Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11Cb/24/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907204272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7907204272.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobcu : Michal Magnes -

KONDOR - INŠTALATÉR, súkromná firma stavebno-inštalačných prác, T. M. XX, IČO: 30 242 169, zast.
JUDr. Tomášom Jánošíkom, advokátom v Trebišove, Hviezdoslavova 1018 proti žalovanej: V.. Z. I.,
nar. XX.XX.XXXX, súkromná podnikateľka, U., M. R. D. 50, IČO: 33 150 699, zast. JUDr. Stanislavom
Bovanom, advokátom v Sečovciach, Námestie Cyrila a Metoda 150 o zaplatenie sumy 52.564,63 €
(1.583.562,-- Sk) s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania účastníkov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca ako zhotoviteľ diela sa podaným návrhom z roku 2007 domáhal na žalovanej ako
objednávateľke doplatenia ceny diela za práce a materiál v zmysle štvrtej ním vystavenej faktúry č.
XXXX/XX so splatnosťou dňa 12.07.2006 na sumu 71.853,95 € (2.164.672,26,-Sk). Okrem istiny žiadal
priznať aj úrok z omeškania s jej úhradou.
V konaní bolo preukázané písomnou Zmluvou o dielo zo dňa 15.12.2005, že medzi účastníkmi vznikol
obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého vykonal žalobca pre žalovanú práce na rekonštrukcii hotela
Zemplín v U. a žalovaná bola povinná mu za tieto práce zaplatiť.

Práce boli vykonávané v období od januára 2006 do júna 2006. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi zanikol
jednostranným právnym úkonom zo strany žalovanej a to odstúpením od zmluvy v zmysle jej listu zo
dňa 28.09.2006. Žalobca akceptoval ukončenie zmluvného vzťahu a po doručení odstúpenia prestal s
faktickým výkonom prác na hoteli, aj keď dohodnuté dielo nebolo ešte ukončené.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi sporu trval od 15.12.2005 do 30.09.2006.
Počas trvania zmluvného vzťahu vystavil žalobca pre žalovanú za vykonané práce priebežne štyri
faktúry. Žalovaná uhradila žalobcovi prvé tri faktúry v plnej výške tam uvedených súm a ostala dlžná

žalobcovi za práce vykonané podľa štvrtej faktúry č. 2006/09.
Reálna hodnota prác podľa štvrtej faktúry č. XXXX/XX podľa záverov znalca Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline bola stanovená na sumu 1.027.974,79,-Sk. Táto suma bola akceptovaná
oboma zmluvnými stranami.
Žalovaná uplatnila počas konania ako svoju obranu započítaciu námietku. Voči pohľadávke žalobcu na
doplatenie ceny diela v znalcom určenej sume uplatnila svoju pohľadávku voči žalobcovi na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 446.864,73,-Sk. V takejto výške preplatila žalobcovi za práce na

hoteli v zmysle jeho troch faktúr č. 2006/01, č.XXXX/XX a č. XXXX/XX. Táto skutočnosť vyplynula zo
znaleckého posudku znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (čl. 204).
Súd obranu žalovanej V.. I. uznal za dôvodnú a dospel k záveru, že v dôsledku započítania došlo k
čiastočného zániku žalovanej pohľadávky I. I. a to do výšky 446.864,73,-Sk.Žalovanú súd zaviazal v rozsudku 11Cb 24/2007-413 zo dňa 26.10.2011 doplatiť žalobcovi za vykonané
práce na rekonštrukcii hotela Zemplín sumu 581.110,14,-Sk- t.j. 19.289,32 € s 13% ročným úrokom
z omeškania od 13.07.2006 do zaplatenia (pohľadávka žalobcu v zmysle zn. posudku vo výške

1.027.974,79,-Sk mínus pohľadávka žalovanej v zmysle zn. posudku vo výške 446.864,73,-Sk, ktorú
započítala ).
V prevyšujúcej časti- t.j. do sumy 52.564,64 € (1.583.562,-Sk) návrh súd zamietol.
Žalobcasaodvolalvočizamietavémuvýroku.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.k.4Cob29/2012-461
zo dňa 10.07.2013 rozsudok v napadnutej časti zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie s povinnosťou presne zistiť okolnosti stretu pohľadávok účastníkov konania,
ako aj za účelom doplnenia dokazovania o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie tzv. naviac prác,
ktoré boli vykonané mimo písomnú zmluvu, ktorej súčasťou bol rozpočet.

