Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240245
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113240245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: X. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, I., právne zast. JUDr. Petrom Harakálym,
advokátom,sosídlomF.č.XX,A.,protiodporcovi:HASTRAs.r.o.,sosídlomDolnéRudiny2/3528,Žilina,
IČO: 31 606 296, právne zast. Burian & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 1, 010 01 Žilina, iČO: 47 254
483, za účasti vedľajšieho účastníka Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, Antona Bernoláka č. 53, 010
01 Žilina 1, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa a iné, o odvolaní navrhovateľa proti čiastočnému
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25Cpr/6/2013-263 zo dňa 1.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd čiastočný rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým čiastočným rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v časti, ktorým žiadal určiť, že
obsah a podmienky v subdodávateľskej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zodpovedajú
pracovno-právnemu vzťahu a že úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 12.5.2011 počas výkonu práce, je
pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v rozsahu 100 %, zamietol. O trovách konania súd
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Okresný súd svoj čiastočný rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 1, § 11, § 42, § 43 Zákonníka práce,
§ 1, § 2 Obchodného zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným
skutkovým a právnym záverom:
Predmetom návrhu sú dva odlišné nároky navrhovateľa z jedného právneho vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom, pričom tento nárok by mal byť upravený ustanoveniami zák. č. 311/2001
Z.z.(Zákonníkompráce)aaknie,tak bymalbyťupravenýzák.č.513/1991Zb(Obchodnýmzákonom).

Pri posúdení petitu návrhu A/ mal súd vyrieknuť výrok ( ktorý mal byť uvedený v rozsudku ), ktorým by sa
stotožnil s názorom navrhovateľa, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol individuálny pracovný
vzťah v súvislosti s výkonom závislej práce navrhovateľa a to na základe PODDODÁVATEĽSKEJ
ZMLUVY zo dňa 14.6.2010.
Uvedená PODDODÁVATEĽSKÁ ZMLUVA mala byť právnym úkonom, ktorá mala zastrieť pracovnú
zmluvu ( individuálny pracovný vzťah ) medzi navrhovateľom a odporcom ( malo sa jednať o zastretý
právny úkon ).

Posúdenie a priznanie nároku v zmysle petitu B/ malo byť dôsledkom alternatívy pre prípad, že by
navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a z vykonaného dokazovania by vyplynulo, že medzi
navrhovateľom a odporcom nevznikol individuálny pracovný vzťah v zmysle zákonníka práce, ale že by
sa dodatočne preukázalo, že tak, ako udáva vyššie uvedená PODDODÁVATEĽSKÁ ZMLUVA zo dňa14.6.2010, že medzi navrhovateľom -podnikateľom a odporcom - podnikateľom vznikol právny vzťah
podľa ustanovení obchodného zákonníka, v postavení navrhovateľ poddodávateľ a odporca dodávateľ
( tak, ako je aj zmluva koncipovaná ).

Vychádzajú z uvedeného právneho vzťahu by mal súd na základe vykonaného dokazovania predbežne
zistiť, že odporca ako dodávateľ vo vzťahu k navrhovateľovi poddodávateľovi si nesplnil všetky
povinnosti vyplývajúce mu so zákona, čím zavinil úraz navrhovateľa a z uvedeného dôvodu by mal
uspokojiťnárokynavrhovateľavrozsahu100%(náhraduzabolesť,náhraduzasťaženiespoločenského
uplatnenia ... ).

Pri takejto konštalácii nárokov uvedených v návrhu je možné konštatovať, že už samotný navrhovateľ pri
uplatnení nároku si nebol úplne istý vznikom individuálneho pracovnoprávneho vzťahu, keď svoj nárok
koncipoval ako alternatívu ( predpokladal nepreukázanie individuálneho pracovnoprávneho vzťahu ).
Ďalej pri uvedenej alternatíve je potrebné zdôrazniť, že petit návrhu tak, ako je koncipovaný
navrhovateľomnespĺňanáležitostialternatívnehopetitu(čonespochybnilaniprávnyzástupcaodporcu).
S poukazom na uvedené predmetné nároky navrhovateľa označené ako alternatívny petit súd

nepovažoval za alternatívny nárok, ale ako dva samostatné, na seba nezávislé nároky navrhovateľa
( jeden nárok podľa ustanovení Zákonníka práce a druhý podľa Obchodného zákona ).
K petitu A/ návrhu je potrebné dodať, že navrhovateľ pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. by musel uniesť dôkazné bremeno ( preukázať súdu ), že nárok navrhovateľa je v tejto
časti nároku dôvodný.

Predmetom nároku A/ s poukazom na vyššie uvedené bol navrhovateľ povinný preukázať, že obsah
a podmienky v subdodávateľskej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zodpovedajú
pracovno-právnemu vzťahu.
Ak by navrhovateľ preukázal vyššie uvedené, mohol by súd následne vyriecť, že úraz, ktorý sa stal
žalobcovi dňa 12.05. 2011 počas výkonu práce je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný.

