Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216491
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112216491.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky S. G., L.. XX. XX. XXXX, J. T. L. XXXX/XA, XXX XX J., št. občianky SR, zastúpenej
JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín proti odporcovi
Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812 52 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody vo výške 1 814,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1 814,42 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 12. 11. 2011 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1 201,33 Eur pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jozefa Poláka, vedeného
vo E., S..D.. č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 06. 07. 2012 domáhala proti odporcovi práva na zaplatenie
sumy 1 814,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27. 09. 2011 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že na na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 23. 09. 2011 uzatvorenej medzi C. X., L.. XX. XX. XXXX, J. C. XXXX/XX, XXX XX K.
T. ako postupcom a navrhovateľkou ako postupníkom, nadobudla navrhovateľka žalovanú pohľadávku
voči odporcovi vrátane príslušenstva. Táto pohľadávka vznikla z titulu náhrady škody spôsobenej
nezákonným trestným stíhaním a nezákonným rozhodnutím o väzbe orgánmi činnými v trestnom konaní
vedenom proti postupcovi a to uznesením vyšetrovateľa KÚV PZ J. J. T. - XXX/XX - XX zo dňa 19. 11.
1998, obžalobou prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici T. XX/XX zo dňa 14. 05. 2003 a

uznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.P.XX/XXzodňa21.11.1998vspojenísuznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. X P. XXX/XX zo dňa 21. 12. 1998. Žalovaná suma pozostáva
jednak z náhrady škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch právneho predchodcu navrhovateľky
na trovy obhajoby v trestnom konaní vo výške 997,29 Eur uplatnenej v zmysle § 18 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z.ajednakznáhradynemajetkovejujmyspôsobenejprávnemupredchodcovinavrhovateľky
rozhodnutím o väzbe a neoprávneným pozbavením osobnej slobody vo výške 817,13 Eur uplatnenej v
zmysle § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. a vyčíslenej v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003

Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Celková dĺžka väzby právneho predchodcu navrhovateľky trvala
77 dní (od 20. 11. 1998 do 05. 02. 1999, z toho 41 dní v roku 1998 a 36 dní v roku 1999). Jedna tridsatina
priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 1997 predstavuje sumu
10,21 Eur a za rok 1998 sumu 11,07 Eur, preto nemajetková ujma za 77 dní väzby je uplatnená vo výške817,13 Eur (10,21 Eur x 41 dní väzby v roku 1998 + 11,07 Eur x 36 dní väzby v roku 1999). Právny
predchodca navrhovateľky v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a to listom zo dňa 20. 09. 2011. Nakoľko žiadosti právneho

predchodcu navrhovateľky vyhovené nebolo, domáha sa navrhovateľka svojho práva súdnou cestou.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľky neuznáva. Návrh
navrhol zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko jemu podriadené zložky konali lege artis.

Odporca na pojednávaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru by sa v danom prípade malo postupovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb., pretože rozhodujúce skutočnosti ohľadne podania obžaloby, rozhodnutia
o väzbe sa stali pred 01. 07. 2004. V rámci tohto právneho predpisu je jediným zástupcom štátu (na
prerokovanienárokunanáhraduškody)MinisterstvospravodlivostiSR,niejemožnénejakýmspôsobom
vyberať takéhoto zástupcu postupom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z. z. Čo sa
týka uplatnených úrokov z omeškania, odporca namietal, že právne predpisy a judikatúra vylučujú,

aby boli priznané tak, ako to požaduje navrhovateľka (odo dňa nasledujúceho po doručení žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku odporcovi). Má za to, že prípadené omeškanie by mohlo nastať
buď v čase po podaní odpovede zo strany odporcu právnemu predchodcovi navrhovateľky, resp. po
uplynutí 6 mesiacov a to na základe tej skutočnosti, ktorá nastane skôr. Ďalej odporca namietal náhradu
nemajetkovejujmy,ktorúbezsplnenianáležitostív§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.nemožnopriznať,

preto trval na výsluchu svedka C. X..