Žalobca na pojednávaní dňa 18.06.2014 ozrejmil, že suma 52.564,64 € pozostáva z 3 čiastkových
nárokov takto :

suma 14.833,19 € jedná sa o doplatok ceny za vykonané práce a materiál v zmysle 4. faktúry
č.2006/09, ktorá cena je vo výške 1.027.974,79 Sk - cenu stanovil znalec
s objasnením, že sa týka tých prác a materiálu, ktoré pri znaleckej ohliad-
ke fyzicky odkontroloval
žalovaná bola v rozsudku z 26.10.2011 zaviazaná z tejto sumy zaplatiť

len 581.110,14,-Sk t.j. 19.289,32 €, lebo súd uznal jej započítaciu námietku
s čím žalobca nesúhlasí (Sumu 19.289,32 € uhradila žalovaná žalobcovi
dňa 30.01.2012 po vydaní prvostupňového rozsudku).
matematicky výpočet: 1.027.974,79 Sk mínus 581.110,14 Sk = 446.864,65
Sk - t.j. 14.833,19 €

suma 19.539,85 € jedna sa o cenu za vykonané práce a materiál v zmysle 4. faktúry, ktoré
neboli znalcom fyzicky preskúmané, lebo počas znaleckej ohliadky boli
zakryté- na túto skutočnosť upozornil znalec v znaleckom posudku
suma 18.191,60 € jedná sa o cenu naviac prác a materiálu, ktoré boli vykonané počas
rekonštrukcie mimo dohodnutého rozpočtu tvoriaceho súčasť zmluvy, na

ktorých sa dohodli zmluvné strany ústne.

Žalovaná neuznala ani jeden z troch čiastkových nárokov žalobcu.

K prvej položke 14.833,19 € žalovaná potvrdila, že žalobca počas rekonštrukcie hotela realizoval práce

a použil materiál v znalcom určenej hodnote 1.027.974,79 Sk - t.j. 34.122,50 €. Ona mu za tieto práce
nedlží.
Dňa 30.01.2012 mu v zmysle prvého rozsudku zaplatila sumu 19.289,32 € a pohľadávka žalobcu
do zvyšnej sumy 14.833,19 € zanikla momentom stretu s jej pohľadávkou na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaná ozrejmila, že preplatila žalobcovi prvé tri faktúry, ktoré vystavil v nesprávnej výške.

Toto konštatoval znalec vo svojom znaleckom posudku, ktorý bol zameraný na posúdenie správnosti
fakturácie všetkých štyroch faktúr.
Z faktúry č. 2006/01 preplatila sumu 2.879,79 € a to dňa 23.02.2006
Z faktúry č. 2006/04 preplatila sumu 402,99 € a to dňa 08.03.2006
Z faktúry č. 2006/06 preplatila sumu 11.550,41 € a to dňa 07.04.2006.

Preplatky považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalobcu a ona má najneskôr od
dátumu 07.04.2006 nárok voči žalobcovi na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia spolu vo výške
14.833,19 €- 446.864,73 Sk.
Pohľadávka žalobcu voči jej osobe na zaplatenie ceny diela podľa 4. faktúry vznikol ku dňu splatnosti
faktúry 12.07.2006.

Písomným podaním zo dňa 14.10.2011 oznámila žalobcovi vzájomné započítanie ich pohľadávok (čl.
410 v spise).

K druhej položke 19.539,85 € sa žalovaná nevedela vyjadriť, pretože žalobca ako zhotoviteľ neozrejmil
za aké práce a za aký konkrétny materiál má mať zaplatených práve 19.539,85 €.

