Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010174
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614010174.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 18. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
H. E., X.. XX.XX.XXXX Y. X. R., okres Rožňava, trvale bytom R. X.
Y., N.. B. X. Č.. XXXX/X, okres Spišská Nová Ves, konateľ
spoločnosti E. R..K.. S.. R. X. Y.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v bode 1
dňa 28. júla 2013 v dopoludňajších hodinách v R. X. Y., X. N.. B. X. Č.. XXXX/X/XX, v priestoroch bytu,
pod vplyvom alkoholu, po tom, čo fyzicky napádal v spálni bytu svoju manželku U. E., ktorú rukami sácal
do oblasti ramien, následkom čoho spadla na posteľ a dcéra B. E. sa snažila mu v ďalších útokoch
zabrániť, sa zo spálne vzdialil, čo využili a spoločne ušli pred ním do detskej izby, kde uzamkli dvere,
do ktorých začal kopať a búchať, v dôsledku čoho ich odomkli, následne pristúpil k dverám a silou

sa ich snažil vytlačiť, keďže z vnútornej strany dvere držali a po tom, čo sa mu podarilo prekonať ich
odpor, vošiel do izby a s kuchynským nožom v ruke sa im vyhrážal zabitím, čím u nich vzbudil obavu
z uskutočnenia vyhrážok,

v bode 2
dňa 11. augusta 2013 v dopoludňajších hodinách až do 13.00 h v R. X. Y., X. N.. B. X. Č.. XXXX/X/XX,
v priestoroch bytu, pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej hádke vyhrážal sa svojej manželke U. E.
zabitím, vyhodením z balkóna, pričom jej vulgárne nadával a verbálne vyhadzoval von z bytu, v dôsledku

čoho si poškodená chcela pobaliť svoje osobné veci a z bytu odísť, čo jej však neumožnil, pretože
uzamkol skrine a vchodové dvere bytu, následne v spálni ju hodil na posteľ, kde ju prikľakol a oboma
rukami jej zovrel hrdlo a začal škrtiť, pričom sa jej opätovne vyhrážal zabitím, následne poškodenej sa
podarilo spod neho vymaniť a z bytu, po odomknutí dverí náhradným kľúčom, ujsť na chodbu obytného
domu, kde kričaním o pomoc sa snažila niekoho privolať, následne ju však dobehol, chytil za ruku a
ťahal späť do bytu, pričom opätovne sa jej vyhrážal zabitím a potom, čo sa mu podarilo ju vtiahnuť do
bytu, uzamkol vchodové dvere, zovrel ju

v náručí a následne hodil na podlahu v spálni, kde sa jej snažil rukami zakrývať ústa, aby nekričala
o pomoc až do doby, kým susedia násilím neotvorili vchodové dvere bytu a jeho nespacifikovali, čím
poškodenej svojim konaním spôsobil rôzne zranenia a vzbudil u nej obavu z uskutočnenia vyhrážok,

t e d a

v bode 1 a 2pokračovacím konaním inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou podľa § 138 písm. a) Tr. zákona a na chránenej
osobe - blízkej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona

v bode 2
inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- násilím podľa § 138 písm. d) Tr. zákona a na chránenej osobe - blízkej osobe podľa
§139ods.1písm.c)Tr.zákona

č í m s p á ch a l

v bode 1 a 2
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona,

v bode 2

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm.

h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona mu výkon trestu
podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť
sa k poškodenej U. E., X.. XX. X. XXXX, na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v

blízkosti obydlia poškodenej U. E. počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného H.
E. pre skutky popísané v bodoch 1) a 2) výroku tohto rozsudku, ktoré právne kvalifikoval v oboch bodoch
ako pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona a v bode
2) ako zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zákona.

Obžalovaný H. E. k obom žalovaným skutkom na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný.

Ku skutku v bode 1) uviedol, že okolo 09.15 hod. vyzval svoju dcéru B. E., aby vstala, že sa idú
naraňajkovať, na čo v zlosti reagovala, že či sú na vojne, aby ju nechal. Následne prišla jeho manželka U.

E., kde vzniklo menšie nedorozumenie, do rozhovoru sa zapojila dcéra B., hoci žiadne nedorozumenie
nebolo. Potom dcéra s manželkou odišli do izby, on ďalej pripravoval raňajky, potom zistil, že obidve
nechceli ísť z izby von a pridržiavali dvere. Vtedy im povedal, aby išli von, lebo ho to zlostí a týmto
skončilo. Svojej dcére a ani manželke sa nevyhrážal zabitím, nakoľko nemal dôvod na nich útočiť nožom.
Alkoholické nápoje zásadne nepožíva a nepožíval ich ani v ten deň, takže nebol opitý alebo pod vplyvom

alkoholu. Neútočil na nich nožom a ani sa im s nožom nevyhrážal, povedal im trošku hlasnejšie, aby ho
nezlostili, a aby už išli. Potom okolo obeda dcéra odišla preč a on ostal v byte sám s manželkou. Pokiaľ
by teda bol niečo urobil, jeho manželka by s ním v byte neostala. Svoju manželku fyzicky nenapadol a
v spálni, keď prišla dcéra, došlo iba k tomu, že oni zastali cestu a trochu sa otreli o seba. Nikdy by ich
ani fyzicky nenapadol. On sa teda možno iba otrel o manželku a dcéru, keďže je tam malý priestor. V

ten deň sa s manželkou rozprával aj ohľadne bežných vecí, nehádali sa a nikto nezvyšoval hlas. Na to,aby jeho dcéra prišla do spálni za nimi, nemala žiadny dôvod, ktorý by on zavdal. Do manželky vtedy
nesotil. V ten deň nebola medzi nimi žiadna konfliktná situácia. Oni pridržali dvere asi kvôli tomu, že
niečo preberali a on žiadnym spôsobom násilím tieto dvere neotváral, neprekonával žiaden odpor. S

nožom nešiel za nimi do žiadnej izby.

Ku skutku v bode 2) uviedol, že ráno bol v obývačke, pozeral televízor, jeho manželka bola v izbe, kde
niečo robila na internete. Asi okolo obeda prišla s tým, že odchádza preč, na čo jej povedal, aby išla.
Hneď na to odišla k dverám, ktoré otvorila a začala kričať pomoc. Bol z toho šokovaný, prišiel k nej, kde

sajejospravedlnilstým,žetonemyslelvážne.Rukoutrochuprivreldvere,kdesatrochazaťukoljazýček,
avšak vchodové dvere nezamykal. V tom čase manželka odišla do spálne, kde zo skrine vyhadzovala
veci, že sa ide baliť. On prišiel k nej s tým, aby „nehádžme veci, nerobme zlosť, nekrič“. Z dôvodu, že tam
mal i svoje veci, ktoré sa mohli poškodiť, tak privrel skriňu a povedal jej nech sa ukľudní a porozprávajú
sa. Svoju manželku neprikľakol, neškrtil a neublížil jej a ani ju neudrel. Keďže boli v spálni a ona chcel
prejsť cez neho a on bol pri skriniach, trochu sa pošmykla o posteľ, spadla na zem, on ju zobral na

ruky, zdvihol ju do náručia, sadli si na posteľ a vtom počul hluk, rámus a zacítil v spálni útok na svoju
osobu, pričom zistil, že to bol pán Š., ktorý na neho zaútočil, pretože manželka kričala, aby jej pomohli.
Manželku neudrel, nič nerozbíjal a na nikoho neútočil, išlo o bežné manželské nedorozumenie a nešlo
o žiaden útok na manželku. Hneď na to manželka sa vytrhla z jeho manželského objatia a odišla. Na to
prišli policajti, ktorí mu nasadili putá a odvliekli ho na policajnú stanicu. Manželka chcela vtedy odísť asi

kvôli tomu, lebo ju dosť ovplyvňovali jej sestry, hoci žiaden dôvod na odchod nebol, on ju
nevyháňal z bytu. Deň predtým jeho manželka na neho dosť nevhodne vystúpila v súvislosti s SMS
správou, ktorá prišla od jej sestry ohľadom dcéry B., pričom on odišiel do izby a prespal do rána. Nebolo
pravdou to, že by z chodby svoju manželku ťahal za ruku, pretože ona nikdy nebola na chodbe a pokiaľ
ju chytil za ruku, tak ju iba prosil, aby nikde nešla, priťukol dvere a ona odišla do spálne. To, čo mal urobiť

podľa obžaloby, to bolo prekrútené, lebo z týchto vecí nič nerobil. Dvere na byte nezamkol a ani nikdy
neboli zamknuté, takže nemohol zamknúť ani manželku. Kľúče od bytu v dobe zadržania mal vo vrecku
a náhodne aj manželkine, ktoré zobral, pretože predtým bol von z bytu vysypať kôš, a nie preto, aby
obmedzil jej slobodu. Pod vplyvom alkoholu nebol a predtým deň vypil iba jeden pohárik. Toho dňa vypil
asi dva malé poháriky alkoholu. Modriny manželke nespôsobil a ani ich nevidel, keďže na ňu neútočil.