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní viedol, že vypočutie spomínaného svedka považuje
jednak za nadbytočné, pretože tento svedok sa vie vyjadriť len k tomu, že skutočne v tom čase bol vo
väzbe a jednak neekonomické, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou je v súčasnej dobe vo výkone

trestu v Žiline.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 09. 2011,
uznesením Okresného súdu J. J. sp. zn. P. XX/XX zo dňa 21. 11. 1998, uznesením Krajského
súdu v J. J. sp. zn. XTpo XXX/XX zo dňa 21. 12. 1998, uznesením krajského prokurátora v Banskej

Bystrici č. 1 T. XX/XX zo dňa 05. 02. 1999, obžalobou zo dňa 14. 05. 2003, rozsudkom Krajského
súdu v J. J. sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 09. 09. 2010, vyčíslením trov obhajoby zo dňa 16. 09. 2010,
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 28. 09. 2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 20. 09. 2011, predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody zo dňa 11. 11. 2011, výsluchom
účastníkov, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 17. 04. 2013 vrátane príloh,

čestným prehlásením zo dňa 31. 07. 2013 a zistil tento skutkový stav:

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 09. 2011 postúpil postupca C. X., L.. XX. XX. XXXX, J.
C. XXXX/XX, XXX XX K.Ý. T. na postupníka - navrhovateľku pohľadávku voči dlžníkovi - odporcovi vo
výške 1 814,42 Eur s príslušenstvom. Podľa čl. I zmluvy postúpená pohľadávka vznikla z titulu náhrady

škody spôsobenej nezákonným trestným stíhaním a nezákonným rozhodnutím o väzbe orgánmi činnými
v trestnom konaní vedenom proti postupcovi a to uznesením vyšetrovateľa KÚV PZ Banská Bystrica T. -
XXX/XX - 98 zo dňa 19. 11. 1998, obžalobou prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici T. XX/
XX zo dňa 14. 05. 2003 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. P. XX/XX zo dňa 21. 11.
1998 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. X P. XXX/XX zo dňa 21. 12. 1998.

Uznesením vyšetrovateľa KÚV PZÚ Banská Bystrica T.- XXX/XX-XX zo dňa 19. 11. 1998 bolo voči
C. X.L., L.. XX. XX. XXXX (ďalej „právny predchodca navrhovateľky“) vznesené obvinenie pre trestný
čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Proti tomuto
uzneseniu podal právny predchodca navrhovateľky sťažnosť, ktorú prokurátor ako nedôvodnú zamietol.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. P. XX/XX zo dňa 21. 11. 1998 rozhodol o vzatí právneho
predchodcu navrhovateľky do väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku. Proti
tomuto uzneseniu podal právny predchodca navrhovateľky sťažnosť ústne do zápisnice na neverejnom
zasadnutí. Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí dňa 21. 12. 1998 túto sťažnosť
prejednal a vydal uznesenie sp. zn. P. XXX/XX, ktorým napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská

Bystrica zrušil a zároveň zobral právneho predchodcu navrhovateľky do väzby podľa § 68 Trestného
poriadku z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s určeným začiatkom trvania väzby
od 20. 11. 1998 o 14:20 hod., s miestom výkonu väzby ÚZVJS Banská Bystrica. Na základe príkazu
Okresného súdu Banská Bystrica č. P. XX/XX zo dňa 11. 01. 1999 bol právny predchodca navrhovateľkypremiestnený z Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica do ÚVV Leopoldov v čase od 11. 01. 1999
do 31. 01. 1999 a prepustený na slobodu uznesením krajského prokurátora v Banskej Bystrici č. XKv
XX/XX zo dňa 05. 02. 1999. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal dňa 14. 05. 2003 na

Okresný súd v Žiari nad Hronom obžalobu proti právnemu predchodcovi navrhovateľky za účastníctvo
vo forme pomoci k trestnému činu sprenevery podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 248 ods. 1,5 Trestného
zákona. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. XT XXX/XX zo dňa 17. 09. 2003 trestnú vec
zastavil z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, keď dospel k záveru, že trestné stíhanie
je neprípustné. Na základe sťažnosti generálneho prokurátora SR, Najvyšíí súd SR rozsudkom sp. zn.

17/2004 zo dňa 14. 07. 2004 rozhodol tak, že predmetné uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom
zrušil a prikázal mu vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť. Okresný súd v rámci nového
prejednania obžaloby uznesením vec postúpil na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Z plnomocenstva zo dňa 27. 01. 2010 mal súd preukázané, že C. X. splnomocnil JUDr. Jozefa Poláka,
advokáta so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, aby ho zastupoval v trestnej veci vedenej na

Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. XT X/XX. Vo veci bolo dňa 07. 04. 2010, 17. 05. 2010 a
09. 09. 2010 vykonané hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny predchodca navrhovateľky aj
jeho obhajca. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 09. 09. 2010 bol
obžalovaný C. X. oslobodený spod obžaloby, pretože skutok, ktorý sa mu kládol za vinu nie je trestným
činom.

