Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/144/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1402899873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1402899873.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: R..
R. M., bytom J. XX, Z., proti odporcom: X. W. G., Z. I. X. XX, Z., zastúpená JUDr. Mariánom Ďurinom,
advokátom, Sibírska č. 4, Bratislava, 2. O. K., Z. I. X. Č.. XX, Z., 3. S. T., Z. Z. XX, Z., 4. I. Q., Z. N.M.
X, Z., odporkyne v 3. a 4. rade zastúpené Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5,
Bratislava, 5. R.. W. I., Z. B. Č.. X, Z., 6. X. N., Z. X. H. Č.. XX, Z., 7. U. Q. B., Z. I. T. XX, Z., 8. M.F. B.,

Z. I. T. XX, Z., odporcovia v 7. a 8. rade zastúpení JUDr. Bohumírom Bláhom, advokátom, Hurbanovo
nám. 5, Bratislava, o určenie existencie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o určenie, že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. N. O., obec Z., m.č. N. O., okres
Z. R., vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu ako
parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape
parc. č. XXXX - záhrady o výmere 107 m2, vo vlastníctve R.. W. I., rod. L., bytom B. X, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 93 m2, vo vlastníctve X. N., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 77 m2, vo vlastníctve B. U. Q. F. M. B. L.. Ž., Z. I. T. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 154 m2, vo vlastníctve W. G. L.. N., Z. I. X. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 214 m2, vo vlastníctve K. O., L.. W., Z. I. X. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 122 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 49 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,

viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v prospech
vlastníka parc. reg. ,,C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 832 m2, parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria
o výmere 297 m2, XXXX/X záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 1505 m2,
vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu na LV č. XXXX vo
výlučnomvlastníctvenavrhovateľa,nadobudnutévýkonompráva.Odporcoviasúpovinnístrpieťprechod
peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX cez ich
pozemky zamieta.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania v sume 33,19 eur a
trov právneho zastúpenia v sume 603, 36 eura na účet právneho zástupcu vedený v E. Z. F., B.Č.
E. Z., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyni v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 3. rade a odporkyni v 4. rade náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách ich právneho zastúpenia v sume 397,91 eur na účet právneho zástupcu vedený
v U. Z. M., F..M.., č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 5. rade náhradu trov konania v sume 1.101,08 eur k
rukám R.. W. I., Z. B. X, Z., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi v 6. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 7. rade a odporkyni v 8. rade náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 403,38 eur k rukám ich právneho zástupcu JUDr.Bohumíra Bláhu, so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ B. J. ako pôvodný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Bratislava N. O.,
pozemkov parc. č. XXXX o výmere 832 m2 - záhrada a parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere
297 m2 a navrhovateľka J. R. Z. ako vlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú Bratislava - N.
O., pozemku parc. č. XXXX a výmere 1091 m2 - záhrada sa návrhom na začatie konania podaným na
tunajší súd dňa 5.11.2002 domáhali voči odporcom v 1. až 30. rade a to W. G., O. Š., V. K., Š.G. K., W.
B., F. N., F. K., Ľ. N., L. K., O. N., N. M., V. B., O. K., X. T., V. Q., O. T., V. T., Z. V., S. T., V. Q., F. Z., R..

W. I., X. N.Í., S. L., W. Š., W. N., S. J., R.. W. K., R.. R. W. F. L.. V. W. určenia vecného bremena a to
práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky odporcov parc. č. XXXX o výmere
154 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXXX o výmere 214 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 210 m2 -
záhrady, parc. č. XXXX o výmere 122 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 107 m2 - záhrady, parc.
č. XXXX o výmere 93 m2- záhrady, parc. č. XXXX o výmere 77 m2 záhrady a parc. č. XXXX o výmere

49 m2 - záhrady nadobudnutého vydržaním v zmysle § 151o ods.1 Obč. zákonníka.
Návrh odôvodnili tým, že všetci, t.j. tak navrhovatelia v 1. a 2. rade ako aj všetci odporcovia v 1. až 30.
rade využívajú predmetné nehnuteľnosti nepretržite a dobromyseľne po dobu niekoľko desiatok rokov
za účelom prístupu na vlastné nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX, XXXX,XXXX, nakoľko žiadna iná
možnosť prístupu na tieto nehnuteľnosti neexistuje a nie je možné ani takúto prístupovú cestu vzhľadom

na komplikovanosť terénu vybudovať.
Podaním doručeným súdu dňa 5.6.2003 W. Š. súdu oznámila, že parcelu, ktorá je tiež predmetom tohto
sporu odpredala v roku 2002 U. Q. B. F. W. M. B..
Dňa 16.6.2003 bolo súde doručené podanie R.. W. K., ktorým oznámila, že ona, i bývalí spoluvlastníci
parcely č. XXXX a to S. L., W. Š., W. N. F. S. J., túto parcelu spolu s parcelou č. XXXX/X predali U.

Q. B. F. W. M. B..
Odporkyňa F. N. vo vyjadrení žiadala návrh zamietnuť. Prípadné vydržanie sporného pozemku považuje
za nespravodlivé.
Pôvodná odporkyňa F. Z. žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že sporný pozemok nikdy neslúžil ako
prechod pre chodcov ani na prejazd motorovými vozidlami. Na takýto účel nebol daný ústny ani písomný

súhlas.
Pôvodní odporcovia X. T., V. Q., O. T. F. V. T., ktorí sú súrodencami, vo vyjadrení uviedli, že dávajú
súhlas k tomu, aby uvedená cesta bola používaná na prejazd motorových vozidiel. Táto komunikácia
bola využívaná vždy pre potreby existujúcich stavieb a na príjazd do záhrad.
Pôvodná odporkyňa O. Š. vo vyjadrení uviedla, že sa pripája k tým, ktorí s návrhom súhlasia.

Odporcovia W. G., Š.G. K., V. Q. F. X. N. vo vyjadrení k návrhu zo dňa 18.6.2003 uviedli, že pôvodný
navrhovateľ B. J. na svojom pozemku nebýva, ani sa oň už niekoľko rokov nestará, do záhrady už nikto
z majiteľov nechodí. Prístup na jeho pozemok je možný od spodnej cesty a z vrchnej časti pozemku.
Iná prístupová cesta nikdy k jeho pozemku neviedla. Pôvodnú navrhovateľku J. R. Z. videla prvý krát
na pojednávaní konanom dňa 9.6.2003. Do záhrady chodil len jej manžel, chodníkom zo spodnej cesty.

Posledných 4-5 rokov sa o záhradu nikto nestará. Nie je pravdou, že všetci účastníci tohto konania
nepretržite a po dobu niekoľko desiatok rokov využívajú predmetné nehnuteľnosti. B. J. F. J. R. Z. v
posledných rokoch vôbec nechodili ani na svoje pozemky. Snažili sa týchto sa len zbaviť predajom a
posielali neustále cez ich pozemky rôznych záujemcov o kúpu. Cudzí ľudia im chodili až do dvorov a
narúšali ich súkromie, a to, hoci je na začiatku chodníka k ich pozemkom značka s nápisom ,,súkromné

pozemky“. Nerešpektovali to, a tak bola nútená chodník zapraviť. Keby sa z prístupového chodníka
urobila cesta, vlastníci pozemkov, ktorí ich skutočne aj užívajú, ona, Š. K., V. Q., F. Z., X. N., by stratili
bezodplatne 1026 m2 pozemkov, dokonca by im bol možno ukrojený ďalší kus z pozemku, nakoľko
chodník, ktorý chcú navrhovatelia využívať na cestu by nestačil pre ťažké autá naložené stavebným
materiálom. O túto plochu by prišli, lebo zostatok za cestou by sa už samotný nedal využiť. Nesúhlasia

ani s peším prechodom cez ich pozemky, pretože B. J. F. J. Z. majú prístup na vlastný pozemok zo
spodnej cesty a taktiež z vrchnej časti pozemku.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2004 R.. R. M. súdu oznámil, že pozemok parc. č. XXXX,
ktorého vlastníkmi boli R.. R. W. F. L.. V. W. prešiel do jeho vlastníctva.
Podaním zo dňa 30.4.2004 vzali navrhovatelia návrh voči R.. R. W. F. L.. V. W. späť.

Uznesením zo dňa 31.5.2005 súd konanie voči R.. R. W. F. L.. V. W. zastavil.Na pojednávaní konanom 25.11.2004 bolo súdu oznámené, že došlo k zmene vlastníctva, keď
navrhovatelia B. J. F. J. R. Z. predmetné pozemky previedli na R.. R. M., o čom predložili súdu list
vlastníctva č. XXXX.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.4.2006 č.k. 9Co 66/06-204 zmenil uznesenie tunajšieho
súdu zo dňa 12.12.2005 č.k. 9C 144/02-186 tak, že pripustil, aby do konania na miesto doterajších
navrhovateľov X. B. J., Z. Z., Z. X F. X. J. R. Z., L. X. Č.. XX vstúpil ako navrhovateľ odporca v 28. rade
R.. R. M., bytom Z., J. Č.. XX.
Podaním zo dňa 20. 1. 2005 navrhovateľ súdu navrhol, aby pripustil, aby do konania namiesto

doterajších odporcov V. K., X. T., V. Q.Y., O. T. F. V. T. vstúpila O. K.. Ďalej navrhol, aby súd pripustil,
aby do konania na miesto doterajších odporcov S. L., W. Š., W. N.Č., S. J. F. R.. W. K.j vstúpili U. Q.
B. F. M. B., s odôvodnením, že počas konania došlo k prevodu práv k pozemkom na nových vlastníkov
O. K. a manželov M. F. U. Q. B. a to kúpnymi zmluvami , ktorú skutočnosť súdu preukázal výpismi z listu
vlastníctva pre k.ú. N. O. č. XXXX a XXXX. Navrhol, aby v súlade s ust. § 92 ods.2 O.s.p. na miesto
doterajších odporcov vstúpili O. K. F. U. Q. F. M. B..