Ďalej uviedol, že celých 25 rokov žil s manželkou normálne, neboli medzi nimi žiadne veľké spory alebo
násilia, ktoré by sa riešili, bol to iba jeden z ojedinelých prípadov, čo sa stal. Manželka proti nemu
vypovedá z dôvodu, že sa chce asi s ním rozísť, hoci sa celé roky staral o rodinu, ako aj štúdium dcér.
Zrejme manželka si chcela nájsť inú známosť a chcela sa ho zbaviť. Manželka podala návrh na rozvod,

hoci nie sú rozvedení. Je pravdou to, že za manželkou v dobe, kedy bol prepustený zo zadržania, odišiel
do Bratislavy, kde sa chcel informovať ohľadom práce. Pokiaľ posielal manželke SMS správy, tak to bolo
z dôvodu, že ju neustále ľúbi a chýba mu, posielal jej aj listy ľúbostného charakteru. Neboli však o tom,
že by sa jej nejako vyhrážal.

Poškodená U. E. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a
nevypovedala, a preto boli prečítané jej výpovede z prípravného konania.
Ku skutku v bode 1) pri výsluchu dňa 7. 11. 2013 uviedla, že dňa 27. 7. 2013 sa pohádali kvôli dcére hneď
v prvý večer po jej návrate z Francúzska, ktorú začal obviňovať, že je lenivá a nechce nič robiť. Keď sa jej
zastala, obžalovaný sa urazil, prestal s nimi komunikovať, do obývačky priniesol fľašu tvrdého alkoholu,

ktorú vypil počas večera a noci. Keď ráno (dňa 28. 7. 2013) zistila, že ešte stále sedel pri fľaši, začala
sa mu prihovárať, nebola s ním žiadna reč, stále len nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Povedala
mu, aby nepil, že je potom agresívny, avšak komunikácia nebola možná. Následne odišla do spálne,
kde dobehol za ňou, vykrikoval, že ju zabije, sácal ju, zhodil na posteľ. Na to pribehla i dcéra B. E., ktorá
mu povedala, aby prestal. Následne obidve ušli do detskej izby, keďže sa báli a chceli sa tam zamknúť.

Obžalovaný dobehol za nimi, oni držali dvere a on ich tlačil z druhej strany, aby sa zamknúť nemohli.
Pretlačil ich a medzi dvere začal strkať kuchynský nôž s rúčkou hnedej farby asi 10 cm, čepeľou 15
cm, ktorý býva v kuchyni. Nôž už nemôže vydať, pretože od 11. 8. 2013 (skutok 2), kedy sa jej vyhrážal
zabitím a fyzicky ju napadol, už v byte nebýva. Keďže po minúte až dvoch nevládali dvere udržať a
nedokázali ich zavrieť a zamknúť, dvere pustili a sadli si na válendu v detskej izbe. Nepovedali ani slovo,

nechceli ho vyprovokovať k väčšej agresivite. Obžalovaný vtedy vošiel za nimi a asi na vzdialenosť jeden
meter v pravej ruke držal vztýčene kuchynský nôž a kričal, že ich zabije. Po pár minútach odišiel do
obývačky a ďalej požíval alkohol. Potom mu prišlo zle, potácal sa, pozvracal a nakoniec tam aj zaspal.
Následne dcéra išla k priateľke na jej podnet a keď sa obžalovaný zobudil, pýtal sa, kde je dcéra, že akosi dovolila odísť, pričom sa vulgárne vyjadril na adresu jej kamarátok. Vyzváňal jej na mobilný telefón,
ale dcéra nedvíhala. Potom sa už nič nestalo. Žiadne fyzické zranenia im nespôsobil, obidve sa báli
o svoj život. Manžel sa jej vyhrážal denne v posledných dvoch rokoch a to by musela chodiť denne

na políciu, takže nešla ani v tomto prípade. Políciu na neho volala už 15. 9. 2012, pretože ju fyzicky
napadol, sácal, kopal,
vyhadzoval z bytu, vytrhol jej vlasy, vyhodil ju na chodbu, avšak nakoniec trestné oznámenie nepodala.
Taktiež ju sotil v minulosti tak, že si silno narazila ľavú ruku, za to, že jej sestra darovala počítač. Polícii
to neoznamovali kvôli tomu, pretože sa s dcérou dohodli, že to nebudú oznamovať. Uviedla, že cez noc

dňa 27. 7. 2013 obžalovaný mohol vypiť cca pol litra tvrdého alkoholu 52%. Obžalovaný pritom občas
berie lieky na srdce, ktoré nebral aj úmyselne, aby mal vysoký krvný tlak.

Vo výpovedi dňa 7. 11. 2013 potvrdila, že obžalovaný aj jej nadával, že je lenivá, pričom použil vulgárne
slovo, vyhrážal sa, že ju vyhodí z balkóna, potom v spálni jej nadával, sácal do nej a zhodil ju na posteľ.
Keď prišla dcéra, odišli do detskej izby, chceli zamknúť dvere, čo sa im nepodarilo, keďže obžalovaný

tlačil dvere a strkal medzi ne kuchynský nôž, aby sa nemohli zatvoriť. Vyhrážal sa, že ich zabije a po
otvorení dverí mal v ruke nôž o dĺžke čepele asi 15 cm, ktorý mal vztýčený v pravej ruke nad ramenom a
kričal, že ju zabije, obe sa ho báli. Keďže obžalovanému nič nehovorili, obžalovaný odišiel do obývačky,
kde ďalej pil alkohol. Toto sa odohralo 28. 7. 2013 v doobedňajších hodinách. Incident neoznamovala na
políciu, hoci za posledné dva roky sa jej takto vyhrážal skoro každý deň. S nožom v ruke im teda hovoril,

že ich zabije, čomu sa báli, nepovedali ani slovo a čakali, čo sa bude diať. Neoznamovala to na polícii
ona a ni jej dcéra kvôli tomu, že brali sociálne dávky, dcéry pritom študovali na sociálnom štipendiu,
a takto boli vzájomne naviazaní. Alkohol, ktorý pil, mal odložený v garážovej pivnici. O incidente sa
zdôverila svojim sestrám B. Š.J., C. F. - P..

Ku skutku v bode 2) - pri výsluchu dňa 11. 8. 2013 uviedla, že dňa 10. 8. 2013 obžalovaný vypil asi pol
litra tvrdého alkoholu, na druhý deň okolo 08.00 hod. začal piť tvrdý alkohol v obývačke a keď prišla k
nemu, tak jej vulgárne nadával s tým, že môže i odísť, môže zavolať policajtov, pričom použil aj sexuálny
výraz. Takto jej vykrikoval v kuse 3-4 hodiny, kde medzitým si chodil alkohol dolievať do pivnice. Stále bol
agresívnejší a tak mu nehovorila nič. Vyhrážal sa jej aj, že ak neodíde z bytu, tak druhý deň neprežije.

