Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/36/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201537
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711201537.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľov:

1/ K. T., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D.,
2/ J. T., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D., 3/ N. R., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Č. X, D., 4/ K. R.,
R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D., 5/ S. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D., 6/ S.. D. K., R.. XX.XX.XXXX, D.
Č. X, D., 7/ N.. X. R., R.. XX.XX.XXXX,D. Č. X, D., 8/ N.. Ľ. R., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D., 9/ S. Š.,
R.. XX.XX.XXXX, D. Č. Xb, D.,
10/ Ľ. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. Xb, D.,
11/ C. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž. XA, D., 12/ O. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D., navrhovatelia 1/ - 4/

a 7/ - 10/ zastúpení: JUDr. Soňa Vlhová, advokátka, Námestie M. Benku 5, P. O. BOX 141, Bratislava,
navrhovatelia 5/, 6/ zastúpení: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, Advokátska kancelária Zelemová
& Stankovianska, Heydukova 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ K.. Š. W., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D.,
2/ Obec Bernolákovo, Hlavná 111, Bernolákovo, obaja zastúpení: Cipciar & partners, s. r. o., so sídlom
Haburská 49/F, Bratislava, IČO: 36 716 669, 3/ K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž. X, I., o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca 1/ je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX

o výmere 1596 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
214/1596, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny
odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ až 4/ a 7/ až 10/ trovy
konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 4.739,24 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 5/ a 6/ trovy právneho
zastúpenia v sume 2.996,80 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd navrhovateľom 11/ a 12/ nepriznáva náhradu trov konania.

Súd odporcovi 3/ nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby súd určil, že odporca 1/ je podielovým spoluvlastníkom

pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 1596 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 214/1596, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne
územie Bernolákovo.Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX
o výmere 1596 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č.

XXXX vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo,
katastrálne územie Bernolákovo. Dňa 09.09.2009 bola medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ uzavretá
darovacia zmluva, na základe ktorej odporca 1/ daroval odporcovi 2/ pozemok parcelu registra „C“
č.XXXX/XX o výmere 1596 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 214/1596, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec,

katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo. Navrhovatelia
sa požadovaným žalobným určením dovolávali relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 140 OZ. Vychádzali z toho, že odporca 1/ predtým
ako daroval svoj spoluvlastnícky podiel odporcovi 2/ žiadnemu z nich neponúkol titulom predkupného
práva spoluvlastnícky podiel. Keďže sa podaním žaloby dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu
darovacej zmluvy, žiadali preto aby súd výrokom rozsudku určil, že odporca 1/ je spoluvlastníkom

pozemku parcela registra „C“
č.XXXX/XXovýmere1596m2,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoriaoveľkostispoluvlastníckeho
podielu 214/1596, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec,
katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo.

Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení podaným prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom
nesúhlasili. V jeho obsahu uviedli, že podľa prílohy územnoplánovacej dokumentácie Územného plánu
sídelného útvaru Bernolákovo schváleného obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.1995 (časť B Riešenie
územného plánu, bod 11 Dopravné riešenie) na novonavrhovaných plochách pre zástavbu je potrebné
počítať aj s vybudovaním nových obslužných komunikácií. Sporný spoluvlastnícky podiel na predmetnej

nehnuteľnosti, ktorá tvorí Čerešňovú ulicu sa v zmysle územnoplánovacej dokumentácie Bernolákovo
nachádza v zóne RD 6 - I, kde budúca komunikácia bude verejná. Obecné zastupiteľstvo uznesením
č. 2/97 schválilo ÚPD - Z Lúčna a vyhlásila ho za všeobecne záväzný právny predpis, záväzný pre
katastrálne územie Bernolákovo. V zmysle platných právnych predpisov sú prístupové komunikácie
schváleného územného celku verejnými účelovými komunikáciami. Odporcovia poukázali, že je

verejnom ako aj v záujme navrhovateľov plnenie úloh odporcu 2/ a to s poukazom na § 3d ods. 5 písm.
d/, ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení. Odporcovia ďalej poukázali, že podľa § 140 OZ sa ponuková povinnosť
spoluvlastníka vzťahuje iba na prípad, keď chce podielový spoluvlastník podiel predať. Odporca 1/
úmysel predať svoj spoluvlastnícke podiel nemal, mal úmysel ho bezodplatne previesť na odporcu 2/,

pričom tento úkon bol v súlade s verejným záujmom aj s potrebou zabezpečiť riadne užívanie a údržbu
verejnejkomunikácie.Odspoluvlastníkaniejemožnéspravodlivožiadať,abybolobmedzenývmožnosti
rozhodnúť sa akým spôsobom scudzí svoj spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ by režim § 140 OZ dopadal
aj na darovanie, nešlo by fakticky podiel darovať, čo nepochybne nebolo zmyslom § 140 OZ. Kde
nie je úmysel predať nie je ani predkupné právo. Na podporu tohto tvrdenia poukázali na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo/2408/2007. Ďalej uviedli, že darovacia zmluva bola v súlade s dobrými mravmi,
pretože sledovala verejnoprospešný cieľ. Naopak, považovať darovaciu zmluvu za neplatnú by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko týmto úkonom nedošlo k obohateniu darcu a bolo by
neprimerane zasiahnuté do slobody prejavu vôle darcu. V danom prípade bolo potrebné povýšiť verejný

záujem nad súkromný záujem, kedy zásah do oblasti súkromných záujmov navrhovateľov im nebude
škodiť, naopak, všeobecná prospešnosť verejného záujmu navrhovateľom v konečnom dôsledku bude
slúžiť k ich potrebám. Odporcovia ďalej tvrdili, že navrhovatelia nemali naliehavý právny záujem na
určení spoluvlastníckeho práva navrhovateľa. Nedostatok naliehavého právneho záujmu spôsobuje, že
žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť. V doplnenom vyjadrení odporcovia poukázali na to, že všetky