Uznesením zo dňa 5.1.2007 súd pripustil, aby z konania vystúpili odporcovia X. T., V. Q., O. T. F. V. T.,
a na ich miesto do konania vstúpila O. K., bytom I. X. XX, Z.. Súd tiež pripustil, aby z konania vystúpili
odporcovia R.. W. K., Z. Š. XX, S. L., W. Š., W. N. F. S. J., a na ich miesto do konania vstúpili U. Q. B.,
Z. G., N. M..F. F. I. X/X Z. R., F. O. M. L.: K. U.. Č.. XXX, Q., M. B., Z. K. Č.. XXX Q..
Listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.3.2009 právny zástupca odporcu V. Q. súdu oznámil, že dňa

20.1.2009 pán V. Q. zomrel.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9 Co 317/09, 9Co 318/09, 9 Co 319/09 zo dňa 13.10.2009
konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po V. Q., vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 65D 120/09, D not 16/09.
Dedičské konanie po poručiteľovi V. Q.m bolo právoplatne ukončené 4.2.2010. Závetným dedičom

nehnuteľného majetku sa stal jeho syn B. Q., bytom I. X. XXX/XX, Z..
Dňa 14.3.2011 zomrela F. Z.. Jej dedičmi sa stali M. Z., syn poručiteľky, W. Z., syn poručiteľky, X. Z.
a V. T., vnučky poručiteľky.
Dňa 30.4.2010 zomrela Z. V.. Dedičmi po nej sú Š. V., pozostalý manžel, F. K., dcéra a R.. X. V., syn.
Dňa 7.12.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým O. K., prostredníctvom F. Z. súdu

oznámila, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu
došlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením
nehnuteľností.
Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 žiadala, aby súd opätovne pripustil
zmenu návrhu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. Navrhla, aby namiesto pôvodných odporcov v

2. až 18. rade uvedených v návrhu na začatie konania, tzn. namiesto O. Š., V. K.,
Š.G. K., W. B., F. N., F. K.,
Ľ. K., L. K., O. N., N. M., V. B., O. K., X. T.,
V. Q.Á., O. T., V. T. F. Z. V., v konaní vystupovala O. K., bytom I. X. XX, Z. s poukazom na list vlastníctva
č. XXXX. Uviedla, že medzičasom nastali právne skutočnosti, na základe ktorých opätovne došlo k

zmene vlastníctva k predmetným pozemkom. Navrhla pripustiť zmenu návrhu tak, že ako odporkyňu v 1.
rade označuje W. G., namiesto pôvodných odporcov v 2. až 18. rade, ako odporkyňu v 2. rade označuje
O. K., namiesto odporcov v 19. a 20. rade budú vystupovať S. T. F. B. Q., voči odporkyni v 21. rade F.
Z. vzal návrh späť, odporcovia v 22. a 23. rade R.. W. I. F. X. N. zostávajú naďalej účastníkmi konania
a namiesto odporcov v 24. a 25. rade budú vystupovať B. U. Q. F. M. B., voči odporcom v 29. a 30.

rade vzala návrh späť.
V súvislosti so zmenou vlastníctva právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa
11.12.2012 upravila aj petit návrhu.
Žiadala, aby súd určil, že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. N. O., obec Z., m.č. N. O., okres
Bratislava R., vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu

ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 107 m2, vo vlastníctve R.. W. I., L.. L., Z. B. X, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 93 m2, vo vlastníctve X. N., Z. I. X. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 77 m2, vo vlastníctve B. U. Q. F. M. B. L.. Ž., Z. I. T. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 154 m2, vo vlastníctve W. G. L.. N., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 214 m2, vo vlastníctve K. O., L.. W., Z. I. X. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 122 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,
- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 49 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v prospech
vlastníka parc. reg. ,,C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 832 m2, parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria
o výmere 297 m2, XXXX/X záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 1505 m2,

vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu na LV č. XXXX vo
výlučnomvlastníctvenavrhovateľa,nadobudnutévýkonompráva.Odporcoviasúpovinnístrpieťprechod
peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX cez ich
pozemky.
Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.07.2012 súd zistil, že

spoluvlastníci nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX a to O. Š., O. K., F. N., Q. Y., L. K., Ľ. N.F., L. W.,
N. Z., R.. V. B., O. K., Š. V., O. N., W. B., Y. N., R.. Ľ. K., S. J. F. L. M. uzavreli dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX o
výmere 214 m2 stala O. K., bytom Z., I. X. XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.10.2012
pre k. ú. N. O. mal súd preukázané, že výlučnou vlastníčkou pozemku, parcely č. XXXX o výmere 214
m2 je v katastri nehnuteľností vedená O. K., bytom Z.,

I. X. XX.
Uznesením zo dňa 2.4.2013 súd pripustil, aby súd pripustil, aby z konania vystúpili odporcovia v 2.
rade O. Š., v 4. rade W. B., v 5.rade F.Y. N., v 6. rade F. K., v 7. rade Ľ. N., v 8. rade L. W., v 9.
rade O. N., v 10. rade N. Z., v 11. rade L. M., v 12. rade R.. V. B., v 13. rade O. K., v 14. rade Š.
V., a aj na ich miesto vstúpila O. K., bytom Z., I. X. XX. Konanie voči odporcom M. Z., W. Z., X. Z.

F. V. T., právnym nástupcom F. Z., zomr. 14.03.2011 zastavil.
S poukazom na vyššie uvedené, účastníkmi konania na strane navrhovateľa zostal:
- R.. R. M., bytom Y. XX, ktorý je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. N. O., parc. č.
XXXX, záhrady o výmere 122 m2, a parc.
č. XXXX, záhrady o výmere 49 m2, zapísané na LV č. XXXX,

a na strane odporcov :
- odporkyňa v 1. rade W. G., bytom Z., I. X. XX, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
k. ú. N. O., parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 154 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- odporkyňa v 2. rade O. K., bytom Z., I. X. Č.. XX, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 214 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- odporkyňa v 3. rade S. T., bytom Z., Z. XX, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere
210 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- odporca v 4. rade B. Q., bytom Z., X. X. Č.. XX, ktorý je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere

210 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- odporkyňa v 5. rade R.. W. I., bytom Z., B. Č.. X, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere
107 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- odporca v 6. rade X. N., bytom Z., X. H. Č.. XX, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

k. ú. N. O., parc. č. XXXX - záhrady o výmere 93 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- odporca v 7. rade U. Q. B., Z. I. T. XX, Z., ktorý je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 77 m2 zapísanej na LV č. XXXX,
- odporkyňa v 8. rade M. B., bytom I. T. XX, Z., ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 77 m2, zapísanej na LV č. XXXX.

Odporcovia v 7. a 8. rade vo vyjadrení k návrhu uviedli, že popierajú tvrdenie navrhovateľa, že
navrhovatelia využívajú nepretržite a dobromyseľne po dobu niekoľko desiatok rokov prístup cez
sporné parcely a že žiadna iná možnosť prístupu na jeho nehnuteľnosti neexistuje. Uviedli, že pôvodní
majitelia B. J. F. J. Z. využívali prístup na svoj pozemok z mestskej komunikácie z južnej strany k ich
pozemku schodíkmi, alebo z mestskej komunikácie zo severnej strany. Mali svoj vlastný prístup, ktorý aj

využívali. Pôvodní majitelia nemali motorové vozidlo, a teda ani nikdy nejazdili cez predmetné pozemky.
Navrhovateľ R.. R. M. v súčasnosti bežne využíva severnú komunikáciu na prístup na svoj pozemok.
Nevyužíva prístup k jeho nehnuteľnostiam cez predmetné pozemky. Nespĺňa podmienky pre získanie
vecného bremena. Správa sa v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje nepokoj a používa nátlak, aby
získal prístup. Navrhovateľ nemá od začiatku záujem o výstavbu jedného rodinného domu, ale účelom

tohto súdneho konania je získať právo prechodu a prejazdu cez pozemky p. č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX,XXXX,XXXX,XXXXF.XXXXvydržanímabymoholvybudovaťkomplexnúobytnúzónu.Jednása
o projekt až ôsmych rodinných domov a vybudovanie komunikácie. Z dokumentácie k návrhu na vydanie
územného rozhodnutia zo dňa 22.2.2002, ktorú navrhovatelia predložili súdu je jasne a preukázateľnemožný prístup zo severnej komunikácie parc. č. XXXX/X F. XXXX/X. Táto dokumentácia preukazuje, že
nejestvuje žiadna terénna prekážka zamedzujúca prístupu k parcele XXXX F. XXXX. Dokumentácia tiež
vyvracia tvrdenia navrhovateľov, že mienia postaviť jeden rodinný dom.

Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že medzičasom
došlo k zmene vlastníctva, keď B. Q. podľa výpisu z LV č. XXXX previedol svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti parc. č. XXXX na I. Q.. Vklad bol povolený pod O. XXXX/XX zo dňa 18.4.2013. Navrhla,
aby súd pripustil zmenu účastníka konania.
Uznesením zo dňa 10.2.2014 súd pripustil, aby do konania namiesto odporcu v 4. rade B. Q. pristúpila

I. Q., Z. N. X, Z..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, prehláseniami V. B. zo dňa 17.7.2002,
W. N. zo dňa 16.7.2002, S. L. zo dňa 16.7.2002, Z. V. zo dňa 17.7.2002, N. M. zo dňa 17.7.2002,
R.. W. K. zo dňa 9.7.2002, oznámením Okresného úradu Bratislava IV, odboru životného prostredia
zo dňa 27.6.2002, výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, zápisnicou o ohliadke predmetu sporu zo dňa 4.9.2003, výpismi z listov vlastníctva č.

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 26.11.2003, zo dňa 15.12.2003, zo
dňa 22.10.2007, dohodou o zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.7.2012, návrhom dohody
navrhovateľa zo dňa 29.6.2004, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 22.2.2002, listom navrhovateľa zo
dňa 5.9.2004, listom odporkýň X.. T., V.. Q.Y., O.. T. F. V.. T. zo dňa 17.6.2003, dohodou o zriadení
vecného bremena podpísaná O. Š., O. K., N. M.I., V. B., listom U. Q. B. zo dňa 10.7.2006 a zo

dňa 31.7.2006, prehlásením F. Z. zo dňa 5.9.2007, podnetom odporcov W.. G., M.. B., B.. N., O..
K., V.. Q. a manželov W. zo dňa 11.10.2005, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v
Bratislave zo dňa 17.2.2004, oznámením Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 10.11.2005,
listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 14.11.2006, listom MČ Bratislava - Karlova Ves zo
dňa 13.1.2005, čestnými prehláseniami O. K. zo dňa 21.11.2013, O. K. zo dňa 26.11.2013, F. Z. zo dňa

29.11.2013, listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 8.12.2004, znaleckým posudkom znalca
Ing. Arch. Vladimíra Kubiša č. 02/2014 zo dňa 17.3.2014, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 6.6.2005,
fotodokumentáciou, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom navrhovateľa, odporcov W. G., V. Q.H.,
S. T., R.. W. K., V. Z., N. M., F. N., R.. V. B., Ľ. N., R.. W. I., X. N., a po poučení podľa § 120 ods.
4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislava - N. O.,
pozemkov parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 832 m2,
parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 122
m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 1505 m2 a parc. č. XXXX - záhrady o výmere 49 m2, zapísaných
na LV č. XXXX. Odporcovia v 1. až 8. rade sú vlastníkmi susedných pozemkov a to, odporkyňa v 1.