Vyhrážal sa jej, že ju vyhodí z balkóna a pod balkónom ostane ako rozčapená placka. Týmto vzbudil
u nej aj obavu o život a zdravie. Okolo 10.00 hod. - 10.30 hod. zapla počítač, on je však chorobne
upodozrievavý, kde jej vykrikuje, že chce kontrolovať jej komunikáciu. Vtedy aj prišiel za ňou a kričal, že
ju vyhodí z balkóna, na to išiel do obývačky a stále to isté jej vykrikoval, vyhrážal sa, že jej rozbije hlavu,
že ju zaškrtí, ak okamžite neodíde, tak ju vyhodí z balkóna. Po 12.00 hod. chcela odísť, chcela si zobrať

okuliare z obývačky a telefón, vtedy obžalovaný jej okuliare nechcel dať, držal ich v ruke, a keď mu ich
chcela zobrať, sotil do nej a takto spadla na chodbu bytu. Odišla do spálne, že si zbalí osobné veci,
nestihla však zobrať žiadnu vec, prišiel k nej s tým, že všetko je jeho, že si nemôže nič zobrať, zatvoril
skriňu, zamkol a zobral všetky kľúče k sebe. Takto zobral aj jej kľúče z bytu, ktorý najprv z vnútra zamkol.
Odišiel do obývačky a vykrikoval, že ju zabije, keď mu niečo povedala. Potom pribehol do spálne, sotil

ju na posteľ, priľahol ju, následne obidvoma rukami ju chytil pod krkom a škrtil ju, čomu sa bránila, hoci
nekričala. Podarilo sa jej vyslobodiť, utekala do kuchyne a pred kuchyňou vybrala náhradný kľúč dcérin
a utekala k vchodovým dverám. Keď ich odomkla a vyšla na chodbu, kričala o pomoc, obžalovaný jej
chytil pravú ruku ešte pri dverách, chytila sa druhou rukou o zárubňu a on ju ťahal do bytu. Pamätala
si, že jej kričal, že ju zabije, že už z bytu nevýjde, že už ju vynesú a taktiež jej povedal vulgárne slovo.

Potom ju vtiahol do bytu, zavrel dvere, zamkol a ťahal ju do spálne, kde ju hodil na zem o koberec, vrhol
sa na ňu, priľahol ju a začal jej zapchávať ústa. Z celého hrdla kričala o pomoc, hoci jej zapchával ústa,
z celej sily sa bránila, kde jej kričal, aby bola ticho, aby zavrela „hubu“ a použil vulgárne
slovo. Počula zvonku, že niekto kričal, aby otvorili dvere, následne pán Š. zrejme vykopol dvere a strhol z
nej obžalovaného. Hneď po tom utiekla. Následne podala trestné oznámenie po vykonanom lekárskom

ošetrení.
Vo výpovedi zároveň uviedla, že problémy medzi nimi nastali v roku 2008-2009, keďže jej zakazoval, že
nesmie chodiť k jej mame, k sestre s tým, že „kuje pitle proti nemu“. Asi v apríli 2012, keď bol zúrivý, ju
hodil na zem, pričom si na skle porezala ruku, avšak nebola s tým na ošetrenie a ani na polícii. V roku
2012 sa obžalovaný rozčúlil, keď jej sestra darovala počítač, aby mohli komunikovať, sotil ju do dverí

tak, že si narazila dlaň a ruku mala opuchnutú. Upustila od ošetrenia, keďže sa jej začal „líškať“. Dňa
15. 9. 2012 jej vulgárne vynadal, ako aj dcére, keďže dcéra neprišla domov a on bol z toho nervózny.
Celú noc pil a nadával jej. Ráno volala políciu, nakoľko ju hodil na zem v chodbe bytu a keď sa zdvihla,
tak do nej sotil, spadla, ťahal ju k vchodovým dverám za ruky. Vystrčil ju z bytu tak, že ju schmatolza ruku a vlasy, pričom jej vlasy vytrhol. Dvere za sebou zatvoril a ona ostala na chodbe. Keďže za
ňou hodil telefón, zavolala dcére do Bratislavy a utekala k susedovcom D.. Trestné oznámenie nešla
podať, pretože manželovi nechcela poškodiť. Následne odišla k matke, kde sa vrátila domov s tým, že ju

prehováral, že to bol skrat. Asi po 3 týždňoch začal vykrikovať to isté, čo predtým. O týchto problémoch
sa zdôverovala sestrám a dcére B..

Vo výpovedi dňa 11. 8. 2013 potvrdila, že modrinu má z jeho fyzického napadnutia, sama sa neudrela
a nemá citlivú pokožku tak, že by pri úchyte druhej osoby alebo ľahkom údere jej vznikli hematómy.

Potvrdila i to, že obžalovaný zobral kľúče od skriniek a taktiež jej kľúče z vchodových dverí spolu so
svojimi kľúčmi. Dodnes tieto kľúče nenašla.

Vo výpovedi dňa 20. 9. 2013 v súvislosti s odpoveďou, ako to bolo s kľúčom, s ktorým si mala otvoriť
dvere, uviedla, že obžalovaný ju niekoľkokrát vyháňal z bytu, mal k nej sprosté reči, nadával jej, vyhrážal
sa jej zabitím a chcel ju vyhodiť z balkóna. Preto išla do spálne, kde otvorila skrine a chcela si zbaliť veci

do igelitových tašiek. Následne na to vybehol za ňou do spálne, pozamykal skrine, a zo skríň povyberal
kľúče, ktoré vzal k sebe. Potom išiel vk vchodovým dverám, kde dvere najprv zamkol, z nich vybral jej
kľúče, ktoré vzal k sebe. K sebe vzal i svoje kľúče. Nevedela, kde kľúče dal, keďže po incidente ich aj
v byte hľadala, kde ich nenašla. Keďže vyšetrovateľ mu kľúče vrátil, takto mal u seba jej kľúče, svoje
kľúče a kľúče od skríň. Počas incidentu obžalovnaý išiel do obývačky, kde ona vedela, že je tam jeden

kľúč po deťoch, s ktorým si otvorila vchodové dvere, ktoré odomkla, vybehla na chodbu a začala kričať
o pomoc. Na chodbu vybehol aj on za ňou, chytil ju za jej pravú ruku, s ľavou sa držala zárubne ich bytu
a stále kričala o pomoc, keďže nechcela ísť do bytu. Ťahal ju späť do spálne, hodil na zem, priľahol ju,
ľahol si na ňu, zakryl jej svojimi rukami ústa, keďže stále kričala o pomoc. Snažila sa spod neho vymaniť,
odtlačiť ho, ale bol silnejší. Potom počula, že niekto zakričal, aby otvorili dvere, následne byt otvorili

násilným spôsobom, kde pribehol pán Šperňák, ktorý strhol obžalovaného z nej. Na otázku uviedla, že
po tom, čo ju obžalovaný vtiahol do bytu, vo dverách bol kľúč, ktorým si dvere otvorila, keď ju vtiahol do
bytu, tento kľúč ostal v zámku.Tento kľúč tam bol aj v čase príchodu polície a aj v čase, kedy tam prišiel
sused. Ďalej dodala, že obžalovaný ju chodí hľadať do Bratislavy a aj do Viedne, kde si našla prácu,
taktiež za sestrou Vierou Kleinovou, kde chcel zistiť, kde sa nachádza. 4. 9. 2013 v ten istý deň bol za

ďalšou sestrou B. Š., kde chcel, aby sprostredkovala ich stretnutie. Kontaktuje telefonicky dcéry, aby jej
dohovorili s tým, že sa nič nestalo. Taktiež bol aj za jej zamestnávateľom v Bratislave s tým, aby mu dali
jej adresu. Z obžalovaného má veľký strach, podala aj návrh na rozvod.

Svedkyňa B. E. - dcéra obžalovaného a poškodenej U. E. ku skutku v bode 1) na hlavnom pojednávaní

využila svoje právo a nevypovedala, a preto bola prečítaná zápisnica o jej výpovedi z prípravného
konania. Vo výpovedi dňa 5. 12. 2013 uviedla, že dňa 27. 7. 2013 jej obžalovaný vytýkal, že nepomáha
v domácnosti, keď sa jej mama zastala, otec sa urazil a začal jej vykrikovať veci, ktoré si už nepamätala.
Okolo 23.00 hod. začal piť pálenku v obývačke a nadával. Ráno na stole videla dopitú fľašu 0,7 litra 52%
domácej pálenky, ktorú otec skoro dopil. Okolo 07.00 hod. počula, že otec prišiel k mame do spálne