kroky spojené s plánovaním komunikácie na Čerešňovej ulici boli verejne prerokované, teda neobstoja
tvrdenia navrhovateľov, že o verejnom charaktere komunikácie a inžinierskych sietí nemali vedomosť.
Na viacerých rokovaniach bolo dohodnuté, že po vybudovaní a skolaudovaní príslušných inžinierskych
sietí budú tieto odovzdané príslušným správcom sietí. Takto bol darovaný vybudovaný verejný vodovod
odporcovi 2/, verejné osvetlenie. Miestna komunikácia, pod ktorou sa nachádza pozemok ktorý je

predmetom tohto konania, nebola nikdy skolaudovaná. Odporca 2/ predpokladal, že bude dodržané
uznesenie obecného zastupiteľstva č. 5/97. Nedodržaním tohto uznesenia odporca 2/ sa dostáva do
rozporu so zákonom č. 369/1990 Zb. ktorý mu neumožňuje investovať do cudzieho majetku. Prístupová
komunikácia je verejnou účelovou komunikáciu a nie súkromnou komunikáciou.Navrhovatelia prostredníctvom vyjadrenia právnej zástupkyne uviedli, že sú si plne vedomí svojich
povinností vyplývajúcich zo zákona č. 135/1961 Zb. o údržbe komunikácie. Navrhovatelia tvrdili, že

v danom prípade sa nejedná o miestnu komunikáciu ale o účelovú komunikáciu, ktorá môže byť vo
vlastníctve fyzických osôb. Odporcovia nepreukázali podľa akého ustanovenia zákona musí byť táto
verejná účelová komunikácia vo vlastníctve obce.

Navrhovatelia 3/ a 4/ v písomnom vyjadrení uviedli, že pozemok na stavbu rodinného domu a pozemok

na prístupovú cestu nadobudli od pôvodných majiteľov v roku 2000. Pre kúpu sa rozhodli okrem iného
aj pre súkromný charakter prístupovej cesty zabezpečujúci neprejazdnosť pre cudzie motorové vozidlá,
možnosť bezpečného parkovania a pohybu detí. Preto boli nemilo prekvapení, keď ich susedia darovali
svoj podiel na pozemku odporcovi 2/ bez toho, aby im ponúkli podiel na základe predkupného práva.
Pri kúpe pozemkov ani neskôr sa nezaviazali na ich bezodplatný prevod na obec. Za nadobudnuté
pozemky riadne zaplatili, sami financovali náklady v zmysle zmluvy o združení a odporca 2/ na žiadnu z

investícií neprispel. Tým, že odporca 1/ previedol svoj podiel na odporcu 2/ konal proti záujmom členov
združenia, pretože odporca 2/ nepodporuje ich snahy o skolaudovanie príjazdovej cesty a odovzdanie
vybudovaných inžinierskych sietí príslušným prevádzkovateľom.

Navrhovatelia 5/ a 6/ prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení uviedli, že majú

naliehavý právny záujem na určovacej žalobe na základe toho, že odporca 1/ nerešpektoval zákonné
predkupné právo navrhovateľov, odporca 2/ môže požadovať od navrhovateľov náhradu za bezdôvodné
obohatenie užívaním predmetu spoluvlastníctva, žiadať zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo -
čo všetko ohrozuje účel podielového spoluvlastníctva a účel stavby na spoločnom pozemku. Odporca 2/
nemal záujem o vytvorenie miestnej komunikácie a preto už vôbec nemôže mať záujem na vlastníctve

pozemkovpodsúkromnouneverejnoucestou.Podielovéspoluvlastníctvokparceleregistra„C“č.XXXX/
XX vzniklo ako osobitný prípad za účelom zabezpečenia prístupu k jednotlivým stavebným pozemkom
a toto spoluvlastníctvo je spojené aj so spoluvlastníctvom k stavbe účelovej komunikácie postavenej na
tejto parcele.

Navrhovateľka 6/ v písomnom vyjadrení okrem iného uviedla, že odporca 1/ spolu s ďalšími piatimi
osobami uzavreli dňa 29.11.2000 zmluvu o združení, ktorou si vytvorili združenie Tabačiareň II. Účelom
združenia bola spoločná činnosť členov združenia vykonávaná za účelom vybudovania príjazdovej
komunikácie a obvyklých inžinierskych sietí. Odporca 2/ listom z 6.12.2006 oznámil združeniu, že
nemal vedomosť o tom, že by stavba Čerešňová ulica bola povolená v zmysle platných predpisov.

Odporca 2/ požiadal, aby sa do 31.01.2007 usporiadalo užívanie komunikačného systému, v opačnom
prípade bude nútený sa k tejto stavbe správať ako k súkromnej. Dňa 21.02.2007 odporca 2/ oznámil,
že dňom 01.03.2007 pristúpi k vývozu komunálneho odpadu iba v prípade, ak budú zberné nádoby
umiestnené v deň vývozu na verejne prístupnom mieste, rovnako tak pristúpi k údržbe a oprave
verejného osvetlenia, zimnej a bežnej údržby. Podľa platnej právnej úpravy sa pozemok a stavba na

ňom stojaca považujú za dve samostatné veci. Ďalej uviedla, že predmetná prístupová komunikácia
(inžinierska stavba) je v spoluvlastníctve osôb uvedených v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Bernolákovo, medzi ktorými je aj odporca 2/. Poukázala na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/102/2005 (ako aj Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2012)
sa predkupné právo podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na

základe darovacej zmluvy. Predmetná stavba je podľa zákona č. 135/1961 Zb. posudzovaná ako verejná
účelová komunikácia, v prípade ktorej zákon umožňuje, aby bola aj vo vlastníctve fyzických osôb.
Vlastnícke právo k tejto stavbe nadobudli spoluvlastníci pozemku parcela č. XXXX/XX vytvorením veci.
Predmetná právna vec sa netýka stavby komunikácie ale pozemku pod stavbou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením návrhu, výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, darovacej zmluvy z 09.09.2009, uznesenia Obecného zastupiteľstva Bernolákovo
č. 7/95, uznesenia Obecného zastupiteľstva Bernolákovo č, 2/97, uznesenia Obecného zastupiteľstva
Bernolákovo č. 3/98, zmluvy o vzájomných právach a povinnostiach z 03.04.2000, zmluvy o združení z
29.11.2000, stavebného povolenia z 07.11.2000, ostatného obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový

a právny stav.