rade W. G. je vlastníčkou parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporkyňa v 2. rade O. K., parc.
č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporkyňa v 3. rade S. T. a odporkyňa v 4. rade I. Q. sú podielovými
spoluvlastníčkami parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporkyňa v 5. rade R.. W. I. je vlastníčkou
parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporca v 6. rade X. N. je vlastníkom parc. č. XXXX - záhrady
o výmere 93 m2, zapísanej na LV č. XXXX, odporca v 7. rade U. Q. B. a odporkyňa v 8. rade M. B. sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX.
Navrhovateľ sa domáha určenia existencie vecného bremena a to práva prechodu pešo a prejazdu
motorovými vozidlami cez pozemky odporcov parc. č. XXXX o výmere 154 m2 - ostatné plochy, parc.
č. XXXX o výmere 214 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 210 m2 - záhrady, parc. č. XXXX o
výmere 122 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 107 m2 - záhrady, parc. č. XXXX o výmere 93

m2- záhrady, parc. č. XXXX o výmere 77 m2 záhrady a parc. č. XXXX o výmere 49 m2 - záhrady
nadobudnutého vydržaním v zmysle § 151o ods.1 Obč. zákonníka s odôvodnením, že všetci, t.j.
tak pôvodní navrhovatelia, ako aj všetci odporcovia pôvodne v 1. až 30. rade využívajú predmetné
nehnuteľnosti nepretržite a dobromyseľne po dobu niekoľko desiatok rokov za účelom prístupu na
vlastné nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX, XXXX,XXXX, nakoľko žiadna iná možnosť prístupu na

tieto nehnuteľnosti neexistuje a nie je možné ani takúto prístupovú cestu vzhľadom na komplikovanosť
terénu vybudovať.
Navrhovateľ R.. R. M. vypovedal, že cesta, ku ktorej žiada zriadiť predmetné vecné bremeno bola
užívaná desiatky rokov. Po spornej ceste, kde sa nachádza 7 domov, roky všetci môžu bez problémov
chodiť, využívať príchod a prístup k svojim nehnuteľnostiam, okrem neho. V roku 2002 chcel predmetnú

cestuzveľadiť.Chcelsámcestuvybudovať.Zvrchusanemôžedostaťksvojimnehnuteľnostiam,pretože
medzi jeho pozemkami a cestou sú cudzie pozemky. A tiež preto, lebo medzi horným koncom jeho
pozemku a najbližšou cestou je taký prudký spád, že tam nie je možné vybudovať cestu. Uviedol, že
prístupovú cestu, ktorá je predmetom tohto konania používali pán J. a pani Z. desiatky rokov. Pred tým,než pozemky od nich kúpil, sa zaujímal samozrejme o všetko podstatné. To, že pôvodní navrhovatelia
predmetnú cestu roky užívali mu potvrdili a sa o tom presvedčil aj od ostatných obyvateľov. B. J. F. B. Z.
mali aj iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, bola to taká úzka cestička, ale túto využívali len minimálne,

keďže to bola strmá cestička, ktorá sa dala využívať len v dobrom počasí. Z. mali auto, cez predmetnú
cestu ním chodievali, J. auto asi nemali. Dohoda o možnosti prechodu cez predmetné pozemky možno
medzi ľuďmi bola, ale ak aj, tak ústna a to sa akceptovalo. Problémy začali až vtedy, keď mu odporkyňa
v 1. rade znemožnila prístup k jeho nehnuteľnostiam, preto bola podaná aj táto žaloba. Uviedol, že k
jeho nehnuteľnostiam nie je iný prístup, ako práve cez cestu, ktorá je predmetom tohto sporu. K svojim

nehnuteľnostiam chodí cez spornú cestu, musel bojovať s odporcami, aby z nej odstránili raz tú, raz inú
zábranu. Nemôže si zriadiť prístupové schody k svojim nehnuteľnostiam, je tam prudký svah a pozemok
sa zužuje.
Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že existovala ústna dohoda, na základe ktorej mali
pôvodní vlastníci, právni predchodcovia navrhovateľa právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky.
Odporkyňa v 1. rade W. G. vo výpovedi dňa 14.12.2006 uviedla, že dom J. je opustený posledných

20 rokov. 20 rokov sa tade nechodilo. 35 rokov tam pán J. nebýva. Dom je bez plynu a elektriky. Cez
predmet sporu nevedie žiadna cesta, ale len chodník. Keby bolo návrhu vyhovené, východ zo svojich
nehnuteľností by mala na cestu, za ktorou by pokračovalo 200 m jej pozemku. Vie, že R.. M. má zámer
tam stavať, predať tie pozemky, postaviť tam najmenej tri domy. Je pre ňu až nemysliteľné, aby sa
tade prechádzalo nákladnými autami. Odporkyňa v 1. rade vypovedala, že pán J. ani pani Z. nikdy

súhlas k prejazdu cez dotknuté pozemky nemali. Neexistovala žiadna dohoda, ani ústna o prechode
pešo a prejazde motorovými vozidlami cez tieto pozemky. Žiadna cesta cez pozemky neexistuje. Prístup
k jednotlivým pozemkom je otvorený len z bezpečnostných dôvodov ( rýchla lekárska pomoc, hasiči
a pod.). Nie je pravdou, že nemá prístup k svojim nehnuteľnostiam. Poskupoval pozemky parc. č.
XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X. Prístup

k rodinnému domu I. X. Č.. XX O. Z., zapísaný na LV č. XXXX na parc. č. XXXX mal zvrchu od X. X. i
zospodu od X. H.. V skutočnosti dom súp. č. XXX je už najmenej 15 rokov neobývaný a neobývateľný,
nakoľko vyhorel, aj bez elektrickej energie, plynu a možno aj vody. R.. M. vôbec nemá záujem o
rekonštrukciu domu, ale celý pozemok chce rozparcelovať a rozpredať na stavbu najmenej 4 rodinných
domov na úkor všetkých vlastníkov pozemkov a za cenu znehodnotenia jej o ostatných prístupových

parciel. Kanalizácia cez všetky jeho pozemky od vrchnej časti až po Devínsku cestu bola vybudovaný
ťažkou technikou-báger, Tatra, ktoré motorizmy sa pohybovali aj po parc. č. XXXX F. XXXX. Už niekoľko
rokov si vynucuje prístup psychickým nátlakom na všetkých majiteľov pozemkov rôznymi vyhrážkami
a úmyselným poškodzovaním jej i ostatných dotknutých. V roku 2004 odkúpil parc. č. XXXXo rozlohe
49 m2, čo je jediný možný prístup k rodinným domom pána pp. N., I., Z., Q.H., K. a jej. Ďalej uviedla,

že pán J. chodieval k svojmu domu po cestičke zospodu. On nemal auto. Pôvodní navrhovatelia ich až
v roku 2002, keď chceli svoje nehnuteľnosti predať, ich oslovili, za účelom vyžiadania si súhlasu pre
prejazd R.. M. autom. Samozrejme, že s tým nesúhlasili a tak boli zavlečení do tohto sporu. Nevie,
prečo sa tomu, čo je predmetom tohto sporu vôbec hovorí cesta, keď je to len návoz popolu. B. Z.
nikdy cez tie pozemky nechodila. Chodievala zospodu od N.. Odporkyňa v 1. rade ďalej poukazovala

na to, že prechod a prejazd by bolo možné pre navrhovateľa R.. M. vyriešiť aj z iných parciel, napr.
parcely XXXX F. XXXX/X (zhora, zo severnej strany). Všetky priľahlé parcely patrili navrhovateľovi, mal
ich vo vlastníctve. Hoci mal dovtedy bezproblémový prístup vyriešený z hornej (severnej) časti svojich
pozemkov, navrhovateľ s nimi obchodoval (kúpil ich a následne výhodne predal), ale pritom konal vysoko
neobozretne a neprofesionálne, možno až chamtivo, keď sám sebe prístup ku svojej parcele XXXX

skomplikoval. Tam totiž jazdili aj ťažké mechanizmy, ktoré mu robili potrebné terénne úpravy na jeho
pozemku,parc.č.XXXXtak,abymalivhodnýtvaradalisadobrepredať,resp.abysananichdalostavať.
Až potom mohol pozemky v hornej časti výhodne predať tretím osobám a v snahe čo najviac ušetriť,
sám si tak odrezal prístup priameho napojenia na cestu. Resp. na ním predávaných pozemkoch mohol
si sám ľahko vyriešiť prístupovú cestu k jeho pozemku. Za takúto prístupovú cestu, vedúcu cez výhodne

predané pozemky, by navrhovateľ totiž nedostal toľko peňazí a znižovalo by to jeho predpokladaný
zisk. Teraz si túto svoju nerozvážnosť, ktorú si sám sebe spôsobil, chce vykompenzovať od odporcov
vrátane odporkyne pani G.. Parcela č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa sa bezprostredne a
priamo dotýka prístupovej cesty (cesta na parcelu XXXX/X). Preto minimálne z tohto dôvodu nie je
potrebnériešiťprístupcezpozemkyodporcov.To,ženavrhovateľzneznámychpríčinodmietainvestovať

do prístupovej cesty zdola, napríklad schodíkmi, si teraz uzurpuje neoprávnený nárok od odporcov. Aj
odporkyňa tam má vybudované schodíky a dodnes ich používa. Nie je dôvod na zriadenie vecného
bremena, keďže navrhovateľ má na svoj pozemok vyriešený prístup peši a aj príjazd, len by musel
trochu zainvestovať, čo však určite nie je veľká a ani neprimeraná investícia. Ďalej právny zástupcaodporkyne v 1. rade poukazoval na to, že navrhovateľ nelogicky prístupy na svoje nehnuteľnosti zasypal,
účelovo navýšil násypy zeminou, aby si azda schválne a účelovo odrezal prístup na svoj pozemok,
aby si následne mohol prístup a príjazd bezbreho vynucovať od odporcov. Celá lokalita bola historicky

záhradami a vládol tam pokoj. Nepokoj a chaos do tejto lokality vniesol R.. M.Č., ktorý tieto záhrady
prekvalifikoval na stavebné pozemky a v dôsledku toho rozkolísal susedské vzťahy, narušil rôzne väzby
a interakcie. Bolo by absurdnou anomáliou, aby si nedostatky svojich zle vypočítaných stavebných
zámerov riešil na úkor vlastníkov pozemkov naokolo. Mal by si konečne uvedomiť, že všetky prístupové
cesty na svoje pozemky, by si mal vyriešiť len na svojich pozemkoch, nie na cudzích. Poukazoval na to,

