Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/304/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6712216708.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Pribinovač.25,IČO:35807598,zastúpenejadvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13 C 282/2012, o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. marca 2014 sp. zn. 13 Co 1037/2013,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v konaní domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že túto ujmu jej spôsobil nesprávnym
úradným postupom Okresný súd Zvolen, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť;
z tohto dôvodu žiadala, aby bolo rozhodnuté o prikázaní veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods.
1 O.s.p.).

Okresný súd Zvolen považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti sudcov, preto uznesením
z 19. apríla 2013 č. k. 13 C 282/2012-20 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok spolu vo
výške 660 € (v konaniach uvedených pod sp. zn. 13 C 282/2012, 13 C 283/2012, 13 C 284/2012, 13 C
285/2012,13C286/2012,13C287/2012,13C288/2012,13C289/2012,13C290/2012,13C291/2012
spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 13 C 282/2012) podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych

poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním
s tým, že nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť
súdny poplatok, lebo predmetné konanie je vecne oslobodené od súdneho poplatku.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. marca 2014 sp. zn. 13 Co 1037/2013 odvolaním
napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska
obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil tiež následný postup súdu
prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011,
podľa ktorého vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa

nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v
danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa
§ 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým,
že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený
sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok
rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady

ktorej sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá

O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako
päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou
dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 304/2014, 7 Cdo 406/2014, 7

Cdo 368/2014, 7 Cdo 492/2014, 7 Cdo 478/2014, 7 Cdo 482/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na odklad vykonateľnosti
napadnutého uznesenia, ako aj k odmietnutiu dovolania) v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na
ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.