýšil o daň z pridanej hodnoty v sume zodpovedajúcej obdobiu, za
ktoré si žalobca nájomné uplatňuje.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa týkajúceho sa neplatnosti zmluvy v časti

čl. VI. bod 4. pre jej nezrozumiteľnosť. Odvolací súd je toho názoru, že čl. VI. bod 4. zmluvy o nájme
nebytových priestorov je zrozumiteľný, spôsob výpočtu je upravený zrejmým spôsobom tak, že suma
za mesiac bola určená v súlade s čl. VI. bod 4. zmluvy súčinom ceny nájmu za 1m2, t.j. 1,80 EUR (1,50
EUR + 20 % DPH) x 158,502 m2 (prenajatá plocha), čomu zodpovedá žalobcom mesačne fakturovaná
suma 285,30 EUR.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, až
na časť týkajúcu sa úroku z omeškania za obdobie od 6.10.2011 do 24.9.2012, podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci a následne nezistenie skutkového stavu v potrebnom
rozsahu zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil v tejto časti a súvisiacom výroku o náhrade trov
konania na ďalšie konanie.

V napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti úroku z omeškania za obdobie od 6.10.2011
do 24.9.2012 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil, nakoľko, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa, bol žalovaný podľa čl. V. bod 3. zmluvy
povinný platiť nájomné na základe daňového dokladu - faktúry, pred jej doručením sa žalovaný nemohol

dostať do omeškania s platením nájomného, a teda nemohla mu vzniknúť ani povinnosť platiť úrok
z omeškania a žalobca nepreukázal, že by žalovanému bol faktúry doručil tak, aby žalovaný bol v
omeškaní za obdobie od 6.10.2011 do 24.9.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.