že existencia prístupovej cestičky ,,zdola“ na pozemky navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov
parc. č. XXXX, XXXX/X F. XXXX preukazuje skutočnosť, že pán J. F. B. Z. si boli vedomí toho, že sporná
provizórna prístupová cesta cez pozemky odporcov im nepatrí a ani ju nemajú právo užívať. To robili
len sporadicky po predchádzajúcom súhlase ostatných dotknutých vlastníkov parciel, lebo vedeli, že
chodia po cudzom a nie po svojom. Zdvorilosť a úcta medzi susedmi vždy panovala, bola dodržiavaná
a rešpektovaná. Tá provizórna cesta bola pôvodne chodníkom len cez záhrady. Bola vyšliapaná na

šírku ramien chlapa. Tvrdenia o prejazde autami sú bludy. Časom si vlastníci chodník sami rozširovali
vysýpaním popola, kompostu, kamenia a hliny zo záhrady a pod.
Právny zástupca odporkyne poukazoval aj na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, keď je jasne preukázané, že mal a má vlastný prístup peši na svoje
parcely a tiež aj autom k hranici svojho pozemku z Devínskej cesty. R.. M. mal vyriešený aj príjazd

(aj peší prístup) zo severu na svoje pozemky (aj ťažkými mechanizmami), cez pozemok svojej dcéry,
ktorá tam má postavený rodinný dom. Môže si ďalší prístup opätovne vybudovať priamo z uličnej čiary s
priamym napojením na verejnú cestu. Uviedol, že navrhovateľ žiada vybudovať prístupovú cestu autom
a na peší prístup, avšak tento jeho zámer je priamo determinovaný jeho úmyslom na daných pozemkoch
vykonávať stavebnú činnosť. Navrhovateľ nepreukázal, že by mohol po predmetnej ceste chodiť, že by

mohol mať k dotknutým pozemkom svoje práva. Nepreukázal ani bezpečnosť používania tejto cesty ani
jej dlhodobé a dobromyseľné požívanie zo strany jeho právnych predchodcov. Už z jeho samotného
správania zreteľne vyplýva, že už od začiatku nebol presvedčený, že by mu právo prechodu a prejazdu
malo patriť, nesprával sa tak ani on, ani jeho právni predchodcovia.
Pôvodne odporca v 4. rade V. Q. vypovedal, že pán J. bol hrdý človek. On nepotreboval chodiť cez

ich pozemky, ani cez ne nechodil. Chodil buď po schodíkoch zospodu cestou na X., alebo zvrchu. Cez
predmetnú cestičku nikdy nechodil. To nie je verejná cesta. Je to len chodník. To je len cesta pre peších.
Právny zástupca odporcov v 3. a 4. rade poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal právny dôvod
na základe ktorého tvrdí, že nadobudol vecné bremeno vydržaním. Uviedol, že neexistuje predpoklad
pre vydržanie a tým je dobrá viera, ktorá je základným predpokladom dobromyseľnej držby, a tá je

podľa judikatúry vylúčená vtedy, keď sa omylom bolo možné vyhnúť pri bežnej opatrnej starostlivosti.
Navrhovateľ si v čase kúpy nehnuteľností mohol zistiť všetky skutočnosti, či vecné bremeno existuje,
alebo neexistuje, pričom v čase kúpy vecné bremeno nebolo zaznačené v evidencii nehnuteľností.
Navrhovateľ nemohol byť v dobrej viere. V konaní o vydržanie je navrhovateľ povinný preukázať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydržanie i dobromyseľnú držbu. Domnienka dobromyseľnosti

nastupuje len v prípade, ak tu existujú pochybnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Neznamená
to však, že by sa malo dôkazné bremeno presúvať na odporcov. Je to vždy navrhovateľ, ktorý v konaní
musí tvrdiť a preukazovať. Návrh žiadal zamietnuť.
Odporkyňa v 5. rade vypovedala, že na spornom pozemku má nádrž na odpad, akákoľvek cesta
tadiaľ je vylúčená. Hlavne je vylúčený prechod veľkými autami, keď R.. M. tam mieni realizovať svoje

podnikateľské projekty, väčšiu stavbu. Zvýrazňovala, že sa jedná o jej súkromný pozemok. R.. M. k
svojim nehnuteľnostiam prístup má, dokonca z dvoch strán. Sporné miesto tiež využíva ako skládku
dovezeného materiálu, nakoľko realizuje stavbu rodinného domu. Pozemok, ktorý je tiež predmetom
tohto sporu zdedila po rodičoch, ktorí ho vlastnili veľa rokov. Cez ich pozemok mohli chodiť len horní
susedia, keďže hore nebola cesta. Ihneď potom, ako sa cesta vybudovala, právo prechodu cez ich

pozemok automaticky stratili. Toto ich právo bolo riadne uvedené aj v zmluve. Nevie, o práve pôvodných
navrhovateľov prechádzať cez jej pozemok. B. J. a pani Z. nepozná. Ani iní susedia cez ich pozemok
neprechádzali. Má za to, že predmetným návrhom chce navrhovateľ dostať do užívania ich súkromné
vlastníctvo za jediným účelom, a to zvýšenia svojho zisku. Projekt, ktorý realizuje navrhovateľ je
rozdelený na severnú a južnú vetvu. Ide o výstavbu luxusných vil na pozemkoch, ktoré kúpil. Keďže kúpil

viac pozemkov, mal dokonca dva prístupy. Jeden zo severu a druhý z juhu. Prístup zo severu si však
nenechal, sám si ho zlikvidoval. Prístup z juhu bágrom schválne zrušil. Teraz dôvodí, že nakoľko nemá
prístup na južné pozemky, požaduje prechod cez ich (sporné pozemky) zriadením vecného bremena
v jeho prospech, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami. Cieľ navrhovateľaje žiadať pohodlnejší prístup cez ich pozemky pre jeho nastávajúcich bohatých klientov, ktorým chce
pozemky, vily predať. Noví budúci majitelia by mali chodiť do svojich luxusných víl luxusnými autami cez
ich pozemky, to je ten geniálny plán navrhovateľa. Uviedla, že v predmetnej lokalite majú kľud, a tento

si v každom prípade mienia zachovať. Okrem iného je to chránené územie a prvý zdroj pitnej vody pre
Bratislavu. Zásadne nesúhlasí s navrhovaným vecným bremenom.
Odporkyňa v 3. rade S. T. vypovedala, že zásadne nesúhlasí s vyhovením návrhu. To je cestička, ktorá
sa užíva s takým tichým súhlasom. To nie je oficiálna cesta.
Pôvodne odporkyňa R.. W. K. vypovedala, že prechádzali len cez pozemok pani W..

Pôvodne odporca V. Z. vypovedal, že sporný pozemok nefungoval ako cesta. To bol kedysi chodník pre
kravičky. B. J. tade nikdy nechodil. Kedysi mali každý svoj vlastný chodník, zdola od asfaltovej cesty k
svojim nehnuteľnostiam. Vydržanie tu absolutne neprichádza do úvahy. A, krajný pozemok 49 m2 si R..
M. kúpil, aby mohol ich ostatných vydierať.
Pôvodne odporkyňa N. M. vypovedala, že tá cestička tam bola, a roky rokúce sa využívala. Po ceste sa
chodilo, a chodili tadiaľ aj pán J. a pani Z.. J. tade chodili s kravským povozom. Mnohí odporcovia sú

prisťahovalci, nevedia, ako to tam bolo kedysi. Dva domy od domu J. sa vyrábala kozmetika, a materiál
na jej výrobu sa vozil cez Z. záhradu.
Pôvodne odporkyňa F. N. vypovedala, že ten chodník je tam 150 rokov. Peši sa tadiaľ chodievalo na
nákupy a podobne. Či tade chodievali aj autá, to nevie.
PôvodneodporkyňaR..V.B.vypovedala,žesatamnarodila,vyrastalatam,bývaodolinuvyššie.PaniM.

je jej sestra. Cestičkou, ktorá je predmetom tohto konania sa chodievalo. Chodilo sa tadiaľ peši, koňmi,
postupne sa cesta rozširovala. Aj keď sa potreboval vyviesť stavebný materiál, chodievalo sa tade.
Pôvodne odporkyňa Ľ. N. vo výpovedi uviedla, že narodila sa o dolinu ďalej, ako je sporná cestička.
Vyrastala tam. Už ako deti nechodili schodíkmi, ale predmetnou cestičkou. Nevie, či cestičku užívali pán
J. a pani Z.. Návrhu navrhuje vyhovieť.

Odporca v 6. rade X. N. vypovedal, že nárok navrhovateľa neuznáva. Pán J. a pani Z. po predmetnej
cestičke k svojim nehnuteľnostiam nechodili. Má však za to, že navrhovateľ je povinný strpieť, aby prešiel
cez jeho pozemok a on odporca je povinný strpieť, aby navrhovateľ prešiel cez jeho pozemok.
Právny zástupca odporcov v 7 a 8. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že ani
navrhovateľom predložené listinné dôkazy nepreukazujú jeho tvrdenia pre vydržanie vecného bremena,

naopak z mnohých listín vyplýva neodôvodnenosť navrhovateľových tvrdení, resp. preukázanie, že
právo prechodu a prejazdu navrhovateľa cez pozemky účastníkov konania nikdy nevzniklo a teda
nemohlo dôjsť ani k jeho vydržaniu. Odporcovia majú vedomosť a je preukázateľné, že navrhovateľ,
resp.jehoprávnipredchodcoviapodobuniekoľkodesiatokrokovpoužívaliiné,akospornénehnuteľnosti
ako prístup k svojim nehnuteľnostiam. Pôvodní majitelia využívali prístup na svoj pozemok z mestskej

komunikácie z južnej strany k ich pozemku schodíkmi, alebo z mestskej komunikácie zo severnej strany.
Navrhovateľ má od samého začiatku záujem o získanie práva prechodu a prejazdu cez predmetné
pozemky vydržaním, aby mohol vybudovať komplexnú obytnú zónu v rámci projektu až ôsmych
rodinných domov a vybudovanie komunikácie, ktorá má prepojiť ulicu R. F. I. T.. Pokiaľ navrhovateľ
žiada o rozhodnutie súdu o vydržaní práva, ktoré nikdy nevzniklo a nebolo vykonávané, žiada tak len

na základe predstieraného dôvodu /prístupu na svoj pozemok/, lebo v skutočnosti ide o zrealizovanie
vyššie uvedeného projektu, v rámci ktorého by došlo k spojeniu severnej a južnej cesty. Navrhovateľ
nevie preukázať právo prechodu a prejazdu cez dotknuté pozemky a je zrejmé, že toto navrhovateľ
nárokuje zrejme len na uskutočnenie developerskej činnosti a tým vytvorenie verejnej komunikácie cez
záhrady účastníkov.