Pri tretej položke 18.191,60 € žalovaná uviedla, že nie je ochotná zaplatiť žalobcovi sumu 18.191,60,-
€, pretože sa s ním na žiadnych “naviac“ prácach nedohodla a to ani v rámci pôvodnej zmluvy o dielo,
ani v žiadnej inej zmluve.Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Predmetom sporu je v zmysle žaloby zaplatenie materiálu a prác v súvislosti s rekonštrukciou hotela
Zemplín v Trebišove.
Za vykonané práce a materiál vystavil žalobca počas trvania zmluvného vzťahu na základe písomnej
zmluvy o dielo pre žalovanú ako objednávateľku diela štyri faktúry. Z toho žalobkyňa uhradila v lehote
splatnosti tri faktúry, u ktorých sa však v zmysle záverov znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity č. 146/2008 (čl. 204) preukázalo, že ich žalobkyňa v dôsledku nesprávnej fakturácie preplatila
spolu o sumu 446.864,73 Sk - 14.833,19 €

Tento preplatok žalovaná označila za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, ktoré mu vzniklo
najneskôr ku dňu 07.04.2006, kedy zaplatila žalobcovi tretiu faktúru v plnej výške.
Štvrtú faktúru žalovaná neuhradila, lebo s ňou nesúhlasila a jej zaplatenie sa stalo predmetom súdneho

sporu.
Znalec Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity vo svojom znaleckom posudku č.146/2008 po
osobne vykonanej fyzickej ohliadke na mieste samom v hoteli Zemplín dospel k záveru, že aj štvrtá
faktúra bola vystavená žalobcom na nesprávnu sumu.
Znalec stanovil hodnotu ním prekontrolovaných prác na sumu 1.027.974,79 Sk .

Z tejto sumy vychádzal súd, keď v rozsudku zo dňa 26.10.2011 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
za práce a materiál podľa štvrtej faktúry 581.110,14 Sk - t.j. 19.289,32 € nasledovným matematickým
výpočtom : znalcom určená hodnota prác a materiálu pri 4. faktúre 1.027.974,79 Sk mínus žalovanou
vo forme kompenzačnej námietky uplatnená pohľadávka voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného
obohatenia 446.864,73 Sk.

Započítaciu námietku žalovaná uplatnila vo svojom podaní zo dňa 14.10.2011 (čl. 409-410). Žalobcovi
bolo podanie doručené na pojednávaní dňa 26.10.2011 (čl. 411).
Žalobca započítanie neuznal. Neuznal existenciu pohľadávky žalovanej voči nemu na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Poukázal, že žalovaná nikdy voči prácam fakturovaných v prvých troch
faktúrach nevzniesla počas zmluvného vzťahu námietky, tieto faktúry riadne a včas uhradila. Týmto

správaním uznala záväzok čiastočným plnením v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka- jedná
sa o vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v dobe uznania záväzok trval.
Podľa žalobcu rozdiel medzi súčtom jeho prvých troch faktúr a sumou predstavujúcou súčet prvých
troch faktúr podľa znalca (matematicky vo výške 446.864,73 Sk - 14.833,19 €) je vyjadrením hodnoty
tých prác, ktoré vykonal pre žalobkyňu mimo dohodnutého rozpočtu podľa zmluvy. Žiadne bezdôvodné

obohatenia na jeho strane nevzniklo (čl. 433-434).
Žalobca z opatrnosti vzniesol voči kompenzačnej námietke žalovanej námietku premlčania, keďže od
tvrdenej pohľadávky žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynuli viac ako štyri roky.
Na odvolanie žalobcu bol prvostupňový rozsudok zo dňa 26.10.2011 zrušený a zrušenie sa týkalo okrem
iného aj sumy 446.864,73 Sk.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa nedôsledne preskúmal existenciu vzájomných
pohľadávok účastníkov a tiež sa dôsledne nezaoberal skutočnosťou, či a kedy došlo k ich stretu.
Súd po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov posúdil započítaciu námietku žalovanej ako platný
právny úkon.
Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti

navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Podľa § 358 a nasl. Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa názoru súdu účastníci konania mali voči sebe navzájom pohľadávky, ktoré každý z nich mohol
uplatniť samostatne na súde
Žalobca mal voči žalovanej pohľadávku na doplatenie ceny diela za dodané práce a materiál podľa jeho
4. faktúry v znalcom určenej výške 1.027.974,79 Sk. Splatnosť pohľadávky určil žalobca vo faktúre č.
2006/09 na deň 12.07.2006 (čl.14). Po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie, nasledujúcim dňom mohol