Právni zástupcovia účastníkov konania na pojednávaniach zotrvali na písomne podaných návrhoch a
vyjadreniach.Navrhovateľka 6/ na pojednávaní uviedla, že vlastnícke právo k podielu na príslušnom pozemku
nadobudla do súkromného vlastníctva, pričom v čase uzavretia zmluvy, ktorým toto právo nadobudla,

jej nebola známa žiadna skutočnosť, pre ktorú by mala neskôr tento spoluvlastnícky podiel previesť na
odporcu 2/. Táto skutočnosť jej nebola zrejmá dodnes. Vedela, že vybudovanie inžinierskych sietí ako aj
komunikácie bude v réžii všetkých spoluvlastníkov. Nebol jej zrejmý dôvod, pre ktorý by mal byť odporca
2/ vlastníkom pozemku, na ktorom je vybudovaná účelová komunikácia, nakoľko aj keď je verejnou,
môže byť vo vlastníctve súkromných osôb. Odporca 2/ vyzýval ostatných spoluvlastníkov k uzavretiu

darovacích zmlúv k ich spoluvlastníckym podielom, pričom tak robil spôsobom, že uzavretie týchto
zmlúv dojednával s každým spoluvlastníkom samostatne a tomuto spoluvlastníkovi vždy povedal, že je
posledným, ktorý podiel ešte nedaroval. Uvedené sa však nezakladalo na pravde. Takýmto spôsobom
komunikoval odporca 2/ aj s ňou, keď na obecnom úrade dostala informáciu, že je poslednou, ktorá
svoj podiel nedarovala, pričom nahliadnutím do listu táto skutočnosť nebola pravdivá. Dostala zo strany
odporcu 2/ pozvanie na mimosúdne rokovanie za účasti všetkých zainteresovaných osôb.

Navrhovateľka 10/ na pojednávaní uviedla, že sa nasťahovali do nehnuteľnosti v roku 2007, keď kúpili
rodinný dom, pričom si mysleli, že je všetko v poriadku. O niekoľko mesiacov neskôr začali dostávať
listy od odporcu 2/, v ktorých boli vyzývaní, aby k určitému dátumu odovzdali svoj spoluvlastnícky podiel
na pozemku. Vtedy ani teraz nepoznala dôvod prečo by tak mala urobiť. Nebolo jej zrejmé ani to, čo by

darovaním svojho podielu ako protihodnotu od obce získala. Odporca 1/ jej neponúkol na prevod svoj
spoluvlastnícky podiel.

Navrhovateľ 11/ na pojednávaní uviedol, že na mieste býva s manželkou od júna 2013, pričom všetky
potrebné skutočnosti k tomu, aby do tohto konania vstúpil sa dozvedel až po nasťahovaní, pričom chcel

byť podielovým spoluvlastníkom a vyhovuje mu, že cesta je súkromná prístupová komunikácia. Chcel,
aby tento stav ako bol predtým aj ostal, aby ulica bola pokojnou, tak ako to zamýšľali aj kúpiť.

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že spoluvlastnícky podiel daroval dobrovoľne a to z dôvodu, že
dospel k presvedčeniu, že takáto ulica by mala byť prístupná aj ostatným a teda že by nemali iným

brániť na ňu vstúpiť. Bol názoru, že obec by sa takýmto spôsobom nemala začať deliť. Na danom mieste
začali stavať ako prví a nikdy mu neprišlo, že by mohlo k takémuto sporu na súde dôjsť. Nevedel o tom,
že mal svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, pretože ani iní mu neponúkli spoluvlastnícky
podiel pri prevode. Všetkých investícií sa zúčastnil dobrovoľne, neskúmal, či by mohol byť pripojený k
sieťam aj z priľahlej Tabakovej ulice. Bolo mu ľúto čo sa stalo. Podiel na nehnuteľnostiach nadobudol od

predchádzajúcich majiteľov z dôvodu, že sa nedal nadobudnúť samostatne. Zmluva o združení a zmluvu
o vzájomných právach a povinnostiach sa uzatvorila za účelom združenia prostriedkov na vybudovanie
sietí ako aj komunikácie. K svojmu domu sa dostane aj inak ako komunikáciou, ktorá je vybudovaná na
pozemku, o ktorého spoluvlastnícky podiel je toto konanie. Bránu má z Čerešňovej ulice, vjazd autom
má z Čerešňovej. Výstavbu komunikácie na Čerešňovej ulici financovali účastníci zmluvy o združení. Bol

majiteľom účtu združenia, na ktorý sa ukladali finančné prostriedky, ale už si nebol istý, či na výstavbu
tejto komunikácie alebo iba na výstavbu sietí. Platby dodávateľom prác uhrádzal on alebo pán P., ktorý
aj rokoval s dodávateľmi. Komunikácia je postavená zo zámkovej dlažby. Pri prevode spoluvlastníckeho
podielusinebolvedomýporušeniabodu5bod1zmluvyozdružení,užsiskoroaninazmluvunepamätal,
ale myslel si, že iných účastníkov v bezplatnom užívaní týmto neobmedzil. Nebol si vedomý, že mal

povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom, podiel chcel darovať obci.
Pozemok užíva, s podielovými spoluvlastníkmi nie je dohodnutý na jeho užívaní. Vo veci videl dva
záujmy, tým jedným je ochrana bezpečnosti detí, sám má deti, ktoré sa na ulici hrávajú, ale nevadilo
mu, že po ceste mesačne prejde zopár áut. Ak by mal pocit, že to je pre ne nebezpečné, určite by s tým
niečo spravil. Tento pocit však nemal. Druhý záujem bol nevyčleňovať sa z dedinskej komunity. Ak by

vedel, že svojím konaním poruší zákon, nikdy by tak nekonal. Bolo mu ľúto, že to došlo až tak ďaleko.
Poznal postoj susedov k prevodu podielu, vedel, že oni svoj podiel obci neplánujú darovať.

