Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208803
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313208803.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Česká republika, Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti
žalovanému: F. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z., Ľ. A. XXXX/X, o zaplatenie 387,- Eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 10C/203/2013-89 zo dňa 21.5.2015 - v
zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania - výrok I. a III. a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne, rozsudok súdu prvej inštancie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne r u š í a
konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti - vo výroku I. (s výnimkou
časti zastavenej predchádzajúcim výrokom I.) a vo výroku III. o náhrade trov konania r u š í a v
zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol, výrokom II. odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda 1,29 Eur

do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 135 ods. 2, § 159 ods. 3 O.s.p. s poukazom na Nariadenie č. 861/2007/ES, čl.
4 bod 1, 4, čl. 19, čl. 25 bod 1 písm. a) a tiež § 48 ods. 1, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pri skúmaní podmienok, na ktoré je podľa § 103 O.s.p.
povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý
majiteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., ešte pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanému na rozhodcovskom
súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., zaplatil žalovanú sumu s príslušenstvom aj náhradu trov konania. Tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.8.2010 a dňa 19.8.2010 sa stal vykonateľným. Zo spisu
Okresného súdu Galanta č.k. 20Er/1232/2010-31 súd tiež zistil, že dňa 20.6.2011 exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol s poukazom na dojednanie rozhodcovskej doložky
vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru v rozpore s dobrými mravmi s tým, že
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Po oboznámení sa s odôvodnením zamietajúceho rozhodnutia exekučného súdu, súd prvej

inštancie skonštatoval, že exekučný súd považoval rozhodcovský rozsudok za vecne nesprávny, pričom
vecná nesprávnosť nemá za následok žiadny vplyv na účinnosť a záväznosť, teda neodníma účinkyprávoplatného rozhodnutia, pričom v tomto prípade vytvára prekážku rei judicatae. Žalobca je pritom
právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

4. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovským rozsudok bráni
súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy, zmenkového úroku a úroku 6% zo zmenkovej sumy znova
rozhodoval. Preto súd v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia zamietol. V
ďalšom s poukazom na § 48 ods. 1 a § 75 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, a to v
časti o zaplatenie zmenkovej odmeny 1,29 Eur, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie

odmeny, nakoľko tento nárok nebol predmetom rozhodcovského konania.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Keďže žalobca mal v konaní úspech len nepatrný, je povinný nahradiť
trovy konania žalovanému. Súd ale žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku, avšak výlučne len vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a vo výroku o
náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v
celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného i druhoinštančného konania.

Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p. Prioritne namietal, že
strany dokazovanie exekučným spisom, ktoré vykonal súd prvej inštancie, ani ďalšími listinnými dôkazmi
nenavrhli. Podľa § 120 O.s.p. pritom dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacom zásadou
a súd má vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Žalobca pritom predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky

formálne aj materiálne náležitosti predpokladané zákonom. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženého originálu zmenky, ktorá je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.

7. K prekážke rei judicatae poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2012, z ktorého zdôraznil,

že v prípade, že exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, považuje právna teória aj súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, nulitné
- paakt, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba
priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať. Rozhodnutie postihnuté
nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei judicatae.

Záver i nulitnosti či ničotnosti rozhodnutia pritom nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu. Najvyšší
súd uzavrel, že takéto rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce a nezaväzujúce
a výslovne uvádza, že takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. K rovnakému záveru
dospel NS SR aj v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012, obdobne vo veci 3Cdo 146/2011. Z uvedeného
odvolateľ vyvodil, že súdy sú povinné prihliadnuť na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver,

že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym
aktom majúcim účinky paaktu. Rovnaký záver, avšak vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu štátnej správy,
vyplýva aj z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 78/2011 a obdobne i rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/208/2011. Z uvedeného potom odvolateľ vyvodil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol
ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému je nulitným právnym aktom, ktorý

nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať akoby neexistoval. Neexistujúci právny
akt nemôže zakladať prekážku res iudicatae, pričom súd je povinný na túto nulitnosť rozhodcovského
rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Odvolateľ
poukázal tiež na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. v právne zhodnej veci pod sp. zn.
1CbZm/138/2013.

8. K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest, v dôsledku čoho má mať
indosament len účinky obyčajného postúpenia uviedol, že tento záver súdu nemá opodstatnenie.
Poukázal pritom na čl. I § 20 ods. 2 zák. č. 190/1950 Sb. Skonštatoval, že v danom prípade ide
o nedatovaný indosament, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol

vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Ak by žalovaný namietal dátum vykonania indosamentu,
musí znášať aj dôkazné bremeno. Žalovaný pritom zostal v tomto smere pasívny a súd nie je oprávnený
za neho vznášať, či formulovať námietky, prípadne navrhovať dokazovanie. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal dostatočný podklad pre zamietnutie návrhuna uplatnenie pohľadávky, avšak nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v konaní. Súd teda túto obranu
žalovanému prakticky nanútil bez jeho vôle. Takéto správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte a

predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným okresnému súdu
2.12.2015 čiastočne späťvzal návrh a uplatnil súvisiacu zmenu petitu. S poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p.
zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňoval v konaní len
zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Kópia čiastočného späťvzatia žaloby bola odvolacím súdom
žalovanému doručená s poučením, že má možnosť vysloviť svoj ne/súhlas s čiastočným späťvzatím

návrhu. Na výzvu žalovaný nijako nereagoval.