žalobca túto svoju pohľadávku uplatniť na súde.
Nárok žalobcu na zaplatenie prác a materiálu vyplýva zo zmluvných dojednaní účastníkov ako aj s
ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška doplatku ceny diela bola určená súdnym
znalcom a účastníci konania voči nej výhrady nemali.Žalovaná mala voči žalobcovi pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto jej pohľadávka
vznikla z dôvodu preplatenia prvých troch faktúr. Do sumy 446.864,73 Sk (súčet preplatkov na troch
faktúrach) išlo zo strany žalovanej o plnenie bez právneho dôvodu. Pohľadávka žalovanej vznikla a stala

sa splatnou v plnom rozsahu najneskôr dňom 07.04.2006, kedy uhradila žalobcovi jeho tretiu faktúru.
Nasledujúcim dňom mohla žalovaná uplatniť túto svoju pohľadávku voči žalobcovi na súde.
Súd neuznal argumenty žalobcu o neexistencii pohľadávky žalovanej voči nemu. Neuznal jeho
tvrdenie( v podaní na čl.433,434), že suma 446.864,73 Sk-14.833,19 € predstavuje hodnotu prác, ktoré
vykonal mimo zmluvy, pretože žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neobjasnil. Naopak dostal

sa do rozporu sám so sebou, lebo počas konania v iných podaniach tvrdil, že hodnota prác mimo zmluvy,
ktorú vykonal po ústnej dohode so žalovanou predstavuje sumu 548.040,14 Sk- 18.191,60 € v zmysle
špecifikácie na čl. 315.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2
OZ konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je zamerané len na

to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané
Nejedná sa o zodpovednostný vzťah, pri ktorom sa skúma aj subjektívna stránka .
Zo zákonnej konštrukcie právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia vyplýva, že sa jedná o objektívnu
právnu skutočnosť. Pri tomto pohľade argumentácia žalobcu, že žalovaná v období vystavenia prvých
troch faktúr voči ich výške nič nenamietala a tieto uhradila nemá právny význam.

Taktiež za nesprávny považuje súd výklad žalobcu, že žalovaná zaplatením prvých troch faktúr uznala
svoj záväzok voči žalobcovi.
Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Záväzok žalovanej zo zmluvy bol zaplatiť cenu za vykonanie diela. Jedná sa o jeden záväzok. Účastníci
v zmluve dojednali spôsob jeho splnenia nie jednorazovo napr. po ukončení diela, ale priebežne -
dojednali fakturačné obdobie jedenkrát mesačne.
Žalovaná uhradila žalobcovi prvé tri faktúry nie ako samostatné záväzky, ale ako priebežné platenie

diela podľa dohody a to v dňoch 23.02., 08.03. a 07.04.2006 za už vykonané práce. Toto zaplatenie
nemohlo mať účinky uznania zvyšku dlhu, lebo v danom čase žalovaná nemala voči žalobcovi žiadny
dlh. Žalobca po tretej faktúre pokračoval v prácach na diele. Splatnosť ďalších prác a materiálu žalobca
stanovil sám podľa 4. faktúry na dátum 12.07.2006.
Súd neuznal ani žalobcovu námietku premlčania kompenzačnej námietky.

Podľa ust. 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods.2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd pohľadávky oboch strán (žalobcu voči žalovanej na doplatenie ceny diela a žalovanej voči žalobcovi

na vydanie bezdôvodného obohatenia) vyhodnotil ako existujúce a dôvodné. Tieto pohľadávky sa stretli
12.07.2006 v deň splatnosti pohľadávky žalobcu, ktorá nastala časovo neskôr ako splatnosť pohľadávky
žalovanej. V daný deň vzájomné pohľadávky neboli premlčané.
V zmysle § 358 Obchodného zákonníka stretnutie vzájomných pohľadávok samo o sebe nemá právne
účinky. Tie nastávajú až kompenzačným prejavom a to ex tunc- t.j. ku dňu stretnutia pohľadávok.