Odporca 2/ na pojednávaní uviedol, že všetci navrhovatelia vedeli, že komunikácia má byť verejná a že
obec sa má o takúto komunikáciu starať podľa zákona, pričom takýto záujem vždy mala. V súčasnosti

komunikácia nie je verejná, avšak niektorí vlastníci požadujú od obce výkon starostlivosti o túto
komunikáciu, zabezpečenie verejného osvetlenia, či odpratávania snehu. Zákonodarca pri predkupnom
práve určite nemal na mysli takýto prevod, ku ktorému došlo medzi odporcom 1/ a 2/, keď takýto prevod
nebol motivovaný majetkovým záujmom.Odporca 3/ na pojednávaní uviedol, že v roku 1998 chcel v Bernolákove stavať dom, pričom mal
informáciu z obce, že obec vo výstavbe nebude nápomocná a výstavba sietí ako aj komunikácie bude

bez jej účasti. V roku 1999 po kúpe tam neboli vybudované komunikácie, nie každý chcel cestu stavať
a obec nebola ochotná do toho investovať. Spojili sa asi iba šiesti z jedenástich vlastníkov pozemkov,
združili prostriedky a postavili siete a komunikáciu. Keď chceli domy kolaudovať, obec ich vyzvala o
darovanie spoluvlastníckych podielov pod cestou. Podiel ale darovať obci nechcel, nakoľko do pozemku
investoval ako aj do sietí a cesty s tým, že bude slúžiť obyvateľom tej ulice. Všetko malo byť ich, ale

cez susednú Tabakovú ulicu doprava k ďalej výstavbe nemohla prechádzať, pretože bola príliš úzka,
tak z toho uzavrel, že všetka doprava k ďalšej budúcej výstavbe má prechádzať cez ich ulicu. Keď
si bral hypotekárny úver v banke, táto sa pýtala ako sa dostane k domu, pričom založiť žiadala aj
spoluvlastnícky podiel k pozemku pod cestou, inak by pre ňu dom nemal žiadnu hodnotu. Keď sa s
celou vecou hlbšie oboznámil ako aj po porade s právnikom, spravil dobre, keď podiel obci nedaroval.
Mohli by vzniknúť problémy z prípadného zákazu obce na ceste parkovať, prípadne by mohli do úvahy

prichádzať poplatky za užívanie.

Uznesením Obecného zastupiteľstva Bernolákovo č. 7/95 bol schválený územný plán sídelného útvaru
Bernolákovo.

Uznesením Obecného zastupiteľstva Bernolákovo č. 2/97 bol schválený návrh ÚPD - Z „Lúčna“, podľa
ktoréhosúprístupovékomunikácieschválenéhoúzemnéhocelkuvzmysleplatnýchpredpisovverejnými
účelovými komunikáciami. Výstavbu týchto komunikácií a rozvodných sietí zabezpečí stavebník
schváleného územného celku, skupiny rodinných domov alebo rodinného domu stavaného ako prvého.

Uznesením č. 3/98 Obecného zastupiteľstva Bernolákovo bol schválený návrh
ÚPD - Z „Za tabačiarňou II“ podľa ktorého prístupová komunikácia schváleného celku je v zmysle
platnýchprávnychpredpisovverejnouúčelovoukomunikáciou.Výstavbutejtokomunikácieapotrebných
verejných rozvodných sietí zabezpečí stavebník schváleného územného celku, pričom musia byť
dokončené pred kolaudáciou prvého domu ležiaceho v tejto lokalite.

Zmluvou o vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán z 03.04.2000 sa zmluvné strany
dohodli na spoločnom financovaní nákladov projektovej dokumentácie, inžinierskych sietí - voda, plyn,
elektrická energia a samostatnej spevnenej komunikácie k jednotlivým parcelám.

Okresný úrad v Senci, odbor dopravy a cestného hospodárstva vydal dňa 07.11.2000 stavebné
povolenie v prospech stavebníkov: K.. N. Z. a manželka I., X.. K. N., K. J., X.. S. J. a manželka X.. T.,
N. P. a manželka O., K. J., X.. N. J. a manželka S., K.. Š. W., X.. C. S. a manželka X.. X. a to na stavbu
„Výstavba rodinných domov - lokalita Za tabačiarňou - SO prístupová cesta“ v rozsahu komunikácie -
kategórie MO7/30, jednopruhová jednosmerná so zastavovacím pruhom s ľavostranným chodníkom.

Dňa 29.11.2000 uzavreli K. T., X.. K. J.W., N. P.,
X..N.J.,K..Š.W.aN.R.zmluvuozdruženípodľa§829OZ.Predmetomzmluvybolospoločnesapričiniť
o dosiahnutie hospodárskeho účelu vybudovania príjazdovej komunikácie a obvyklých inžinierskych
sietí.

Darovacou zmluvou z 09.09.2009 odporca 1/ daroval odporcovi 2/ spoluvlastnícky podiel 214/1596
na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 1596 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny
odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo.

Základnou podmienkou dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa
tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z
podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je
charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právnehopomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva
či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť

inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu. Navrhovateľka mala na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589,

§ 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§
40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Z uvedeného preto vyplýva, že podielový spoluvlastník má vždy naliehavý právny záujem na
určení podielového spoluvlastníctva iného spoluvlastníka za predpokladu, že tento nerešpektoval
navrhovateľom tvrdené predkupné právo a svoj podiel previedol v rozpore
s § 140 OZ. Podaním určovacieho návrhu, ktorým sa dotknutý podielový spoluvlastníci dovolali relatívnej

neplatnosti scudzovacieho právneho úkonu - darovacej zmluvy, vyvolali účinky jeho neplatnosti a teda
oprávnene sa môžu domáhať určovacím návrhom, ktorým sa docieli opätovná evidencia podielového
spoluvlastníka v katastri nehnuteľností ako pred vykonaním neplatného právneho úkonu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia a odporca 2/ a 3/ sú podielovými

spoluvlastníkmi pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 1596 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec,
katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo.

Odporca2/sastalpodielovýmspoluvlastníkomvyššieuvedenéhopozemkuoveľkostispoluvlastníckeho

podielu 214/1596 na základe darovacej zmluvy uzavretej s odporcom 1/ dňa 09.09.2009.

