Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112217619
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112217619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: S. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, H., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so
sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 8 558,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9C 20/2013-382 zo dňa 8.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v prospech jeho
právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka vo výške 2084,93 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 13.03.2007 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným uzavretá

zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorého bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 150000,-
Sk. Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 21.12.2010 o postúpení
pohľadávok postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu. Výzvou zo dňa 28.05.2015 požiadal súd
žalobcu, aby preukázal, že pred postúpením pohľadávky bolo postupované podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách. Žalobca uviedol, že výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nedisponuje a navrhol,
aby ju súd vyžiadal od pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne. Listom zo dňa 21.08.2015 Slovenská
sporiteľňa oznámila súdu, že dokladom o výzve podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nedisponuje.

Súd prvej inštancie má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách vo vete
prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno
domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti
ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický
úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon. Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovený
písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti

postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka, ktorému
bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje pre
seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina
do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie),a preto súd prvej inštancie musel vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre
platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Na základe uvedeného konštatoval, že v prejednávanej veci
žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na

jej platné postúpenie (nepreukázanie doručenia výzvy upozorňujúcej na omeškanie žalovanému) a nie
je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ ide o názor žalobcu,
že účelom § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku,
ale prelomenie bankového tajomstva, ide o názor prezentovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015.
S uvedeným názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil, ale naopak mal za, že keďže postúpením

bankovej pohľadávky dochádza aj k prelomeniu bankového tajomstva, musia byť na platné postúpenie
splnené podmienky uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Takto chápe toto ustanovenie aj Národná
banka SR (napr. stanovisko zn. ODB-8651/2014 zo dňa 20.08.2014 zaslané OS Prešov). Žalobcom
citované rozhodnutia Ústavného súdu SR sa na prejednávanú vec argumentačne nevzťahujú, nakoľko
veci sp. zn. IV. ÚS 15/2014 a I. ÚS 640/2014 sa týkajú výkladu právnych úkonov, pričom problémom v
prejednávanej veci nie je výklad zmluvy o postúpení pohľadávok, ale splnenie zákonných predpokladov

takého postúpenia. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu.

3. Proti predmetného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd
prvejinštanciesanezaoberalvyjadrenímžalobcuzodňa7.10.2015.Sohľadomnatomázato,žedošlok

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, k odňatiu možnosti konať pred súdom, ako i nepredvídateľnosti
rozhodnutia. Vychádzajúc z podmienok § 1 ods. 8, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
nikde nie je uvedený odkaz na Zákon o bankách v časti, ktorá by sa dotýkala rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Zákon č. 483/2001 Z. z. upravuje len vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením
podnikania a so zánikom bánk na území Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Zákon o bankách,

ani Zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách ako dôvod neplatnosti právneho úkonu neuvádza. Citácia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.
z. pripúšťa postúpenie pohľadávky z veriteľ na tretiu osobu, posudzuje sa podľa osobitného predpisu.
Podľa odkazu (7) je týmto predpisom § 524 Občianskeho zákonníka. Namieta, že existuje skupina iných
úverov ako spotrebiteľských, poskytovaných bankami - viď znenie § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských

úveroch,§1zákonač.483/2001Z.z.obankách.VtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP v obdobných veciach.
Zároveň uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola pri vzniku zmluvného
vzťahu dohodnutá úprava postúpenia pohľadávky na tretiu osobu (bod 18.14 VOP), ktorej závery súdu
prvej inštancie odporujú. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť,

resp. ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

5.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej

inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

6. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvej
inštancie ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol skutočnosť, že žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudolzdôvodunesplneniazákonnýchpodmienoknajejplatnépostúpenievyplývajúcichzust.92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bankách“).

7. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o tom, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nehovorí o prípadnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedené zákonné ustanovenie
upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené, ak chce banka ako postupca postúpiť na tretí subjekt,

ktorý nie je bankou, svoje pohľadávky. V tomto smere odvolací súd uvádza, že v prípade nesplnenia
týchto zákonných podmienok, nemôže dôjsť k postúpeniu pohľadávky, keďže ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách je zákonom lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a ďalej k
ustanoveniam § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré všeobecne upravujú podmienky postúpeniapohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch. Inými slovami, ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné
aplikovať na oblasť tých právnych vzťahov, ktoré boli na základe Zákona o bankách uzatvárané. Do
tohto rámca patrí aj oblasť právnych vzťahov, na základe uzatvorených zmlúv o úvere (poskytnutých

bankou), pričom subjektom právnych vzťahov môžu byť aj fyzické osoby - spotrebitelia.

8. Ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. upravujú
podmienky postúpenia pohľadávky v širokom okruhu právnych vzťahov (z hľadiska predmetu subjektov);
avšak ak predmetom právneho vzťahu je poskytnutie úveru bankou, ktorého subjektom (veriteľom) je

banka, osobitne Zákon o bankách upravuje podmienky, za ktorých je možné pohľadávku postúpiť tretej
osobe.Ustanovenie§92ods.8Zákonaobankách(ktoréaplikovalsúdprvejinštancie)vprvejvetehovorí
o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie
dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej
osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže
uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní
so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky,
presiahol jeden rok. Inak povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s
ktorýmjevomeškaní.Akpotejtovýzvedlhšieako90kalendárnychdníklientneuhradípeňažnýzáväzok,

môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí
90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže.
Ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok,
s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo
všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.

9. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu
žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanému zasielaná.

10.Pokiaľideoodvolaciunámietkužalobcuoúpravepostúpeniapohľadávkynatretiuosobuvyplývajúcu

z bodu 18.14 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s., odvolací súd v súvislosti
s tým poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 22.1.2016, č.k. 6C 117/2013-87, ktorým
bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.6.2016, sp. zn. 7Co 199/2016, predmetná
zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 18, bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok účinných od
01.08.2002 vyhlásená za neprijateľnú podmienku.

11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne
posúdil podmienky vecnej legitimácie žalobcu v konaní a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol, odvolací
súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).