Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/569/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514200936
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514200936.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa R. B., štátneho občana D.
republiky,bytomO.XXX,V.,vkonanízastúpenéhoP.B.,bytomO.XXX,V.protiodporcoviC.Y.,štátnemu
občanovi D. republiky, bytom O. XXX, Čachtice, v konaní zastúpenému JUDr. Filipom Vavrinčíkom,
advokátom, so sídlom Kmeťova 18, Nové Mesto nad Váhom o zaplatenie 9.388,96 eur, na odvolania

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/36/2014-77 zo dňa 17.
marca 2015, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 262,33 eur
za trovy právneho zastúpenia, k rukám JUDr. Filipa Vavrinčíka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 785,94 eur titulom trov
právneho zastúpenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu
odporcu.Rozhodnutievovecisamejsúdprvéhostupňaodôvodnilvýsledkamivykonanéhodokazovania,

ktoré posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 112 a § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že navrhovateľ sa podaním došlým súdu dňa 04.02.2014 domáhal,
aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu 9.388,96 eur z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že
dňa 09.08.2015 krátko po polnoci vyhorela strecha rodinného domu navrhovateľa od drevenej garáže
odporcu. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na

námietku premlčania. Dňa 09.08.2005 vznikol požiar u odporcu a tento požiar sa rozšíril na domovú
nehnuteľnosť navrhovateľa. Navrhovateľ v roku 2005 na opravu svojej nehnuteľnosti vynaložil náklady
minimálne vo výške 9.388,96 eur, pričom od začiatku navrhovateľ mal vedomosť o tom, že si môže
uplatniť náhradu škody voči odporcovi, čo dokazuje záznam z priestupkového konania Okresného
riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Novom Meste and Váhom zo dňa 10.10.2005. Návrh
na súd bol podaný dňa 04.02.2014, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 106

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula najneskôr do konca roku 2007 /resp. dva roky po
uplynutí lehoty splatnosti najneskôr splatnej predloženej faktúry/. Na tento záver súdu nemá vplyv
ani skutočnosť, že navrhovateľ predložil všetky doklady advokátovi, nakoľko žalobu bolo potrebné
v stanovenej lehote podať na súd. Odporca namietol premlčanie pohľadávky navrhovateľa. Z týchto
dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s poukazom
na vznesenú námietku premlčania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 1

O.s.p., keď úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyčíslenú podľa § 10 ods. 1, § 13 ods.
2, § 13a ods. 1 písm. a), b), c), § 15, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Podľa neho súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Nevypočul žiadnych svedkov, ani Helenu

Lacovičovú, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva. Jeho návrh na náhradu škody spôsobenej mu požiarom
dňa 9.8.2005 bol zamietnutý z dôvodu, že odporca namietol premlčanie. Podľa navrhovateľa, ak súd
nemôže prihliadnuť k tejto skutočnosti, majetkovým pomerom poškodenej osoby a technologickým
možnostiam odstránenia škody a tým určiť jej výšku, tak by mal k týmto skutočnostiam prihliadnuť pri
rozhodovaní o náhrade trov konania.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa písomne uviedol, že odvolanie navrhovateľa nemá zákonom
predpísané náležitosti a žiada ho zamietnuť. Pre prípad, že by odvolací súd posúdil odvolanie
navrhovateľa ako dostatočné, uviedol odporca, že s ohľadom na ním vznesenú námietku premlčania, a
na ktorú boli navrhovateľ i jeho zástupca opakovanie upozorňovaní ešte pred podaním návrhu na súd,
nebolo potrebné vykonávať vo veci ďalšie dôkazy. Toto by sa priečilo zásade rýchlosti a hospodárnosti

konania. Vykonanie ďalších dôkazov, by nemalo na dôvodne vznesenú námietku premlčania žiadny
vplyv, a súd by navrhovateľovi jeho premlčané právo nemohol priznať. Rozhodnutie súdu je teda správne
a odporca ho žiada potvrdiť. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu písomne uviedol, že podľa napadnutého rozsudku by mal zaplatiť

náhradu trov konania- tarifnú odmenu a režijný paušál za účasť právneho zástupcu odporcu na
pojednávaní dňa 5.2.2015. Odporca si však uplatnil náhradu trov konania nie za takýto úkon ale za
vyjadrenie zo dňa 2.2.2015. Ďalej poukázal na to, že pre nečinnosť štátnych zamestnancov, ktoré si
neplnia svoje povinnosti, došlo údajne k premlčaniu práva navrhovateľa a on musí zaplatiť aj náhradu
trov konania odporcu. Záverom požiadal, aby odvolací súd vypočul v konaní ním označených svedkov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa

preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Odvolací súd je toho názoru, že posúdenie v konaní uplatneného práva navrhovateľa ako premlčaného

súdom prvého stupňa bolo správne. Zodpovedá správnej aplikácii ustanovení § 100 ods. 1, § 101. § 112
a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka na v konaní správne zistený skutkový stav veci.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri požiari jeho
rodinného domu dňa 9.8.2015, ktorý požiar vznikol od garáže odporcu. Navrhovateľ podľa záznamu z