Kompenzačný prejav žalovanej sa dostal do dispozície žalobcovi dňa 26.10.2011 na pojednávaní.
Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie
doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Z toho vyplýva, že úkon smerujúci k započítaniu
je možné uskutočniť aj v čase, keď je vzájomná pohľadávka premlčaná.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 14.833,19 €

ako doplatok prác podľa jeho 4. faktúry zamietol. Nárok žalobcu zanikol v dôsledku započítania s
pohľadávkou žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia.Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 19.539,85 € predstavujúcej hodnotu prác a materiálu,
ktoré vykonal na rekonštrukcii hotela Zemplín podľa zmluvy a rozpočtu, ktoré však neboli znalcom
prekontrolované , lebo boli zakryté a bola by potrebná demontáž, aby sa tieto práce mohli znalecky

prehodnotiť.
Žalobca počas konania tieto práce nešpecifikoval z hľadiska ich popisu, času a konkrétneho miesta ich
realizácie, nepredložil ani nenavrhol v tom smere žiadne dôkazy. Na výzvu súdu, aby objasnil akým
matematickým postupom stanovil ich hodnotu 19.539,85 € nereagoval.
Podľa názoru súdu suma 19.539,85 € - 588.657,52 Sk bola matematický určená takto :

hodnota prác a materiálu vyfakturovaná žalobcom v 4. faktúre na sumu 2.164.672,26 Sk mínus hodnota
prác a materiálu v 4. faktúre podľa znalca 1.027.974,79 Sk mínus hodnota naviac prác určená žalobcom
na sumu 548.040,14 Sk.
Súd nárokžalobcunazaplateniesumy19.539,85€zamietolzdôvoduneuneseniadôkaznéhobremena.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochyb.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena.
Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
V takom prípade musí súd rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.

zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva
V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že
so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu

zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
V prejednávanom prípade žalobca tvrdil, že mu žalovaná dlží za práce, ktoré vykonal na rekonštrukcii
hotela Zemplín podľa zmluvy. Ozrejmil, že tieto práce znalec pri znaleckej činnosti nemohol
prekontrolovať sondami, lebo podľa znalca tieto práce boli zakryté.

V podaní zo dňa 22.11.2010 (čl. 364) žalobca uviedol, že vzhľadom na vykonané stavebné zmeny
žalovanou po odstúpení od zmluvy je mu znemožnené akýmkoľvek spôsobom preukázať nárok na túto
sumu.
Žalobca počas konania nepredložil žiadnu špecifikáciu prác, za ktoré žiada zaplatiť 19.539,85 €.
Žalovaná uviedla, že sa k tomuto nároku nevie vyjadriť.

Žalobca neuniesol ohľadom tohto nároku dôkazné bremeno a súd jeho návrh v tejto časti zamietol.

Tretím nárokom žalobcu je zaplatenie naviac prác v hodnote 18.191,60 € (548.040,14 Sk). Žalobca
tieto práce popísal vo svojom podaní zo dňa 01.06.2009( čl. 314-331) takto : sadrokartón, ústredné
vykurovanie, oprava logii, revízne dvierka a vývoz sutín na skládku.

Uviedol, že na základe ústnej dohody so žalovanou vykonal na rekonštrukcii hotela Zemplín aj práce
mimo písomnej zmluvy- mimo rozpočtu, ktorý tvoril jej súčasť. Za nich mu žalovaná nezaplatila.
Žalobca skutočnosť o vykonaní naviac prác oznámil súdu až počas konania, v žalobe sa o nich
nezmieňoval. Tvrdil, že tieto práce vyúčtoval žalovanej vo svojich štyroch faktúrach ale pod inými
položkami zahrnutými do rozpočtu, keďže žalovaná na rekonštrukciu hotela použila peniaze z

eurofondov, ktorých použitie bolo prísne viazané na prijatý rozpočet. Dodržiavanie rozpočtu bolo
priebežne kontrolované.
Písomné zmeny pôvodnej zmluvy by zdržali čerpanie financií, preto sa na uvedenom postupe dojednali
ústne so žalovanou.Tvrdil, že tieto práce pre žalovanú zrealizoval bez ich samostatnej fakturácie. Žalovaná má o týchto
prácach vedomosť a vie, že mu za nich musí zaplatiť.
Žalovanátvrdila,žesasožalobcomnažiadnychnaviacprácachnedohodlaatoanispôsobomrozšírenia

predmetu pôvodnej zmluvy ani novou zmluvou o dielo. Žalobca nevykonal žiadne naviac práce mimo
platný rozpočet. Do rozpočtu boli pojaté práce označené žalobcom ako sadrokartón a to pod názvom
úprava plafónov, tiež rekonštrukcia radiátorov, oprava balkónov, vývoz sutí. Za to všetko žalobcovi
zaplatila.
Poukázala na čl.4 bod 4.8 zmluvy podľa ktorého vynútené práce nad rámec zmluvy budú realizované

po predchádzajúcom písomnom odsúhlasení oboma zmluvnými stranami so stanovením ceny. Bez
písomného odsúhlasenia objednávateľom nie je zhotoviteľ oprávnený začať s uskutočňovaním prác nad
rámeczmluvy-.Vprípade,ženapriektomubudútakétopráceuskutočnené,znášaichnákladyzhotoviteľ.
Toto dojednanie súvisí s bodom 4.2 zmluvy, kde sa účastníci dojednali, že ak počas uskutočňovania diela
vyjde najavo potreba vykonania prác alebo dodávky materiálu, ktoré neboli uvedené v prílohe č.1 zmluvy
rieši sa takáto vzniknutá situácia dohodou zmluvných strán a to písomným dodatkom k tejto zmluve.

Ak by takéto práce boli potrebné, trvala by na písomnom dodatku k zmluve. Na písomnom dodatku by
určite trval aj žalobca, pretože v opačnom prípade si bol vedomí, že podľa zmluvných dojednaní by
znášal cenu prác realizovaných nad rámec zmluvy sám.
Žalovanápredložilasúduakodôkaznasvojetvrdenia,žesanedojednalasožalobcomnanaviacprácach
list žalobcu zo dňa 26.11.2008 (už počas konania), ktorý jej bol doručený poštou (v spise na čl. 391).

V liste žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie prác vykonaných mimo rámca zmluvy, bez právneho titulu.
Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil na 548.040,-Sk.
V prvom rozsudku súd nárok žalobcu na zaplatenie naviac prác zamietol. Krajský súd v zrušujúcom
uznesení uložil súdu prvého stupňa skúmať, či účastníci uzavreli ústnu dohodu, ktorou zmenili ( rozšírili)
rozsah prác a dodávok pôvodne dohodnutých v zmluve o dielo, ktorá mala vplyv na zvýšenie ceny diela

podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda kto takúto dohodu uzavrel za objednávateľa a za
zhotoviteľa, na aké práce a v akom rozsahu.
V prípade, ak predmetom ústnej dohody účastníkov konania o realizácii tzv. naviac prác okrem druhu
a rozsahu prác bola aj dohoda o cene týchto prác, potom takúto dohodu je potrebné posudzovať ako
samostatnú zmluvu o dielo uzavretú ústnou formou. Na tieto okolnosti ako aj na okolnosti záväznosti

rozpočtu pre cenu diela nariadil odvolací súd vykonať ďalšie dokazovanie s tým, že na žalobcovi je
dôkaznébremenonapreukázanieuzavretiabuďústnejdohodyorozšírenídodávokprácpodľapôvodnej
písomnej zmluvy alebo na preukázanie uzavretia novej ústnej zmluvy o dielo na tzv. naviac práce.
Žalobca po vrátení veci súdu prvého stupňa neobjasnil, či naviac práce vykonal v rámci pôvodnej zmluvy
o dielo na základe ústneho dojednania o rozšírení predmetu zmluvy alebo či naviac práce vykonal na

základe samostatnej ústnej zmluvy o dielo.
Ohľadom ústnej dohody o naviac prácach žalobca nepredložil súdu žiaden priamy dôkaz, na základe
ktorého by sa objasnilo kto takúto dohodu uzavrel, kedy, za akých okolností, na aké práce a v akom
rozsahu, za akú cenu.
Podľa žalobcu existencia naviac prác je preukázaná znaleckým dokazovaním znalca Ústav súdneho