Spoluvlastníckeho právo k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 1596 m2 bolo vytvorené
na základe kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva jednotlivých
kupujúcich k pozemkom, kde plánovali výstavbu rodinných domov na individuálne bývanie. S

procesom výstavby jednotlivých rodinných domov bola spojená potreba vybudovania inžinierskych
sietí ako aj príjazdovej komunikácie spájajúcej jednotlivé pozemky s ostatnou už existujúcou miestnou
komunikáciou. Náklady, ktoré boli spojené s predpokladaným vybudovaním inžinierskych sietí ako aj
príjazdovej cesty boli na ťarchu jednotlivých vlastníkov pozemkov. Za účelom vybudovania inžinierskych
sietí a príjazdovej komunikácie bolo vytvorené združenie vlastníkov podľa § 829 OZ, podľa ktorého

sa účastníci zmluvy zaviazali spoločne sa pričiniť o dosiahnutie hospodárskeho účelu vybudovania
príjazdovej komunikácie a obvyklých inžinierskych sietí.

Medzi účastníkmi nebolo sporné spoluvlastníctvo k pozemku parcela registra
„C“ č. XXXX/XX ako aj skutočnosť, že vybudovanie príjazdovej cesty vykonali členovia združenia na

základe zmluvy z 29.11.2000.

Nebolo sporným, že darovacou zmluvou z 09.09.2009 odporca 1/ daroval odporcovi 2/ spoluvlastnícky
podiel 214/1596 na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 1596 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom

Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo. V
neposlednom rade nebolo sporným, že odporca 1/ pred prevodom jeho spoluvlastníckeho podielu tento
neponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkom titulom ich predkupného práva.

Ťažiskovou otázkou v prejednávanej veci bolo rozhodnúť, či sa na prípad prevodu spoluvlastníckeho

podielu darovacou zmluvou vzťahuje predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov.Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 3 O. s. p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej

osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti podielov (§ 140 OZ).

Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú
povahu. Právnu podstatu predkupného práva možno vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden
individuálne určený subjekt, t. j. konkrétne oprávnená osoba (spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť)

vec od druhého individuálne určeného subjektu (spoluvlastníka),
t. j. od konkrétne povinnej osoby ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce previesť
svoj spoluvlastnícky podiel. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť
povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z
uvedeného vyplýva, že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať

obdobne ako vlastník so svojom vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným
právom ostatných spoluvlastníkov (spoluvlastníka).

Podľa súčasnej právnej úpravy (§ 140 OZ) platí, že predkupné právo sa vzťahuje na prevod
spoluvlastníckeho podielu a nie na jeho prechod (napr. dedením - § 460, splynutím -

§ 584, predajom spoluvlastníckeho podielu podľa § 166 Exekučného poriadku a pod.).

Účastníci konania argumentovali v prospech ich tvrdení o právnom posúdení riešenej otázky
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré túto otázku posúdili rozdielne.

Navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
1Cdo/102/2005 (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov slovenskej
republiky pod R 57/2006) okrem iného uviedol, že „Len takýto výklad totiž zodpovedá systematickému,
gramatickému a logickému výkladu tohto ustanovenia, ktoré pod pojmom „prevod spoluvlastníckeho

podielu“ zahŕňa ako odplatný, tak aj bezodplatný prevod. Dovolací súd sa preto v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvádzanými v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolacím súdom a v
podrobnostiach na ne odkazuje. Za potrebné považuje poukázať na to, že zákonodarca v uvedenom
zákonnom ustanovení zakotvil, že ide o prevod spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby zo zákonného
predkupného práva vylúčil napr. darovaciu zmluvu, vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a pod.

Preto len takýto výklad pojmu prevodu spoluvlastníckeho podielu je v súlade so zámerom zákonodarcu
obmedziť zmluvnú voľnosť spoluvlastníkov, ktorá vyplýva už zo samotného obsahu podielového
spoluvlastníctva tak, ako je vymedzené v ustanovení § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka.“

Na podporu správnosti vysloveného právneho názoru uviedli rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 186/2012, v ktorom bolo konštatované, že „Slovenská judikatúra sa opiera o
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25.
októbra 2005, podľa ktorého predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, a to podľa argumentácie, ktorá vyplýva z už
uvedeného rozsudku krajského súdu.

Naproti tomu judikatúra českých súdov dáva ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka do súvislosti
s ustanovením § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto predá vec s výhradou, že mu
ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Dospieva k názoru, že
hoci sa v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka zakotvuje zákonné predkupné právo v súvislosti s

prevodom (nie teda predajom, resp. zámenou) spoluvlastníckeho podielu, napriek tomu treba vzhľadom
na ustanovenie § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že i ustanovenie § 140
Občianskeho zákonníka sa pri správnom výklade vzťahuje len na prípady predaja, resp. zámeny
spoluvlastníckeho podielu, nie teda aj na prípady darovania.Podľa názoru ústavného súdu oba prezentované výklady sa javia ako legitímne a ústavne konformné.
Zároveň možno konštatovať aj to, že oba výklady vzbudzujú aj určité pochybnosti.

Českými súdmi zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo
skutkovejpodstaty§140Občianskehozákonníka,dávaveľmiširokýpriestornaobchádzaniezákonného
predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných darovacích zmlúv.
Ďalšou argumentačnou slabinou tejto judikatúry sa javí ustanovenie § 602 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého také právo (predkupné právo) možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia
veci, než predajom. To znamená, že českými súdmi akcentované ustanovenie § 602 umožňuje zriadenie
zmluvného predkupného práva aj pre prípad darovania.

Slovenská judikatúra môže vyvolať výkladové problémy v súvislosti s realizáciou zákonného
predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka v prípade, keď spoluvlastník chce svoj

spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne.

Možno zhrnúť, že výklad problematiky, ktorý si osvojil krajský súd, si vzhľadom na svoju ústavnú
konformnosť nevyžaduje zásah ústavného súdu.

Treba napokon dodať, že právny názor krajského súdu v žiadnom prípade nie je zásahom do právnej
istoty, pretože je v súlade s existujúcou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu.“

Odporcovia naproti tomu poukázali na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp.
zn. 22Cdo/2408/2007, podľa ktorého „Převádí-li se spoluvlastnický podíl, mají spoluvlastníci předkupní

právo, ledaže jde o převod osobě blízké (§ 116, § 117). Nedohodnou-li se spoluvlastníci o výkonu
předkupního práva, mají právo vykoupit podíl poměrně podle velikosti podílů (§ 140 ObčZ).