Z listinných dôkazov súd zistil :
V. B., W. N., S. L., Z. V., N. M. F. R.. W. K. v písomných prehláseniach zo dňa 16.7.2012 a 17.7.2002
prehlásili, že B. J. F. J. R. Z. nepretržite využívajú časť nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. N. O.
pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX tvoriace komunikáciu za
účelom prístupu na vlastné nehnuteľnosti parcelné č. XXXX, XXXX F. XXXX. Nemá žiadnu vedomosť o

tom, že by akákoľvek osoba rušila B. J. a J. Z. vo využívaní nehnuteľností za účelom prechodu pešo a
prejazdu motorovým vozidlom, alebo, že by im akákoľvek osoba v takomto prejazde a prechode bránila.
Z listu Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 8.12.2004 súd zistil, že na základe žiadosti odporkyne
v 1. rade jej magistrát oznámil, že na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X v k. ú. N.
O. je plánovaná výstavba 8 samostatne stojacich rodinných domov s jedným resp. dvomi nadzemnými

podlažiami a s obytným podkrovím.
V liste zo dňa 31.7.2006 U. Q. B. adresovaného navrhovateľovi, odporca v 7. rade okrem iného uvádza,
že doposiaľ bol navrhovateľovi prístup cez ich pozemok vždy umožnený a nikdy mu nebolo bránené
tade prechádzať.Z listu U. Q. B. zo dňa 10.7.2006 adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že odporca v 7. rade okrem
iného uvádza, že parcela navrhovateľa č. XXXX je jedinou možnou prístupovou komunikáciou k ich
pozemku.

F. Z., pôvodne odporkyňa, vlastníčka parc. č. XXXX, v prehlásení zo dňa 5.9.2007 okrem iného uvádza,
že jej pozemok požívali na prechod peši i prejazd vozidlami najmä rodiny pána Q., pani K., pani G., J.
a Z.. Nikdy im v prechode a prejazde cez jej pozemok nebránila, a tak tomu bolo od roku 1965, keď
predmetný pozemok s manželom nadobudli, doposiaľ.
V liste zo dňa 11.10.2005, ktorým W.. G., M. B., B.. N., B.. K., B. Q. F. W. W. adresovali Magistrátu

hl.mesta SR Bratislavy, označený ako ,,Podnet na priestupkové konanie“, okrem iného uvádzajú, že
parc. č. XXXX, pozemok vlastníka R.. M. je súčasťou jedinej prístupovej cesty k pozemkom a že parcely
č. XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX slúžia ako prístupová cesta k uvedeným
pozemkom už viac ako 50 rokov. Tvorí jediný možný prístup k 7 rodinným domom.
Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 17.2.2004 súd zistil, že
uvedeným rozhodnutím bolo navrhovateľovi povolené uskutočnenie objektov vodných stavieb. Pani

W. G. v rámci pripomienok k začatiu konania okrem iného uviedla, že trasu vodovodného potrubia
nie je možné rozkopať z dôvodu jediného možného prístupu obyvateľov k rodinným domom po vyššie
uvedenej ceste, a že je nepochopiteľné, že prípojku vody chce stavebník realizovať do kopca, nech si
ju vybuduje mimo dotknutých pozemkov, ktoré sú v ich vlastníctve.
V oznámení Mestskej časti Bratislava - N. O. o vybavení sťažnosti zo dňa 10.11.2005 adresovanej pani

G. sa okrem iného uvádza, že na sama v podnete uvádza, že pozemok parc. č. XXXX je súčasťou
jedinej prístupovej cesty k predmetným pozemkom.
Odporkyňa v 2. rade O. K. v čestnom prehlásení zo dňa 21.11.2013 uviedla, že ako vlastníčka parcely č.
XXXX záhrady o výmere 214 m2, že tak jej parcela, ako aj parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX slúžili pre majiteľov domov a záhrad ako prístupová cesta, ktorú používali všetci vlastníci,

aj teraz je využívaná ako prístupová cesta pre peší prechod aj prejazd vozidlami majiteľmi ostatných
nehnuteľností ako aj pre obslužné činnosti, ako aj odvoz smetí a žúmp autami spoločnosti, ktoré túto
činnosť vykonávajú. Cestu počas niekoľkých desaťročí využívali aj právni predchodcovia navrhovateľa
p.Z.F.B..J..Ďalejuviedla,žejejejznáme,ževšetcivlastnícisapreddesiatkamirokovdohodli,spoločne
vybudovali ochranný múrik, nachádzajúci sa na začiatku prístupovej cesty s tým, že tento bude slúžiť

pre všetkých vlastníkov.
Pôvodný odporca O. K. v prehlásení zo dňa 26.11.2013 uviedol, že predmetná cesta bola kedysi
vybudovaná majiteľmi pozemkov. Najskôr bola úzka, neskôr sa rozšírila. Na konci cesty stál dom patriaci
podnikateľom N., ktorí tam mali výrobňu voňaviek. Mali zamestnancov a vozili po predmetnej ceste
materiál, zhruba okolo roku 1950 už malým valníkom prevážali demižóny so surovinami smerom do

výroby a opačným smerom expedovali svoje výrobky. Vlastník pozemku pán N. bol včelárom a cestu
využíval na prevoz vozov so včelími úľmi. Cesta vznikla dohodou, ktorá bola veľmi výhodná pre všetkých
a táto dohoda sa všetkými akceptovala.
F. Z., syn pôvodnej navrhovateľky J. R. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 29.11.2013 okrem iného uviedol,
že v predmetnom území jeho rodina z maminej strany dlhodobo vlastnila pozemky, ktoré užívala ako

záhrady. Podľa jeho informácií ich ešte otec jeho matky zdedil od svojho otca. Po rozdelení parciel v
rámci dedičského konania, jeho matka J. R. Z. bola vlastníčkou parc. č. XXXX/X, ku ktorej bol prístup
cez sporné pozemky - tvoril súvislú príjazdovú cestu. Táto cesta slúžila na základe vzájomnej dohody
vlastníkov desiatky rokov všetkým vlastníkom a užívateľom priľahlých záhrad a domov. Cesta bola
všetkými svojpomocne rozširovaná, spevňovaná a udržiavaná. V dávnejšom období po nej premávali

eštekonsképovozy,neskôrautá,osobnéinákladné,nakoľkosatustavalidomy,neskôrgaráže. Osobne
pravidelne používal cestu na príjazd autom na ich pozemok od 1972 roku. Má vedomosť o tom, že
rovnakým spôsobom príjazdovú cestu využíval aj ich sused pán J. a jeho rodina. V minulosti im nikto
z vlastníkov pozemkov pod prístupovou cestou nebránil pri jej využívaní, cestu využívali všetci bez
problémov a obmedzení na základe vzájomnej dohody.

Podľa § 120 ods.1,3 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v
ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti vedie k rozhodnutiu súdu vychádzajúcemu zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automatickyunesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné

zdrojeinformáciívovzťahukuplatnenej súdnejochranebezzreteľa naprocesnépostavenieúčastníkov.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy (prípadne výnimočne
aj iné než navrhnuté dôkazy) a napriek tomu nemá súd jednoznačný základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým, podľa predpisov hmotného práva, leží dôkazné bremeno,
tj. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významnej z hľadiska hmotného práva.
Dôkazné bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností spočíva primárne na účastníkovi tvrdiacom,
že stav zakladajúci jeho právo nastal - na navrhovateľovi.
Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre
posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z

hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady
občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorímajúhlavnúzodpovednosťzazistenieskutkovéhostavuapreukázaniesvojichtvrdeníakdeaktivita
súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov

účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za
skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p).
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§151n a nasl. Obč. zákonníka).

Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o
dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), ustanovenia
§ 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný
vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvou môže zriadiť vecné

bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám (§ 151o
ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
nehnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby (§

134 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať
rokov nevykonávalo (§ 109 Občianskeho zákonníka).
Občiansky zákonník považuje vydržanie ( § 134 Občianskeho zákonníka) za jeden zo spôsobov
pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených
podmienok priznávajú právne účinky aj domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho

vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby
nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Predpoklady vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie
vlastníckeho práva. Pri splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo
zo zákona. Oprávnený subjekt nadobúda právo vydržaním okamihom splnenia podmienok vydržania.

Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, ak z nich nie je splnená čo
i len jedna, nedochádza k vydržaniu.
Z ustanovenia § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (je medziiným) existencia právneho dôvodu, z
ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom

vzťahu (v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného
práva a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou
tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu
nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jehooprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho
presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený

držiteľ práva zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť so ,,zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej
viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku
vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na
neho riadne prešlo.
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods.

1 Občianskeho zákonníka).
Právo držby patrí medzi základné oprávnenia vlastníka ( § 123). Právo držby môže patriť aj osobe
odlišnej od vlastníka ( § 130), ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla, hoci v
skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací právny dôvod. Za držiteľa sa považuje
osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické ovládanie
veci a nakladanie s vecou ako s vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Zákon výslovne

upravuje držbu oprávnenú ( § 130) i držbu neoprávnenú ( § 131). Predmetom držby môže byť každá
vec v právnom zmysle, a to tak hnuteľná, ako aj nehnuteľná. Predmetom držby môže byť aj právo,
ktoré pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Do úvahy tu prichádza najmä držba práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu. Držiteľom práva okrem osoby, ktorej právo prináleží na základe platného právneho
dôvodu (napr. zmluvy, rozhodnutia príslušného orgánu), môže byť aj iná osoba, ktorá vykonáva právo

pre seba tak, ako by jej patrilo. Od držby treba odlišovať detenciu, t.j. faktické ovládanie veci, pri ktorom
nie je daná vôľa nakladať s vecou pre seba.
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1).
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na

plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby).
Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva spätá s vôľou nakladať s nimi ako
so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria.
Pri oprávnenej držbe musia teda byť splnené nasledovné náležitosti:
a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva,

b) vôľa nakladať s vecou alebo právom ako so svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by
držiteľovi vlastnícky patrila. Obdobne to platí aj o vykonávaní práva,
c) dobrá viera, že mu vec, alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo
vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa

veci, alebo vykonávateľa práva.
Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať.
Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať

pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti
z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp.
vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď nepaltný, napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Takže subjekt,
ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa § 130 ods. 2, bude musieť okrem iného tvrdiť, resp.
preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o

poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné
presvedčenie - psychický stav.
Podľa konštantnej judikatúry teda oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec
alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Uvedené podmienky
musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú

drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú
za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona
vyplýva, že k oprávnenej držbe nestačí prostá subjektívna dobrá viera, oprávnený držiteľ musí byť v
dobrej viere ,,so zreteľom na všetky okolnosti“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere vzhľadom na všetky
okolnosti, alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobné

presvedčenie) samotného účastníka, a je potrebné vždy vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálne)j
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívnemuseli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec oprávnene patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľ môže v tomto prípade byť naďalej subjektívne v dobrej viere. Oprávnená držba sa teda zakladá
na omyle držiteľa, kedy sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci, alebo subjektom vykonávaného

práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej
opatrnosti vyhnúť. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z
objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného,

obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
môžebyťsícevdobrejviere,avšaksurčitosťounie,sozreteľomnavšetkyokolnosti“.Ospravedlniteľným
omylom môže byť výnimočne i omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti, alebo neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkov právnych skutočností. Hoci platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, môžu sa
výnimočne vyskytnúť prípady, kedy držiteľ bude ,, so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere“ i v

prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade objektívne nejasného
znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho
zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný nie je.
V posudzovanej veci sa navrhovateľ v konaní domáhal určiť, že na pozemkoch odporcov parcelách č.
XXXX, vo vlastníctve R.. W. I., č. XXXX vo vlastníctve X. N., č. XXXX vo vlastníctve B. U. Q. a M.