inžinierstva v Žiline. „Naviac“ práce popísali vo svojich znaleckých posudkoch aj znalci Ing. P. a Ing. W.,
ktoré posudku si objednali strany v spore ešte pred podaním žaloby.
Žalobcaozrejmil,ženaviacpráceboliväčšiehorozsahu,bolipreviazanésprácamipodľarozpočtu,určite
by ich bez dohody so žalovanou nevykonal, veď navzájom úzko spolupracovali po celú dobu. Žalovaná o
týchto naviac prácach vedela, lebo bola prítomná pri vykonávaní diela, ich realizáciu nezastavila. Nikdy

tieto naviac práce nenamietala, ani počas kontrolného dňa, ani pri písomnom odstúpení od zmluvy sa
o nich nezmieňovala.
Podľa žalobcu rozpočet na rekonštrukciu hotela nebol pevný a žalovaná si toho bola vedomá. Účelom
ústnej dohody o naviac prácach mala byť pomoc pre žalovanú, aby z jej strany nedošlo k prieťahom pri
čerpaní eurofondov. Fakturácia musela byť vykonaná presne podľa zmluvy o dielo, prípadne dodatky

k zmluve by predlžili čas úhrady faktúr a tak vedome obe strany vzájomne odsúhlasili prvé tri faktúry
a dali pokyn k ich preplateniu.
Podľa názoru súdu v konaní o nároku na zaplatenie naviac prác v hodnote 18.191,60 € žalobca
neuniesol dôkazné bremeno rovnako ako u druhého čiastkového nároku.
Žalobca v konaní žiadnymi hodnovernými dôkazmi nepreukázal, že uzavrel so žalovanou ústnu zmluvu

o rozšírení pôvodnej zmluvy o dielo v rozsahu stavebných prác. Tiež nepreukázal ani uzavretie novej
samostatnej zmluvy o dielo na tzv. naviac práce, kde súčasťou dojednaní má byť aj cena diela.Žalobca počas konania ohľadom tzv. naviac prác viackrát menil svoje tvrdenia ohľadom skutkových
okolností, za ktorých mali byť dojednané a vykonané, vrátane ich účtovania, čo súd vyhodnotil v jeho
neprospech.

Žalobca sa v žalobe vôbec nezmienil o naviac prácach, žiadal len o zaplatenie za práce vykonané na
základe písomnej zmluvy o dielo a to v zmysle jeho 4. faktúry. V žalobe uviedol, že všetky ním vykonané
práce sú zaznamenané v stavebnom denníku. V stavebnom denníku nie je žiadna z prác uskutočnených
zhotoviteľom označená ako práca navyše....
Žalobca vo svojom podaní zo dňa 11.06.2008 (čl. 281-282) ako vyjadrenie k znaleckému posudku znalca

Ústav súdneho inžinierstva v Žiline uvádza, že všetky v štvrtej faktúre ním uvedené práce a materiál boli
aj dodané a zodpovedajú zmluvne dohodnutým cenám v rozpočte.
V tomto podaní žalobca citoval zo znaleckého posudku časť, v ktorej sa uvádza: „v tejto cene nie sú
zohľadnené naviac práce a skutočné ceny dodaných materiálov, ktoré mali byť vzájomne odsúhlasené
na základe ústnej dohody oboch strán počas výstavby.
Žalobca navrhol doplniť znalecké dokazovanie o stanovenie ceny naviac prác, tvrdiac že neboli zo

strany žalovanej nikdy spochybnené a o tomto nároku žiadal rozhodnúť samostatne- mimo nároku na
zaplatenie prác podľa zmluvy .
Žalobca práce naviac špecifikoval prvýkrát až v podaní zo dňa 01.06.2009 (čl. 314 v spise) a pripojil
aj listiny pod názvom krycí list splátky za obdobie november 2008 s rozpisom naviac prác a dodávok,
ktorými sú sadrokartón, ústredné vykurovanie, oprava logii, revízne dvierka, vývoz suti na skládku.