Kdo prodá věc s výhradou, že mu ji kupující nabídne ke koupi, kdyby ji chtěl prodat, má předkupní právo
(§ 602 odst. 1 ObčZ). Bylo-li předkupní právo porušeno, může se oprávněný buď na nabyvateli domáhat,

aby mu věc nabídl ke koupi, anebo mu zůstane předkupní právo zachováno (§ 603 odst. 3). Kdo je
oprávněn koupit věc, musí zaplatit cenu nabídnutou někým jiným, není-li dohodnuto jinak (§ 606 ObčZ,
věta první).

Darovací smlouvou dárce něco bezplatně přenechává nebo slibuje obdarovanému, a ten dar nebo

slib přijímá (§ 628 odst. 1 ObčZ). Darovací smlouva směřuje k bezúplatnému rozmnožení majetku
darovaného na úkor dárce; k jejím pojmovým znakům patří dobrovolnost darování.

Z gramatického, systematického i logického výkladu uvedených ustanovení vyplývá závěr, že předkupní
právo náleží spoluvlastníkovi jen v případě prodeje podílu. Zákonnou definici předkupního práva

obsahuje § 602 odst. 1 ObčZ, ze kterého jasně vyplývá, že předkupní právo se uplatní, kdyby kupující
chtěl věc prodat (nikoliv darovat). To vyplývá již ze samotného pojmu předkupní právo; tento pojem nelze
gramaticky vyložit jinak než právo koupit věc (srov. slovo: předkupní) dříve, než někdo jiný. Předkupní
právo je podrobněji upraveno jako vedlejší ujednání při kupní smlouvě (§ 602 a násl. ObčZ) a tato
úprava se použije i v případě předkupního práva podílového spoluvlastníka. Pokud by zákonodárce

předpokládal, že právo nabýt přednostně věc by se týkalo i jiných případů než kupní (případně směnné)
smlouvy, pojmenoval by toto právo jinak a zařadil by jeho úpravu do hlavy první osmé části občanského
zákoníku, upravující obecné instituty závazkového práva.

Konečně vztažení principů předkupního práva i na darovací smlouvy je v rozporu s podstatou darování;

jeho výsledkem by bylo darování věci někomu, koho dárce obdarovat nechce, a nebylo by tak již možno
mluvit o (dobrovolném) darování, ale o nuceném bezúplatném převodu. Tento problém se soudy snažily
obejíttím,žežalovanéuložilypovinnostvěcprodatžalobcůmzacenustanovenouznaleckýmposudkem,
tento postup byl však ve zjevném rozporu § 606, věta první, ObčZ, který stanoví, že kdo je oprávněn
koupit věc, musí zaplatit cenu nabídnutou někým jiným, není-li dohodnuto jinak. Postup, při kterém se

cena nabídnutá někým jiným nahrazuje cenou určenou znaleckým posudkem nemá oporu v žádném
ustanovení občanského zákoníku a nevyplývá ani z povahy věci.Také komentář k občanskému zákoníku se přiklání k závěru, že předkupní právo nemůže spoluvlastník v
případě darování spoluvlastnického podílu uplatnit s tím, že pokud by režim § 140 dopadal i na darování,
nešlo by fakticky podíl darovat což nepochybně nebylo smyslem ustanovení § 140 (viz Občanský

zákoník. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2008, svazek I., s. 790).

Soudy v nalézacím řízení vyšly z toho, že § 140 ObčZ váže předkupní právo na převod podílu, přičemž
převodem je i darování. Je skutečností, že hypotéza § 140 ObčZ je vyjádřena širším způsobem, než
hypotéza § 602 odst. 1 ObčZ ( převod oproti prodeji ), nicméně výkladem je třeba dospět k závěru,

že podmínky uplatnění předkupního práva, pokud jde o formu převodu, jsou v obou těchto případech
totožné kde není úmysl věc prodat, není ani předkupní právo. Vzhledem k tomu, že odvolací soud vyšel
z jiného právního názoru, spočívá jeho rozhodnutí na nesprávném právním posouzení věci [§ 241a odst.
2 písm. b) OSŘ].

Podľa 144 ods. 1 Ústavy SR a contrario sudcovia nie sú viazaný stanoviskami ani judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tieto nie sú prameňmi práva, no de facto sú záväzné.
Rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva
postupne mení pohľad na samotný pojem a obsah práva. Rozhodnutia najvyšších súdov (judikatúra) nie
sú formálne záväzné, avšak pôsobia určitou normatívnou silou, ktorá má skôr argumentačný rozmer.
Táto povinnosť je akcentovaná najmä v prípade, ak judikatúrou argumentuje účastník konania. Ak sa

totiž chce sudca od judikatúry odchýliť, môže tak urobiť iba za predpokladu, že v rozhodnutí predloží
presvedčivé argumenty, prečo tak robí. Povinnosť vychádzať z prijatého stanoviska a judikatúry je
potrebné vnímať ako povinnosť sudcu odôvodniť odlišnú aplikáciu práva aká je v prijatej judikatúre alebo
stanovisku. Viazanosť sudcov súdov nižších stupňov judikatúrou ako aj stanoviskami možno odôvodniť
eventuálnym inštančným prieskumom ich rozhodnutí (najmä) v dovolacom konaní práve Najvyšším

súdom Slovenskej republiky. Je nežiaduce, aby súdy vedome opomínali právne názory vyjadrené v
judikatúre a takto vystavovali účastníkov konania možnému kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu.
Záväznosť judikatúry (a stanovísk) nemožno ale ponímať absolútne. Ustálenosť a platnosť judikatúry je
závislá od konkrétnych spoločenských a ústavnoprávnych podmienok. Judikatúra je priamo závislá od
zákonnej úpravy, ktorá bola podkladom na jej prijatie. Jej zmenou sa mení a tým aj oslabuje záväznosť

judikatúry.