B., č. XXXX vo vlastníctve W. G., č. XXXX vo vlastníctve K. O., č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa
a č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a
prejazdu motorovými vozidlami v prospech vlastníka parc. reg. ,,C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere
832 m2, parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 297 m2, XXXX/X záhrady o výmere 777 m2, parc.
č. XXXX záhrady o výmere 1505 m2, vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra

pre hl. m. SR Bratislavu na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nadobudnuté výkonom
práva s tým, že odporcovia sú povinní strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi
pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX cez ich pozemky.

VnávrhunazačatiekonanianavrhovateliaB.J.F.J.R.Z.Á.tvrdili,žeprávoprechoduaprejazducezčasť

parciel odporcov nadobudli vydržaním, keď cestu, ktorá je predmetom tohto konania využívajú niekoľko
desiatok rokov za účelom prístupu na vlastné nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX, XXXX F. XXXX,
nakoľko žiadna iná možnosť prístupu na tieto nehnuteľnosti neexistuje a nie je reálne možné ani takúto
prístupovú cestu vzhľadom na komplikovanosť terénu vybudovať. Aj v priebehu konania navrhovateľ
R.. R. M., ktorý je právnym nástupcom pôvodných navrhovateľov akcentoval predovšetkým, že pôvodní

navrhovatelia predmetnú cestu niekoľko desiatok rokov využívali. Až na pojednávaní konanom dňa
31.1.2014 jeho právna zástupkyňa na otázku súdu uviedla, že právnym titulom, na základe ktorého
mali právni predchodcovia navrhovateľa právo prechodu a prejazdu cez predmetné pozemky bola ústna
dohodauzavretámedziprávnymipredchodcaminavrhovateľa,resp.ichprávnymipredchodcamiasčasti
s právnymi predchodcami terajších vlastníkov sporných nehnuteľností, napr. s pani K.. Navrhovateľ

doplnil, že dohoda bola skutočne len ústna, no na jej základe že všetci vlastníci predmetných pozemkov
dohodli, že cesta sa vybuduje a budú ju používať, preto sa posunuli aj ploty až za ňu. Navrhovateľ má
za to, že sú splnené zákonné predpoklady pre určenie, že k predmetu sporu má právo zodpovedajúce
vecnému bremenu nadobudnuté právnym titulom vydržania.
Napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu (výpoveďami účastníkov, ohliadkou miesta, listinnými

dôkazmi, vrátane navrhovateľom predloženého znaleckého posudku) podľa názoru súdu zostal
nepreukázaný záver navrhovateľa o splnení zákonných predpokladov najmä oprávnenosti a
dobromyseľnosti držby, keď navrhovateľ nepreukázal, odkedy začali pôvodní navrhovatelia sporné
pozemky užívať, ani na základe čoho sa domnievali, že ich užívajú práve na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súd zdôrazňuje, že pre záver o vydržaní práva vecného bremena,

obsahom ktorého by bolo právo prechodu a prejazdu pôvodných navrhovateľov cez sporné parcely
nie je postačujúcim samo zistenie, že pôvodní navrhovatelia pán J. F. B. Z. - i keď so súhlasom
dotknutých vlastníkov tieto parcely využívali na prechod (prejazd) k ich nehnuteľnostiam. Cez cudzí
pozemok môže totiž ten, kto nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať aj na základe iných
právnych titulov. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je
oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Takým držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude
ten, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe právneho titulu (svedčiacehoo úmysle zriadiť toto právo), ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti
o dôvodoch neplatnosti tohto titulu nevie a nemusí vedieť, rovnako ale môže ísť aj o prípad tzv.
domnelého právneho dôvodu držby (titulus putativus), kedy tu právny titul držby vôbec nie je, ale ten,

kto vykonáva určité práva, je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul
je. V prejednávanej veci však navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom jednoznačne, nesporne,
spôsobomvylučujúcimakékoľvekpochybnostinepreukázal,žepôvodnínavrhovateliavôbec predmetné
právo vykonávali, a už vôbec, že so zreteľom na všetky okolnosti boli v dobrej viere, že im právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že právnym titulom

držby predmetných pozemkov pôvodnými navrhovateľmi bola ústna dohoda s vlastníkmi parciel. V
tejto súvislosti však súd uvádza, že v konaní dohoda účastníkov preukázaná nebola a výkon takého
vecného práva len na základe ústnej zmluvy o jeho zriadení nemôže založiť dobrú vieru držiteľa, že
mu také vecné právo patrí, a to ani v prípade, že by boli presvedčení, že taká zmluva k vzniku takého
práva postačuje. Ide o neospravedlniteľný právny omyl, pretože právni predchodcovia navrhovateľa i pri
zachovaní obvyklej opatrnosti museli vedieť, že vecné práva k nehnuteľnostiam nie je možné zriaďovať

ústne. Aj za predpokladu, že právni predchodcovia navrhovateľa príležitostne cez predmetné pozemky
odporcov s ich súhlasom prechádzali, čo v konaní preukázané nebolo, dialo sa tak na základe ústnej
dohody, v rámci dobrých susedských vzťahov, bez toho, aby účastníci dohodu o vzájomnom práve
prechodu, a poťažne i prejazdu nejako formalizovali. Preto možno konštatovať, že právni predchodcovia
navrhovateľa, právni predchodcovia odporcov a odporcovia prechádzali vzájomne svojimi záhradkami

len na základe ústnej dohody závislej od dobrej vôle druhej strany v danom čase takýto ich výkon
práva vykazuje iba znaky oprávnenej detencie, pretože právni predchodcovia navrhovateľa prechádzali
cez predmetné pozemky nepochybne s vedomím, že im nepatria, v medziach daných im vlastníkmi
pozemkov. A potom, nie je možné nadobudnúť vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu
prechodu a prejazdu cez pozemok, ak tento slúži ku chôdzi a prejazdu tiež iným fyzickým osobám. V

konaní nebola preukázaná existencia dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
ktorá by zakladala oprávnené presvedčenie právnych predchodcov navrhovateľa, že vykonávajú
právo jeho držby. Absencia takejto dohody znamená, že niet právneho dôvodu alebo právneho
základu presvedčenia právnych predchodcov navrhovateľa o tom, že ich držba vecného bremena
(práva prechodu a prejazdu) je dobromyseľná a oprávnená. Právni predchodcovia navrhovateľa totiž

mali možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam jednak z južnej strany, od Devínskej cesty a aj zo
strany severnej. Oni ani nepotrebovali prechádzať cez susedné pozemky. Ak aj prechádzali, podľa
názoru súdu na základe dobrých susedských vzťahov. Nepochybne však nie je žiadny zákonný dôvod
uvažovať v rovine, že právni predchodcovia navrhovateľa právo prechodu a prejazdu cez pozemky
odporcov vydržali. Pokiaľ aj právni predchodcovia navrhovateľa v súvislosti s predajom nehnuteľností

navrhovateľovi tvrdili, že im predmetné právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, bolo na
navrhovateľovi, aby pred kúpou nehnuteľností sa o existencii takéhoto tvrdeného práva presvedčil a
potrebné skutočnosti si overil. Navrhovateľ bol povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať nadobudnutie
predmetného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Podľa názoru súdu, navrhovateľ si
neujasnil, čo vlastne, aké tvrdenia bolo potrebné v konaní preukazovať, v rámci dokazovania sa sústredil

na preukazovanie skutočnosti, že jeho právni predchodcovia cez sporné pozemky desiatky rokov
prechádzali, nerozlišoval však medzi oprávnenou držbou a užívaním. Pre úspech navrhovateľa v konaní
však nebolo právne významné, či má, alebo nemá z južnej strany prístup k svojim nehnuteľnostiam. A
nebolo právne významné ani to, či jeho právni predchodcovia cez sporné pozemky prechádzali, alebo
neprechádzali. Právne významné bolo preukázať dobromyseľnosť právnych predchodcov navrhovateľa,

že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na základe ktorého právni predchodcovia navrhovateľa
ako navrhovateľ tvrdil, desiatky rokov nerušene prechádzali cez pozemky odporcov patrí (právny
titul), čo však žiadnym dôkazným prostriedkom v konaní nepreukázal. Navrhovatelia si nemohli
myslieť, že nejaký právny titul majú, pretože minimálne odporcovia v 1., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade
existenciu akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by oprávňoval pôvodných navrhovateľov prechádzať cez

predmetné pozemky odporcov jednoznačne popierajú, teda minimálne s nimi sa dohodnúť nemohli.
Navrhovatelia nemohli byť a podľa názoru súdu, ani neboli vnútorne presvedčení, že im sporné súd
zvýrazňuje slovo právo prechodu a prejazdu cez predmetné nehnuteľnosti patrí. Pokiaľ pán J. a pani
Z. navrhovateľovi tvrdili, že tomu tak je, javí sa byť pravdepodobné, že tak konali s úmyslom a cieľom
svoje nehnuteľnosti čo najvýhodnejšie predať. Napokon sa žiada uviesť, že možno navrhovateľ ako

nadobúdateľ nehnuteľností odpánaJ.apaniZ.pochybil,keďsa uspokojillensich ústnymoznámením,
žesvlastníctvomnehnuteľností jespojenéajprávozodpovedajúcevecnémubremenu,apredsamotnou
kúpousaoexistenciitohtoprávanepresvedčilatotosineoveril.Vtejtosúvislostisúduvádza,žepokiaľsa
nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí len s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnostije spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva, pričom táto
okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii takéhoto
práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo

prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si existenciu tohto
práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil. Navrhovateľ teda nepreukázal
základný predpoklad pre vydržanie uplatneného práva, ktorým je dobrá viera. Navrhovateľ relevantným
spôsobom nepreukázal, že jeho právnym predchodcom B. J. a J. R. Z. právo prechodu a prejazdu cez
predmetné nehnuteľnosti vôbec vzniklo, nemohli ho preto vydržať. Tvrdenia navrhovateľa tak zostali

len v rovine nepreukázaných tvrdení a zvrátenie dôkaznej situácie a navrhovateľom očakávanú váhu
nepriniesli ani čestné prehlásenia O. K., O. K. F. F. Z.. Navrhovateľ mal v tomto konaní dôkazné
bremeno a bol povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať nadobudnutie vecného bremena. Z vykonaného
dokazovania, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu však možno konštatovať, že navrhovateľ
nadobudnutie vecného bremena nepreukázal, keď nepreukázal základný predpoklad pre úspech v
konaní a to, oprávnenú držbu. Jeho návrh preto musel byť zamietnutý ako nedôvodný.

V neposlednom rade súd poukazuje na to, že v upravenom petite návrhu prednesenom právnou
zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 ( nesprávne zaprotokolovanú
zmenu návrhu, ujasnené na pojednávaní konanom dňa 29.4.2014), založenom do spisu i v písomnej
podobe na čl. 673 sú evidentné nesprávnosti. Navrhovateľ žiadal určiť, že na nehnuteľnostiach
nachádzajúcichsavk.ú.N.O.akoparcelyregistra,,C“evidovanénakatastrálnejmape parc.č.XXXXvo

vlastníctve R.. W.. I., parc. č. XXXX vo vlastníctve X.. N., parc. č. XXXX vo vlastníctve manželov B., parc.
č. XXXX vo vlastníctve W.. G., parc. č. XXXX vo vlastníctve O.. K. a parc. č. XXXX a XXXX vo vlastníctve
R.. R.. M. viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazde motorovými vozidlami
v prospech vlastníka parc. reg. ,,C“ parc. č. XXXX, XXXX F. XXXX/X, XXXX, nadobudnuté výkonom
práva, odporcom žiadal uložiť povinnosť strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi

pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X F. XXXX cez ich pozemky. V prednese právnej zástupkyne
navrhovateľa i v písomnej podobe jej prednesu sú však zrejmé nesprávnosti, keď uvádza, že W. G. je
vlastníčkou parc. č. XXXX. W. G. však nie je vlastníčkou parc. č. XXXX. Je vlastníčkou parc. č. XXXX,
zapísanej na LV č. XXXX. V tomto upravenom petite však určiť, že aj na tomto pozemku (vlastníčky W.
G.) viazne predmetné vecné bremeno vôbec nežiadal. Taktiež v upravenom petite úplne chýbajú pani

S. T. F. I.Á. Q. (podieloví spoluvlastníci parc. č. XXXX). Táto zmätočnosť však v konečnom dôsledku
nemala vplyv na aj tak zamietavé rozhodnutie súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným odporcom v 1., 3., 4., 5., 7., a 8.,
rade priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva.
Právny zástupca odporkyne 1/ si v podaní doručenom súdu dňa 02.05.2014 vyčíslil náhradu trov konania

vrátane trovprávnehozastúpenia,pričomprivyčísleníjednéhoúkonuprávnejslužbyvychádzalvzmysle
§ 11 ods. 1, písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci
alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pričom hodnota jedného

úkonu právnej služby za rok 2011 je vo výške 57 eur, za rok 2012 vo výške 58,69 eura, za rok 2013 vo
výške 60,07 eura a za rok 2014 vo výške 61,87 eura.

Odporkyňa 1/ si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby:
Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH

Prevzatie a príprava zastúpenia
(Mgr. K. Haťapka) 18.03.2011 57,00 eura 7,41 eura
Vyjadrenie 29.03.2011 57,00 eura 7,41 eura
Prevzatie a príprava zastúpenia
(JUDr. M. Ďurina) 16.02.2012 58,69 eura 7,63 eura

Oznámenie/ vyjadrenie/
odvolanie 16.02.2012 58,69 eura 7,63 eura
Účasť na pojednávaní 11.12.2012 58,69 eura 7,63 eura
Nahliadnutie do spisu 2013 60,07 eura 7,81 eura
Účasť na pojednávaní 19.11.2013 60,07 eura 7,81 eura

Vyjadrenie k dokazovaniu 03.12.2013 60,07 eura 7,81 eura
Účasť na pojednávaní 31.01.2014 61,87 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní 29.04.2014 61,87 eura 8,04 eura
SPOLU: 594,02 eura 77,22 euraZároveň si odporkyňa 1/ uplatnila aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za
odvolanie voči predbežnému opatreniu (rok 2007) vo výške 1000,- Sk a výdavkami spojenými s bližšie
nešpecifikovanou exekúciou spočívajúcimi v námietkach proti exekúcii (rok 2007) vo výške 2000,- Sk a

vymáhanej sume v exekúcii (rok 2007) vo výške 5.381,- Sk, spolu vo výške 8.381,- Sk, t.j. 278,20 eura.
Celkovo si tak odporkyňa 1/ uplatnila trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a ďalších
výdavkoch spolu vo výške 949,44 eura.
Právny zástupca odporkyne 3/ a odporkyne 4/ (predtým B. Q. ako odporcu 4/) si v podaní doručenom
súdu dňa 05.05.2014 uplatnil a vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia, pričom pri vyčíslení jedného

úkonu právnej služby vychádzal v zmysle § 11 ods. 1, písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle ktorého
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu
ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby za

rok 2009 je vo výške 53,49 eura, za rok 2010 vo výške 55,49 eura, za rok 2012 vo výške 58,69 eura,
za rok 2013 vo výške 60,07 eura a za rok 2014 vo výške 61,87 eura. Zároveň z dôvodu zastupovania
dvoch osôb v konaní si právny zástupca konkrétne úkony právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm.
d/ vyčíslil v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Právny zástupca odporkyne 3/ a odporkyne 4/ si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia za

nasledujúce úkony právnej služby:
Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH
Prevzatie a príprava zastúpenia
(Eva Ondáčková) 21.07.2009 53,49 eura 6,95 eura
SPOLU: 60,44eura

Odvolanie 13.08.2010 55,49 eura 7,21 eura
SPOLU: 62,70 eura
Prevzatie a príprava zastúpenia
(Peter Grécky) 15.10.2012 58,69 eura 7,63 eura
SPOLU: 66,32 eura

Úkony právnej pomoci podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odpor. 3/ a 4/ spoločne)

Účasť na pojednávaní
(1hod.30 min ) 11.12.2012 58,69 eura 7,63 eura

SPOLU: 66,32 eura
Účasť na pojednávaní
(2hod.15 min ) 19.11.2013 60,07 eura x 2 7,81 eura
SPOLU: 127,95 eura
Účasť na pojednávaní

(2hod.15 min ) 31.01.2014 61,87 eura x 2 8,04 eura
SPOLU: 131,78 eura
Účasť na pojednávaní
(3 hod ) 29.04.2014 61,87 eura x 2 8,04 eura
SPOLU: 131,78 eura

spolu za úkony č.1 - č.2 a č.3 - č.7 123,14 eura + 524,15 eura

DPH do 31.12.2010 vo výške 19% a od 01.01.2011 vo výške 20% 23,40 eura + 104,83 eura

SPOLU s DPH 146,54 eura + 251,37 eura
SPOLU: 397,91 eura
Odporkyňa 5/ si v podaní doručenom súdu dňa 05.05.2014 označenom ako „Náklady“ vyčíslila trovy
konania,ktoréjejvzniklivsúvislostistýmtokonaním.Svojenákladyrozdeliladodvochčastí,atonáklady
za cesty na pojednávania spočívajúce v uhradení leteniek z Paríža do Viedne a späť a druhú časť tvorili

náklady pod označením „čas“.
Odporkyňa 5/ žiada náhradu za spiatočné letenky na pojednávanie z miesta, kde pracuje (Paríž) do
Viedne na pojednávania konané v Bratislave dňa: 25.11.2004, 16.10.2012, 19.11.2013,31.01.2014 a
29.04.2014. Doklad o kúpe letenky na pojednávanie konané dňa 25.11.2004 však odporkyňa 5/ súdunepredložila z dôvodu, že túto letenku v počítači nenašla, ale pravdepodobne by ju mohla nájsť v počítači
v práci (v Paríži), zároveň súdu uviedla, že ak by to bolo naozaj nutné, súd jej má oznámiť potrebu
predloženia tohto dokladu. Cenu takejto letenky vyčíslila na sumu 250 eur. Pojednávanie konané dňa

16.10.2012bolosícezrušené,avšakozrušenípojednávaniasaodporkyňa5/podľajejtvrdenídozvedela
až v samotný deň pojednávania a preto žiada úhradu aj týchto cestovných nákladov (potvrdenie leteckej
spoločnostiozarezervovaníaúhradespiatočnejletenkyParíž-Viedeňaspäť,05.10.2014-17.10.2012je
súčasťou jej podania) vo výške 261,24 eura. Spiatočná letenka na pojednávanie konané dňa 19.11.2013
podľa odporkyňou predložených dokladov stála 253,24 eura, na pojednávanie konané dňa 31.01.2014

stála 298,20 eura a na pojednávanie konané dňa 29.04.2014 stála 288,40 eura. Spolu si odporkyňa
vyčíslila cestovné náklady vo výške 1.351,88 eura.
V druhej časti vyčíslenia svojich nákladov uviedla, že v prílohe uvádza informáciu o priemernej
mesačnej mzde v Paríži (vo francúzskom jazyku), z ktorej vydedukovala svoje náklady, ktoré si
vypočítala nasledovne: 1 pojednávanie - 200 eur. Pre informáciu uviedla, že svojej sprievodkyni platí za
sprevádzanie turistov po Paríži 300 eur/deň, prekladateľke 450 eur, o čom môže poslať faktúry. Spolu

si tak náklady vyčíslila 200 eur x 5 pojednávaní vo výške 1.000 eur.
Právnyzástupcaodporcu7/aodporkyne8/ sivpodanídoručenomsúdudňa02.05.2014vyčíslilnáhradu
trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, pričom pri vyčíslení jedného úkonu právnej
služby vychádzal v zmysle § 11 ods. 1, písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle ktorého základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie
je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby za rok 2014 je vo výške 61,87 eura.
Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH
Prevzatie a príprava zastúpenia 22.01.2014 61,87 eura 8,04 eura

Podanie na súd, návrh na zamietnutie
žaloby 22.01.2014 61,87 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní x 2 31.01.2014 123,74 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní x 2 29.04.2014 123,74 eura 8,04 eura

SPOLU: 371,22 eura 32,16 eura

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa§11ods.1,písm.a/vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.(ďalejlen„Vyhlášky“)
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,

ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami.
Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 13a ods. 1 písm. a, c, d/ Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí

za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;

ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. možno od klienta požadovať
na náhradu výdavku na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednejstotinyvýpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol (tzv. režijný paušál).
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom

dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty,
ktorú ju advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 72 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní
patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľa § 72 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. stratu na zárobku osoby zúčastnenej na konaní, ktorá je
v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného čistého
zárobku zisteného podľa osobitného predpisu (§ 134 zákonníka práce v znení zákona č. 210/2003 Z. z. ).
Výšku priemerného čistého hodinového zárobku preukazuje osoba zúčastnená na konaní potvrdením
svojho zamestnávateľa, na ktorom sa súčasne uvedie, či osoba zúčastnená na konaní môže vzhľadom

na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do práce na zvyšok pracovného času. Osoba zúčastnená na
konaní predloží potvrdenie zamestnávateľa v lehote, ktorú určí súd, inak nemá nárok na náhradu straty
na zárobku.