Listom zo dňa 16. 09. 2010, doručeným právnemu predchodcovi navrhovateľky dňa 17. 09. 2010 vyčíslil
JUDr. Jozef Polák trovy obhajoby v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. XT
X/XX na sumu 997,29 Eur za 4 úkony právnej služby po 120,23 Eur (príprava a prevzatie zastupovania,
účasť na pojednávaní dňa 07. 04. 2010, 17. 05. 2010, 09. 09. 2010), 4x režijný paušál po 7,21

Eur (rok 2010), náhrada za stratu času vo výške 216,36 Eur /3x (6 x 12, 02 Eur)/, náhrada cestovného
vo výške 111,94 Eur (z toho 37,14 Eur za cestu na pojednávanie dňa 07.04.2010 Dolný Kubín - Banská
Bystrica a späť, čo predstavuje 152 km osobným motorovým vozidlom VOLKSWAGEN PASSAT, ev. č.
DK-620AP, pri spotrebe 5,6l na 100 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur a pri cene paliva 1,095
Eur/l; suma 37,41 Eur za cestu na pojednávanie dňa 17. 05. 2010 Dolný Kubín - Banská Bystrica a späť,

rovnakým motorovým vozidlom, pri cene PHM 1,127 Eur/l, suma 37,39 Eur za cestu na pojednávanie
dňa 09. 09. 2010 Dolný Kubín - Banská Bystrica a späť pri cene PHM 1,125 Eur/l), k tumu 19 % DPH
vo výške 159,23 Eur. Trovy obhajoby boli právnym predchodcom navrhovateľky uhradené dňa 28. 09.
2010, čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28. 09. 2010 ako aj z prehľadu pohybov
v pokladni JUDr. Jozefa Poláka za september 2010 a z čestného prehlásenia C. X. zo dňa

31. 07. 2013.

Z obsahu spisu vyplýva, že väzba právneho predchodcu navrhovateľky trvala 77 dní od 20. 11. 1998 do
05. 02. 1999, teda 41 dní v roku 1998 a 36 dní v roku 1999.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bola priemerná mesačná nominálna mzda
zamestnanca v hospodárstve SR za rok 1997 vo výške 306,25 Eur, za rok 1998 vo výške 332,04 Eur.
JednatridsatinapriemernejnominálnejmesačnejmzdyzamestnancavhospodárstveSR jepotom10,21
Eur za rok 1997 a 11,07 Eur za rok 1998.

Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20. 09. 2011 vyplýva, že bola
adresovaná Generálnej prokuratúre SR. Právny predchodca navrhovateľky si v žiadosti uplatnil náhradu
škody vo výške 1 814,42 Eur, z toho sumu 997,29 Eur titulom náhrady trov obhajoby v zmysle § 18 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. a sumu 817,13 Eur titulom nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2, 4 zákona
č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31. 12. 2012).

Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 11. novembra 2011 právnemu zástupcovi právneho
predchodcu oznámila, že žiadosť na náhradu škody zo dňa 20. 09. 2011 považuje v plnom rozsahu za
nedôvodnú. Nijakým spôsobom nespochybňovala, že by nebola príslušným orgánom na prerokovanie
nároku na náhradu škody.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutí, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

V § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. sú taxatívne vymenované dôvody, kedy právo na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe nevznikne.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa§4ods.1zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánomverejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci;

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 4, 5 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, výška nemajetkovej
ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej

mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a
tozakaždý,ajzačatýdeňpozbaveniaosobnejslobody.Vžiadostiopredbežnéprerokovanienárokuapri
uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady

na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ana škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. (Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004)

Predmetomkonaniajenáhradyškodyvovýške997,29Eurspôsobenánezákonnýmrozhodnutímorgánu
verejnej moci v podobe vynaložených nákladov právneho predchodcu navrhovateľky na trovy obhajoby
v trestnom konaní a ďalej náhrada škody vo výške 817,13 Eur ako nemajetková ujma za nezákonnú

väzbu práneho predchodcu navrhovateľky v období od 20. 11. 1998 do 05. 02. 1999.

Vzhľadom k tomu, že právny predchodca navrhovateľky bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 09. 09. 2010, súd posudzoval nárok
navrhovateľky podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.

Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľky, súd mal preukázané, že žalovanú pohľadávku nadobudla
spolu s príslušenstvom Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 09. 2011. Pasívne legitimovaný
je v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát, za ktorý koná v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) a písm.
l) zákona č. 514/2003 Z.z. Generálna prokuratúra SR.

Vykonaným dokazovaním bol preukázaný skutkový stav tak, ako je popísaný vyššie. Uznesením
vyšetrovateľa KÚV PZÚ Banská Bystrica T.- XXX/XX-XX zo dňa 19. 11. 1998 bolo
voči právnemu predchodcovi navrhovateľky vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa §
235 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal právny
predchodca navrhovateľky sťažnosť, ktorú prokurátor ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd Banská

Bystrica uznesením sp. zn. P. XX/XX zo dňa 21. 11. 1998 rozhodol o vzatí právneho predchodcu
navrhovateľky do väzby, ktorý podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. P. XXX/XX napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a
zároveň zobral právneho predchodcu navrhovateľky do väzby podľa § 68 Trestného poriadku z dôvodov
podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s určeným začiatkom trvania väzby od 20. 11. 1998

o 14:20 hod., s miestom výkonu väzby ÚZVJS Banská Bystrica. Na základe príkazu Okresného súdu
Banská Bystrica č. P. XX/XX zo dňa 11. 01. 1999 bol právny predchodca navrhovateľky premiestnený
z Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica do ÚVV Leopoldov v čase od 11. 01. 1999 do 31. 01. 1999
a prepustený na slobodu uznesením krajského prokurátora v Banskej Bystrici č. XKv XX/XX zo dňa 05.
02. 1999. V konaní sa teda preukázalo, že právny predchodca navrhovateľky bol vo väzbe 77 dní, od

20.11. 1998 do 05. 02. 1999. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal dňa 14. 05.
2003 obžalobu proti právnemu predchodcovi navrhovateľky za účastníctvo vo forme pomoci k trestnému
činu sprenevery podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 248 ods. 1,5 Trestného zákona. Rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 09. 09. 2010 bol právny predchodca navrhovateľky
oslobodený spod obžaloby, pretože skutok, ktorý sa mu kládol za vinu nie je trestným činom. Súd mal

ďalej preukázané, že právny predchodca navrhovateľky bol v trestnom konaní zastúpený advokátom
JUDr. Jozefom Polákom, ktorý mu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške 997,29 Eur, a právny
predchodca navrhovateľky ich uhradil dňa 28. 09. 2010. Výška trov obhajoby nebola medzi účastníkmi
konania sporná. Ďalej bolo v konaní preukázané, že právny predchodca navrhovateľky si náhradu škody
v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnil u príslušného orgánu, ktorý na jeho žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody odpovedal listom zo dňa 11. 11. 2011 tak, že ju zamietol.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci je nezákonné rozhodnutie, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že uvedené podmienky boli splnené súčasne,

preto návrh v časti zaplatenia sumy 997,29 Eur je dôvodný.

Pokiaľ ide o prvú podmienku - existencia nezákonného rozhodnutia, podmienkou pre uplatnenie nároku
na náhradu škody v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. je, aby takéto rozhodnutie bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XM Q. XX/XXXX,
pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia ozačatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Prihliadnuc na uvedené rozhodnutie dospel súd k záveru, že uznesenie KÚV PZÚ Banská Bystrica T.-
XXX/XX-XX zo dňa 19. 11. 1998 o vznesení obvinenia je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko právny predchodca navrhovateľky bol spod obžaloby oslobodený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 09. 09. 2010.

Pokiaľ ide o druhú podmienku - existenciu škody, v § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je výslovne
uvedené, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,

v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V konaní sa preukázalo, že právnemu predchodcovi
navrhovateľky vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na trovy obhajoby vo výške 997,29
Eur uhradených právnym predchodcom navrhovateľky dňa 28. 09. 2010. Ich výška nebola sporná.

Pokiaš ide o tretiu podmienku súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou je daná, nakoľko nebyť nezákonného rozhodnutia, škoda spočívajúca v trovách

obhajoby by právnemu predchodcovi navrhovateľky nevznikla.

Rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti a opodstatnenosti väzby je spôsob, akým skončilo trestné
stíhanie vedené voči určitej osobe. Základnou podmienkou je skutočnosť, že nedôjde k právoplatnému
vysloveniu vinu obžalovaného za skutok v súvislosti s ktorým bol vzatý do väzby. Trestné stíhanie voči

určitej osobe musí skončiť jedným z týchto spôsobov: zastavením trestného stíhania, alebo oslobodením
obžalovaného spod obžaloby, alebo postúpením veci inému orgánu. V danom prípade bol právny
predchodca spod obžaloby oslobodený, preto mu v súlade s § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z.
vzniklo právo na náhradu škody za nezákonnú väzbu v podobe nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma je
ujma, ktorá nastala v inej ako majetkovej sfére poškodeného a je potrebné ju posudzovať v zmysle § 17

zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Nakoľko predmetom konania je nemajetková
ujma titulom nezákonnej väzby, teda rozhodnutia v zmysle § 8 zákona č. 514/2003 Z.z., a súčasne neboli
zistené dôvody pre nepriznanie náhrady škody v zmysle § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z.,
súd v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 priznal náhradu
nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške 817,13 Eur ako náhradu škody za väzbu a obmedzenie osobnej

slobody v období od 20. 11. 1998 do 05. 02. 1999. Nemajetková ujma bola uplatnená v najnižšej
možnej zákonnej výške, vyčíslená v súlade so zákonom, preto súd aj v tejto časti návrhu vyhovel.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca navrhovateľky požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody listom zo dňa 20. 09. 2011, na ktorý Generálna prokuratúra SR odpovedala listom zo dňa 11.
11. 2011. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax, súd v súlade s § 517 ods. 2 Občinskeho zákonníka v

spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľke zákonný úrok z omeškania zo
žalovanej sumy od 12. 11. 2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní odpovede na žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd úrok z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľke, neúspešnej v pomerne

nepatrnej časti, priznal voči odporcovi náhradu trov konania. Keďže poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.), predmetné konanie je v zmysle § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 09. 2012 od poplatku oslobodené,
trovy navrhovateľky pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1 201,33 Eur. Trovy právnehozastúpenia pozostávajú z odmeny za 6 úkonov právnej služby á 81,33 Eur z hodnoty veci 1 814,42
Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 06. 2013 (prevzatie

veci a príprava zastúpenia zo dňa 02. 07. 2012, podanie návrhu vo veci samej zo dňa 03. 07. 2012,
účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2013, dňa 04. 06. 2013, doloženie dokladov na výzvu súdu zo dňa
17. 04. 2013, vyjadrenie zo dňa 14. 08. 2013) a jedného úkonu právnej služby (účasť na pojednávaní
dňa 18. 10. 2013) vo výške odmeny 81,33 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, k tomu režijný paušál 2 x 7,63 Eur za úkony v roku 2012,

5x 7,81 Eur za úkony v roku 2013 v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, náhradu za stratu času podľa § 15
písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 234,18 Eur (3x po 6 začatých polhodín á
13,01 Eur za cestu na pojednávanie dňa 07.03.2013, 04. 06. 2013, 08. 10. 2013) a náhradu cestovného
podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky vo výške 143,31 Eur (3x 47,77 Eur za cestu na
pojednávanie dňa 07.03.2013, 04. 06. 2013 a 08. 10. 2013 Dolný Kubín - Banská Bystrica a späť,
čo predstavuje 3x 152 km osobným motorovým vozidlom AUDI A 8l, ev. č. BA-0008UY, pri spotrebe 9,4

l na 100 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur a pri cene paliva 1,396 Eur/l). Nakoľko je právny
zástupca platcom DPH, súd mu k trovám právneho zastúpenia priznal i 20% DPH vo výške 200,22 Eur.
Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal z vyčíslenia trov právneho zastúpenia
právnym zástupcom navrhovateľky predloženom súdu podaním zo dňa 09. 10. 2013 (č.l. 118 spisu).
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky tarifnú odmenu za úkony právnej služby v uplatnenej

výške 91,29 Eur z hodnoty veci 2 146,83 Eur (istina 1 814,42 Eur + kapitalizovaný úrok z omeškania
od 27. 09. 2011 do 08. 10. 2013 v sume 332,41 Eur), ale z istiny 1 814,42 Eur vo výške 81,33 Eur za
každý úkon, nakoľko má v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky za to, že hodnotou veci je istina 1 814,42 Eur.
Súd zároveň nepriznal príslušnú DPH zo zníženej odmeny.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.