(dňa 28. 7. 2013), budil ju a vykrikoval jej svoje krivdy. Pritom jej nadával a spomínal i ju. Bol opitý,
mal lesklé oči, uslzené a potácal sa. Keď pripravovali raňajky a mama volala aj otca, pokračoval vo
vykrikovaní. Následne odišla k počítaču, potom počula krik, hádku, vyšla zo svojej izby, kde otec stál
na prahu spálne a mama bola dnu v izbe. Otec mamu sácal rukami, vulgárne jej nadával a nadával i
jej. Potom prudšie sotil do mamy tak, že spadla na posteľ, na čo pribehla do spálne, postavila sa pred

neho a snažila sa ho odtlačiť, hovorila mu, aby mame dal pokoj. Sotil aj do nej a zvalil ju na posteľ.
Potom opäť sácal i do mamy, hoci mu hovorili, aby sa upokojil. Následne sa vykymácal z izby, oni obidve
odišli do detskej izby a keďže vulgárne nadával, išiel k nim, mama pred ním dvere zatvorila a zamkla
na kľúč, otec do nich búchal, kopal, následne aby ho nedráždili, ich mama otvorila, otec do nich kopol,
vošiel dnu s tým, že sa pred ním zatvárajú, a keď mu mama povedala, že sa ho boja, tak odišiel do

kuchyne. Hneď na to sa vrátil s kuchynským nožom v ruke o dĺžke 15-20 cm hnedej rúčky. Keď cez
pootvorené dvere videli, že zobral tento nôž, obidve priskočili ku dverám, snažili sa ich zatvoriť. Otec
prestrčil nôž nad zámkom v hornej oblasti dverí a začal ich tlačiť dovnútra. Nôž bol medzi zárubňou a
dverami čepeľou dovnútra. Nakoniec dvere pretlačil, keďže oni nevládali a otec vošiel do izby s nožom
v ruke, ktorý držal v pravej ruke pred sebou čepeľou smerom hore v oblasti jeho brucha až hrudníka.

Keď obidve cúvali dozadu, mama sa postavila pred ňu a upozorňovala ho, aby nôž položil. Na to im
povedal, že ich zapichne alebo i seba a bude mať pokoj. S nožom mával pred nimi oboma. Mala jasný
pocit, že sa jej tým vyhráža, že ju ohrozuje. Vzbudil u nej dôvodnú obavu o jej život a zdravie a tiež aj
jej matky. Potom nadávajúc, že všetko rozbije, kde používal voči ním i vulgárne nadávky, ktoré dookolaopakoval, odišiel do obývačky. Po nejakom čase išiel opäť do spálne, kde vyhadzoval zo skrine svoje
oblečenie s tým, že si to všetko môžu zožrať. Následne sa vrátil do obývačky, kde sa pozvracal. Ona
sama odišla preč a keď sa večer vrátila, obžalovaný sedel v obývačke a tváril sa urazene. Na druhý deň

sa tváril, akoby sa nič nestalo. Večer keď mu hovorila, že bol opitý a že sa im vyhrážal nožom, hovoril,
že je to v právomoci rodiča v zmysle výchovných opatrení a že on neurobil nič zlé. Potom sa už do bytu
nevrátila, odišla do zahraničia a iba následne s nevlastným bratom sa vrátila pre svoje osobné veci v
dobe, kedy mama podala návrh na rozvod. Incident nehlásila na políciu, pretože otcovi nechcela robiť
problémy, myslela si, že sa to doma nejak vyrieši. Ublížil však mame, rozvádzajú sa a nedá sa s ním

existovať. Preto i ona už s obžalovaným nebýva.

Svedok L. Š. ku skutku v bode 2) uviedol, že býva na piatom poschodí v bytovke, obžalovaný býva na
šiestom poschodí. Uviedol, že bol doma, kedy počul z chodby nejaký krik. Spočiatku tomu nevenoval
pozornosť, avšak keďže krik bol stále a počul hlasy, vyšiel na schodište, kde videl viacerých susedov,
jedna zo susedov volala políciu. Keďže pracuje ako príslušník PZ, zobral telefón a oznámil operačnému

dôstojníkovi, že ide preveriť, čo sa deje. Po tomto vyšiel na šieste poschodie, kde stál pred dverami
bytu obžalovaného, z ktorého počul ženský hlas kričať o pomoc. Zabúchal na dvere a zakričal, aby H.
E. otvoril. Na jeho búchanie a výzvy nikto neotváral, znova bolo počuť silný ženský krik, kričanie ženy o
pomoc, a preto opätovne zabúchal na dvere s tým, že už použil výzvu
„polícia, v mene zákona“. Nakoľko ani na túto výzvu nikto nereagoval a znova bolo počuť ženský hlas,

ktorý kričal o pomoc, z toho dôvodu vykopol dvere, vošiel do chodby, kde videl v spálni na zemi sedieť
obžalovaného a poškodenú, obžalovaný ju držal, vlastne zvieral a pevne stískal svojimi rukami okolo tela
cez jej ruky. Vyzval obžalovaného, aby ju pustil, poškodená ho vtedy pýtala, aby jej pomohol, keďže sa
nemohla vyslobodiť zo zovretia. Opätovne vyzval obžalovaného, aby ju pustil, na čo nereagoval, stále ju
držal v objatí. Z toho dôvodu ho chytil za ruku a vyslobodil ju z jeho náručia, poškodená následne vybehla

z bytu. Obžalovaný bol agresívny, a preto použil následne donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty
a položil ho na zem. V dobe, kedy prišiel i sused E. J. zavolal opätovne políciu, keď prišla mestská polícia
obžalovanému založil putá a polícia ho odviedla preč. Počas toho, čo ho držal na zemi sa mu obžalovaný
vyhrážal zabitím s tým, že sa mu pomstí. Po tomto sa poškodená vrátila do bytu a hovorila mu, že sa
doma bila s obžalovaným, že ju chcel vyhodiť z balkóna, a keď chcela z bytu odísť preč, obžalovaný

zamkol vchodové dvere a zobral kľúče, keď si ich otvorila náhradným kľúčom, vtiahol ju za vlasy naspäť
do bytu. Svedok uviedol, že vlastne až v tomto momente na krik vyšiel von a vykonal tento zákrok. V
spálni bola rozhádzaná posteľ a pokrčený koberec, ako by tam došlo k zápasu. Ohľadne vzťahov medzi
manželmi nevedel nič uviesť. V súvislosťou so sťažnosťou obžalovaného na políciu uviedol, že jeho
zákrok inšpekcia vyhodnotila ako zákonný.

Svedok E. J. ku skutku v bode 2) uviedol, že na chodbe v bloku počul ruch, keď zišiel o poschodie nižšie,
od ľudí sa dozvedel, že od E. bolo počuť krik, videl pred dverami bytu stáť poškodenú, ktorá plakala a
povedala, že sa jej manžel vyhrážal, vtedy ju poslal k sebe do bytu. Dvere na byte JN. boli pootvorené,
vošiel do bytu, kde videl ako L. Š. držal obžalovaného na zemi, obžalovaný bol silne agresívny, vyhrážal

sa a hrubo urážal. Napriek tomu, že má astmu pomáhal obžalovaného držať až následne do príchodu
polície, potom polícii pomáhal zavrieť dvere, ktoré boli poškodené. Neskôr sa ich snažil vymeniť za iné,
ktoré však nepasovali. V ich byte sa potom od poškodenej, ktorá sa triasla, mala strach, dozvedel, že
obžalovaný sa jej vyhrážal, iné veci svedok ani nechcel počuť (aby sa ďalej nestaral). Uviedol ďalej, že
v minulosti počul krik a hádky z bytu E..

Svedok V. D. ku skutku v bode 2) uviedol, že býva na 6. poschodí, od bytu E. ich delí stena v obývačke. V
ten deň počul veľký buchot, krik, trepot, a keď vyšiel na chodbu už tam stáli susedia. Spoza dverí bytu E.
bolo počuť poškodenú, ktorá volal o pomoc, na výzvu L. Š., aby obžalovaný otvoril byt, tento nereagoval,
krik sa zvyšoval, a preto vykopol dvere a vošiel do vnútra. Svedok zatiaľ stál vonku na chodbe, a keď

vyšla poškodená, snažila sa odtiaľ ujsť, bola rozrušená, ukazovala nejaké modriny. Hoci jeho manželka
udávala, že požíva alkohol, svedok potvrdil iba to, že obžalovaný si dal vypáliť alkohol, avšak alkoholu
od kedy sa poznajú, sa nevenoval.

Svedkyňa C. J. ku skutku v bode 2) uviedla, že zdola z bytu E. počula volať opakovane o pomoc, keď

vyšla na chodbu, boli tam ďalší ľudia, ku ktorým sa postavila, hovorili, že už volali políciu. L. Š. cez dvere
minimálne trikrát vyzýval, aby obžalovaný otvoril dvere, že pokiaľ tak neurobí tak ich vykopne. Potom
dvere vykopol a vošiel dovnútra, kde vošiel i E. J.. Z miesta, kde stála, videla iba nohy poškodenej nazemi, potom obžalovaného spacifikovali. V dobe, kedy obžalovaného držali, poškodená vybehla, bola
rozrušená, chvela sa, nič nerozprávala. V minulosti bolo počuť z bytu obžalovaného, keďže je výbušný.