Súd konštatuje, že sa nejedná o autentické listiny. Žalobca ich vyhotovil až počas konania, takže nie sú
dôkazom o uzavretí ústnej dohody o naviac prácach so žalovanou.
Žalovaná v podaní zo dňa 03.07.2009 oznámila, že mimo existujúcu písomnú zmluvu o dielo so
žalobcom žiadnu dohodu o vykonaní ďalších prác neuzatvorila (čl. 334).
Žalobca sám uviedol v podaní zo dňa 18.02.2011 (čl. 379-380), že naviac práce nevyfakturoval

žalovanej. Mali si k tomu sadnúť.
Počas konania zaslal žalobca žalovanej list zo dňa 26.11.2008 označený ako žiadosť na vydanie
bezdôvodného obohatenia ( čl. 391 v spise). V liste právneho zástupcu žalobcu sa uvádza : „ Pretože
do dnešného dňa Vám žalobca hodnotu prác vykonávaných mimo rámca Zmluvy a teda bez právneho
titulu nikdy nevyčíslil, toto vyčíslenie Vám spolu s faktúrou predkladá v prílohe tejto výzvy. Celková výška

bezdôvodného obohatenia je 548.040,-Sk (18.191,60 €). V prípade jej nezaplatenie si žalobca nárok na
vydanie bez. obohatenia uplatní súdnou cestou.
Je zrejmé, že žalobca sám nemá ohľadom naviac prác jasno. Raz uvádza, že žalovaná nemá voči nemu
pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 446.864,73 Sk-14.833,19 €, lebo v tejto
výške mu podľa jeho prvých troch faktúr zaplatila naviac práce. To žalobca uviedol okrem iného aj na

pojednávaní dňa 18.06.2014. (čl. 516). V inom podaní hodnotu naviac prác určil na sumu 548.040,14
Sk-18.191,60 €, ktorá je súčasťou jeho 4. faktúry. Žalobca tak za naviac práce žiada zaplatiť sumu
14.833,19 € a tiež sumu 18.191,60 €.
To všetko spochybňuje jeho tvrdenie, že sa na naviac prácach dohodol so žalovanou. Argument žalobcu,
že existencia naviac prác bola potvrdená samotnými znalcami nie je dôkazom o uzavretí dohody na ich

vykonanie so žalovanou. Rovnako uzavretie dohody nepreukazuje ani skutočnosť, že sa jedná o práce
veľkej hodnoty, ktoré by žalobca bez súhlasu žalovanej určite nevykonal. Proti tomuto tvrdeniu žalobcu
stojí opačný argument žalovanej, že vzhľadom na žalobcom tvrdený rozsah tzv. naviac prác, by určite
obe strany trvali na písomnom dodatku k pôvodnej zmluve. Žalobca o to viac, že si bol podľa pôvodných
zmluvných dojednaní vedomí, že práce nad rámec zmluvy bez písomného odsúhlasenia druhou stranou

bude financovať sám.
Žalovaná uviedla, že počas zmluvného vzťahu so dostala do konfliktu so žalobcom s dôsledkom jej
odstúpenia od zmluvy. Jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že žalobca bezdôvodne zamedzil prístup
na stavbu jej a jej zamestnancom a nepodával riadne informácie o postupe prác. Ani stavebný denník
sa neviedol riadnym spôsobom. Žalobcovi vrátila jeho 4. faktúru na prepracovanie pre nesúlad medzi

vykonanými prácami a ich fakturáciou. Žalobca jej nepredložil počas zmluvného vzťahu žiadne dôkazy
o naviac prácach. Prvýkrát ich špecifikoval až počas konania.
Tým, že žalobca neuzavrel o ním tvrdených naviac prácach so žalovanou písomnú dohodu, buď vo
forme dodatku k pôvodnej zmluve alebo ako samostatnú zmluvu o dielo, tieto práce následne po ich
vykonaní riadne žalovanej nevyfakturoval, vystavil sa riziku dôkaznej tiesne, čo našlo odraz v jeho

neúspechu v konaní, keď súd jeho návrh zamietol.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 52.564,64
€ s príslušenstvom zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-

nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /§ 251 ods. 1/.