Podľa § 72 ods. 3 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. osobe zúčastnenej na konaní, ktorá nie je v

pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale je zárobkovo činná, patrí náhrada
za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb (zákon č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na
kalendárny rok, ktorý osobitný predpis (zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších
predpisov) pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu

alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje osoba
zúčastnená na konaní platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné
zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak bol
vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Ak nemožno výšku straty na zárobku
spôsobom podľa predchádzajúcej vety preukázať, patrí osobe zúčastnenej na konaní i náhrada za stratu

na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy určenej podľa osobitného predpisu (zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov),
najviac však osemnásobok tejto sumy za deň.
Podľa § 73 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní,
ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo

je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.
Podľa § 74 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná

inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní
pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v
znení neskorších predpisov). Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na
ubytovanie.
Podľa § 4 ods.1, písm. a/ zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému

na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania je povinný skontrolovať správnosť výšky trov právneho
zastúpenia vyčíslenej advokátom a zároveň môže priznať len náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Účastník konania, ktorému sa
náhrada trov konania priznáva, resp. jeho právny zástupca je povinný si trovy konania a trovy právneho

zastúpeniavčasvyčísliťazároveňvprípadoch,kedyjetopotrebné,ajpreukázaťskutočnostinímtvrdené
rozhodné pre posúdenie správnosti vyčíslenia trov konania, pokiaľ tieto jednoznačne nevyplývajú z
obsahu spisového materiálu a sú teda súdu zrejmé.
Súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 11ods.
1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a jej výška je 1/13 výpočtového základu.

V posudzovanej veci súd zistil, že vo vyčíslení trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporkyne
1/, právnym zástupcom odporkyne 3/ a 4/ a odporkyňou 5/ je niekoľko nezrovnalostí.
Právny zástupca odporkyne 1/ si uplatnil ako úkon právnej služby nahliadnutie do spisu v bližšie
neurčenom termíne v roku 2013. Súd odporkyni 1/ nepriznal náhradu trov konania za úkon právnejslužby uplatnený jej právnym zástupcom spočívajúci v nahliadnutí do spisu v roku 2013, nakoľko sa v
konkrétnom prípade nejedná o žiaden z úkonov v zmysle § 13a vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorý by bolo
možné subsumovať podľa svojej povahy a účelu pod akýkoľvek úkon právnej pomoci uvedený v § 13a

vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Zároveň súd nepriznal odporkyni 1/ náhradu ďalších výdavkov spojených s týmto konaním, a to
konkrétne: námietky proti exekúcii (r. 2007) a vymáhaná suma v exekúcii (r. 2007) spolu vo výške 5.381
Sk,- (178,61 eura), nakoľko tieto nevznikli v tomto konaní, ale v predmetnom (bližšie nešpecifikovanom)
exekučnom konaní a preto ich nie je možné kvalifikovať ako trovy tohto konania v zmysle § 137 O.s.p. a

nie je možné na ich úhradu zaviazať navrhovateľa. Súd však odporkyni 1/ priznal náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie voči predbežnému opatreniu (r. 2007) vo
výške 33,19 eura, nakoľko uvedená skutočnosť vyplýva zo spisového materiálu.
Súd priznal odporkyni 1/ náhradu trov konania vo výške 33,19 eura a trov právneho zastúpenia vo výške
603, 36 eura.
Súd nepriznal odporkyni 2/ náhradu trov konania aj napriek tomu, že podľa § 142 ods. 1 O.s.p. bola v

konaní úspešná a má nárok na ich náhradu, nakoľko si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila a
v konaní jej žiadne trovy nevznikli.
Právny zástupca odporkyne 3/ a 4/ (predtým p. B. Q.) pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 11ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., uvedené však
nemení nič na výpočte výšky trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporkyne 3/ a 4/, nakoľko

aj podľa § 11ods. 1 písm. a/ aj podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je výška základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu.
Právny zástupca odporkyne 3/ a 4/ si zároveň správne uplatnil za úkony č. 3 - č. 7 základnú sadzbu
tarifnej odmeny vo výške 50 % v zmysle § 13 ods. 2 Vyhlášky, avšak pri výpočtoch úkonov právnej
pomoci podľa § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky došlo k nesprávnemu spočítaniu jednotlivých úkonov.

Nakoľko však súd v rámci trov konania nemôže priznať viac, ako si účastník konania, resp. jeho právny
zástupca uplatnil a vyčíslil, súd právnemu zástupcovi priznal ním požadovanú náhradu trov právneho
zastúpenia vrátane DPH vo výške 397,91 eura.
Odporkyňa 5/ si ako trovy konania uplatnila cestovné a náhradu za stratu času, resp. ušlý zárobok.
Podľa § 74 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. v zmysle § 4 ods.1, písm. a/ zákona č. 283/2002 Z.z. ak

si okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným
prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada preukázaných cestovných
výdavkov. Posúdenie takýchto okolností v jednotlivých prípadoch bude závisieť od voľnej úvahy súdu
a v prípade, že súd uzná nevyhnutnosť výkonu cesty inak ako verejným hromadným prostriedkom,
účastníkovi konania tak bude patriť taká náhrada cestovného, aká patrí zamestnancovi vyslanému na

pracovnú cestu.
Vkonkrétnomprípadeodporkyne5/súdpovažovalzalogickývýkoncestyzmiestakdepracuje(Paríž)na
miesto konania pojednávania prostredníctvom leteckej dopravy. Súd prísne skúmal kritérium účelnosti,
ako i hospodárnosti jednotlivých odporkyňou 5/ uplatnených nákladov na cestovné, pričom dospel k
záveru,žeokremnákladovnaletenkunapojednávaniekonanédňa25.11.2004,ktoréneboliodporkyňou

5/ preukázané a ich výška bola určená len odhadom a keďže jediným zákonným kritériom pre ich
priznanie je preukázanie takýchto výdavkov, súd ich nemohol priznať, zvyšné náklady na cestovné boli
odporkyňou 5/ preukázané, hospodárne a účelné. Súd poučil všetkých účastníkov konania o povinnosti
vyčíslenia trov konania v lehote najneskôr troch dní od vyhlásenia rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O.s.p.), s
ktorou je nevyhnutne spätá povinnosť preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ účastník konania má záujem

na priznaní náhrady trov konania za konkrétny úkon, náhradu cestovného alebo ušlého zárobku je na
ňom, aby svoju žiadosť náležite zdokladoval a ním tvrdené skutočnosti, resp. vzniknuté mu náklady aj
preukázal. Súd nie je povinný v tomto prípade suplovať aktivitu účastníka konania a vyzývať ho, aby
svoje tvrdenia preukázal „pokiaľ to bude naozaj nutné“ a to najmä v prípade, že časť svojich nákladov
účastníkautomatickypreukážepísomnýmidokladmispolusichuplatnenímanevyhnutnosťpreukázania

zvyšnej časti svojich nákladov, resp. tvrdení takpovediac „ponechá na úvahe súdu“.
Uvedené súd akcentuje aj pri žiadosti odporkyne 5/ o náhradu za stratu času, resp. ušlého zárobku,
pričom podľa obsahu podania súd vyhodnotil, že v konkrétnom prípade sa jedná o žiadosť o náhradu
ušlého zárobku, kedy odporkyňa 5/ si len „vydedukovala“ svoj ušlý zárobok, avšak jediná skutočnosť,
ktorá mala jej odhad potvrdiť je vo francúzskom jazyku vytlačená informácia o priemernej mesačnej

mzde v Paríži a ňou tvrdená denná mzda jej zamestnancov. Súd pri vyčíslovaní a následnom zaviazaní
neúspešného účastníka konania na náhradu trov konania úspešného účastníka konania spočívajúcich
v náhrade straty na zárobku, ktorá mu vznikla účasťou na konaní vychádza z ustanovenia § 72 ods. 1,
2, 3 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. pričom opätovne je nevyhnutné, aby účastník konania, ktorý si uplatňujetakýto nárok minimálne preukázal skutočnosť, či je v pracovnoprávnom, prípadne obdobnom pracovnom
vzťahu a s kým alebo či je zárobkovo činný. Následne je nevyhnutné preukázať konkrétnu výšku ušlého
zárobku v závislosti od povahy vykonávanej pracovnej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd nemôže brať

do úvahy odporkyňou 5/ vydedukovanú stratu na zárobku bez predloženia akéhokoľvek relevantného
dokladu preukazujúceho jej tvrdenie.
V zmysle vyššie uvedeného preto súd odporkyni 5/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade
cestovného spolu vo výške 1.101,08 eura.
Súd nepriznal náhradu trov konania ani odporcovi 6/ aj napriek tomu, že podľa § 142 ods. 1 O.s.p. bol v

konaní úspešný a teda má nárok na ich náhradu, nakoľko si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil
a v konaní mu žiadne trovy nevznikli.
Právny zástupca odporcu 7/ a odporkyne 8/ si uplatnil a vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v správnej
výške v zmysle uvedených zákonných ustanovení (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s §13 ods. 2 a § 13a
ods. 1 písm. a, c, d Vyhlášky) preto súd odporcovi 7/ a odporkyni 8/ priznal trovy konania spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia tak, ako si ich právny zástupca vyčíslil, teda spolu vo výške 403,38 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

- Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a /
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh. Ak
nesplnia povinní dobrovoľne povinnosť stanovenú týmto vykonateľným rozsudkom , môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995 Z.z. v plat.znení.