Svedkyňa K. H. - suseda uviedla iba to, že v čase skutku (bod 2) nebola doma, v minulosti počula krik
z bytu E., potvrdila, že obžalovaný bol agresívny.

Svedkyňa C. P. - sestra poškodenej uviedla, že ešte pred obomi incidentmi (bod 1 a 2) sa stretla s
poškodenou, ktorá jej počas stretnutia mimo bytu hovorila, že situácia v manželstve je vážna, že uvažuje

odísť z domu. Keďže býva v Bratislave, so sestrou iba telefonovala, obžalovaný zjavne odpočúval,
takže sa nič nedozvedela. Od sestry sa však dozvedela, že obžalovaný je robí „prednášky“, zhadzuje
ich rodinu, hovorí, že sú zlí. Po incidente (bod 2) je sestra volala, že je na polícii, že ju obžalovaný
fyzicky napadol, že jej išlo o život, podala trestné oznámenie, nechce ostať doma, lebo sa bojí. Preto
jej so sestrami poskytli ubytovanie a peniaze, bola u každej zo sestier. Poškodená mala modriny na
rukách. Svedkyňa si pamätala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, avšak nevedela uviesť podrobnosti. Po

odsťahovaní sa poškodenej, obžalovaný sa snažil na ňu nakontaktovať, a to prostredníctvom sestier
poškodenej, ich mamy, posielal poškodenej i listy, kde apeloval, aby sa vrátila, že sa nič nestalo, no
zároveň sa ospravedlňoval.

Svedkyňa Ing. B. Š. - sestra poškodenej uviedla, že pri oboch incidentoch nebola, a ohľadne prvého

nebola ani informovaná. Ohľadom skutku v bode 2) ich telefonicky informovala poškodená, že ju
obžalovaný napadol, že susedia jej prišli na pomoc, privolali políciu. Ohľadom spolužitia obžalovaného
a poškodenej uviedla, že posledných 10-12 rokov mali za to, že nie je dobré, obžalovaný sa snažil
ich rodinu „odrezať“ od všetkých kontaktov, a preto i ich kontakty boli sporadické. Počas stretnutí bol
švagor celý čas s nimi, nedalo sa nič dôverne povedať. Preto o tom, že je tam násilie sa dozvedeli až

vtedy, keď švagra zobrala polícia. Obžalovaný následne v auguste alebo septembri 2013 sa snažil s
poškodenou kontaktovať, keďže za svedkyňou prišiel do Viedne, kde pracuje, žiadal, aby zabezpečila,
aby sa poškodená k nemu vrátila, že by ju v živote nenapadol, že to, čo sa stalo, je dezinterpretácia
z jej strany.

Svedkyňa Mgr. Y. F. - sestra poškodenej uviedla, že to, čo sa udialo vie iba z počutia, keďže im volala
poškodená. Napriek tomu, že sestra sa o svojom spolunažívaní s obžalovaným neodvážila hovoriť,
počuli, že obžalovaný sa jej vyhráža a fyzicky ju napáda - sácanie, avšak až pri tých dvoch incidentoch
sa dozvedela, že obžalovaný ju mal ohrozovať s nožom a chcel ju vyhodiť z okna. Ich spolunažívanie
nebolo zvládnuteľné, a preto sa sestra odsťahovala, keďže útoky sa zintenzívnili a zagresívneli. Po

týchto incidentoch videla, že sestra mala modriny na ruke a hovorila o vytrhnutí vlasov. Asi na jeseň
2013 ju obžalovaný navštívil v robote, keďže sa chcel stretnúť s poškodenou, čo požadoval, vyskúšal
všetky možnosti, navštívil druhú sestru, ich mamu, písal poškodenej listy.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočuté nasledovné znalkyne, ktoré v prípravnom konaní podali písomné

znalecké posudky:
Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Henrieta Hollová na hlavnom
pojednávaní zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku, ktorým posudzovala závislosť
obžalovaného na návykových látkach. V posudku uviedla, že u obvineného nebola preukázaná závislosť
od alkoholu alebo iných návykových látok, ochrannú liečbu preto nenavrhla. Uviedla, že obvinený bol v

čase skutku v stave jednoduchej opilosti forénzne bezvýznamnej, patologická opilosť nebola zistená.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Karin Štiffelová
zotrvala pred súdom na písomných posudkoch, ktoré vypracovala.
V posudku por. č. 71/2013 posudzovala psychologický stav obvineného, pričom zistila, že obvinený

má intelektový výkon v pásme ľahkého nadpriemeru, pamäťové schopnosti sú vo všetkých zložkách
priemerné, v pásme normy. Obvinený by mohol správne reprodukovať okolnosti vyšetrovania,
prítomnosť špecifických chýb učenia, opakovaní a konfabulácií však potencuje ku skresleniu prežitých
udalostí. Bolo zaznamenané narušenie organickej integrity osobnosti, môžu byť prítomné i sklony k
nevedomej lži. Konfabulácie sa vyskytujú i u osobnosti so sklonom k teatralite a hysteroidným prejavom,

ktoré boli zistené u obvineného. Značne zvýšené bolo i lži skóre v dotazníkových osobnostných
testoch, čo svedčí o tendencii vypovedať sociálne žiadúcim spôsobom. Tendencia ku skresľovaniu
skutočností je vysoko pravdepodobná i z viacerých dôvodov v oblasti výkonu i osobnosti - konfabulačné
tendencie v pamäťových testových metodikách, nadmerne uvoľnené správanie, afektívna labilita aovplyvniteľnosť, subjektivistické nastavenie a sklon všetko prežívať osobne, cez svoju osobu, zo svojho
pohľadu napr. i v zveličenej podobe, teda mohol ich pozmeniť a doplniť, výskyt disimulačných tendencií.
Vzhľadom k tejto štruktúre osobnosti je prípustné, že obvinený si môže ale ani nemusí byť vedomý

takejto skreslenej verzie. V štruktúre jeho osobnosti sú z foriem agresie v popredí verbálna agresivita,
negativizmus, čiže opozičné tendencie a pasívna, nepriama agresia. Ak takáto forma nebola efektívna
alebo bola niekým spochybňovaná, vystupňoval svoj tlak a pasívna agresivita sa vystupňoval do
priamej, fyzickej. Významnú úlohu zrejme zohral i alkohol. Kedy u obvineného dochádza k potencovaniu
agresívneho správania, najmä v emočne vypätej situácii. U obvineného nie je prítomná pohotovosť ku

agresivite ako trvalá osobnostná premenná, teda agresivita v bežných každodenných situáciách. Vysoko
pravdepodobnou motiváciou konania bol svojský, jemu vlastný, celoživotný názor a hlboké presvedčenie
o rodinných hodnotách, ktorý presadzoval u blízkych za každú cenu, čím unikal od reality. V popredí
je dôraz na vonkajšie zdanie, prezentácia rodiny navonok. Ďalším možným motívom je jeho štruktúra
osobnosti so sklonom k závislým prejavom, kedy bol presvedčený o tom, že on sám sa prispôsoboval
rodine, hoci je sám závislý na rodine. Voči svojím postojom v tomto smere je nekritický, nemá objektívny

nadhľad, je prípustné, že i v budúcnosti jeho správanie, najmä voči rodinným príslušníkom môže byť
agresívne, najmä ak mu nebude vyhovené, čo je pre neho záťažová situácia, kde by mohlo ísť o prejav
agresie ako reakcie na frustráciu.
V posudku por. č. 68/2013 znalkyňa posudzovala psychologický stav poškodenej B. E.. Zistila,
že jej intelektový výkon a pamäťové schopnosti sa nachádzajú v pásme stredného až vyššieho

priemeru, a teda v norme. Osobnosť je bez závažných psychopatologických prejavov so zachovanou
kontrolou reality a miernymi adaptačnými ťažkosťami, nezrelá. Poškodená je vzhľadom k adekvátnym
kognitívnym schopnostiam a primeranej štrukturálnej uspôsobenosti schopná správne vnímať a
následne reprodukovať prežité udalosti. Pamäťové schopnosti sú vyššie ako priemerné, bez prítomnosti
konfabulácií alebo iných pamäťových porúch. Nebol zaznamenaný sklon ku skresľovaniu, zľahčovaniu

alebo zveličovaniu prežitých udalostí, ktoré dokáže reálne popísať. Lži skóre bolo u poškodenej v
norme, čo svedčí proti tendencii javiť sa sociálne žiadúcim spôsobom, tendencia k vedomému klamstvu
je vysoko nepravdepodobná. Poškodená je schopná objektívne a pravdivo popísať prežité udalosti,
všeobecná a špecifiká vierohodnosť výpovedí je dobrá.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná i výpoveď svedka Z. F. z prípravného konania, ktorý ku skutku
v bode 2) uviedol, že býva na poschodí pod bytom E.,
z bytu počul opakované volanie U. E. o pomoc. Pootvoril dvere a počul, že na poschodí boli ľudia, ktorí sa
snažili dostať do bytu E.. Pred tento byt ďalej nešiel. Ohľadne spolužitia obžalovaného a jeho manželky
sa nevedel bližšie vyjadriť.

