Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206541
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206541.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a sudcov JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
právne zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M.
C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 184,82 Eur

s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 24274/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/224/2015-22 zo dňa 23. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/224/2015-22 zo dňa 23. novembra 2015 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch uznesenia bližšie uviedol, že exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 13922/09 zo dňa 12.10.2009. Z pripojených listinných dôkazov exekučný
súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 05.05.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX. V bode 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru je upravené riešenie sporov - rozhodcovská doložka. Súd

prvej inštancie považoval za nesporné, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je
zmluvou spotrebiteľskou. Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v
bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Exekučný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá je v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd prvej

inštancievzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Uviedol, že exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá
mu vyplýva z Exekučného poriadku a nadväzne z ustanovení § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34
ZoRK.Preskúmanímmateriálnejstránkyexekučnýsúdzisťuje,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného
konania však nemá právo skúmať rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Exekučný súd teda nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská

a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavania exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza knahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v
konaní vedenom podľa ZoRK, pričom povinnému dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá

ani možnosť, aby sa domáhala ochrany aj pred všeobecným súdom. Súdu prvej inštancie vytkol, že
tento nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojedná
žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá

v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

5. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcieaexekučnýtitul.Aksúdnezistírozporžiadosti oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

6. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky) od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

8. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej

zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom, ako aj
rozhodcovskej doložky vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej
skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský
vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a

v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany
práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu
spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený.

9. Exekučný súd správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

10. K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok,
krajskýsúdvzhľadomnaoprávnenýmpredloženýexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudokzdôrazňuje,že
súdnielenvprocesnomštádiuexekučnéhokonania,vktoromposudzujesplneniezákonomstanovených
procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveňpovinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011

zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť
a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh

účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o
oprávnení súdu prvej inštancie preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu
vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

11. Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13922/09 zo dňa 12.10.2009 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami. Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na
základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky
(§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretáplatne.Ibaplatnározhodcovskázmluva(doložka)môžetotižzaložiťprávomocrozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

12. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu,
správne súd prvého stupňa právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z

hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom
nebola individuálne dojednaná. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu tvorila
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola individuálne dohodnutá a nesvedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.

zmluvných ustanovení. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému
boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom

konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu
rozhodcovskej doložky nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj
skutočnosť, že veriteľ už vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 17) predpokladá

uzatvorenie rozhodcovskej doložky s dlžníkom. Rozhodcovská doložka navyše nebola, napriek jej
formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd
uskutočnil výber predpokladaný v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po tomto výbere
už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sapodrobiťrozhodcovskémukonaniu,čímdošlokporušeniuÚstavouSRgarantovanéhoprávakaždéhona
spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného
zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v

predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou
rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia
či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej

zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

13. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený

nedostatok je už sám osebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

14. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že
rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to
pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie - už vyznejú len ako

dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich vykonaniu exekúcie.

15. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou
argumentáciou oprávneného o tom, že súd prvej inštancie na prejednávaný prípad nemal aplikovať ust.

§ 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej
rozhodcovskej zmluvy, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani
nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.

Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie len
proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP)

V dovolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 CSP zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch o ochranu slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového

poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).