Vychádzajúc z uvedených kritérií, bez zistenia zmeny zákonnej úpravy a iných právne významných
skutočností, bolo preto nevyhnuté, aby súd prvého stupňa vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

slovenskej republiky pod R 57/2006. Z uvedeného nevyplýva, že sa súd prvého stupňa nestotožnil s
interpretačnými postupmi a čiastkovými závermi výkladu totožnej právnej normy (noriem) Občianskeho
zákonníka vzťahujúcich sa na prejednávanú vec podaných v predloženom rozhodnutí Najvyššieho
súdu Českej republiky. Záver o správnosti výkladu ustanovenia § 140 OZ poskytnutý Najvyšším súdom
Slovenskej republiky však vychádza popri tam uvedených dôvodoch aj na základe toho, že rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sa pri výklade predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka
nezaoberalo podstatou podielového spoluvlastníctva ako právneho inštitútu, rozmanitosťou právnych
skutočností podmieňujúcich jeho vznik a určujúcich obsah vzájomných práv a povinností podielových
spoluvlastníkov.

Prejednávaná vec je práve príkladom, ktorý preukázal, že je každú právnu vec potrebné posudzovať
individuálne, ale najmä skúmať a prihliadať aj dôvody vzniku podielového spoluvlastníctva a jeho
ďalšieho trvania. Vybudovanie inžinierskych sietí ako aj príjazdovej komunikácie bolo ponechané práve
na podielových spoluvlastníkov parcely registra „C“ č. XXXX/XX, z ktorých sa iba niektorí podujali
na vlastné (spoločné) náklady vybudovať inžinierske siete a príjazdovú cestu. O to viac preto mali

ostatní podieloví spoluvlastníci legitímny právny záujem na zachovaní pôvodného zloženia podielového
spoluvlastníctva, keď mali postupom času obavu z možného konania odporcu 2/ v ich neprospech. Vstup
odporcu 2/ ako podielového spoluvlastníka mohol vyvolať tieto obavy najmä vo vzťahu k návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako aj ďalšie nároky spojené s užívaním predmetu
podielového spoluvlastníctva inými subjektmi.

Predmetná právna vec sa týkala prevodu podielového spoluvlastníctva k pozemku parcela registra „C“
č. XXXX/XX pričom odporcovia 1/ a 2/ argumentovali (okrem iného) nevyhnutnosťou prevodu vlastníctva
k predmetného pozemku, prípadne jeho časti z dôvodu, že odporca 2/ ako obec nemôže investovaťverejné finančné prostriedky na súkromný majetok, pričom príjazdová cesta mala byť podľa schválených
uznesení Obecného zastupiteľstva Bernolákovo verejnou účelovou komunikáciou. V konaní však
odporcovia 1/ a 2/ nepreukázali právnu spojitosť medzi vlastníctvom pozemku a vlastníctvom pozemnej

komunikácie ako veci v právnom zmysle.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „CZ“) sú účelové
komunikácie členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo
objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len

so súhlasom jej vlastníka. Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a
technického vybavenia na a/ diaľnice, b/ cesty, c/ miestne komunikácie, d/ účelové komunikácie (§ 1 ods.
2 CZ). Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné
priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 3 ods. 1 CZ). Diaľnice,
cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika
na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sú vo vlastníctve štátu. Cesty II. triedy a III.

triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný
predpis neustanovuje inak (§ 3 ods. 2 CZ). Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo
vlastníctve štátu. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí (§ 3 ods. 3 CZ). Účelové komunikácie sú
vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb (§ 3 ods. 4 CZ). Cestný zákon
teda pripúšťa, aby boli pozemné komunikácie aj vo vlastníctve právnických a fyzických osôb ale to len

v prípade účelových komunikácií.

Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a
verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§
4b ods. 1 CZ). Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou

dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne
poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a
potrebám obrany štátu (§ 4b ods. 2 CZ).

To podstatné prečo sa pozemná komunikácia na Čerešňovej ulici v Bernolákove budovala ako účelová

komunikácia a nie ako miestna komunikácia bolo pre spôsob financovania jej výstavby. Ak odporca
2/ nemal zámer financovať výstavbu infraštruktúry nového územné osídlenia Bernolákova, nemohol
žiadať, aby výstavbou zaťažení vlastníci pozemkov budovali miestnu komunikáciu, ktorá môže byť iba
vo vlastníctve obce. Preto bola táto komunikácia plánovaná v územnoplánovacej dokumentácii ako
verejná účelová komunikácia, pretože iba táto mohla byť vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré sa podieľali

na jej výstavbe. Uvedený záver bol v konaní aj preukázaný (nebol tvrdený rozpor), keď sa vybraní
spoluvlastníci pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX vzájomne dohodli na spoločnom financovaní
výstavby tejto komunikácie a založili k tomuto účelu združenie podľa § 829 OZ. Aj keď sa dokazovanie
nevykonalo k otázke vlastníckeho práva k tejto pozemnej komunikácii, možno bezpečne uzavrieť, že
keď sa na jej vybudovaní (vzniku veci v právnom zmysle) podieľali osoby uvedené v zmluve o združení,

tak jej vlastnícke právo bude spadať pod režim § 834 OZ, ktorý upravuje, že majetok získaný pri výkone
spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, pričom ak nie je dohodnuté inak,
podielyúčastníkovzdruženiasúrovnaké.Sprevodomspoluvlastníckehopodielunapozemkudarovacou
zmluvou nie je zo zákona spojený prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemnej komunikácii a teda
spoluvlastníkom tejto stavby je aj naďalej odporca 1/ a nie odporca 2/. Iba prevod vlastníckeho práva by

mal potom opodstatnenie k tvrdeniu odporcu 2/, že vlastníctvo k pozemnej komunikácii je nevyhnutné
k tomu, aby ju mohol spravovať, keďže podľa § 3d ods. 5 písm. d/ CZ správu pozemných komunikácií
vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové
komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo
zriadené.

Predmetná právna vec sa však netýkala prevodu vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii ale
k pozemku, na ktorom je táto pozemná komunikácia vybudovaná. Nebolo preto právne relevantné
pre rozhodnutie veci bližšie sa zaoberať riešením tejto otázky. Aktuálne otázky správy a užívania
tejto účelovej komunikácie (vrátene posúdenia jej súkromnej, či verejnej formy) sa musia spravovať

ustanoveniami Cestného zákona.

Na okraj podaného odôvodnenia súd záverom dodáva, že v konaní odporcu 1/ nezistil dôvody, ktoré
by bolo možné vyhodnotiť ako úmyselné konanie v neprospech ostatných spoluvlastníkov s cieľomspôsobiťimškodu.Dôvody,ktoréodporca1/vkonaníuviedol,zrozumiteľnýmapresvedčivýmspôsobom
preukázali motiváciu k vykonaniu právneho úkonu, ktorým bola najmä snaha dodržať sľub o prevode
svojho spoluvlastníckeho podielu na odporcu 2/, pričom v prípade neskoršieho nesúhlasu ostatných

spoluvlastníkov malo takého konanie už vyššie uvedené právne nedostatky.

Zo všetkých vyššie uvedených záverov preto súd návrhu voči odporcom 1/ a 2/ vyhovel, nakoľko ho
považoval v celom rozsahu za dôvodný.

V prípade účasti odporcu 3/ v konaní súd uvádza, že jeho účasť bola nadbytočná, nakoľko sa nejednalo
o nerozlučné spoločenstvo účastníkov založené ich spoluvlastníctvom k veci a to pozemku parcely
registra „C“ č. XXXX/XX. Čo aj len jeden z podielových spoluvlastníkov sa môže samostatne s úspechom
domáhať určovacej žaloby ako tomu bolo v predmetnej veci, nakoľko predkupné právo je právo každého
individuálneho podielového spoluvlastnícka. To, či niektorý z podielových spoluvlastníkov v prípade
nedodržania jeho predkupného práva využije možnosť napadnúť právny úkon námietkou relatívnej

neplatnosti, nemôže byť na ujmu iného podielového spoluvlastníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy navrhovateľov 1/ až 4/ a 7/ až 10/ spočívali v zaplatenom súdnom poplatku v sume 99,50 € a
trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si navrhovatelia uplatnili v zmysle § 10 a nasl.
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ktoré pozostávali z:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia (á 305,19 € + režijný paušál á 7,41 €),
2. Podanie návrhu dňa 08.02.2011 (á 305,20 € + režijný paušál á 7,41 €),
3. Účasť na pojednávaní dňa 05.12.2012 (á 80,69 € + režijný paušál á 7,63 €),
4. Písomné podanie z 19.03.2013 (á 330,38 € + režijný paušál á 7,81 €),
5. Účasť na pojednávaní dňa 03.04.2013 (á 82,60 € + režijný paušál á 7,81 €),

6. Písomné podanie z 23.09.2013 (á 330,38 € + režijný paušál á 7,81 €),
7. Písomné podanie z 10.10.2013 (á 330,38 € + režijný paušál á 7,81 €),
8. Účasť na pojednávaní dňa 13.12.2013 (á 82,60 € + režijný paušál á 7,81 €),
9. Písomné podanie z 16.01.2014 (á 340,28 € + režijný paušál á 8,04 €),
10. Účasť na pojednávaní dňa 05.03.2014 (á 340,28 € + režijný paušál á 8,04 €),

11. Účasť na pojednávaní dňa 28.05.2014 (á 247,48 € + režijný paušál á 8,04 €),
12. Účasť na pojednávaní dňa 17.09.2014 (á 61,87 € + režijný paušál á 8,04 €),
13. Písomné podanie z 10.12.2014 (á 247,48 € + režijný paušál á 8,04 €),
14. Účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014 (á 247,48 € + režijný paušál á 8,04 €),

Tarifná hodnota sporu bola navrhovateľmi 5/ a 6/ určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, podľa
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami.

Náhrada cestovného za účasť na pojednávaniach celkovo v sume 95,88 € (7 x 46 km,
1 x 1,439 €/l, 1 x 1,414 €/l, 1 x 1,377 €/l, 1 x 1,357 €/l, 1 x 1,362 €/l, 1 x 1,343 €/l,
1 x 1,263 €/l).

Spolupredstavujútrovyprávnehozastúpenianavrhovateľov1/až4/a7/až10/sumu4.739,24€(vrátene

20 % DPH).

Trovy navrhovateľov 5/ a 6/ pozostávali z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 10 a nasl.
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ktoré pozostávali z:
1. Prevzatie a príprava zastúpenia (á 370,14 € + režijný paušál á 8,04 €),

2. Štúdium spisu dňa 13.03.2014 (á 370,14 € + režijný paušál á 8,04 €),
3. Účasť na pojednávaní dňa 28.05.2014 (á 370,14 € + režijný paušál á 8,04 €),
4. Písomné podanie z 30.07.2014 (á 370,14 € + režijný paušál á 8,04 €),
5. Účasť na pojednávaní dňa 17.09.2014 (á 92,53 € + režijný paušál á 8,04 €),6. Písomné podanie z 02.12.2014 (á 370,14 € + režijný paušál á 8,04 €),
7. Účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014 (á 370,14 € + režijný paušál á 8,04 €).

Tarifná hodnota sporu bola navrhovateľmi 5/ a 6/ určená podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené
inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa
právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota
pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie
je predmetom súdneho sporu. Navrhovatelia 5/ a 6/ predložili cenovú ponuku stavebných pozemkov

v obci Bernolákovo, ktorej priemer je 97,28 € za m2. Predmetom konania bol spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 214/1596 k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o celkovej výmere 1596 m2. Z uvedeného
preto vyplýva, že hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k predloženej priemernej cene
stavebných pozemkov Bernolákove je 20.817,92 €.

Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za účasť na pojednávaniach dňa 28.05.2014, 17.09.2014

a 10.12.2014 celkovo v sume 80,40 € (3 x 2 x 0,5 hodiny á 13,40 €). Náhrada cestovného za účasť na
pojednávaniach celkovo v sume 47,28 € (3 x 64 km, 2 x 1,369 €/l, 1 x 1,299 €/l).

Spolu predstavuje náhradu trov konania navrhovateľov 5/ a 6/ sumu 2.996,80 € (vrátene 20 % DPH).

Súd odporcom 11/ a 12/ nepriznal náhradu trov konania a to s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, nakoľko
si ich náhradu neuplatnili.

Súd nepriznal odporcovi 3/ náhradu trov konania z dôvodu podľa § 151 ods. 1 OSP, keď mal za to,
že návrh voči nemu nebol podaný dôvodne a preto mu patrila voči navrhovateľom náhrada účelne

vynaložených trov podľa § 142 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon rozhodnutia.