Tiež by navrhovateľ musel preukázať zavinenie odporcu v rozsahu 100 %.
Aby navrhovateľ v konaní preukázal, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol individuálny
pracovnoprávny vzťah, musel by v konaní navrhovateľ preukázať, že v prípade účastníkov konania sa
jedná o:
a/ výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa,

b/ podľa pokynov zamestnávateľa,
c/ v jeho mene,
d/ za mzdu alebo odmenu,
e/ v pracovnom čase,
f/ na náklady zamestnávateľa,

g/ jeho výrobnými prostriedkami,
h/ na zodpovednosť zamestnávateľa,
ch/ ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
V prípade, že by sa preukázal nárok navrhovateľa označený A/, nárok uplatnený ako B/ by sa stal
bezpredmetným, pretože nárok navrhovateľa by následne musela uspokojiť Sociálna poisťovňa -

vedľajší účastník.
Súd vo veci sa oboznámil s obsahom PODDODÁVATEĽSKE ZMLUVY zo dňa 14.6.2010, ktorá sa v
nespochybnenom znení, doložená navrhovateľom, nachádza na č.l. 60 spisu.
Z obsahu uvedenej zmluvy nemôžeme konštatovať iné, ako že uvedenú zmluvu uzatvorili účastníci
zmluvy poddodávateľ - navrhovateľ ako podnikateľ - živnostník a odporca dodávateľ, podnikateľ -

právnická osoba ( to preukazuje aj označenie účastníkov zmluvy ).
Predmetom uvedenej zmluvy je úprava práv a povinností medzi dvoma podnikateľmi, ohľadne
stanovenia a zabezpečenia podmienok poddodávateľských prác v prospech odporcu.
Uvedená zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti medzi dvoma podnikateľskými subjektami.
Účelom úpravy je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľmi vo vlastnom mene a na

vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 1 Obch.
zák..
Ak by sme opomenuly tento listinný dôkaz, k predmetu veci je potrebné dodať, že v rozsahu ust. § 120
ods. 4 O.s.p. súd vykonal aj ďalšie dôkazy a to vo veci vypočul konateľa odporcu, zástupcu vedľajšieho
účastníka konania a aj svedkov L. P., D. B., T. C. a D. B..

Konateľ odporcu, zástupca vedľajšieho účastníka konania a aj svedkovia v konaní vypovedali a svojimi
výpoveďami vylúčili v prípade navrhovateľa vznik individuálneho pracovného vzťahu.Práve naopak všetci svedkovia, priamo svedkovia D. B. a L. P. potvrdzovali, že práce na odstránení
strešného plášťa ( práce, pri ktorých došlo k úrazu ), vykonával odporca ako živnostník, spolu so
svedkom L. P., pre odporcu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že medzi navrhovateľom a
odporcom nevznikol žiaden pracovný vzťah ( ani na základe vyššie uvedenej zmluvy ) a pokiaľ došlo dňa
12.5.2015 k úrazu navrhovateľa s opísanými dôsledkami na zdraví navrhovateľa, nejedná sa o pracovný
úraz navrhovateľa.
K osobe navrhovateľa je potrebné dodať, že vo veci samej nebol vypočutý navrhovateľ, ktorý má

vážne zdravotné problémy ( vyššie opísané ), ktoré mu nedovoľujú zúčastniť sa osobne pojednávania
( pripútaný na lôžko ).
Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa, skutočnosť, že vo veci je zastúpený právnym zástupcom,
nikto z účastníkov alebo právnych zástupcov účastníkov konania nežiadal vzhľadom na zdravotný stav
navrhovateľa vypočuť navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd osobu navrhovateľa ako účastníka konania nevypočul.

Na záver je potrebné dodať, že hoci navrhovateľ v petite návrhu a následne pripustenej zmene návrhu
uvádzal, že sa jedná o alternatívny petit, z obsahu plnenia požadovaného v tzv. alternatívnom petite
návrhu súd mal preukázané, že sa nejedná o alternatívu plnenia a z uvedeného dôvodu, že sa nejedná
o alternatívny petit.
S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že sa jedná o dva samostatné, na sebe nezávislé

nároky navrhovateľa, uplatnené v jednom návrhu.
Z uvedeným konštatovaním sa stotožnil aj právny zástupca navrhovateľa a aj právny zástupca odporcu
a z uvedenej skutočnosti súd pri rozhodnutí vychádzal.
Vzhľadom k tomu, že je účelné, aby sa najprv rozhodlo o samostatnom nároku navrhovateľa týkajúceho
sa navrhovateľom vzniknutého - nevzniknutého pracovnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a

odporcom, Okresný súd Žilina rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p.
S poukazom neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, súd návrh navrhovateľa, ktorým
žiadal navrhovateľ, aby súd určil, že obsah a podmienky v subdodávateľskej zmluve uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným zodpovedajú pracovno-právnemu vzťahu, a že úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa
12.05. 2011 počas výkonu práce je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v rozsahu 100

%, zamietol.
Podľa § 151 ods. 1/ O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo rozhodnuté čiastočným rozsudkom a o zbytku nároku navrhovateľa

bude potrebné rozhodnúť následne o trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti čiastočnému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý čiastočný rozsudok okresného súdu

zmeniť a určiť, že obsahom podmienky v subdodávateľskej zmluve zo dňa 14.6.2010, uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, zodpovedajú pracovnoprávnemu vzťahu a že úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa
12.5.2011 počas výkonu práce, je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v rozsahu 100 %.
Vo svojom odvolaní poukazoval okrem iného na ust. § 80 písm. c) O.s.p. a naliehavosť právneho záujmu
na podanej žalobe, ktorá spočívala predovšetkým v odstránení stavu jeho právnej neistoty, pretože sa

nemôže domáhať svojich nárokov priamo žalobou o plnenie. Naliehavý právny záujem je nepochybne
daný z dôvodu zvýšenej kvality právneho postavenia jeho osoby v prípade, ak tento vykonával pre
žalovaného závislú prácu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR. Poukázal na ust. Zákonníka práce, obsah poddodávateľskej zmluvy, dlhodobo z vykonávania
prác pre žalovaného. Tvrdil, že okresný súd sa vôbec nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia

materiálnou podstatou právneho vzťahu medzi účastníkmi a neskúmal prítomnosť zákonných znakov
závislej práce vo výkone práce žalobcu pre žalovaného, hoci práve toto bol najvážnejší aspekt
argumentácie žalobcu v časti nároku týkajúcej sa určenia, že sa jedná o pracovnoprávny vzťah.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky, čím bolo porušené jeho právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a v dôsledku toho do práva na súdnu ochranu v zmysle

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutia
Ústavného súdu SR.K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa s argumentáciou

navrhovateľa so závermi z nej vyplývajúcimi nemožno stotožniť. Aby bolo možné právny vzťah
účastníkovkonaniadefinovaťakopracovnoprávny,muselbymaťjehopredmetexlegecharakterzávislej
práce. Ako aj navrhovateľ uvádza, navrhovateľ na základe poddodávateľskej zmluvy uzatvorenej s
odporcomvykonávalvsubdodávkeprípravnéprácenastavbe.Obligátornýmpredpokladomsubsumpcie
zmluvného vzťahu pod režim Zákonníka práce je skutočnosť, že v prípade navrhovateľa by muselo

ísť o výlučne osobný výkon práce. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle čl. II. ods.
6 a 7 poddodávateľskej zmluvy bolo prípustné, aby navrhovateľ svoje zmluvné povinnosti splnil
aj prostredníctvom tretích osôb, čím zmluvné strany vylúčili povinnosť výlučne osobného výkonu
práce navrhovateľom. Navrhovateľ v zmysle vykonaného dokazovania nesporne realizoval činnosti vo
vlastnom mene ako živnostník. Utrpel úraz pri realizácii predmetu svojho podnikania, t.j. pri prípravných
prácach k realizácii stavby. Ako živnostník disponoval živnostenským oprávnením vystaveným na jeho

meno, ktoré zahŕňalo prípravné práce k realizácii stavby vrátane demolácie strešnej krytiny. Vykonané
práce vo vlastnom mene fakturoval odporcovi, sám vo vlastnom mene podával daňové priznanie, pri
svojej činnosti používal vlastné náradie, práce vykonával na svoju zodpovednosť. Navrhovateľ ako aj
odporca na základe vzájomného konsenzusu absolvovali svoj právny vzťah pod režim Obchodného
zákonníka. Má za to, že poddodávateľská zmluva nenapĺňa znaky disimulovaného právneho úkonu,

nakoľko z prejavenej vôle účastníkov konania, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci
konania mali záujem na vzniku obchodnoprávneho záväzkového vzťahu a nie pracovnoprávneho
vzťahu. Uvádzal, že navrhovateľ nikdy a to ani pred uzatvorením poddodávateľskej zmluvy, ako aj počas
trvania zmluvného vzťahu s odporcom neprejavil vôľu pôsobiť ako zamestnanec odporcu. Ani odporca
nikdy neprejavil vôľu, aby mal voči navrhovateľovi vystupovať v pozícii jeho zamestnávateľa. V ďalšom

poukázal na judikatúru súdov SR a Českej republiky. Podľa názoru odporcu napadnutý rozsudok v
žiadnom smere nenapĺňa znaky arbitrárnosti, nevybočuje z medzi stanovených ústavov SR O.s.p., či
inýchprávnychpredpisovajezákonneajústavnekonformné.Odhliadnúcodabsencieprávnehozákladu
podanéhožalobnéhonávrhumáodporcanavyšezato,ženavrhovateľnedisponujenaliehavýmprávnym
záujmom na ním formulovanom určovacom petite.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý čiastočný rozsudok okresného súdu v intenciách
ustanovených v § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. §
214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil v
súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, ako aj vo svojin vyjadrení

k odvolaniu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie

prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Srozhodnutímokresnéhosúdu,právnymposúdenímveci,akoajzdôvodnenímčiastočnéhorozsudkusa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobiléinak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže okresný súd sa vysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval navrhovateľ aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 4 O.s.p., v
zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.