Bol prečítaný i písomný znalecký posudok znalkyne v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých PhDr. Ľubici Pokrievkovej, ktorým posudzovala psychologický stav U. E.. Zistila, že
menovaná má intelektové schopnosti v hornej časti priemeru uvažovanie je pružné, je schopná účinne
riešiť rôzne situácie bez vytesnenia emócií, racionálna kontrola správania je adekvátna. Pamäťové

schopnostisúprimeranéintelektovým,atovhornejčastipriemeru.Dokážezreprodukovaťpodstatutextu
a deja s priemerným počtom detailov, bez výrazných skreslení. Časová orientácia je správna, chápe
časové súvislosti. Od prežitých situácií si zachováva odstup, nepodlieha im, je schopná racionálne a
účinne ich riešiť, preto nie je pravdepodobné, že pri ich popise do popredia išli emócie. Nemá sklony k
vymýšľaniu, konfabulácii a ani ku skresľovaniu udalostí, je schopná podať objektívnu výpoveď.

Na hlavnom J. boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
- zápisnica o trestnom oznámení dokazuje, že ho podala poškodená U. E. na OO PZ v Spišskej Novej
Vsi dňa 11. 8. 2015 o 13. 55 hod., v oznámení opísala spolužitie s H. E. vrátane skutkov, pre ktoré bol
obvinený stíhaný,
- ohliadka miesta činu - bytu č. XX X. N.. B. X. XXXX/X bola vykonaná políciou dňa 11. 8. 2013 o 17. 30

hod., čo bolo zadokumentované príslušnou zápisnicou s fotodokumentáciou, počas ohliadky boli dvere
bytu otvorené a poškodené po násilnom otvorení v oblasti zámku (foto č. 4-6), v spálni na podlahe sa
nachádzal skrčený koberec na zemi, šatníkové skrinky boli pootvorené, chýbali kľúče od skriniek (foto
č. 16-20), na fotkách č. 21-29 boli dokumentované zranenia poškodenej v oblasti kolien, zápästia, lakťa
a boku,

- na fotodokumentácii na č. l. 184 - 187 zo dňa 12. 8. 2013 z osobnej prehliadky obvineného vykonanej
na OR PZ Spišská Nová Ves boli zachytené zranenia H. E. vrátane kľúčov, ktoré boli u neho nájdené:
kľúče v koženom púzdre v počte 9 (č. 16), zväzok kľúčov v počte 6 (č. 17), 6 ks plochých kľúčov k
nábytkovým zámkom (č. 19) a 2 ks kovových krytiek k nábytku,- poškodená bola prvotne ošetrená dňa 11. 8. 2013 o 16. 10 hod. v NsP Spišská Nová Ves, čo potvrdzuje
lekárske potvrdenie a správa na č. l. 241 - 242, pri ošetrení udala napadnutie manželom o 13 hod.,
zistené zranenia: modriny a oderky na ľavom lakti, pravom zápästí, pravom kolene 5x5 cm, sufúzia na

chrbte vpravo vzadu 20x15 cm,
- podľa odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, chirurgia traumatológia MUDr.
Štefana Zeleného poškodená utrpela zranenia, a to odreninu chrbta vpravo, modrina a odreninu na
lakti vľavo, modrinu a odreninu na pravom predlaktí a pravom kolene, ktoré boli spôsobené účinkom
pôsobenia sily tupého predmetu ľahkej intenzity, odrenina na hrudníku vznikla účinkom vzájomného

trenia tela a drsnejšej podložky, zranenia si nevyžiadali práceneschopnosť a poškodenú neobmedzovali
v jej pracovných schopnostiach, doba liečenia pri aplikácii obkladov a masti by bola 5-7 dní,
- na základe uznesenia vyšetrovateľa o vrátení veci a zápisnice o vrátení veci bol poškodenej U. E.
vrátený 1 ks zväzok kľúčov v počte 9 ks s koženým puzdrom, ktorý bol zaistený u obvineného.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.

12 Tr. por., pričom skutkový stav zistila a ustáli tak ako je popísaný v jednotlivých bodoch tohto rozsudku.

Obžalovaný H. E. tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie oboch
žalovaných skutkov. Ku skutku v bode 1) uviedol v podstate to, že žiaden konflikt medzi ním na jednej
strane a manželkou a dcérou B. na druhej strane nebol, do svojej manželky preto nesotil, fyzicky ju

nenapadol a obom poškodeným sa nevyhrážal s nožom alebo inak. Pripustil iba to, že sa o nich „otrel“,
keďže v byte je malý priestor. Ku skutku v bode 2) vlastne uviedol, že jeho manželka bez jeho pričinenia
otvorila vchodové dvere bytu, kričala o pomoc, do bytu ju späť neťahal (pokiaľ ju chytil za ruku, tak ju iba
prosil, aby nikde nešla), keďže von na chodbe ani nebola, priťukol trochu jazýček na dverách bytu, ktoré
však nezamkol. Keď následne poškodená v spálni vyhadzovala svoje veci, že sa ide baliť, z dôvodu,

že tam mal i svoje veci, privrel skriňu. Poškodenú nenapadol, neprikľakol, neškrtil a neublížil jej, a ani
ju neudrel. V spálni sa manželka pošmykla o posteľ, keď chcela prejsť okolo neho, spadla na zem, on
ju zobral na ruky, zdvihol ju do náručia (ktoré popísal ako manželské), sadli si na posteľ. Následne ho
napadol v byte L. Š. a potom ho odviedla polícia.
Tvrdenia obžalovaného ohľadne priebehu oboch skutkov súd nepovažoval za pravdivé, ale za

vymyslené a účelové, čo vyplynulo i z jeho psychologického profilu, ktorý bol zistený počas vyšetrenia
znalkyňou PhDr. Karin Štiffelovou. Obžalovaný má totiž tendenciu vypovedať sociálne žiadúcim
spôsobom, má sklony k skresľovaniu a konfabuláciám so sklonom k teatralite a hysteroidným prejavom.
V rodinnom prostredí za účelom dosiahnutia svojho cieľa (z jeho subjektívneho pohľadu) sa prejavuje
nielen verbálnou agresivitou, ale i fyzickou.

Obžalovaný bol usvedčený zo spáchania skutku v bode 1) najmä výpoveďami manželky U. E. C. G.K.
B. E. a ohľadom skutku v bode 2) manželkou U. E..