11. Keďže v danom prípade žaloba bola čiastočne späťvzatá po rozhodnutí súdu prvej inštancie
rozsudkom vo veci samej, ale skôr, ako rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd s použitím ust. § 370 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia za situácie, keď

protistrana so späťvzatím žaloby nevyslovila nesúhlas. Odvolací súd zároveň zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a konanie v späťvzatej časti zastavil.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase
jeho podania pripúšťal (§ 201 OSP, aktuálne § 355 ods. 1CSP v spojení s § 356 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) teda s výnimkou vyhovujúcej časti, s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario)dospelkzáveru,žerozsudoksúduprevejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiavzávislom
výroku o náhrade trov konania je nevyhnutné zrušiť a zároveň vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389
ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP), pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, zároveň
nevykonal navrhované a potrebné dôkazy (aktuálne už aj s použitím § 295 CSP), pričom vzhľadom na

nesprávne právne posúdenie veci a nezaoberanie sa samotnou kauzou zmenky, nie je účelné doplniť
dokazovanie pred odvolacím súdom.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalobcom a
argumentáciu súdu prvej inštancie, bolo prioritne posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že v

danom prípade, keďže bol vo veci žalobcom uplatnenej pohľadávky vydaný právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok, je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby vo
veci znovu rozhodoval, v dôsledku čoho návrh ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia č.
861/2007/ES zamietol. V časti o zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1,29 Eur (výrok II. rozsudku)
v dôsledku nepodaného odvolania rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nebolo tak predmetom

prieskumu odvolacieho súdu.

14. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 20Er/1232/2010-31 zo dňa 20.6.2011,
ktorým súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, proti povinnému F. Z. (tu žalovanému) pre vymoženie 387,- Eur s

príslušenstvom(totožnejpohľadávkyakojeuplatňovanávpreskúmavanejveci)atrovexekúciezamietol,
bolo zistené, že exekučný súd skonštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach tvoriacich súčasť spotrebiteľskej úverovej zmluvy o riešení sporov rozhodcovským súdom
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak bola potom rozhodcovská
zmluva neplatná, nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Túto skutočnosť súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí nezohľadnil, hoci to bola vo veci

zásadná predbežná otázka, ktorú musel riešiť. Súdna prax pritom už konštantným spôsobom uzavrela,
že rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, je zdanlivé, ničotné, nulitné, teda z
právneho hľadiska neexistujúce a nikoho nezaväzujúce, hľadí sa naň, ako keby nebolo ani vydané
(napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 3Cdo 146/2011). Rozhodnutie
postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, potom ani nie je spôsobilé založiť prekážku

rozhodnutej veci (rei judicata). Odvolací súd pritom nepovažoval za rozhodné, že exekučný súd v
danom rozhodnutí po skonštatovaní neplatnosti rozhodcovskej doložky nadväzne výslovne neuzavrel aj
ničotnosťčinulitnosťrozhodcovskéhorozsudkuanadbytočnepoukázalajnaďalšieneplatnédojednania
v spotrebiteľskej zmluve. Nulitný a teda právne neexistujúci právny akt pritom nemôže ani zakladať
prekážku rozhodnutej veci, pričom súd na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku je povinný prihliadať
ex offo.

15. Keďže v danom prípade v preskúmavanom rozsudku prvostupňový súd podľa vyššie uvedeného
nepostupoval, záver o nulitnosti, neexistencii a bezúčinnosti predmetného rozsudku rozhodcovského
súdu neprijal, naopak akceptoval ho ako právoplatný, vykonateľný a záväzný a potom s použitím §
103 a § 159 ods. 3 O.s.p. skonštatoval prekážku rei judicata, následkom čoho návrh zamietol, vec

nesprávne právne posúdil. V dôsledku toho sa súd prvej inštancie potom ani nezaoberal kauzou
samotnej zmenky, ktorú v zmysle už konštantnej judikatúry najmä v zmysle stanoviska spoločného
zasadnutia občianskoprávneho obchodného kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015, je povinný ex offo
skúmať i ak je uplatnený nárok zo zmenky. Z týchto hľadísk súd prvej inštancie vec neposúdil a
ani za účelom tohto skúmania nevykonal potrebné dokazovanie (napríklad predmetnou zmluvou o

spotrebiteľskom úvere).

16. Súd prvej inštancie tiež formálne chybil, keďže výrok rozsudku je nejasný, vnútorne rozporný a
protirečivý. Ak výrokom I. návrh zamietol a keďže výslovne neuviedol v akej časti, je nutné vyvodiť, že
v celom rozsahu a v rozpore s tým vo výroku II. časť nároku uplatneného žalobou žalobcovi priznal.

17. Keďže potom súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhované a v danom prípade, keďže ide o vec spotrebiteľskú, aktuálne v zmysle § 295 CSP i
nenavrhnuténevyhnutnédôkazy,pričomdokazovaniebyneboloúčelnédoplniťodvolacímsúdom,keďže
by išlo fakticky nie iba o doplnenie dokazovania, ale jeho prvotné vykonanie, odvolací súd po vyčerpaní

relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a podľa §
391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude skúmať zmenku až po úroveň dohody o vyplňovacom práve

a na základe výsledkov dokazovania prijať záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. O náhrade
trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3
CSP).

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).