priestupkového konania Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Novom Meste and
Váhom zo dňa 10.10.2005 mal vedomosť o tom, že si môže uplatniť náhradu škody voči odporcovi.
V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Svoj návrh na začatie konania
o zaplatenie náhrady škody voči odporcovi podal navrhovateľ na súde prvého stupňa až dňa 4.2.2014,

teda viac ako 8 rokov po tom, čo sa dozvedel o škode i o tom, kto za ňu zodpovedá. Pretože odporca
v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného práva navrhovateľa, súd prvého stupňa správne
túto posúdil ako dôvodnú a navrhovateľovi premlčané právo nepriznal a jeho návrh na začatie konania
zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ namieta nevykonanie ním navrhnutých dôkazov súdom prvého stupňa, tu odvolací
súd žiadne pochybenie v procesnom postupe súdu prvého stupňa nezistil. Dokazovanie v občianskom
súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie
a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťouúčastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených /navrhnutých/ dôkazov vykoná. Uvedené
predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie

skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,
ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Z obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky teda nevyplýva pre všeobecné súdy ústavná povinnosť vykonať
všetky dôkazy, ktoré označil účastník konania. Skutočnosť, že súd neakceptuje návrhy účastníka na
vykonanie dokazovania, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práv účastníka. Zásah do

základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo
možné konštatovať len vtedy, ak by záver súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol
zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca
z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu
bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní /pozri nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 75/96 a sp. zn. I. ÚS 350/08/.

V predmetnej právnej veci navrhoval navrhovateľ zadovážiť z Okresného úradu Trenčín záznam o
prešetrení jeho sťažnosti podanej na políciu dňa 10.9.2014, ako aj stanovisko - vyjadrenie obce
Čachtice k tomu, aký postup alebo záver z tejto jeho sťažnosti urobila, ďalej navrhol vykonať prieskum
súdnym znalcom a vypočuť ako svedka Helenu Lacovičovú. Ako už bolo vyššie uvedené, odporca v

konaní vzniesol dôvodnú námietku premlčania uplatneného práva navrhovateľa. Ani jeden z uvedených
navrhnutých dôkazov nebol podľa odvolacieho súdu spôsobilý spochybniť záver o premlčaní práva
navrhovateľa a nemohol tak privodiť pre navrhovateľa priaznivý výsledok konania. Súd prvého stupňa
preto dôvodne a správne odmietol vykonať tieto dôkazy navrhnuté navrhovateľom.

Odvolací súd ďalej preskúmal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania účastníkov v
napadnutom rozsudku. Aj toto rozhodnutie súdu hodnotí ako vecne správne. Odporca bol v konaní plne
úspešný a preto mu proti navrhovateľovi patrí právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďževkonanínebolitvrdenéanipreukázanéžiadneskutočnostihodnéosobitnéhozreteľa,prektoréby
súd nemusel výnimočne odporcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, súd prvého stupňa

správne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, konkrétne za trovy
právneho zastúpenia odporcu v konaní. Tu sa súd dopustil zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku, keď odporcovi priznal náhradu trov konania za tarifnú odmenu a režijný paušál
advokátaodporcuzaúkonúčastinapojednávanídňa5.2.2015.Takétopojednávaniepredsúdomprvého
stupňa sa však vôbec neuskutočnilo, a ani odporca si za takýto úkon náhradu trov konania neuplatňoval.

Odporca si v písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 18.3.2015 uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia za písomné podanie zo dňa 5.2.2015 /popri náhrade trov za úkony prevzatie a
prípravazastúpeniaaúčasťnapojednávanídňa17.3.2015-ktorýchnáhradusúdprvéhostupňasprávne
odporcovi v napadnutom rozsudku priznal/. Takéto písomné podanie vo veci samej bolo podané a keďže
sa týkalo veci samej /vznesenie námietky premlčania/ patrí advokátovi odporcu za tento úkon podľa

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tarifná odmena a režijný paušál /§ 13a ods. 1 písm. c)/. Aj keď teda odporcovi
nepatrí náhrada trov konania za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 5.2.2015, patrí mu /
v rovnakej výške/ náhrada trov konania za úkon - písomné podanie zo dňa 5.2.2015. Celková suma
priznanej náhrady trov konania je preto správna a v tomto zmysle je rozhodnutie súdu prvého stupňa o
náhrade trov konania vecne správne a ako také muselo byť odvolacím súdom potvrdené.

Na základe týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak,

že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 262,33
eur za trovy právneho zastúpenia. Tieto trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú tarifnú odmenu
253,94 eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku + 8,39 eur režijný paušál.
Výškatarifnejodmenyzaúkonadvokátaodporcubolavypočítanápodľa§10ods.1vyhláškyč.655/2004
Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina

výpočtového základu pre rok 2015, v ktorom bol úkon vykonaný. Povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania uložil odvolací súd navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu odporcu podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .