Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219219
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214219219.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v opatrovníckej veci P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, K. D., zastúpeného
opatrovníkom: Obec G., na návrh navrhovateľky: T. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, K. D.,
zastúpená JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, za účasti
Okresného prokurátora v Dunajskej Strede, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní
ustanoveného opatrovníka: Psychiatrická nemocnica Philipa Pezinok, so sídlom Malacká cesta 63,

Pezinok, IČO: 30 801 397, zastúpeného JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, advokátom, Záhradnícka 30,
Bratislava, proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. júna 2015, č.k. 14Ps/51/2014-79,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ustanovenia opatrovníka r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa pozbavil P. V. spôsobilosti na právne úkony v
celom rozsahu a ustanovil mu opatrovníka Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela Pezinok, so sídlom
Malacká cesta 63, Pezinok. Súčasne súd rozhodol, že upúšťa od doručenia rozsudku P. V. a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok v časti ustanovenia opatrovníka súd právne odôvodnil použitím ust. § 189a ods. 1 a § 192

O.s.p. tak, že vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci bolo návrhu na pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony v celom rozsahu vyhovené a súd určil opatrovníka tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti ustanovenia opatrovníka podal v zákonnej lehote napadnutým
rozsudkom ustanovený opatrovník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a za opatrovníka

opatrovancovi ustanoviť príbuzného, prípadne orgán miestnej správy Obec G., respektíve existujúce
zariadenie tohto orgánu miestnej štátnej správy v súlade s § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ
sa nestotožnil s napadnutým výrokom, ako aj jeho odôvodnením a považoval toto rozhodnutie a právny
názor súdu prvého stupňa za nesprávny, zmätočný a odporujúci zákonu. Poukázal na ust. § 27 ods. 3
OZ, podľa ktorého, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby alebo iná osoba,

ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej
správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim menom. Psychiatrická nemocnica
Philippa Pinela v Pezinku rozhodne takouto osobou však nie je. Opatrovancovi bola opakovane
poskytnutá v psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku zdravotná starostlivosť, ktorú však
opatrovanec medicínsky ani osobnostne neakceptuje a nerešpektuje, a je absolútne vylúčené aj z
týchto dôvodov vôbec uvažovať o existencii právneho vzťahu ustanoveného opatrovníka so sídlom

v Pezinku a opatrovanca bývajúceho v obci G.. Taktiež poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku
nie sú žiadne úvahy súdu prvého stupňa, ktorého viedli k ustanoveniu opatrovníka. Napadnutýmrozsudkom ustanovený opatrovník je v zmysle zriaďovacej listiny Ministerstva zdravotníctva SR štátnou
príspevkovou organizáciou s právnou subjektivitou, špecializovanou nemocnicou, ktorej základným
účelom je plnenie úloh súvisiacich so zabezpečovaním komplexnej ambulantnej a ústavnej zdravotnej

starostlivosti. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovený opatrovník nie je orgánom miestnej správy a ani
jehozariadením.PsychiatrickánemocnicaPhilippaPinelavPezinkunemážiadnyreálnydosahnaosobu
opatrovanca, ktorý sa nachádza v mieste trvalého bydliska v obci G., čo je 70 km od sídla ustanoveného
opatrovníka. Bol toho názoru, že prvostupňový súd si takýmto ustanovením opatrovníka zvolil najľahšiu
možnú cestu z ponúkaných, avšak celkom určite z hľadiska fungovania opatrovníckeho vzťahu, cestu

samoúčelnú, t.j. nemajúcu okrem vlastnej existencie opatrovníckeho vzťahu žiadny praktický význam
a pozitívny cieľ. Ďalším nedostatkom, ktorý vytkol napadnutému rozsudku, bola tá skutočnosť, že v
napadnutom výroku úplne absentuje presné určenie rozsahu opatrovníckych práv a povinností.

K odvolaniu ustanoveného opatrovníka sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že v rodine opatrovanca dlhodobo

pretrvávajú závažné rodinné problémy, ktorej skutočnosti nasvedčuje aj závislosť sestry opatrovanca
na omamných a psychotropných látkach, ako i opustenie rodiny zo strany otca opatrovanca. Matka
ako navrhovateľka v predmetnej veci sa celý život starala o opatrovanca a nakoľko má zdravotné
a psychické problémy vyplývajúce jej zo správania opatrovanca, odmietla byť ustanovená za jeho
opatrovníka. Nepretržitý lekársky a zdravotný dohľad nad opatrovancom je nevyhnutný aj z toho dôvodu,

že v dôsledku jeho psychického stavu nebezpečne fyzicky napadol svoju matku, pričom jej spôsobil
tržné poranenia hlavy, ako i pomliaždenie stavcov, ktorý útok si vyžiadal aj práceneschopnosť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie ustanoveného opatrovníka je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14Ps/51/2014 bolo pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony P. V., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého
stupňa pozbavil P. V. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a ustanovil mu opatrovníka
Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela Pezinok, so sídlom Malacká cesta 63, Pezinok. Súčasne súd
rozhodol,žeupúšťaoddoručeniarozsudkuP.V.aotrováchkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti ustanovenia opatrovníka P. V..

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v
zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné

otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované

zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda

preskúmateľné.

Odvolací súd porovnaním odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti s vyššie
citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom dospel k záveru, že súd prvého
stupňa sa danými kritériami neriadil, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať nepreskúmateľnosť jeho

rozhodnutia v časti ustanovenia opatrovníka, keď prvostupňový súd len odcitoval právne ustanovenia
dotýkajúce sa veci, a to bez bližšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia.

Podľa § 189a ods. 1 O.s.p., v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony
súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého

spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Podľa § 192 ods. 1 a 2 O.s.p, súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám,
ktorého podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah
opatrovníckych práv a povinností.

Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví

súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim
menom (§ 18 ods. 1).

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákony pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej
alebo obmedzenej spôsobilosti na právne úkony ukladajú súdu ustanoviť takejto osobe opatrovníka.

Touto funkciou opatrovníka má byť v zmysle § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka poverený
predovšetkým príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za
podmienky, že je ochotný túto funkciu vykonávať; až ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť
touto funkciou iného občana - fyzickú osobu, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, teda ak je
schopný a ochotný funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže súd poveriť výkonom funkcie

opatrovníka nesvojprávnej osoby orgán miestnej správy (mestský alebo obecný úrad), prípadne jeho
zariadenie s právnou subjektivitou. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry sa zásadne vyžaduje, aby
súdom ustanovený opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie
ustanovenýprotisvojejvôli.Akalevhodnáfyzickáosobazistenánebola,nietinejmožnosti,akoustanoviť
tzv. verejného opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv nesvojprávnej osoby ustanovením

jej opatrovníka, čo vyplýva zo znenia ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je formulované
imperatívne. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe pozbavenej,
prípadne obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická
osoba sa nenašla a nezostáva iná možnosť, ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byťpotom relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať i na judikatúru Z IV (str. 424), v zmysle možnosť ustanoviť národný výbor
(teraz orgán miestnej štátnej správy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana, nie je viazané

na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú osobu pre
túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986).

Súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval, pričom svoje rozhodnutie o ustanovení
opatrovníka žiadnym spôsobom neodôvodnil. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že tento nie je

osobou v zmysle ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná o orgán miestnej správy,
prípadne jeho zariadenie, ale ide o príspevkovú organizáciu zriadenú Ministerstvom zdravotníctva SR.
Ďalej je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, že tento v rozpore s ust. § 192 ods. 2 O.s.p. úplne
opomenul uviesť rozsah opatrovníckych práv a povinností.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ustanovenia

opatrovníka z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, v potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie a
vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.