Ku skutku v bode 1) obidve poškodené zhodne potvrdili, že obžalovaný sácal do

U. E., vulgárne im obom nadával a následne, keď zo strachu pred ním ušli do
detskej izby, kde sa pokúšali mu zabrániť v ďalšom napádaní držaním dverí, a keď
prekonal________________________________________________________________________________________
ich odpor, s nožom v ruke, ktorý držal čepelou hore, kričal, že ich zabije. Z tohto konania obžalovaného
mali strach a obavu, že vyhrážky uskutoční. Poškodená U. E. potvrdila i to, že sa je vyhrážal zabitím

už i v spálni bytu.
Ku skutku v bode 2) U. E. zasa potvrdila, že obžalovaný sa jej od ranných hodín vyhrážal, že ak neodíde
z bytu, druhý deň neprežije, že ju vyhodí z balkóna a pod balkónom ostane ako „rozčapená placka“.
Okolo 10.00 hod. - 10.30 hod. opätovne kričal, že ju vyhodí z balkóna, čo kričal i v obývačke, vyhrážal
sa, že jej rozbije hlavu, že ju zaškrtí, a ak okamžite neodíde, tak ju vyhodí z balkóna. Po 12.00 hod., keď

chcela odísť obžalovaný do nej sotil tak, že spadla na chodbu bytu. Odišla do spálne, že si zbalí osobné
veci, prišiel k nej s tým, že všetko je jeho, že si nemôže nič zobrať, zatvoril skriňu, zamkol a zobral všetky
kľúče k sebe vrátane jej kľúčov od bytu, ktorý najprv z vnútra zamkol. Odišiel do obývačky a vykrikoval,
že ju zabije. Potom ju v spálni sotil na posteľ, priľahol ju, následne obidvoma rukami ju chytil pod krkom
a škrtil, čomu sa bránila, hoci nekričala. Podarilo sa jej vyslobodiť, utekala do kuchyne a pred kuchyňou

vybrala náhradný dcérin kľúč a utekala k vchodovým dverám. Keď
ich odomkla a vyšla na chodbu, kričala o pomoc, obžalovaný jej chytil pravú ruku ešte pri dverách, chytila
sa druhou rukou o zárubňu a on ju ťahal do bytu. Pamätala si, že jej kričal, že ju zabije, že už z bytu
nevyjde, že ju vynesú. Potom ju vtiahol do bytu, zavrel dvere, zamkol a ťahal ju do spálne, kde ju hodilna zem o koberec, vrhol sa na ňu, priľahol ju a začal jej zapchávať ústa. Z celého hrdla kričala o pomoc,
hoci jej zapchával ústa, z celej sily sa bránila. Po tom, čo zrejme L. Š. vykopol dvere a strhol z nej
obžalovaného, z bytu ušla. Zranenia jej spôsobil obžalovaný tým, že ju fyzicky napadol. Z obžalovaného

mala strach a má stále, a z totho dôvodu podala i žiadosť o rozvod.

Výpovede svedkýň súd považoval za presvedčivé a pravdivé, keďže boli podporené i ďalšími dôkazmi,
čím takto navzájom dotvárali okolnosti skutku a vyvrátili obranu obžalovaného v celom aspekte jeho
tvrdení.

Zo znaleckých psychologických posudkov (PhDr. Karin Štiffelová, PhDr. Ľubica Pokrievková) nebolo
zistené, že by poškodené vzhľadom na svoj intelekt, pamäťové schopnosti a štruktúru osobnosti
neboli spôsobilé objektívne popisovať skutkové okolnosti, nevyskytli sa u nich sklony ku klamstvám
a konfabuláciám. Poškodená Eva Jungerová pritom to, čo prežila, popisovala bez emócii, snažila sa
dodržať odstup a reálne situáciu riešiť (syndróm týranej ženy nebol u nej zistený).
Ku skutku v bode 2) bolo z výpovedí svedkov - susedov obžalovaného L. Š., E. J., V. D. C. C. J.K.

dokázané, že poškodená z bytu kričala opakovane o pomoc, na čo bola volaná polícia. To viedlo i
L. Š., aby vykopol dvere a zakročil voči obžalovanému, ktorý v spálni zvieral oboma rukami svoju
manželku, a nepustil ju ani v dobe, kedy ho na to svedok vyzýval (svedok v podstate vyvrátil i obranu
obžalovaného, že išlo o nejaké „manželské zovretie“, resp. držanie v náručí). Obžalovaný bol voči nemu
slovne agresívny, čo potvrdil i svedok Jozef Pivovar, ktorý pomáhal obžalovaného držať na zemi až do

príchodu polície. Poškodená pritom utrpela i drobné zranenia, ktoré boli diagnostikované lekárom pri
vyšetrení bezprostredne po skutku, ich početnosť a lokalizácia svedčí o použití opakovaného tupého
násilia obžalovaným voči jej telu. Všetky tieto okolnosti dokumentujú vážnosť situácie, ktorú spôsobil
obžalovaný,nešloibaobežnýmanželskýkonflikt,ktorývyvolalapoškodená,akosatosnažilprezentovať
obžalovaný s tým, že zdôrazňoval doslova neadekvátne až hysterické reakcie svojej manželky (ktoré u

nej psychologickým posudkom neboli zistené) v ten deň (snažil sa ju upokojiť, nechcel, aby sa hádali,
bol šokovaný, keď kričala o pomoc, sama sa pošmykla a spadla o posteľ a pod.) a na druhej strane svoj
rozvážny postoj za tejto situácie. V neprospech obžalovaného svedčí i fakt, že počas osobnej prehliadky
na polícii boli u neho nájdený zväzok kľúčov v koženom púzdre od bytu patriace poškodenej, ktoré
jej boli vrátené, ďalší zväzok kľúčov od bytu a kľúče od skriniek, čo v nadväznosti na popis okolností

skutku potvrdzuje výpoveď poškodenej, že obžalovaný jej bránil v opustení bytu i tým, že kľúče vzal.
Preto neobstojí ani vysvetľovanie obžalovaného, že manželkine kľúče mal u seba viac-menej náhodne a
kľúče od skriniek preto, lebo chcel ochrániť pred poškodením svoje veci v dobe, kedy poškodená začala
vyhadzovať veci zo skríň.

Neboli pravdivé ani tvrdenia obžalovaného ohľadom bezkonfliktného a vlastne harmonického
spolunažívania poškodenej a obžalovaného ako to prezentoval i pred súdom, čo vyvrátila poškodená,
ktorá potvrdila, že problémy v manželstve vznikli už od roku 2008-2009, v roku 2012 ju začal i fyzicky
napádať. Z dôvodu, že sa s ním nedá „existovať“ sa odsťahovala z bytu i poškodená dcéra B. E..
Bezproblémové spolunažívanie nepotvrdili ani sestry poškodenej A.. B. Š., H.. Y. F. C. C.

P., ktoré sa o skutkoch dozvedeli sprostredkovane od U. E., a ktorej po 11. 8. 2013 pomáhali. Ohľadom
kriku a agresivite okrajovo vypovedala i svedkyňa K. H., ktorej výpoveď na druhej strane neprispela k
objasneniu oboch skutkov. Hoci súd sa vzhľadom na predmet tohto konania bližšie nezaoberal otázkami
ich spolunažívania, prípadnej starostlivosti o rodinu (na čo sa zameriaval obžalovaný) svedčí to o tom,
že obžalovaný už v minulosti v záťažových situáciách reagoval i fyzickým násilím voči poškodenej.

Hoci obžalovaný podľa výpovedí poškodených pred skutkami požíval alkohol, išlo o klinicky nevýznamný
stav, ktorý bol dokumentovaný znalkyňou MUDr. Henrietou Hollovou. V prípade obžalovaného nejde
o osobu, ktorá by zneužívala alkohol, a v tejto súvislosti páchal trestnú činnosť. Motív konania
obžalovaného vyplynul z potreby presadzovať svoje názory v rodine s nutnosťou podvolenia sa každého

člena rodiny, ako to bližšie charakterizovala znalkyňa PhDr. Karin Štiffelová.

K jeho obrane súd ešte udáva nasledovné: obžalovaný prakticky každú pre neho nevýhodnú výpoveď
spochybňoval poukazovaním na nedôveryhodnosť osôb svedkov a ich zaujatosť s čím sa súd
vôbec nestotožnil, keďže išlo o výslovne účelové tvrdenia obžalovaného, ktoré zakladal na doslova

malicherných situáciách a domnienkach (napr. že jeho manželka sa chce s ním rozísť, lebo si chce
nájsť inú známosť). Obdobne tomu bolo tak aj pokiaľ išlo o ďalšie dôkazy preberané v konaní, ktoré iba
všeobecnespochybňovalanegoval.Nadruhejstranesúdzdôrazňujeznačnúnekritickosťobžalovaného
voči svojmu konaniu, bagatelizovanie svojho správania, čo malo súvis s jeho subjektivistickýmnastavením a sklonom všetko prežívať osobne, cez svoju osobu, zo svojho pohľadu napr. i v zveličenej
podobe (psychologický posudok PhDr. Karin Štiffelovej). Obžalovaný v snahe potvrdiť, že práve on je
„obeť“ inicioval prešetrovanie policajta L. Š., hoci jeho zákrok bol vyhodnotený ako oprávnený, pričom

i súd je presvedčený, že svojím konaním zamedzil pokračujúcemu fyzickému napádaniu poškodenej.
Konkrétnejšie vyznievala jeho obrana ohľadom toho, že vchodové dvere nezamkol, keďže po prepustení
zo zadržania 15. 8. 2013 zistil, že jazýček zámku bol nepoškodený, nebol vysunutý do zámku, ohnutý
bol jazýček kľučky a smrekový vlys. Táto obrana obžalovaného nebola relevantná, keďže po skutku, aby
došlo k uzavretiu dverí bolo s nimi manipulované, došlo k pokusu ich i vymeniť (svedok E. J.). Kľúče od

dverí v koženom púzdre prevzala manželka obžalovaného od polície už dňa 12. 8. 2013.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré doručil
súdu v ďalších písomných podaniach. Po doručení výzvy navrhol (č. l. 530) vypočuť „k udalosti medzi
mnou a manželkou dňa 11. 8. 2013 a celkovému stavu nášho nažívania s manželkou, dcérami, k mojej
osobe, k hádkam, vyhrážaniu, obmedzovaniu slobody manželke, mojom požívaní alkoholu, agresívnom

správaní“ susedov K. C., H. H., Y. O., O. O., H. M. C. C. O., obdobne k tomu „nepríbuzné osoby“, ktoré
ich poznajú U. F.Í., C. H. C. E. F.. Ďalej navrhol vypočuť svedka H. E. H.. ohľadne tvrdení B. E. o dni 6.
10. 2013, o neustálej prítomnosti tohto svedka z dôvodu strachu dcéry z obžalovaného, hoci bol svedok
väčšinu času mimo bytu, svedkyňu prof. G. E. k jeho vzťahu k dcére, starostlivosti, podpore pri štúdiu
a zázemiu a negatívnom vplyve osôb I. C. H. na dcéru, ktoré trvá od gymnázia. Súd sa nestotožnil s

vykonaním uvedených dôkazov, keďže ich považoval za
nepotrebné v súvislosti s objasnením skutkového stavu s prihliadnutím i na to, že skutky sa stali za
tzv. zatvorenými dverami bytu obžalovaného. Keďže z povahy veci nevyplynulo, že by sa súd mal
bližšie a podrobne zaoberať spolunažívaním manželov, resp. i ich detí, a pre objasnenie skutkov vykonal
všetky potrebné dôkazy vrátane vypočutia potrebných osôb, vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo

nadbytočné. Pokiaľ išlo o návrh na vypočutie znalca MUDr. Štefana Zeleného k znaleckému posudku k
zraneniam poškodenej a jej tvrdeniam o údajnom škrtení, súd zdôrazňuje, že znalec podal tzv. odborné
vyjadrenie, ktoré súd prečítal ako listinný dôkaz, o správnosti ktorého nemal pochybnosti, a preto osobný
výsluch znalca nebol potrebný. Súd odmietol vykonať výsluch poškodenej k fotografii sobášneho aktu
osoby, o ktorej obžalovaný tvrdil, že sa nápadne podobá (nevesta) na jeho manželku a v pozadí je

osoba podobajúca sa na dcéru G. E. vzhľadom na to, že doposiaľ sú manželia, keďže ide o návrh, ktorý
nesúvisí s predmetom konania, obdobne ani návrh na oboznámenie strany 3) zápisnice zo dňa 1. 4.
2015 sp. zn. 1C 231/2013, kde pred súdom poškodená tvrdila, že nemá vzťah s iným mužom (návrh
na č. l. 683-685). Za nepotrebný súd považoval oboznámiť dôkaz predložený obžalovaným - fotografiu
vchodových dverí, keďže tieto boli ohliadnuté políciou a súčasne fotograficky zachytené v zápisnici o

ohliadke. Navrhnutá rekonštrukcia by bola zjavne nepotrebná, keďže pre objasnenie priebehu skutku
v bode 2) boli postačujúce výpovede obžalovaného a poškodenej. Ako návrh zjavne nepotrebný súd
odmietol vykonať vypočutie svedkyne E. P. na vierohodnosť svedkyne C. P..

Keďže vina obžalovaného bola jednoznačne a nepochybne preukázaná, súd ho uznal za vinného zo

spáchania skutkov v bodoch 1) a 2).

Po subjektívnej i objektívnej stránke obžalovaný v bodoch 1) a 2) naplnil skutkovú podstatu prečinu
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona, pretože pokračovacím konaním
v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zákona inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe podľa
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že poškodeným B. E. C. U. E.
(v bode 1) sa vyhrážal zabitím s nožom v ruke, a U. E. (v bode 2) verbálne zabitím pri použití fyzického
útoku popísaného v tomto bode. Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona je pritom nôž zbraňou a podľa § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona sa za chránené osoby považuje dcéra obžalovaného a jeho manželka.

V jednočinnom súbehu sa v bode 2) obžalovaný dopustil i zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zákona, pretože inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím podľa § 138 písm. d) Tr. zákona a na chránenej
blízkej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Uvedeného zločinu sa dopustil tým, že svojej

manželke U. E. ako blízkej osobe bránil voľnému pohybu, keď chcela byt opustiť, násilím ju vtiahol do
bytu späť, nepustil ju, uzamkol dvere, zobral kľúče, aby nemohla vyjsť, a v snahe jej v tom zabrániť ju
škrtil, zabraňoval jej kričať o pomoc tým, že je zakrýval ústa, a držal ju rukami, čím jej spôsobil i zranenia,
ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť.Obžalovaný konal pri oboch trestných činoch v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože
chcel porušiť a ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom spočívajúce v ochrane osobnej slobody

ľudí a ochrane blízkych osôb pred nebezpečnými vyhrážkami.

Obžalovaný je v rozvodovom konaní, je otcom štyroch detí, spolu s manželkou je konateľom a
spoločníkom vo firme E. R.. K.. S.. R. X. Y. ako vyplynulo z výpisu z obchodného registra. Z miesta
bydliska má všeobecnú charakteristiku, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Dopustil sa

jedného priestupku na úseku dopravy, za čo mu bola uložená pokuta v blokovom konaní. V odpise
registra trestov nemá iný záznam.

Prirozhodovaníotrestesúdvychádzalzustanovení§31Tr.zákonaa§34Tr.zákona,tedazúčelutrestu
azásadjehoukladania.Vzmysle§34ods.3Tr.zákonapriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadol
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Uobžalovanéhozistilpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.j)Tr.zákona,žedoposiaľviedolriadnyživot
(nebol odsúdený), priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zákona je, že spáchal viac trestných
činov. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaký v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Súd vychádzal i z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. V
danom prípade za zločin obmedzovania osobnej slobody zákon ustanovil trestnú sadzbu trestu odňatia
slobody v trvaní 3 - 8 rokov. Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu uložil trest odňatia
slobody za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov (ktorým je zločin podľa § 183 ods. 2 Tr. zák.)
- úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný síce spáchal trestnú činnosť dvoma skutkami, avšak primeraným trestom pre naplnenie
účelu sa súdu javil trest odňatia slobody vykonávaný na slobode vzhľadom na stupeň narušenia osoby
obžalovaného za podmienok podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona. Preto mu trest odňatia slobody uložil na
dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú

dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 mesiacov.

Na zabezpečenie nápravy obžalovaného mu súd ustanovil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť
sa k poškodenej Eve Jungerovej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia tejto poškodenej počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Vychádzal pritom z toho,

že obaja manželia už spolu nežijú a nemajú faktický pobyt v spoločnom bydlisku, pričom zohľadnil i
to, že obžalovaný sa snažil na poškodenú kontaktovať už v priebehu vyšetrovania, hoci poškodená z
jeho osoby má strach. Súčasne obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému

výchovnému programu, čo by malo vplyv hlavne na prevenciu ďalšieho protiprávneeho konania.

Súd mal za to, že tento trest bude mať svoj význam nielen ohľadom individuálnej prevencie
obžalovaného, aby do budúcnosti sa trestnej protizákonnej činnnosti nedopúšťal, ale bude mať i
generálnepreventívnyúčinok.Vprípadenevedeniariadnehoživotaobžalovanýmpočasskúšobnejdoby

alebo nedodržaním podmienok probačného dohľadu sa vystavuje hrozby nariadenia nepodmienečného
trestu odňatia slobody.O škode súd nerozhodoval, keďže poškodené osoby sa s nárokom na náhradu škody k trestnému
konaniu nepripojili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.